Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_14C-111-2014.pdf
PDF · 97.72 KB
No categories available
14C/111/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice, pred sudkyňou JUDr. Lenkou Kostolanskou, v právnej veci navrhovateľa: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefanovičova 4, adresa na doručovanie Agentúra Nitra, Nitra, Farská 30, proti odporcovi: E. Ď., X.. XX. XX. XXXX, L. V., H.Á. XXX/X, o zaplatenie 403,19 eura s príslušenstvom a o vzájomnom návrhu, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.
Súd vzájomný návrh odporcu z a m i e t a.
Súd konanie v časti vzájomného návrhu o výplatu odkupnej hodnoty zaplateného poistného z a s t a v u j e.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 29. 01. 2014 sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy 403,19 eura s príslušenstvom, ktoré spočívalo v úroku z omeškania vo výške 9% ročne odo dňa 22. 06. 2010 do zaplatenia, ako aj trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku. Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ uzatvoril s odporcom poistnú zmluvu pre kapitálové životné poistenie č. 6552314347 s účinnosťou od 11. 02. 2009. V poistnej zmluve bolo dohodnuté mesačné poistné obdobie, pričom odporca mal riadne uhradené poistné za poistné obdobie od 11. 02. 2009 do 11. 02. 2010. Výzva na zaplatenie poistného bola odporcovi doručená dňa 21. 05. 2010. Keďže do jedného mesiaca od doručenia výzvy odporca dlžné poistné nezaplatil, poistná zmluva zanikla dňa 21. 06. 2010. Vzhľadom na § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka navrhovateľ evidoval dlžné poistné u odporcu za obdobie 11. 02. 2010 až do zániku poistenia, t.j. do 21. 06. 2010 vo výške 403,19 eura, ktoré odporca ani na výzvu nezaplatil.
Súd vo veci najskôr rozhodol platobným rozkazom zo dňa 03. 03. 2014 č.k. 12RO/32/2014-11, proti ktorému v zákonom stanovenej lehote podal odporca odôvodnený odpor, v rámci ktorého namietal, že dňa 25. 10. 2009 sa mu stal úraz, následkom čoho nebol schopný pracovať. Po vyšetrení u ošetrujúcej lekárky H.. G. R. navštívil poisťovňu Kooperativa, pobočku v Leviciach. Chcel sa informovať ako má postupovať v prípade vzniku úrazu a odškodnenia v prípade práceneschopnosti. Pracovníčka poisťovne po nahliadnutí do poistnej zmluvy mu oznámila, že jeho poistná zmluva je vynikajúca a odškodnenie bude plnené aj v prípade, že nebude počas liečenia vedený ako práceneschopný. Odovzdala mu formuláre poisťovne (oznámenie o vzniku nepretržitej pracovnej neschopnosti a oznámenie o úraze), ktoré bolo potrebné vyplniť a potvrdiť ošetrujúcim lekárom. Na základe tejto informácie pracovníčky čerpal dovolenku a po doliečení vyplnené a potvrdené formuláre podľa pokynov šiel odovzdať do
poisťovne, kde ich pracovníčka odmietla s tým, že nemá nárok na odškodnenie, lebo nebol vedený ako práceneschopný. Po tejto informácii išiel za riaditeľom pobočky, avšak nevedel uviesť meno pracovníčky. Na základe tejto skúsenosti dňa 19. 01. 2010 zrušil trvalý príkaz na platby poistného a ústne riaditeľa informoval, že chce zrušiť poistnú zmluvu. On v snahe udržať si ho ako klienta sľúbil, že problém vyrieši, a preto dňa 21. 01. 2010 poštovou poukážkou zaplatil poistné aj za mesiac január 2010. Záporná odpoveď prišla zo dňa 25. 01. 2010. V nasledujúcich mesiacoch sa zdržiaval z pracovných dôvodov v zahraničí a až po doručení predžalobnej výzvy na dobrovoľnú úhradu dlžného poistného chcel telefonicky reagovať, ale tel. číslo pracovníčky poisťovne, ktoré bolo vo výzve uvedené sa javilo ako neexistujúce. Po celý čas jednal v dobrej vôli a očakával, že pri riešení následkov nevedomosti svojich pracovníkov bude poisťovňa postupovať spravodlivo, aby nepoškodila klienta, ktorý dobrovoľne uzavrie s poisťovňou poistnú zmluvu, a ktorý riadne platí poistné z nej vyplývajúce. Na základe týchto skutočností podal odpor a zároveň žiadal o výplatu odkupnej hodnoty zaplateného poistného, tento jeho nárok vyplýva z rozsahu nárokov a zmluvných dojednaní poistnej zmluvy pri predčasnom zrušení poistenia. Zároveň žiadal o vyplatenie dennej dávky v prípade práceneschopnosti vo výške 20 eur na deň za obdobie 26. 10. 2009 až 30. 12. 2009.
K podanému odporu sa písomne vyjadril navrhovateľ namietajúc, že nakoľko poistné nebolo v lehote do jedného mesiaca uhradené, poistenie zaniklo v zmysle § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka dňa 21. 05. 2010. Z obsahu podaného odporu tiež jednoznačne vyplývalo, že odporca poistnú zmluvu v zmysle § 800 Občianskeho zákonníka nevypovedal a k jej zániku došlo dňa 21. 06. 2010. V zmysle § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka má navrhovateľ právo na poistné do zániku poistenia. Mal za to, že odporca pri podpise poistnej zmluvy prevzal aj všeobecné poistné podmienky a tiež zmluvné dojednania, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Zo zmluvných dojednaní pritom vyplývalo, že v prípade, ak je dojednané pripoistenie dennej dávky pre prípad dočasnej práceneschopnosti, poistné sa poskytne v prípade, ak sa poistený stane práceneschopným počas doby trvania poistenia. Poistenie slúži na výplatu poistného plnenia v prípade straty na zárobku počas dočasnej práceneschopnosti poisteného v dôsledku jeho ochorenia, choroby alebo úrazu. Poistnou udalosťou je lekárom vystavená dočasná práceneschopnosť poisteného z dôvodu choroby alebo úrazu. Následne zhrnul, že predmetné poistenie slúži na odškodnenie straty na zárobku v dôsledku dočasnej práceneschopnosti, ak však odporca čerpal dovolenku k strate na zárobku u neho nedošlo. S poukazom na uvedené dospel k záveru, že podaný odpor nie je dôvodný a navrhol, aby súd rozhodol v zmysle podaného návrhu na vydanie platobného rozkazu.
Dňa 16. 07. 2015 podal odporca vzájomný návrh, v rámci ktorého sa domáhal určenia, že poistný vzťah skončil dňa 31. 12. 2009, navrhovateľ je povinný vrátiť odporcovi zaplatené poistné za mesiac január 2010, odkupnú hodnotu zaplateného poistného a dennú dávku vo výške 20 eur za deň za obdobie od 26. 10. 2009 do 30. 12. 2009. Následne podaním zo dňa 04. 01. 2016 upravil svoj návrh a žiadal určiť, že poistka je dňom 31. 12. 2009 neplatná a navrhovateľ je povinný zaplatiť poistné za mesiac január 2010 v sume 102,69 eura do 10 dní od právnej moci rozsudku, ako aj dennú dávku vo výške 20 eur na deň za obdobie 26. 10. 2009 až 30. 12. 2009, t.j. 1.320 eur do 10 dní od právnej moci rozsudku.
Súd vec prejednal na nariadenom pojednávaní, ktorého sa nezúčastnil navrhovateľ, pričom svoju neúčasť riadne ospravedlnil a žiadal konať vo svojej neprítomnosti, a preto súd v zmysle § 101 ods. 2 OSP konal v jeho neprítomnosti.
Odporca na pojednávaní uviedol, že predmetom daného sporu je skutočnosť, že sa mu stal úraz, v dôsledku čoho mu bolo pracovníčkou poisťovne povedané, že má výbornú poistku a nemusí byť vypísaný ako práceneschopný. Pracovníčka mu odovzdala tlačivá, s ktorými mal prísť po ukončení rehabilitácie, čo aj urobil a prvá veta pracovníčky bola, že veď vy ste neboli vypísaný. Keď mu to povedala, tak išiel za riaditeľom poisťovne, ktorý uznal, že sa stala chyby, ubezpečil ho, že sa to všetko vyrieši, len nech vyplatí ďalšiu poistnú zmluvu a takto od neho poisťovňa vymámila ďalšie plnenie. Nevie s akou pracovníčkou komunikoval, pamätal si iba stôl, avšak pracovníci sa pri nich striedajú. Okrem toho potvrdil, že neštudoval poistnú zmluvu, ako ani nežiadal plnenie z iného titulu. Rovnako tak potvrdil, že neukončil zmluvný vzťah písomne. Trval na tom, že bol oklamaný, a preto podal vzájomný návrh.
Ohľadom upresnenia vzájomného návrhu odporca uviedol, že berie svoj návrh späť v časti týkajúcej sa výplaty odkupnej hodnoty zaplateného poistného, v ostatných častiach zotrval na svojom podaní zo dňa 04. 01. 2016.
Súd odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia rozsudku a to na deň 13. 04. 2016, o čom upovedomil účastníkov konania.
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový a právny stav:
Dňa 01. 02. 2009 bol medzi účastníkmi konania uzatvorený návrh poistnej zmluvy pre kapitálové životné poistenie - produkt SD1, v rámci ktorého sa odporca zaviazal uhrádzať mesačné poistné celkom 106,49 eura. Začiatok poistenia bol dohodnutý na deň 11. 02. 2009 s dobou trvania 22 rokov.
Odporca poistné riadne uhrádzal a to od 11. 02. 2009 do 11. 02. 2010, pričom dňa 19. 01. 2010 zrušil trvalý príkaz.
Dňa 20. 01. 2010 odporca oznámil vznik nepretržitej pracovnej neschopnosti a žiadal o dennú dávku pre prípad dočasnej práceneschopnosti, na čo mu bolo podaním zo dňa 25. 01. 2010 oznámené, že nebola vystavená práceneschopnosť, ale čerpal dovolenku, a preto mu tento nárok nepatrí.
Následne odporca poistné neuhradil, v dôsledku čoho bol vyzvaný na zaplatenie poistného a poučený podľa § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Výzva na zaplatenie poistného bola odporcovi doručená dňa 21. 05. 2010.
Keďže odporca do jedného mesiaca od doručenia výzvy dlžné poistné neuhradil, poistná zmluva zanikla dňa 21. 06. 2010 a navrhovateľ žiadal poistné za obdobie od 11. 02. 2010 až do 21. 06. 2010 vo výške 403,19 eura.
Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom platnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
Podľa § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.
Podľa § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1. mája 2014) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ktoré nadobudlo účinnosť 1. mája 2014) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Vychádzajúc z rozsudku Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014 je súd toho názoru, že v preskúmavanom prípade je premlčanie práva posudzované podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, nakoľko bolo potrebné zohľadniť § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Napriek tomu, že predmetné ustanovenie, rovnako ako aj ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, nadobudlo účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia, súd mal za to, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom, a preto bolo potrebné dospieť k záveru, že súd je povinný prihliadať na premlčanie aj bez návrhu v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou premlčania. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Uplynutím premlčacej doby právo nezaniká, iba sa oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje nároky a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby nebolo po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti.
Podľa § 80 písm. c) OSP návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa § 96 ods. 1 veta prvá a druhá Občianskeho súdneho poriadku (ďalej OSP), navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.
V zmysle § 96 ods. 2 OSP, súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa čl. 2 ods. 1 Všeobecných poistných podmienok poistenie pre prípad dočasnej práceneschopnosti slúži v rámci neživotného poistenia na výplatu poistného plnenia v prípade straty na zárobku počas dočasnej práceneschopnosti poisteného v dôsledku jeho ochorenia, choroby alebo úrazu v zmysle ustanovení týchto všeobecných poistných podmienok a poistnej zmluvy.
Podľa čl. 8 Všeobecných poistných podmienok z poistenia pre prípad dočasnej práceneschopnosti je poisťovňa povinná v prípade poistnej udalosti vyplácať poistenému poistné plnenie vo forme dojednanej dennej dávky za práceneschopnosť, ak tomu nebránia ustanovenia týchto podmienok ani poistnej zmluvy, ktoré obmedzujú, vylučujú alebo iným spôsobom upravujú poistné plnenie.
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi navrhovateľom a odporcom bola uzavretá poistná zmluva s tým, že ide o spotrebiteľskú zmluvu. Na uvedený právny vzťah je preto potrebné aplikovať ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, ako aj § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa a to v zmysle rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR. Z obsahu spisu pritom vyplýva, že nie je sporné uzatvorenie poistnej zmluvy, ako ani obdobie, kedy odporca poistné riadne plnil. Spor nastáva až ohľadom uhradenej poslednej splátky, ktorú namietal odporca v rámci vzájomného návrhu, ako aj na ňu nadväzujúce plnenia. Čo sa však týka navrhovateľom požadovanej sumy, súd má za to, že poistná zmluva zanikla dňa 21. 06. 2010 a navrhovateľ predmetný návrh podal až dňa 29. 01. 2014. Vzhľadom na to, že súd je povinný pri spotrebiteľských zmluvách aj bez návrhu prihliadať na premlčanie, dospel súd k záveru, že uplatnená pohľadávka navrhovateľa je premlčaná. Vychádzal pritom z toho, že k zániku poistnej zmluvy došlo dňa 21. 06. 2010, teda od 22. 06. 2010 začala plynúť premlčacia lehota, a uplynula dňa 22. 06. 2013, t.j. pred podaním návrhu. Keďže navrhovateľ podal svoj návrh na súd až dňa 29. 01. 2014, urobil tak po márnom uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, preto súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.
Následne sa súd zaoberal vzájomným návrhom odporcu tak, ako bol špecifikovaný v podaní zo dňa 04. 01. 2016, ako aj ujasnený na nariadenom pojednávaní, a dospel k záveru, že ohľadom určenia poistnej zmluvy za neplatnú ku dňu 31. 12. 2009 odporca nepreukázal naliehavý právny záujem na takomto určení. Mal pritom za to, že poistná zmluva už zanikla, a preto nebolo hospodárne rozhodovať o jej neplatnosti a najmä nie k dátumu 31. 12. 2009, keďže za toto obdobie bolo odporcom riadne uhradené poistné, ako aj odporca chcel na základe neho čerpať plnenie. Naviac, odporca neuviedol ani žiaden relevantný dôvod jej neplatnosti v zmysle príslušných právnych predpisov. Ohľadom namietania porušenia poistno-zmluvného vzťahu ako dôvodu neplatnosti zmluvy súd uvádza, že ide o dôvod na skončenie zmluvného vzťahu a tento úkon bol v dispozícii odporcu, pričom sám odporca priznal, že svoje právo nevyužil a zmluvný vzťah neskončil písomným úkonom adresovaným navrhovateľovi, iba ústne riaditeľovi, čo však nespôsobuje následok zániku právneho vzťahu. Uvedené bolo zrejmé aj odporcovi a priznal svoj nesprávny postup. Navyše z tvrdení odporcu vyplýva, že navrhovateľ právo porušil, a preto určovací návrh nebol opodstatnený, ale otázku platnosti, či neplatnosti právneho úkonu súd mal riešiť ako predbežnú otázku pri žalobe na plnenie, t.j. pri ďalších dvoch petitoch, ktorých sa odporca domáhal. Avšak ani v tomto ohľade súd nezistiť žiadnu okolnosť, ktorá by spôsobovala neplatnosť právneho úkonu k dátumu 31. 12. 2009.
Ohľadom nároku na vrátenie zaplateného poistného za mesiac január 2010 v sume 102,69 eur súd uvádza, že odporca nepreukázal, že by došlo k plneniu bez právneho dôvodu, ako ani nebolo preukázané, že by poistná zmluva bola neplatná. V konaní bolo preukázané, že poistné bolo uhradené v zmysle poistnej zmluvy. V danom prípade sú irelevantné okolnosti, ktoré viedli odporcu k úhrade poistného plnenia, nakoľko opätovne súd zdôrazňuje, že odporca zmluvný vzťah neukončil, a teda na jeho strane existovala povinnosť platiť poistné, čo aj správne v mesiaci január 2010 urobil. Zmluvný vzťah nebol skončený k tomuto mesiacu, a preto odporcovi nepatrí nárok na vrátenie predmetného plnenia, nakoľko zo strany navrhovateľa nedošlo k bezdôvodnému obohateniu.
Posledným nárokom sa odporca domáhal vyplatenia dennej dávky vo výške 20 eur za obdobie od 26. 10. 2009 do 30. 12. 2009, t.j. 1.320 eur, avšak v tomto ohľade súd poukazuje na zmluvné podmienky, upravujúce vznik nároku na predmetnú dávku, ktoré v danom prípade nenastali, nakoľko na strane odporcu nedošlo k strate na zárobku v dôsledku dočasnej práceneschopnosti, keďže nebol práceneschopný, ale čerpal dovolenku, teda priznaním tohto nároku by došlo na strane odporcu k bezdôvodnému obohateniu. Skutočnosť, že došlo k uvedeniu do omylu zo strany zamestnankyne navrhovateľa, odporca žiadnym spôsobom nepreukázal. Za relevantný dôkazný prostriedok nemožno považovať tlačivo, nakoľko to neodzrkadľuje uvedenie nesprávnej informácie, ale len skutočnosť, že odporca bol na pobočke. Naviac, z tlačiva jednoznačne vyplýva, že nárok na dávku vzniká pri práceneschopnosti.
Keďže odporca zobral svoj návrh v časti týkajúcej sa výplaty odkupnej hodnoty zaplateného poistného späť a navrhovateľ nevyjadril nesúhlas s týmto späťvzatím, súd konanie v časti vzájomného návrhu o výplatu odkupnej hodnoty zaplateného poistného zastavil podľa § 96 ods. 1 OSP a vo zvyšnej časti vzájomný návrh odporcu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania, nakoľko obidvaja mali úspech čiastočný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Levice na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.