Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/688/2015

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: N. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom K., A. XXXX/X, K., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom Bratislava, Šafárikovo nám. 7, zast. JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom, so sídlom Bratislava, Dobrovičova 13, o zaplatenie 348,66 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 17. septembra 2014 č. k. -63 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a vo výroku o trovách konania v zamietajúcej časti z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa konanie v časti o zaplatenie sumy 0,08 € titulom úroku z omeškania zastavil a rozhodol, že v zastavujúcej časti žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Vo zvyšnej časti súd návrh zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 96 ods. 1, 2, 3, § 120 ods. 1 OSP, § 488, § 489, § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka, § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01. 05. 2004 do 31. 12. 2007, § 2 písm. a), b) zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a na základe vykonaného dokazovania zistil, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1282/2009/CE, uzatvorenej medzi navrhovateľom a spoločnosťou B.. dňa 10. 12. 2009, navrhovateľ nadobudol od svojho právneho predchodcu pohľadávku voči odporcovi titulom zmluvy o splátkovom úvere, pričom táto bola špecifikovaná v prílohe č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok. Postúpenie pohľadávky bolo odporcovi písomne oznámené dňa 22. 02. 2010, kedy odporca predmetné oznámenie prevzal. Ako vyplynulo z prílohy zmluvy o postúpení pohľadávok, v čase postúpenia pohľadávky (t.j. k 10. 12. 2009) bol odporca v omeškaní s úhradou dlžnej sumy 1 157 dní. Odporca s právnym predchodcom navrhovateľa uzatvoril dňa 14. 06. 2006 zmluvu o splátkovom úvere č. 0212232305. Na základe tejto zmluvy bol odporcovi poskytnutý úver vo výške 1.460,53 eura (44.000,- Sk), ktorý sa zaviazal vrátiť veriteľovi v mesačných splátkach po 38,74 eura (1.167,- Sk) v období od 10. 07. 2006 do 10. 06. 2011. Úroková sadzba bola ustálená vo výške 17,70 % ročne. Ako vyplynulo zo špecifikácie pohľadávky odporca titulom poskytnutého úveru ku dňu postúpenia pohľadávky dlhoval sumu 3.112,14 eura, ktorá pozostávala z nesplatenej istiny vo výške 2.695,26 eura a úroku z omeškania vo výške 416,88 eura. Navrhovateľ si v tomto konaní uplatnil na zaplatenie splátky úveru splatné od 10. 10. 2010 do 10. 06. 2011 v počte 9 a celkovej výške 348,66 eura. Navrhovateľ písomným podaním zo dňa 26. 08. 2014 upresnil návrh na začatie konania v časti vyčísleného úroku z omeškania na sumu 10,62 eura. Súd toto podanie navrhovateľa považoval za čiastočné späťvzatie návrhu na začatie konania v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,08 eura, a keďže boli splnené podmienky v zmysle § 96 ods. 1 OSP, pričom odporca so späťvzatím návrhu v časti o zaplatenie sumy 0,08 eura súhlasil, súd konanie v tejto časti zastavil. Predmetom konania tak zostal uplatnený nárok na zaplatenie sumy 348,66 eura s úrokom z omeškania vo výške 10,62 eura a

úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 348,66 eura od 11. 06. 2011 do zaplatenia. Odporca v priebehu konania uznal, že má dlžobu voči navrhovateľovi. S ohľadom na skutočnosť, že dlžnú sumu nie je schopný uhradiť naraz, žiadal, aby mu súd povolil zaplatiť túto v mesačných splátkach. Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom vznikol dňa 14. 06. 2006 záväzkovo-právny vzťah titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá zmluva podlieha režimu zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pretože bola uzavretá medzi veriteľom ako právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej podnikateľskej činnosti poskytovanie pôžičiek a na druhej strane spotrebiteľom ako fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je, že sú pripravené pre spotrebiteľa vopred a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím. Súčasťou zmluvy sú tiež obchodné podmienky, ktoré odporca ako dlžník ovplyvniť nemôže, sú pripravené vopred a pre veľký počet spotrebiteľov. Súd mal tiež preukázané, že na základe vyššie špecifikovanej zmluvy bol odporcovi poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 1.460,53 eura, ktorý sa odporca zaviazal splácať v mesačných splátkach po 38,74 eura v období od 10. 07. 2006 do 10. 06. 2011, pričom odporca tento úver splácal do 27. 11. 2006. Vykonaným dokazovaním (z prehľadu finančných transakcií) mal súd preukázané, že právny predchodca navrhovateľa vykonal odpis pohľadávky voči odporcovi k 10. 12. 2009, kedy vyčíslil dlžnú istinu vo výške 2.695,26 eura a dlžné úroky z omeškania vo výške 416,88 eura). K tomuto dňu teda bola vyčíslená celá pohľadávka právneho predchodcu navrhovateľa voči odporcovi a táto pohľadávka, ktorú súd považoval za predčasne zosplatnenú, bola na základe zmluvy o postúpení pohľadávok postúpená navrhovateľovi. Súd, poskytujúc ochranu spotrebiteľovi v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. konštatoval, že nakoľko navrhovateľ podal na tunajšom súde návrh na začatie konania dňa 27. 09. 2013, tento podal po uplynutí trojročnej premlčacej doby v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka (ktorá začala plynúť najneskôr dňa 11. 12. 2009 a uplynula dňa 10. 12. 2012). Na základe vyššie uvedeného preto súd návrh na začatie konania voči odporcovi z dôvodu premlčania uplatneného nároku zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, a hoci bol odporca podľa výsledku konania plne úspešným účastníkom konania, súd mu náhradu trov konania nepriznal, keďže si túto neuplatnili. O trovách konania v zastavujúcej časti súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote odvolanie, odôvodniac ho nesprávnym právnym posúdením veci a nedostatočne zisteným skutkovým stavom. Navrhovateľ nesúhlasí s právnym posúdením danej veci súdom a hodnotením otázky premlčania. Súd pri posúdení plynutia premlčacej doby vychádzal z nepreukázaných údajov. Súd v odôvodnení rozhodnutia poukazuje na dátum 10. 12. 2009 ako zrušenie úveru odpisom pohľadávky. Ide však len o dátum postúpenia pohľadávky, ku ktorému došlo k uzavretiu daného prípadu u postupcu odpisom pohľadávky, uvedený dátum však nemožno vyhodnotiť ako dátum ukončenia zmluvy, prípadne vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Navrhovateľ má za to, že súd posúdil ukončenie zmluvy nesprávne, vychádzal z nepreukázaných tvrdení, resp. odvodzoval začiatok plynutia premlčacej doby od skutočností, s ktorými nie je možné spájať ukončenie zmluvy, príp. vyhlásenie mimoriadnej splatnosti. Podľa názoru navrhovateľa, súd svoje odôvodnenie nezaložil na relevantných dôkazoch a skutočnostiach. Navrhovateľ poukázal na fakt, že právny predchodca navrhovateľa neukončil záväzkovo-právny vzťah uzatvorený medzi postupcom na jednej strane a odporcom na druhej strane, nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, zmluva nebola vypovedaná a tiež nedošlo k odstúpeniu od zmluvy a navrhovateľ ani nedisponuje dokladmi, ktoré by danú skutočnosť preukázali. Výkladom VOP možno dospieť k záveru, že postupca a následne postúpením pohľadávky navrhovateľ boli oprávnení, nie však povinní predčasne ukončiť záväzkovo-právny vzťah. K ukončeniu zmluvy došlo až dňom jej konečnej splatnosti, dňa 10. 06. 2011. Vzhľadom na uvedené mal súd navrhovateľovi priznať sumu nepremlčaných splátok spolu s úrokom z omeškania z každej splátky v zákonnej výške odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej splátky až do zaplatenia. K aplikácii § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zák. SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov uviedol, že nesúhlasí s tým, aby súd postupoval v zmysle tohto ustanovenia, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 01. 05. 2014. Aplikáciou ustanovenia § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa dochádza k narušeniu princípov právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 a čl. 1 ods. 2 Ústavy SR, k porušeniu zákazu diskriminácie podľa čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy SR a čl. 3 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, k porušeniu ochrany pred svojvoľným zásahom štátnej moci zakotvenej v čl. 13 ods. 4 Ústavy SR, k narušeniu práva na majetok a ochranu vlastníckeho práva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR. Aplikáciou ustanovenia § 5b ZoOS na prebiehajúce súdne konanie bez ohľadu na to, za akého právneho stavu

došlo k nadobudnutiu pohľadávok veriteľom a za akého právneho stavu došlo k podaniu návrhu na začatie konania, došlo k zotretiu princípu právnej istoty, ako jedného zo znakov právneho štátu, ktorého súčasťou je aj požiadavka predvídateľnosti konania orgánov verejnej moci a závažnému zásahu do majetkových práv veriteľa. Aplikáciou § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa by súd porušil tiež zásadu stanovenú v čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, podľa ktorej výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných predpisov musí byť súlade s Ústavou SR. Uviedol, že súd na daný prípad neprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa premlčacej doby, nakoľko bolo potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže ide o zmluvu o úvere, a teda absolútny obchodno-záväzkový vzťah. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrhu navrhovateľa vyhovel alebo, aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné, preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a vo výroku o trovách konania v zamietajúcej časti podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Z návrhu navrhovateľa vyplýva, že navrhovateľ sa ním domáhal uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľovi sumu 348,66 eura spolu s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 11. 10. 2010 do 10. 06. 2011 vo výške 10,70 eura, ročný úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 348,66 eura od 11. 06. 2011 do zaplatenia a trovy konania. Návrh odôvodnil tým, že odporca s jeho právnym predchodcom (spoločnosťou B..) uzatvoril dňa 14. 06. 2006 zmluvu č. 212232305, na základe ktorej mu boli poskytnuté finančné prostriedky, ktoré sa zaviazal riadne splatiť. Celková dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 3.112,14 eura (z toho dlžná istina 2.695,26 eura a úrok z omeškania vo výške 416,88 eura). Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa konanie v časti o zaplatenie sumy 0,08 eura titulom úroku z omeškania zastavil a rozhodol, že v zastavujúcej časti žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Vo zvyšnej časti súd návrh zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal. V dôsledku odvolania, podaného navrhovateľom, je predmetom odvolacieho konania zamietajúca časť a výrok o trovách konania v zamietajúcej časti.

Zamietnutie návrhu súd prvého stupňa odôvodnil tým, že mal za preukázané, že právny predchodca navrhovateľa vykonal odpis pohľadávky voči odporcovi k 10. 12. 2009, kedy vyčíslil dlžnú istinu vo výške 2.695,26 eura a dlžné úroky z omeškania vo výške 416,88 eura. K tomuto dňu teda bola vyčíslená celá pohľadávka právneho predchodcu navrhovateľa voči odporcovi a táto pohľadávka, ktorú súd považoval za predčasne zosplatnenú, bola na základe zmluvy o postúpení pohľadávok postúpená navrhovateľovi. Súd, poskytujúc ochranu spotrebiteľovi v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. konštatoval, že nakoľko navrhovateľ podal na tunajšom súde návrh na začatie konania dňa 27. 09. 2013, tento podal po uplynutí trojročnej premlčacej doby v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka, ktorá začala plynúť najneskôr dňa 11. 12. 2009 a uplynula dňa 10. 12. 2012, a preto súd návrh na začatie konania voči odporcovi z dôvodu premlčania uplatneného nároku zamietol. S takýmto právnym záverom súdu prvého stupňa sa odvolací súd nestotožňuje.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Súd je povinný rozsudok odôvodniť spôsobom zakotveným v ustanovení § 157 ods. 2 OSP, čo je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z Listiny základných práv a slobôd ako aj z článku 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami

pri hodnotení dôkazov a právnymi závermi. Stav, kedy rozsudok neobsahuje náležitosti uvedené v ustanovení § 157 ods. 2 OSP vedie v konečnom dôsledku k tomu, že sa stáva nepreskúmateľným. Ak je rozhodnutie súdu prvého stupňa nepreskúmateľné, musí ho odvolací súd zrušiť, pretože inak by zaťažil konanie vadou, ktorá môže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

V predmetnej veci súd prvého stupňa svoje rozhodnutie o zamietnutí návrhu navrhovateľa neodôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 OSP, keď riadne nevysvetlil, ako dospel k záveru, že dňa 10. 12. 2009 došlo k zosplatneniu pohľadávky navrhovateľa, čo zo spisu nevyplýva. V tento deň došlo iba k odpisu pohľadávky voči odporcovi, pričom pohľadávka bola v tento deň postúpená na základe zmluvy o postúpení pohľadávok na navrhovateľa. Zo žiadneho dokladu založeného v spise nevyplýva, že by v tento deň došlo k zosplatneniu pohľadávky navrhovateľa, preto pokiaľ súd prvého stupňa začal počiatok premlčacej doby rátať od tohto dňa, jeho záver je nesprávny, čo bolo dôvodom na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Keďže odvolacím dôvodom bola aj aplikácia ustanovenia § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, k tomuto odvolaciemu dôvodu odvolací súd dodáva, že otázkou účinnosti ustanovenia § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa sa zaoberal už aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 21. 04. 2015, pričom mal za to, že prvostupňový súd musí vziať na zreteľ § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, pričom ako „orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ je povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Má tiež zohľadniť § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom (rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 21. 04. 2015). Odvolací súd, vychádzajúc z názoru NS SR, vysloveného v uvedenom rozhodnutí, mal za to, že aplikácia ustanovenia § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. súdom prvého stupňa bola dôvodná, avšak pre nesprávne právne posúdenie počiatku plynutia premlčacej doby súdom prvého stupňa odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a vo výroku o trovách konania v zamietajúcej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Názorom odvolacieho súdu je súd prvého stupňa v ďalšom konaní viazaný (§ 226 OSP).

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.