Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9C-175-2015.pdf
PDF · 107.77 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/175/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivetou Banghovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní zast.: JUDr. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti odporkyni: Y. B., B.. X.X.XXXX, X. Š. XX, W., o zaplatenie 444,09 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 30,- eur s príslušenstvom z a s t a v u j e.
Súd návrh vo zvyšnej časti z a m i e t a.
Odporkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Právny predchodca navrhovateľa spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava sa návrhom doručeným súdu dňa 28.9.2015 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť mu sumu 444,09 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 444,09 eur od 16.8.2015 do zaplatenia a náhradu trov konania na tom skutkovom základe, že s odporkyňou uzatvorili dňa 10.5.2010 zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., na základe ktorej sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť odporkyni kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet. Odporkyni bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 % ročne. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mala odporkyňa schválený úverový rámec vo výške 300,- eur a bola povinná navrhovateľovi platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 10,- eur. Keďže si odporkyňa neplnila svoje povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvy a jej platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch navrhovateľa, navrhovateľ pred odstúpením na vymáhanie vystavil ku dňu 14.8.2015 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.7.2015 vo výške 444,09 eur. Odporkyňa si nesplnila povinnosť uhradiť svoj peňažný záväzok v lehote splatnosti určenej vo výpise z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.7.2015, t.j. v lehote splatnosti do dňa 15.8.2015, navrhovateľ si uplatnil úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti, t.j. od 16.8.2015 do zaplatenia.
Súd v priebehu konania uznesením č. k. 9C/175/2015-34 zo dňa 16.12.2015 pripustil zmenu účastníka konania na strane navrhovateľa v zmysle predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 1.10.2015 a predloženej špecifikácii a na miesto pôvodného navrhovateľa - spoločnosti Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, vstúpil ako navrhovateľ spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava.
Dňa 8.4.2016 navrhovateľ doručil súdu čiastočné späťvzatie návrhu na začatie konania vo výške 30,- eur z dôvodu, že odporkyňa pred podaním návrhu na začatie konania dňa 17.9.2015 uhradila sumu vo výške 15,- eur a po podaní návrhu dňa 11.12.2015 uhradila taktiež sumu 15,- eur. Na základe uvedeného
navrhovateľ žiadal zaviazať odporkyňu na zaplatenie sumy 414,09 eur spolu s úrokom z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 444,09 eur od 16.8.2015 do 17.9.2015, 8,05 % ročne zo sumy 429,09 eur od 18.9.2015 do 11.12.2015 a 8,05 % ročne zo sumy 414,09 eur od 12.12.2015 do zaplatenia.
Na pojednávanie dňa 13.4.2016 sa navrhovateľ ani jeho právny zástupca nedostavili, predvolanie mali riadne vykázané, svoju neúčasť písomne ospravedlnili s tým, že z dôvodu hospodárnosti konania navrhli rozhodnúť o návrhu bez ich prítomnosti. Odporkyňa sa na pojednávanie dostavila. Z uvedených dôvodov súd podľa § 101 ods. 2 OSP pojednával a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením so žiadosťou o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro zo dňa 6.5.2010, výpisom z pôžičkovej karty, zmluvou o postúpení pohľadávok a ostatnými k spisu pripojenými dokladmi a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci.
Právny predchodca navrhovateľa spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava a odporkyňa dňa 10.5.2010 uzatvorili žiadosť/ zmluvu č. 0035089703 o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro, podľa ktorej bol odporkyni poskytnutý úverový rámec vo výške 900,- eur so štandardnou mesačnou splátkou 30,- eur. Žiadosť má formu predtlačeného formulára s vopred vyplneným schváleným úverovým rámcom vo výške 900,- eur a pevnou mesačnou splátkou vo výške 30,- eur, do ktorého boli dopísané osobné a kontaktné údaje odporkyne, údaje k používaniu karty a vlastnoručný podpis odporkyne. Zo žiadosti vyplýva, že prijatím a schválením žiadosti zo strany VÚB, a.s. sa táto žiadosť stáva Zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. vydávanej v spolupráci s CFH (pozn. Consumer Finance Holding, a.s.). V článku VI. bolo predtlačené vyhlásenie odporkyne, podľa ktorého sa pred podpisom žiadosti oboznámila s Obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci s CFH, ktoré sú súčasťou Žiadosti, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Zároveň vyhlásila, že sa oboznámila s Cenníkom, Štandardnou úrokovou sadzbou a Sankčnou úrokovou sadzbou a so zmluvnými podmienkami prostredníctvom Formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý jej bol písomne doručený. Žiadosť bola bankou prijatá a schválená dňa 10.5.2010. Za právneho predchodcu navrhovateľa pri uzatváraní zmluvy konala spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130.
V návrhu vo veci samej právny predchodca navrhovateľa uviedol, že pred odstúpením na vymáhanie vystavil ku dňu 14.8.2015 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.7.2015 obsahujúci súhrn debetných položiek, a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady odporcu s konečným zostatkom na úhradu vo výške 444,09 eur.
Podľa výpisu z pôžičkovej karty Quatro zo dňa 14.8.2015 odporkyňa kreditnou platobnou kartou čerpala spolu sumu vo výške 320,- eur, a to výberom z bankomatu, pričom debetná transakcia bola podľa uvedeného výpisu vo výške 1079,09 eur a kreditná transakcia predstavovala sumu vo výške 635,- eur.
Odporkyňa na pojednávaní dňa 13.4.2016 uviedla, že vyčerpanú sumu už uhradila, preto nie je ochotná navrhovateľom uplatnenú sumu uhradiť.
Podľa § 96 ods. 1 OSP, navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 96 ods. 2 OSP, súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa § 96 ods. 3 OSP, nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.
Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zákon sa nevzťahuje na zmluvy a) o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu, b) o nájme, ktoré nezabezpečujú prevod vlastníckeho práva na nájomcu, c) o poskytnutí úveru bez platby úroku alebo akéhokoľvek poplatku, d) na základe ktorých sa neukladá žiadny úrok, ak spotrebiteľ súhlasí so splatením úveru jednou splátkou, e) o poskytnutí úveru do 200 EUR a nad 20 000 EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver, f) na ktorých základe sa vyžaduje, že spotrebiteľ úver splatí v lehote nepresahujúcej tri mesiace alebo maximálne štyrmi splátkami v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov, g) o sústavnom poskytovaní služieb, za ktoré spotrebiteľ platí počas ich poskytovania v splátkach, h) o poskytnutí úveru na účely podľa osobitného zákona pre obmedzený okruh osôb vo verejnom záujme a za úrokové sadzby nižšie ako sadzby, ktoré prevládajú na trhu, alebo bezúročne, alebo za iných podmienok, ktoré sú pre spotrebiteľa rovnaké alebo výhodnejšie ako tie, ktoré prevládajú na trhu, a za úrokové sadzby, ktoré nie sú vyššie ako sadzby prevládajúce na trhu.
Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/258/20100101>. Kreditnou kartou na účely tohto zákona sa rozumie platobná karta, ktorá umožňuje dlžníkovi prístup k peňažným prostriedkom čerpaným do výšky úverového limitu povoleného veriteľom a dohodnutého s dlžníkom.
Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/258/20100101>) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o a) úverovom limite, ak je stanovený, b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená, c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších dôsledkoch.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 4 ods. 2 písm. h), i) a j) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Podľa § 153 ods. 1 OSP, súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu súd zistil, že navrhovateľ dňa 8.4.2016 doručil súdu čiastočné späťvzatie návrhu na začatie konania vo výške 30,- eur z dôvodu, že odporkyňa pred podaním návrhu na začatie konania dňa 17.9.2015 uhradila sumu vo výške 15,- eur a po podaní návrhu dňa 11.12.2015 uhradila taktiež sumu 15,- eur. Na základe uvedeného navrhovateľ žiadal zaviazať odporkyňu na zaplatenie sumy 414,09 eur spolu s úrokom z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 444,09 eur od 16.8.2015 do 17.9.2015, 8,05 % ročne zo sumy 429,09 eur od 18.9.2015 do 11.12.2015 a 8,05 % ročne zo sumy 414,09 eur od 12.12.2015 do zaplatenia. Vzhľadom na to, že navrhovateľ vzal svoj návrh na začatie konania späť vo výške 30,- eur s príslušenstvom, súd v zmysle ustanovenia § 96 ods. 1 až 3 OSP konanie v uvedenej časti zastavil.
V ostatnej časti súd dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nie je možné vyhovieť. V konaní mal súd preukázané, že medzi odporkyňou a právnym predchodcom navrhovateľa vznikol dňa 10.5.2010 záväzkový vzťah uzatvorením zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., na základe ktorej bol odporkyni poskytnutý úverový rámec vo výške 900,- eur na uskutočňovanie platobných transakcií prostredníctvom kreditnej karty až do výšky úverového rámca za účelom priebežného uspokojovania finančných potrieb odporkyne. Súd mal zo zisteného skutkového stavu preukázané, že právny predchodca navrhovateľa poskytol odporkyni kartu s úverovými prostriedkami a odporkyňa z nej čerpala financie prostredníctvom platobných operácií, keď celkom vyčerpala sumu 320,- eur. Odporkyňa sa zmluvou zaviazala uhrádzať aspoň minimálne mesačné splátky vo výške 10,- eur, pričom túto povinnosť si neplnila pravidelne, poslednú úhradu vykonala dňa 17.9.2015 vo výške 15,- eur, celkovo uhradila sumu 635,- eur. Na kartovom účte odporkyne však okrem debetných operácií vykonaných odporkyňou (výbery z bankomatu) boli zaznamenané aj ďalšie, keďže zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom konajúcim v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a spotrebiteľom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a formulárový obsah zmluvy nemohol ovplyvniť. Právny vzťah vzniknutý z dotknutej zmluvy nie je vyňatý z režimu spotrebiteľského práva, preto na predmetnú vec dopadá právna ochrana vyplývajúca z § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ostatných predpisov na ochranu spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené súd pri právnom posúdení veci zmluvu posudzoval v zmysle ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý je lex specialis vo vzťahu k Obchodnému zákonníku, ako aj príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a predpisov na ochranu spotrebiteľa. Debetné operácie titulom vyrubených poplatkov a úrokov v sume 759,09 eur (za úverové poistenie typu A, za vyhotovenie a zaslanie výpisu, za výber z bankomatu, za spracovanie poštovej poukážky, za správu rizikovej pohľadávky, za správu kartového účtu, za znovuvydanie karty, zmluvná pokuta za postúpenie pohľadávky k vymáhaniu). Pohľadávka navrhovateľa z uvedenej zmluvy tak predstavuje rozdiel medzi kreditnými a debetnými operáciami na kartovom účte vo výške 444,09 eur (1079,09 - 653 = 444,09). Účastníci uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí zmluvu o úvere v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka, zároveň však zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty má charakter spotrebiteľského úveru. Vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy v danom prípade je potrebné uvedenú zmluvu považovať za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keď pôvodný navrhovateľ a odporkyňa spĺňajú charakteristiku dodávateľa a spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Úver poskytnutý odporkyni túto charakteristiku spĺňa. V danom prípade bola uzavretá štandardná formulárová spotrebiteľská zmluva, v ktorej bol text zmluvy vopred pripravený veriteľom a dlžník - spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať do obsahu zmluvy a príslušných všeobecných obchodných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Vzhľadom na uvedené súd pri právnom posúdení veci zmluvu posudzoval v zmysle ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý je lex specialis vo vzťahu k príslušným ustanoveniam Občianskeho zákonníka a predpisov na ochranu spotrebiteľa.
V danom prípade zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzavretá platne, keď na jej základe právny predchodca navrhovateľa poskytol odporkyni spotrebiteľský úver, ktorý odporkyňa čerpala. Súčasne však zákon o spotrebiteľských úveroch pri absencii niektorých náležitosti taxatívne vymedzených v ustanovení § 4 ods. 2 poskytuje spotrebiteľovi špecifickú ochranu. Ak nie je niektorý z týchto údajov uvedený v zmluve, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Medzi povinné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere patrí podľa § 4 ods. 2 písm. h/a i/ citovaného zákona aj ročná úroková sadzba a výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ktoré však v predloženej zmluve absentujú. Priamo v zmluve nie je uvedená žiadna úroková sadzba, ktorou by sa mal poskytnutý úver úročiť a pri splátkach je uvedená len výška pevnej mesačnej splátky, údaj o splatnosti chýba úplne. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok splátky úveru nie je svojvoľné, ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a zároveň aby si veriteľ voči dlžníkovi nemohol uplatňovať nároky, na ktoré nemá právo. Vzhľadom na revolvingový charakter úveru je zrejmé, že údaj o celkovom počte splátok nie je dobre možné uviesť, rovnako ani údaj o RPMN, pretože úver sa priebežne čerpá a dopĺňa, a tak sa menia údaje relevantné pre výpočet RPMN. Pre revolvingový úver je typické, že dlžníkovi je poskytnutý určitý úverový rámec, v rámci ktorého môže dlžník čerpať peňažné prostriedky, a to až do výšky dohodnutého
úverového rámca. Veriteľ tento úver dopĺňa do dohodnutej výšky a úverový vzťah tak môže fungovať dobu neurčitú. Súd však má za to, že aj dlžník zo zmluvy o revolvingovom úvere by mal mať prehľad o tom, aká časť jeho splátky je určená na splátku istiny, aká časť na splátku úroku, prípadne aká časť pripadá na splátku poplatkov a aká je splatnosť týchto jednotlivých zložiek spotrebiteľského úveru. Navrhovateľ ani nepreukázal, že by bola splnená povinnosť v zmysle § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch písomne informovať spotrebiteľa najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy o ročnej úrokovej sadzbe a všetkých poplatkoch spojených s úverom, pretože takýmto dôkazom nemôže byť vopred formulované a do zmluvy zavedené vyhlásenie dlžníka, že sa oboznámil s cenníkom a úrokovými sadzbami. Na základe vyššie uvedených skutočností, vzhľadom na chýbajúce obligatórne náležitosti zmluvy (najmä údaj o ročnej úrokovej sadzbe), súd dospel k záveru, že úver poskytnutý odporkyni na základe zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov v súlade s § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy.
Veriteľovi nevznikol nárok na akékoľvek úroky alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Z ustanovenia § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch jednoznačne vyplýva pre navrhovateľa povinnosť akúkoľvek odplatu (úrok a poplatky) spojenú s poskytnutím úveru výslovne uviesť do textu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Niektoré poplatky sú uvedené pod textom obchodných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy, tieto obchodné podmienky však neboli individuálne dojednané s odporkyňou a nenachádza sa u nich ani podpis odporkyne. Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 245/2010 z 30.11.2011, v zmysle ktorého ,,ani zo samotného technického spojenia zmluvy a všeobecných podmienok nemožno vyvodiť, že obsahujú nepochybný prejav vôle účastníkov zmluvy o úvere, že sú s ňou oboznámení a súhlasia so všeobecnými obchodnými podmienkami“. Poplatky a úrokové sadzby majú byť obsahom zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keďže je v záujme ochrany spotrebiteľa, aby tieto údaje, ktoré určujú cenu úveru, mu boli zjavné. Jediný poplatok, ktorý bol uvedený priamo v zmluve o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty, bol poplatok za úverové poistenie typu A a B. Keďže sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, navrhovateľovi vznikol zo zmluvy len nárok na vrátenie rozdielu medzi poskytnutou a zaplatenou sumou. Výpisom z pôžičkovej karty mal súd preukázané, že odporkyňa prostredníctvom pôžičkovej karty celkom vyčerpala sumu 320,- eur a úhrady na kreditnú kartu vykonala v celkovej výške 635,- eur. Z uvedeného vyplýva, že úhradami odporkyne bola v celom rozsahu uspokojená vyčerpaná suma (istina) úveru, preto súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol v celom rozsahu.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej odporkyni nepriznal náhradu trov konania, keďže odporkyňa nežiadala priznať náhradu trov konania a z obsahu spisu jej ani žiadne trovy nevyplývajú.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/, f/ OSP) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 OSP, ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.