Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_10Co-274-2015.pdf
PDF · 85.15 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/274/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a členov senátu: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci navrhovateľa: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava 25, IČO: 47 233 516, proti odporcovi: R. A., nar. X.XX.XXXX, bytom H. XXX, o zaplatenie 2.809,95 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 30C/58/2014-42 zo dňa 5.9.2014, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením prvostupňový súd návrh zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b) a d), § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch..., ako i § 3 ods. 1, § 37 ods. 1, § 39, § 451 ods. 1 a 2, § 489, § 100 ods. 1, § 107 ods. 1 a § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Súd vychádzal zo skutkových zistení, že medzi účastníkmi bola dňa 7.7.2010 uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere, v zmysle ktorej dlžník žiadal od veriteľa poskytnutie 1.500,- Eur pri splatnosti 36 splátok splatných k 15. dňu v mesiaci, pričom výška mesačnej splátky vrátane úroku je 85,15 Eur, predpokladaná RPMN 70% a ročná úroková sadzba 70%. V bode 6 zmluvy v údajoch o schválenom revolvingovom úvere nekorešponduje RPMN, ktorá je 68,13% a v rozpore s tým v bode 5 zmluvy 70%; predpokladaná RPMN po poskytnutí revolvingu v bode 5 zmluvy 60,27% a v bode 6 zmluvy 85,15%. V oznámení o schválení úveru je uvedená výška revolvingového úveru v 993,43 Eur, ktorý údaj v zmluve o revolvingovom úvere absentuje, pričom oznámenie veriteľov o schválení úveru uvádza celkovo dve hodnoty RPMN v percentuálnom vyjadrení, ktoré sa líšia. Súd taktiež poukázal na to, že z karty klienta je zrejmé, že odporcovi bola vyplatená z titulu úveru suma 1.277,05 Eur, ktorá zrejme predstavuje 1.500,- Eur po odpočítaní 222,95 Eur odplaty za poskytnutie služby v zmysle čl. 8 ods. 8 bod 1 písm. a) dohody o poskytnutí služby. S poukazom na to potom súd údaje v zmluve o revolvingovom úvere považoval za nejasné a nezrozumiteľné pre občana, ani súdu nie je zrejmé v akej výške bol poskytnutý úver a či sa v skutočnosti jednalo o revolvingový úver. Súd preto považoval zmluvu o revolvingovom úvere pre jej nejasnosť a nezrozumiteľnosť za neplatný právny úkon. Okrem toho súd považoval v rozpore s dobrými mravmi aj dohodnutú výšku zmluvnej odmeny, ktorá predstavuje úročenie úveru, keď v rozhodnom období boli priemerné úroky z obdobných úverov 15,02% mesačne a zo zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva ročná úroková sadzba 70%, čo predstavuje viac ako štvornásobok priemerných úrokov vyberaných bankami pri obdobných spotrebiteľských úveroch. Takáto dohodnutá výška úroku podstatne prevyšuje priemerné úroky a preto je zmluva neplatná aj podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Keďže
odporcovi boli nepochybne bez existencie platne uzatvorenej zmluvy poskytnuté peňažné prostriedky, môže si ich navrhovateľ uplatňovať nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia. V ďalšom súd poukázal na to, že navrhovateľ zosplatnil úver ku dňu 20.2.2011, teda v tento deň mal nepochybne vedomosť o tom, že odporca sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil a aká je výška bezdôvodného obohatenia. Subjektívna premlčacia lehota tak začala plynúť dňa 20.2.2011 a uplynula 20.2.2013. Návrh na začatie konania podal navrhovateľ na súd 26.8.2013, teda zjavne po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty. Vychádzajúc z uvedeného považoval súd nárok navrhovateľa za premlčaný a preto ho zamietol, keďže odporcom vznesenú námietku premlčania považoval za dôvodnú. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a plne úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli.
Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu prostredníctvom svojho právneho zastúpenia podal odvolanie navrhovateľ, ktoré opravil následne doručeným podaním, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovie, alternatívne, aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania na trovách právneho zastúpenia v podaní vyčíslenú sumou 143,10 Eur. Ako odvolacie dôvody uviedol dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) a h), ako i podľa § 205 ods. 2 písm. c), d) a f) O.s.p. Predovšetkým namietal závery súdu prvého stupňa, že predmetná zmluva má byť neplatná, lebo je nejasná a nezrozumiteľná. Z rozsudku nevyplýva z akého dôvodu súd dospel k záveru kedy úver a revolving by mali byť totožné pojmy a či k tomuto záveru dospel aj potom, ako aplikoval § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Z bodu 6 Zmluvy o revolvingovom úvere vyplývajú údaje o poskytnutej čiastke úveru, poskytnutej čiastke revolvingu, výške RPMN pri úvere aj pri revolvingu. Vyslovil názor, že otázku poskytnutia úveru súd vykladá v rozpore s právnou úpravou ako i existujúcou bankovou a inou praxou. Uzavrel, že poskytnutím úveru sa rozumie úkon, ktorým sa splní záväzok poskytovateľa úveru uvoľniť peňažné prostriedky spôsobom a vo forme, ktorá je medzi stranami dohodnutá, čo súd bez akéhokoľvek vysvetlenia nerešpektuje. Poukázal na to, že v danom prípade na základe predmetnej zmluvy bol poskytnutý úver vo výške 1.500,- Eur, pričom záväzok poskytnúť peňažné prostriedky vo výške 222,95 Eur bol splnený započítaním zo záväzkom odporcu podľa dohody v čl. 8 ods. 8.1 zmluvy, teda došlo k úhrade záväzku odporcu. Záväzok poskytnúť peňažné prostriedky vo výške 1.277,05 Eur bol splnený vyplatením v prospech účtu odporcu. Z vyššie uvedeného vyplýva, že navrhovateľ si záväzok splnil v celom rozsahu. Vzhľadom na to závery súdu o neplatnosti zmluvy nie sú správne a ani zákonné.
V ďalšom odvolateľ napadol záver súdu o neplatnosti výšky zmluvnej odmeny, keď súd tento záver ani nevyvodil na základe príslušného zákonného ustanovenia. Otázka odplaty za požičanie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 1.7.2010 bola upravená osobitným ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ktoré súd na vec neaplikoval, ktoré je pritom lex specialis a má teda aplikačnú prednosť pred ustanovením § 39. Posudzovanie veci podľa nepríslušnej právnej normy je samo osebe dôvodom pre zrušenie rozhodnutia. Otázka odplaty nemá byť posudzovaná podľa dobrých mravov, ale podľa osobitnej a výslovnej právnej úpravy. Výška odplaty za úver na základe spotrebiteľskej zmluvy bola ku dňu 28.10.2010 výslovne regulovaná v zmysle § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, že odplata nesmela podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Ako nebolo výslovne určené, že pri porovnávaní sa má zobrať nielen hodnota obvyklej odplaty, ale aj spôsob a miera zabezpečenia záväzku, objem poskytnutých prostriedkov a lehota splatnosti. V období, keď došlo k uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere, bola priemerná odplata na úrovni 47,39%. Hodnota odplaty dohodnutá v zmluve uvedenú hranicu podstatným spôsobom neprevyšovala, keď dosahovala 68,13%. Vzhľadom na to závery súdu o neplatnosti zmluvy sú minimálne predčasné a vyvodené bez toho, aby súd vo veci aplikoval príslušné zákonné ustanovenia. Navrhovateľ namietol aj závery ohľadne posúdenia námietky premlčania. Ak totiž súd dospel k záveru o neplatnosti zmluvy a plnenie posudzoval ako bezdôvodné obohatenie, potom s prihliadnutím na § 457 Občianskeho zákonníka mal pri vznesenej námietke premlčania aplikovať ust. § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
Odporca odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu navrhovateľa sa písomne nevyjadril.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§
205 ods. 2 písm. a), c), d) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.) a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli (§ 21 ods. 2 vyhl. č. 543/2005 Z.z.) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 219 O.s.p.
Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na odôvodnenie zamietnutia žaloby v preskúmavanom rozsudku prvostupňovým súdom a na uplatnenú odvolaciu argumentáciu navrhovateľa (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bolo posúdiť, či prvostupňový súd dospel k správnemu záveru, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere je neplatná, v dôsledku čoho navrhovateľovi vznikol nárok voči odporcovi iba na vrátenie bezdôvodného obohatenia, ktorý je ale premlčaný a v dôsledku vznesenia námietky premlčania odporcom nárok nebolo možné prijať a žalobu bolo potrebné v celom rozsahu zamietnuť.
Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľom uplatneného, keď prvostupňový súd vykonal dokazovanie v náležitom rozsahu a na základe neho dospel k správnym skutkovým záverom a pretože odvolací súd v celom rozsahu v podstatnom zdieľa i právne závery súdu prvého stupňa vo veci, ktorý na vec aplikoval náležité hmotnoprávne ustanovenia a tieto i správnym spôsobom vyložil, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvého stupňa odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov prvostupňového súdu sa žiada dodať už iba nasledovné:
Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako prvostupňový, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi účastníkmi dňa 7.7.2010 je absolútne neplatným právnym úkonom pre jeho neurčitosť a nezrozumiteľnosť v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. K tomuto záveru vedie už len tá skutočnosť, že z obsahu samotnej zmluvy, ktorá v zmysle súdom prvého stupňa aplikovaného § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch... musí mať písomnú formu, vyplýva výška požadovaného revolvingového úveru a poskytnutej čiastky revolvingu 858,31 Eur, avšak v rozpore s tým v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 7.7.2010 je uvedená schválená výška revolvingu 993,43 Eur, a v rozpore s oboma týmito údajmi podľa karty klienta bola napokon odporcovi reálne vyplatená čiastka 1.277,05 Eur, čo predstavuje znížene poskytnutého úveru o sumu 225,95 Eur za poskytnutie služby v zmysle čl. 8 ods. 8.1 písm. a) dohody o poskytnutí služby, ktorou je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť (ktorá môže ale nemusí byť ani podaná) možnosť odkladu troch splátok úveru. V odvolaní navrhovateľ uvádza, že tento záväzok odporcu ako dlžníka bol splnený započítaním so záväzkom navrhovateľa; inak povedané o túto sumu bol odporcovi reálne vyplatený nižší úver.
Zo zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré podľa prehlásenia zmluvných strán tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy, z bodu 4.1. pritom vyplýva, že revolving je automatické poskytnutie ďalšieho úveru dlžníkovi vo výške uvedenej v bode 6 žiadosti o poskytnutie úveru / zmluvy o revolvingovom úvere a oznámení dlžníkovi v oznámení veriteľa podľa čl. 2 ods. 2.2 tejto zmluvy. Výška revolvingového úveru je ale v danom prípade rozdielna v žiadosti resp. zmluve o úvere a z nejasných príčin rozdielna od výšky stanovenej v oznámení veriteľa. V dôsledku toho dojednanie o výške úveru, ktoré je podstatnou náležitosťou zmluvy (§ 9 ods. 2 písm. g/ zák. č. 129/2010 Z.z.), je nejasné a nezrozumiteľné, čo spôsobuje absolútnu neplatnosť predmetnej zmluvy (§ 37 ods. 1 Obč. zák.).
Už len s poukazom na vyššie uvedené potom prvostupňový súd správne uzavrel, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere je podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. absolútne neplatným právnym úkonom, v dôsledku čoho navrhovateľovi v zmysle súdom prvého stupňa aplikovaných ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich bezdôvodné obohatenie vznikol nárok iba na vyplatenie bezdôvodného obohatenia zo strany odporcu, ktorý ale v zmysle prvého stupňa aplikovaných ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní je premlčaný, čo napokon navrhovateľ v podanom odvolaní ani nenamietal. Žalobou uplatnený nárok potom navrhovateľovi nebolo možné priznať, preto súd správne preskúmavaným rozsudkom návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. Vzhľadom na daný záver bolo už nadbytočným a v
rozpore so zásadou hospodárnosti občianskeho súdneho konania zaoberať sa ďalšou nerelevantnou odvolacou argumentáciou navrhovateľa.
S poukazom na vyššie uvedené potom odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vo výroku vecne správny s použitím ust. § 219 O.s.p. potvrdil.
I v odvolacom konaní plne úspešnému odporcovi vzniklo podľa § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania voči v odvolaní neúspešnému navrhovateľovi. Keďže ale odporca si nárok na náhradu trov odvolacieho konania návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil, nebola mu odvolacím súdom priznaná.
Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.