Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/274/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a členov senátu: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci navrhovateľa: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava 25, IČO: 47 233 516, proti odporcovi: R. A., nar. X.XX.XXXX, bytom H. XXX, o zaplatenie 2.809,95 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. -42 zo dňa 5.9.2014, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením prvostupňový súd návrh zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b) a d), § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch..., ako i § 3 ods. 1, § 37 ods. 1, § 39, § 451 ods. 1 a 2, § 489, § 100 ods. 1, § 107 ods. 1 a § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Súd vychádzal zo skutkových zistení, že medzi účastníkmi bola dňa 7.7.2010 uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere, v zmysle ktorej dlžník žiadal od veriteľa poskytnutie 1.500,- Eur pri splatnosti 36 splátok splatných k 15. dňu v mesiaci, pričom výška mesačnej splátky vrátane úroku je 85,15 Eur, predpokladaná RPMN 70% a ročná úroková sadzba 70%. V bode 6 zmluvy v údajoch o schválenom revolvingovom úvere nekorešponduje RPMN, ktorá je 68,13% a v rozpore s tým v bode 5 zmluvy 70%; predpokladaná RPMN po poskytnutí revolvingu v bode 5 zmluvy 60,27% a v bode 6 zmluvy 85,15%. V oznámení o schválení úveru je uvedená výška revolvingového úveru v 993,43 Eur, ktorý údaj v zmluve o revolvingovom úvere absentuje, pričom oznámenie veriteľov o schválení úveru uvádza celkovo dve hodnoty RPMN v percentuálnom vyjadrení, ktoré sa líšia. Súd taktiež poukázal na to, že z karty klienta je zrejmé, že odporcovi bola vyplatená z titulu úveru suma 1.277,05 Eur, ktorá zrejme predstavuje 1.500,- Eur po odpočítaní 222,95 Eur odplaty za poskytnutie služby v zmysle čl. 8 ods. 8 bod 1 písm. a) dohody o poskytnutí služby. S poukazom na to potom súd údaje v zmluve o revolvingovom úvere považoval za nejasné a nezrozumiteľné pre občana, ani súdu nie je zrejmé v akej výške bol poskytnutý úver a či sa v skutočnosti jednalo o revolvingový úver. Súd preto považoval zmluvu o revolvingovom úvere pre jej nejasnosť a nezrozumiteľnosť za neplatný právny úkon. Okrem toho súd považoval v rozpore s dobrými mravmi aj dohodnutú výšku zmluvnej odmeny, ktorá predstavuje úročenie úveru, keď v rozhodnom období boli priemerné úroky z obdobných úverov 15,02% mesačne a zo zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva ročná úroková sadzba 70%, čo predstavuje viac ako štvornásobok priemerných úrokov vyberaných bankami pri obdobných spotrebiteľských úveroch. Takáto dohodnutá výška úroku podstatne prevyšuje priemerné úroky a preto je zmluva neplatná aj podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Keďže

odporcovi boli nepochybne bez existencie platne uzatvorenej zmluvy poskytnuté peňažné prostriedky, môže si ich navrhovateľ uplatňovať nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia. V ďalšom súd poukázal na to, že navrhovateľ zosplatnil úver ku dňu 20.2.2011, teda v tento deň mal nepochybne vedomosť o tom, že odporca sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil a aká je výška bezdôvodného obohatenia. Subjektívna premlčacia lehota tak začala plynúť dňa 20.2.2011 a uplynula 20.2.2013. Návrh na začatie konania podal navrhovateľ na súd 26.8.2013, teda zjavne po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty. Vychádzajúc z uvedeného považoval súd nárok navrhovateľa za premlčaný a preto ho zamietol, keďže odporcom vznesenú námietku premlčania považoval za dôvodnú. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a plne úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli.

Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu prostredníctvom svojho právneho zastúpenia podal odvolanie navrhovateľ, ktoré opravil následne doručeným podaním, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovie, alternatívne, aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania na trovách právneho zastúpenia v podaní vyčíslenú sumou 143,10 Eur. Ako odvolacie dôvody uviedol dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) a h), ako i podľa § 205 ods. 2 písm. c), d) a f) O.s.p. Predovšetkým namietal závery súdu prvého stupňa, že predmetná zmluva má byť neplatná, lebo je nejasná a nezrozumiteľná. Z rozsudku nevyplýva z akého dôvodu súd dospel k záveru kedy úver a revolving by mali byť totožné pojmy a či k tomuto záveru dospel aj potom, ako aplikoval § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Z bodu 6 Zmluvy o revolvingovom úvere vyplývajú údaje o poskytnutej čiastke úveru, poskytnutej čiastke revolvingu, výške RPMN pri úvere aj pri revolvingu. Vyslovil názor, že otázku poskytnutia úveru súd vykladá v rozpore s právnou úpravou ako i existujúcou bankovou a inou praxou. Uzavrel, že poskytnutím úveru sa rozumie úkon, ktorým sa splní záväzok poskytovateľa úveru uvoľniť peňažné prostriedky spôsobom a vo forme, ktorá je medzi stranami dohodnutá, čo súd bez akéhokoľvek vysvetlenia nerešpektuje. Poukázal na to, že v danom prípade na základe predmetnej zmluvy bol poskytnutý úver vo výške 1.500,- Eur, pričom záväzok poskytnúť peňažné prostriedky vo výške 222,95 Eur bol splnený započítaním zo záväzkom odporcu podľa dohody v čl. 8 ods. 8.1 zmluvy, teda došlo k úhrade záväzku odporcu. Záväzok poskytnúť peňažné prostriedky vo výške 1.277,05 Eur bol splnený vyplatením v prospech účtu odporcu. Z vyššie uvedeného vyplýva, že navrhovateľ si záväzok splnil v celom rozsahu. Vzhľadom na to závery súdu o neplatnosti zmluvy nie sú správne a ani zákonné.

V ďalšom odvolateľ napadol záver súdu o neplatnosti výšky zmluvnej odmeny, keď súd tento záver ani nevyvodil na základe príslušného zákonného ustanovenia. Otázka odplaty za požičanie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 1.7.2010 bola upravená osobitným ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ktoré súd na vec neaplikoval, ktoré je pritom lex specialis a má teda aplikačnú prednosť pred ustanovením § 39. Posudzovanie veci podľa nepríslušnej právnej normy je samo osebe dôvodom pre zrušenie rozhodnutia. Otázka odplaty nemá byť posudzovaná podľa dobrých mravov, ale podľa osobitnej a výslovnej právnej úpravy. Výška odplaty za úver na základe spotrebiteľskej zmluvy bola ku dňu 28.10.2010 výslovne regulovaná v zmysle § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, že odplata nesmela podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Ako nebolo výslovne určené, že pri porovnávaní sa má zobrať nielen hodnota obvyklej odplaty, ale aj spôsob a miera zabezpečenia záväzku, objem poskytnutých prostriedkov a lehota splatnosti. V období, keď došlo k uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere, bola priemerná odplata na úrovni 47,39%. Hodnota odplaty dohodnutá v zmluve uvedenú hranicu podstatným spôsobom neprevyšovala, keď dosahovala 68,13%. Vzhľadom na to závery súdu o neplatnosti zmluvy sú minimálne predčasné a vyvodené bez toho, aby súd vo veci aplikoval príslušné zákonné ustanovenia. Navrhovateľ namietol aj závery ohľadne posúdenia námietky premlčania. Ak totiž súd dospel k záveru o neplatnosti zmluvy a plnenie posudzoval ako bezdôvodné obohatenie, potom s prihliadnutím na § 457 Občianskeho zákonníka mal pri vznesenej námietke premlčania aplikovať ust. § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

Odporca odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu navrhovateľa sa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§

205 ods. 2 písm. a), c), d) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.) a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli (§ 21 ods. 2 vyhl. č. 543/2005 Z.z.) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 219 O.s.p.

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na odôvodnenie zamietnutia žaloby v preskúmavanom rozsudku prvostupňovým súdom a na uplatnenú odvolaciu argumentáciu navrhovateľa (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bolo posúdiť, či prvostupňový súd dospel k správnemu záveru, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere je neplatná, v dôsledku čoho navrhovateľovi vznikol nárok voči odporcovi iba na vrátenie bezdôvodného obohatenia, ktorý je ale premlčaný a v dôsledku vznesenia námietky premlčania odporcom nárok nebolo možné prijať a žalobu bolo potrebné v celom rozsahu zamietnuť.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľom uplatneného, keď prvostupňový súd vykonal dokazovanie v náležitom rozsahu a na základe neho dospel k správnym skutkovým záverom a pretože odvolací súd v celom rozsahu v podstatnom zdieľa i právne závery súdu prvého stupňa vo veci, ktorý na vec aplikoval náležité hmotnoprávne ustanovenia a tieto i správnym spôsobom vyložil, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvého stupňa odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov prvostupňového súdu sa žiada dodať už iba nasledovné:

Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako prvostupňový, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi účastníkmi dňa 7.7.2010 je absolútne neplatným právnym úkonom pre jeho neurčitosť a nezrozumiteľnosť v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. K tomuto záveru vedie už len tá skutočnosť, že z obsahu samotnej zmluvy, ktorá v zmysle súdom prvého stupňa aplikovaného § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch... musí mať písomnú formu, vyplýva výška požadovaného revolvingového úveru a poskytnutej čiastky revolvingu 858,31 Eur, avšak v rozpore s tým v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 7.7.2010 je uvedená schválená výška revolvingu 993,43 Eur, a v rozpore s oboma týmito údajmi podľa karty klienta bola napokon odporcovi reálne vyplatená čiastka 1.277,05 Eur, čo predstavuje znížene poskytnutého úveru o sumu 225,95 Eur za poskytnutie služby v zmysle čl. 8 ods. 8.1 písm. a) dohody o poskytnutí služby, ktorou je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť (ktorá môže ale nemusí byť ani podaná) možnosť odkladu troch splátok úveru. V odvolaní navrhovateľ uvádza, že tento záväzok odporcu ako dlžníka bol splnený započítaním so záväzkom navrhovateľa; inak povedané o túto sumu bol odporcovi reálne vyplatený nižší úver.

Zo zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré podľa prehlásenia zmluvných strán tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy, z bodu 4.1. pritom vyplýva, že revolving je automatické poskytnutie ďalšieho úveru dlžníkovi vo výške uvedenej v bode 6 žiadosti o poskytnutie úveru / zmluvy o revolvingovom úvere a oznámení dlžníkovi v oznámení veriteľa podľa čl. 2 ods. 2.2 tejto zmluvy. Výška revolvingového úveru je ale v danom prípade rozdielna v žiadosti resp. zmluve o úvere a z nejasných príčin rozdielna od výšky stanovenej v oznámení veriteľa. V dôsledku toho dojednanie o výške úveru, ktoré je podstatnou náležitosťou zmluvy (§ 9 ods. 2 písm. g/ zák. č. 129/2010 Z.z.), je nejasné a nezrozumiteľné, čo spôsobuje absolútnu neplatnosť predmetnej zmluvy (§ 37 ods. 1 Obč. zák.).

Už len s poukazom na vyššie uvedené potom prvostupňový súd správne uzavrel, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere je podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. absolútne neplatným právnym úkonom, v dôsledku čoho navrhovateľovi v zmysle súdom prvého stupňa aplikovaných ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich bezdôvodné obohatenie vznikol nárok iba na vyplatenie bezdôvodného obohatenia zo strany odporcu, ktorý ale v zmysle prvého stupňa aplikovaných ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní je premlčaný, čo napokon navrhovateľ v podanom odvolaní ani nenamietal. Žalobou uplatnený nárok potom navrhovateľovi nebolo možné priznať, preto súd správne preskúmavaným rozsudkom návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. Vzhľadom na daný záver bolo už nadbytočným a v

rozpore so zásadou hospodárnosti občianskeho súdneho konania zaoberať sa ďalšou nerelevantnou odvolacou argumentáciou navrhovateľa.

S poukazom na vyššie uvedené potom odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vo výroku vecne správny s použitím ust. § 219 O.s.p. potvrdil.

I v odvolacom konaní plne úspešnému odporcovi vzniklo podľa § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania voči v odvolaní neúspešnému navrhovateľovi. Keďže ale odporca si nárok na náhradu trov odvolacieho konania návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil, nebola mu odvolacím súdom priznaná.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.