Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Sa-15-2021.pdf
PDF · 126.51 KB
Case nature
Area
Subarea
10Sa/15/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach sudcom JUDr. Pavlom Tkáčom v právnej veci žalobkyne A. G., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej Č. XXX, XXX XX proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.01.2021 takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa podala na poštovú prepravu Krajskému súdu v Košiciach dňa 25.04.2021 žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.01.2021, ktorou nesúhlasila s nepriznaním celého invalidného dôchodku a tvrdila, že je dlhodobo chorá a má zhoršujúci sa zdravotný stav. Nesúhlasila so záverom, že jej miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou je iba 50 %. Na preukázanie jej zdravotných postihnutí pripojila k žalobe lekárske správy MUDr. A. E., MUDr. Š. W., MUDr. B. E. a MUDr. X. I..
2. Žalovaná preskúmavaným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.01.2021 prostredníctvom Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, príslušného na rozhodovanie podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (v ďalšom texte aj: „zákon o sociálnom poistení“) v znení zákona č. 677/2006 Z. z. rozhodla o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.05.2020 (v ďalšom texte aj: „rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa“) tak, že podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení zmenila odvolaním napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a žalobkyni podľa § 70 ods. 1, § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení priznala od 11.05.2020 invalidný dôchodok v sume 168,80 EUR mesačne a tento podľa § 82 a § 293dx označeného zákona od 1. januára 2021 zvýšila na sumu 173,20 EUR mesačne.
3. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaná konštatovala, že Sociálna poisťovňa, ústredie na základe žiadosti účastníčky konania (v tomto súdnom preskúmavacom konaní v procesnom postavení žalobkyne) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.05.2020 priznala žalobkyni invalidný dôchodok od 11.05.2020 v sume 164,60 EUR mesačne, čo odôvodnila tým, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Rožňava zo dňa 11.05.2020 je žalobkyňa invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (v ďalšom texte aj: „MPSVZČ“) bola určená v rozsahu 50 % od 11.05.2020. Zároveň správny orgán prvého stupňa konštatoval, že účastníčka konania je naďalej
čiastočne invalidná podľa § 37 zákona č. 100/1988 Z. z. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte aj „ zákon o sociálnom zabezpečení“). Súčasne rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.05.2020 správny orgán prvého stupňa oznámil účastníčke konania, že podľa § 263a ods. 5 a § 112 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 527/2006 Z. z. má žalobkyňa od 11.05.2020 nárok na výplatu invalidného dôchodku podľa zákona účinného od 1. januára 2004 v sume 164,60 EUR mesačne a zároveň jej od uvedeného dátumu zaniká nárok na invalidný dôchodok podľa zákona účinného do 31.12.2003.
4. Proti označenému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom namietala nesprávne posúdenie jej nepriaznivého zdravotného stavu, ktorý jej nedovoľuje vykonávať akúkoľvek činnosť samostatne. Žiadala o určenie MPSVZČ v rozsahu nad 70 %, a zároveň namietala roky 1992, 1993, ktoré jej neboli zhodnotené v rozhodnom období.
5. Generálny riaditeľ žalovanej ako odvolací orgán preskúmal rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a priloženú spisovú dokumentáciu účastníčky konania v celom rozsahu, na základe čoho dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa je potrebné zmeniť. Po citácii zákonných ustanovení upravujúcich rozhodovanie o nároku žalobkyne konštatoval, že na základe podaného odvolania zdravotný stav účastníčky konania bol opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky v Rožňave dňa 10.08.2020, ktorý trval na pôvodnom posudku a v rámci stanoveného inštančného postupu predložil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Prešove, ktorý posúdil zdravotný stav účastníčky konania dňa 06.10.2020 s nasledovným záverom: „Účastníčka konania je poberateľkou čiastočného invalidného dôchodku pre systémové ochorenie s postihnutím obličiek. Je pravidelne sledovaná v nefrologickej a reumatologickej ambulancii. Podľa posledných nálezov nie je dokumentované zhoršenie zdravotného stavu, naopak, postihnutie obličiek aj kože je miernejšie, dlhodobo je stav stabilizovaný. Systémové ochorenie v súčasnosti nemá charakter rozhodujúceho zdravotného postihnutia, alebo sa závažnosťou rovná rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím je novo vzniknuté ochorenie - stav po cievnej hemoragickej mozgovej príhode s ľavostrannou hemiparézou v stredne ťažkej forme postihnutia (modifikovaná Rankin škála 3, podľa ktorej je zachovaná schopnosť samostatnej chôdze bez pomoci druhej osoby) a odôvodňuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40 %, v strednej hodnote predpísaného rozpätia. Zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre systémové ochorenie lupus erytematosus o 10 % podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. je odôvodnené. Celková mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 50 %. Kontrolná lekárska prehliadka je určená na december 2022. Zároveň posudkový lekár sociálneho poistenia skonštatoval pokles pracovného potenciálu o menej než 50 %, pričom zostávajúci pracovný potenciál je väčší než 50 % na výkon sústavného zamestnania, ktoré je schopná vykonávať za zvlášť uľahčených pracovných podmienok. Pôvodné pracovné zaradenie je vyhovujúce za zvlášť uľahčených pracovných podmienok, na skrátenú pracovnú dobu aspoň o 1/3. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Prešove preskúmal a posúdil predložené odborné vyšetrenia a zistil, že posudok posudkového lekára vykonávajúceho lekársku posudkovú činnosť v Sociálnej poisťovni, pobočka Rožňava je vypracovaný správne a nie je dôvod na zmenu. Zdravotný stav účastníčky konania bol posúdený v jej neprítomnosti, pretože z dôvodu pandemickej krízovej situácie sa posúdenie zdravotného stavu za osobnej účasti v súlade s § 293eu zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 66/2020 Z. z. v spojení s § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. nevykonáva. Po preštudovaní kompletnej posudkovej spisovej dokumentácie posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Prešove za rozhodujúce zdravotné postihnutie účastníčky konania určil stav po cievnej mozgovej príhode s ľavostrannou hemiparézou stredného stupňa, modifikovaná Rankin škála 3, choroby nervového systému, postihnutie mozgu podľa kapitoly VI, oddielu A, položky 9, písmena b) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil na 40 % (z percentuálneho rozpätia od 30 % do 50 %).
Za iné zdravotné postihnutia účastníčky konania posudkový lekár sociálneho poistenia priznal zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. o 10 %. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníčky konania po posúdení zdravotného stavu posudkovým lekárom sociálneho poistenia v rámci odvolacieho konania je naďalej 50 % od 11. mája 2020. Posudkový záver posudkového lekára sociálneho poistenia vychádzal zo skutočností, ktoré boli preukázané počas odvolacieho konania o priznanie invalidného dôchodku. Ak by v budúcnosti došlo k zhoršeniu zdravotného stavu účastníčky konania, ktoré by odôvodňovalo stanovenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť alebo zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia, účastníčka konania má možnosť požiadať o opätovné posúdenie invalidity a zvýšenie sumy invalidného dôchodku.“
6. K odvolacej námietke žalobkyne vo veci nezhodnotenia rokov 1992, 1993 a 1994 v rozhodujúcom období žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uviedol nasledovné : „Poistencovi, ktorý v niektorom kalendárnom roku rozhodujúceho obdobia získal obdobie dôchodkového poistenia podľa § 255 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov (náhradnú dobu, napr. dobu poberania nemocenského, dobu nezamestnanosti, t.j. obdobie vedenia v evidencii nezamestnaných občanov pred 1. januárom 2001, obdobie, počas ktorého sa v období od 1. januára 2001 do 31. decembra 2003 evidovanému nezamestnanému vyplácala podpora v nezamestnanosti, dobu starostlivosti o dieťa, doba vojenskej služby alebo dobu štúdia a dobu výkonu civilnej služby), patrí za takýto kalendárny rok osobný mzdový bod, ktorého hodnota je 0,3. Takýto kalendárny rok sa z rozhodujúceho obdobia vylučuje a na výpočet priemerného osobného mzdového bodu sa vylúči aj počet dní kalendárneho roka obdobia dôchodkového poistenia. Ak takéto obdobie dôchodkového poistenia netrvalo celý kalendárny rok, patrí pomerná časť hodnoty osobného mzdového bodu pripadajúca na túto časť kalendárneho roka podľa § 255 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na uvedené účastníčke konania patrí za roky 1992, 1993 a 1994, počas ktorého sa starala o syna Y. G.X., nar. XX.XX.XXXX, osobný mzdový bod 0,3 a zároveň boli celé roky 1992, 1993, 1994 vylúčené z rozhodujúceho obdobia a na výpočet priemerného osobného mzdového bodu sa vylúčil aj počet dní kalendárnych rokov 1992, 1993 a 1994.“
7. Žalovaný ďalej v preskúmavanom rozhodnutí konštatoval, že pri rozhodovaní správneho orgánu prvého stupňa na nárok na dôchodok a určenie jeho sumy bola nesprávne zhodnotená doba zamestnania a náhradné doby v období od 01.01.1995 do 08.02.1995 a náhradné doby zamestnania v počte 39 dní, pretože správne malo byť započítané obdobie od 01.01.1995 do 09.02.1995 a náhradné doby v počte 40 dní. Zároveň boli nesprávne zhodnotené vymeriavacie základy za obdobie, počas ktorého účastníčka konania poberala invalidný dôchodok v rokoch 2006 a 2007. Po správnom zhodnotení obdobia v roku 1995 a vymeriavacích základov za roky 2006 a 2007 sa suma priznaného invalidného dôchodku zvýšila. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobkyňa pred vznikom invalidity, t.j. pred 11.05.2020 získala 10 545 dní obdobia dôchodkového poistenia, ktoré je presne rozpísané v osobnom liste dôchodkového poistenia, ktorý tvorí súčasť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Pri posúdení nároku na dôchodok a určení jeho sumy správny orgán zhodnotil všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia (vrátane dôb, ktoré sa za obdobie dôchodkového poistenia považujú podľa zákona o sociálnom poistení) a získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané. Účastníčka konania tak ku dňu vzniku invalidity získala 28 rokov a 325 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnila podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok (vo veku nad 45 rokov na vznik nároku na invalidný dôchodok je potrebné obdobie najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity). Žalobkyňa ku dňu vzniku invalidity splnila aj ostatné podmienky nároku na invalidný dôchodok vyplývajúce z ust. § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, preto jej vznikol nárok na invalidný dôchodok od 11.05.2020.
8. Žalovaný pri stanovení sumy invalidného dôchodku vychádzal z § 73 ods. 2 zákona o sociálnom poistení a sumu invalidného dôchodku stanovil vo výške 164 EUR ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (priemerný osobný mzdový bod 0,5395 x 44,5809 rokov obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím x aktuálna dôchodková hodnota 13,6361 x 50 % = 164 EUR mesačne). Uvedená suma bola
podľa § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení zvýšená odo dňa priznania dôchodku o 2,9 %, čo predstavuje 4,80 EUR na celkovú sumu 168,80 EUR mesačne. Táto suma sa podľa § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení v roku 2020 zvýšila o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, teda o 2,9 % mesačnej sumy dôchodku, najmenej o pevnú sumu zvýšenia určenú ako 2 % z priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30.06.2019, t.j. o 4,30 EUR mesačne. Invalidný dôchodok žalobkyne bol zvýšený o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, čo je 4,80 EUR mesačne, pretože táto suma je vyššia ako pevná suma zvýšenia 4,30 EUR mesačne. Napokon, podľa označených ustanovení zákona o sociálnom poistení bola od 01.01.2021 suma dôchodku žalobkyne zvýšená o 2,6 %, čo predstavuje sumu 4,40 EUR mesačne na celkovú sumu 173,20 EUR mesačne.
9. V závere preskúmavaného rozhodnutia žalovaný konštatoval, že obdobie dôchodkového poistenia, rozhodujúce obdobie na výpočet dôchodku, sumy vymeriavacích základov na určenie poistného na dôchodkové poistenie, všeobecné vymeriavacie základy a osobné mzdové body sú uvedené v osobnom liste, ktorý tvorí prílohu rozhodnutia a stáva sa jeho neoddeliteľnou súčasťou. Zároveň súčasťou odôvodnenia rozhodnutia je aj odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie v Prešove, ktorý tvorí časť lekárskej správy zo dňa 06.10.2020.
10. Žalobkyňa v správnej žalobe, ktorou žiadala preskúmať zákonnosť rozhodnutia vyššie označeného rozhodnutia žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa namietala nesprávne posúdenie jej zdravotného stavu, keď tvrdila: „nesúhlasím s tým, že by celková miera poklesu mojich schopností vykonávať zárobkovú činnosť bola len 50 %“. Poukázala aj na tú skutočnosť, že lekárska komisia z dôvodu pandemickej krízovej situácie v jej prípade nezasadla, ale rozhodovala iba na základe obsahu predložených listinných dôkazov. K správnej žalobe na preukázanie ňou tvrdených skutočností žalobkyňa predložila lekárske správy z neurologického vyšetrenia od MUDr. A. E. zo dňa 30.11.2020, psychiatrického vyšetrenia MUDr. Š. W. z novembra 2020, reumatologického vyšetrenia MUDr. B. E. zo dňa 19.12.2019, ako aj nefrologického vyšetrenia MUDr. X. I. z 19.11.2020. Na základe týchto skutočností preto žiadala, aby súd opakovane prešetril jej prípad priznania invalidného dôchodku.
11. Žalovaná v písomnom podaní z 26.11.2021 na výzvu súdu uviedla nasledovné: „....Podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Rožňava zo dňa 11. mája 2020 je účastníčka konania invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená na 50 % od 11. mája 2020. Súčasne účastníčka konania je naďalej čiastočne invalidná podľa § 37 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.06.2020 Sociálna poisťovňa, ústredie oznámila účastníčke konania, že podľa § 263a ods. 5 a § 112 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 529/2006 Z. z., má od 11.05.2020 nárok na výplatu invalidného dôchodku podľa zákona účinného od 1. januára 2004 v sume 164,60 EUR mesačne a súčasne od 11.05.2020 zaniká nárok na invalidný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2003. Proti rozhodnutiu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.05. 2020, podala účastníčka konania v zákonom stanovenej lehote odvolanie, doručené Sociálnej poisťovni, ústredie dňa 20.07.2020, v ktorom namietala posúdenie zdravotného stavu a určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Žiadala o určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70 %. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako odvolací orgán, preskúmal napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.05.2020 a priloženú spisovú dokumentáciu účastníčky konania v celom rozsahu, pričom dospel k záveru, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.05.2020 je potrebné zmeniť, pretože v rámci odvolacieho konania boli opätovne preskúmané dôchodkové nároky účastníčky konania, pričom bolo zistené, že na nárok na dôchodok a určenie jeho sumy bola nesprávne zhodnotená doba zamestnania a náhradné doby. Po správnom zhodnotení obdobia v roku 1995 a vymeriavacích základov za roky 2006 a 2007 sa suma priznaného invalidného dôchodku zvýšila.“
12. V písomnom vyjadrení zo dňa 12.01.2022 k správnej žalobe žalovaná rekapitulovala postup pri rozhodovaní o žiadosti žalobkyne o prehodnotenie zdravotného stavu a o zvýšenie sumy invalidného dôchodku na základe jej žiadosti zo dňa 25.03.2020 a k žalobným dôvodom uviedla nasledovné:
„Činnosť posudkových lekárov sociálneho poistenia žalovanej spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu žalobkyne, a to na základe doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. Pochybnosti žalobkyne o tom, že jej zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený sú neodôvodnené, vyvolané len jej subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Žalovaná poukazuje na povinnosť žalobkyne preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na invalidný dôchodok v rámci dokazovania, kedy je žalobkyňa povinná navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení, a to vydania rozhodnutia odvolacieho orgánu. Žalobkyňa ani v odvolacom konaní nepredložila také listinné dôkazy (najmä odborné lekárske nálezy), ktorými by spochybnila úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zadovážených v tomto konaní, a ktoré by prijatý záver v posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia spochybnili alebo vyvrátili. Žalovaná uvádza, že posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti. Vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené v § 153 zákona č. 461/2003 Z. z. posudkovým lekárom sociálneho poistenia žalovanej. Žalovaná poukazuje na § 135 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku, podľa ktorého na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Zdravotný stav účastníčky konania bol posúdený v jej neprítomnosti, pretože z dôvodu pandemickej krízovej situácie sa posúdenie zdravotného stavu za osobnej účasti v súlade s § 293eu zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 66/2020 Z. z. v spojení s § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. nevykonáva. Žalovaná sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v rozhodnutí generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.01.2021 a trvá na správnosti napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.01.2021. Žalovaná má za to, že zdravotný stav žalobkyne bol posúdený správne a v súlade s príslušnými právnymi predpismi o sociálnom poistení a predmetné rozhodnutie je zákonné a správne.“
13. V závere vyjadrenia žalovaná žiadala, aby súd správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalovaná nariadenie pojednávania nežiadala.
14. Žalobkyni bolo vyjadrenie žalovaného doručené spolu s výzvou súdu dňa 28.01.2022, na toto vyjadrenie žalobkyňa replikou nereagovala.
15. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (SSP), konajúc o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 199 SSP a nasl.), po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného v konaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Za splnenia zákonných procesných podmienok, postupujúc podľa § 107 ods. 2 a § 137 ods. 4, v spojení s ust. § 199 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z.z. o správnom súdnom poriadku (SSP) vo veci verejne vyhlásil rozsudok dňa 12.09.2022.
16. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaná prostredníctvom Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne v odvolacom konaní zmenila napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa tak, že žalobkyni od 11.05.2020 bol priznaný invalidný dôchodok v sume 168,80 EUR mesačne, ktorý bol od 01.01.2021 zvýšený na sumu 173,20 EUR.
17. Podstata žalobných dôvodov žalobkyne uplatnených v správnej žalobe spočívala v nesúhlase s posúdením jej zdravotných postihnutí pre potreby zmeny rozhodnutia o invalidnom dôchodku, keď miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola žalobkyni posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne stanovená v rozsahu iba 50 %.
18. Základným poslaním správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní (čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky); ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy ukrátená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny
orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva v konaní ide.
19. Podstatou konania v správnom súdnictve je preskúmať zákonnosť rozhodnutia postupov orgánov verejnej správy. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, a či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi aj inými právnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu, súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
20. Podľa § 37 ods. 3 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (účinného do 01.01.2004), občan je čiastočne invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a/ jeho telesné alebo duševné schopnosti dosahujú polovicu schopností na výkon sústavného zamestnania u zdravých občanov, alebo b/ je schopný vykonávať doterajšie alebo iné sústavné zamestnanie len za osobitne uľahčených pracovných podmienok, ktoré ustanoví Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom, alebo c/ má značne sťažené všeobecné životné podmienky; zdravotné, postihnutia značne sťažujúce všeobecné životné podmienky ustanoví Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
21. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidným, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
22. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
23. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
24. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
25. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe: a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
26. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a určuje sa v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí s tým, že jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú (§ 71 ods. 4, 5, 6 a 7 zákona č. 461/2003 Z.z.).
27. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
28. Z obsahu administratívneho spisu žalovanej správny súd zistil, že žalobkyňa ako poberateľka invalidného dôchodku žiadosťou zo dňa 25.03.2020 žiadala žalovanú o prehodnotenie zdravotného stavu a o zvýšenie sumy priznaného invalidného dôchodku. Žiadosť podala z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu, čo preukazovala k žiadosti pripojenými lekárskymi posudkami a nálezmi. Zdravotný stav žalobkyne bol následne posúdený v lekárskej správe Sociálnej poisťovne, pobočka Rožňava zo dňa 11.05.2020 (v neprítomnosti žalobkyne z dôvodu opatrení prijatých počas krízovej situácie v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID - 19 a v súlade s § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 66/2020 Z.z.), so záverom, že žalobkyňa pre rozhodujúce zdravotné postihnutie - stav po cievnej mozgovej príhode s ľavostrannou hemiparézou stredného stupňa, modifikovaná Rankin škála 3, kapitola VI, oddiel A, položka 9, písm. b/ má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 40 % (z rozpätia od 30 % do 50 %), so zvýšením percentuálnej miery o 10 % pre iné zdravotné postihnutia, t.j. celkom v rozsahu 50 %. Z obsahu lekárskej správy ďalej vyplýva, že žalobkyňa je poberateľkou čiastočného invalidného dôchodku pre systémové ochorenie s postihnutím obličiek, je pravidelne sledovaná na nefrologickej a reumatologickej ambulancii. Podľa posledných nálezov nie je u nej dokumentované zhoršenie zdravotného stavu, naopak postihnutie obličiek, ako aj kože je miernejšie. Posudkový lekár zároveň konštatoval, že pokles pracovného potenciálu je u žalobkyne menej než 50 %, pričom zostávajúci pracovný potenciál je väčší než 50 % na výkon sústavného zamestnania, ktoré je schopná vykonávať za zvlášť uľahčených pracovných podmienok, a to na skrátenú pracovnú dobu aspoň o jednu tretinu. Ako posudkovo rozhodujúce určil posudkový lekár novovzniknuté ochorenie, pričom žalobkyňa je schopná samostatnej chôdze bez pomoci druhej osoby. Konštatoval, že aj ostatné zdravotné postihnutia žalobkyne sú posudkovo závažné a odôvodňujú zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %. Podľa tohto posudku je žalobkyňa naďalej čiastočne invalidná podľa § 37 ods. 3 písm. b/ zákona o sociálnom zabezpečení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je schopná vykonávať doterajšie alebo iné sústavné zamestnanie len za osobitne uľahčených pracovných podmienok a zároveň je invalidná podľa § 73 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách predstavuje 50 %.
29. Na základe žalobkyňou podaného odvolania, v ktorom namietala nesprávne posúdenie jej zdravotného stavu (odvolávajúc sa aj na lekárske správy a nálezy pripojené k podanému odvolaniu), bol zdravotný stav žalobkyne posúdený dňa 06.10.2020 posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Prešove. Z obsahu odborného lekárskeho posudku vyplýva rovnaké posúdenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia u žalobkyne ako posudkovým lekárom pobočky Sociálnej poisťovne pri stanovení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40 % (rozhodujúce zdravotné postihnutie - stav po cievnej mozgovej príhode s ľavostrannou hemiparézou stredného stupňa, modifikovaná Rankin škála 3, kapitola VI - choroby nervového systému, oddiel A - postihnutie mozgu, položka 9, písm. b/ z percentuálneho rozpätia 30-50 %). Pre systémové ochorenie
- Lupus erytematosus bolo zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 % (podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení) stanovené správne. V závere odborného lekárskeho posudku posudkový lekár konštatoval, že účastníčka konania bola posúdená v neprítomnosti v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie a v súlade s § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 66/2020 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony. Na základe vyššie uvedených skutočností tak žalobkyňa je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne bola stanovená v rozsahu 50 %.
30. V súvislosti so žalobkyňou uplatneným žalobným dôvodom, ktorý spočíva v tvrdení o nesprávnom posúdení jej zdravotného stavu, správny súd na základe vykonaného dokazovania v súdnom preskúmavacom konaní dospel k záveru, že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného
poškodenia žalobkyne boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ktorí vo svojich posudkoch komplexne vyhodnotili zdravotné postihnutia žalobkyne, a to na základe odborných lekárskych vyšetrení, vrátane dodatočne v odvolacom konaní predložených a zabezpečených lekárskych správ a nálezov. Z týchto posudkov vyplýva jednoznačný záver o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí žalobkyne, ako aj o stanovení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá bola zvýšená pre iné zdravotné postihnutia na celkovú úroveň 50 %. Uvedené následne našlo svoj odraz aj v zmene výšky invalidného dôchodku, ktorý bude naďalej vyplácaný žalobkyni už v zmysle príslušných ustanovení zákona o sociálnom poistení. Žalobkyňa k správnej žalobe pripojila lekárske posudky z obdobia po vypracovaní lekárskej správy posudkovým lekárom sociálneho poistenia ústredia v odvolacom konaní, ktorá lekárska správa tvorila aj podklad pre rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne v odvolacom konaní. Žalobkyňou predložené lekárske správy z nefrologického vyšetrenia (z 09.11.2020), neurologického vyšetrenia (z 30.11.2020), psychiatrického vyšetrenia (z novembra 2020) žalovaná nemala k dispozícii pred vydaním druhostupňového rozhodnutia dňa 18.01.2021, preto žalovaná ani nemala možnosť sa nimi zaoberať vo vzťahu k posúdeniu jej zdravotného stavu. Žalovaná mala k dispozícii iba lekársku správu pripojenú k žalobe zo dňa 19.12.2019 reumatologického vyšetrenia žalobkyne (správa bola pripojená aj k žiadosti o prehodnotenie zdravotného stavu žalobkyne zo dňa 25.03.2020) a táto správa bola vyhodnotená aj v označených posudkoch. Žalovaná v preskúmavanom rozhodnutí tak vychádzala zo skutkového stavu preukazujúceho mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne na základe lekárskych posudkov a nálezov, ktoré mala k dispozícii.
31. Z vyššie uvedeného preto možno prijať záver, že zdravotné poškodenia žalobkyne boli zistené objektívnymi lekárskymi vyšetreniami podľa platných posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia a pracovnú schopnosť žalobkyne znižujú v rozsahu, ktorý vyplýva z vyššie označených lekárskych posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia. Výhrady žalobkyne o nesprávnom posúdení jej zdravotného stavu nie sú spôsobilé spochybniť úplné a objektívne závery posudkových lekárov a aj podľa názoru súdu sú iba subjektívnymi názormi žalobkyne na jej zdravotný stav, ktoré nie sú podložené objektívnymi lekárskymi správami a nálezmi. Vecne správne závery posudkových lekárov sú pre rozhodnutie súdu v súdnom preskúmavacom konaní smerodajné, pretože odrážajú odborné a komplexné posúdenie zdravotného stavu posudkovým lekárom, ktorý pri vypracovaní takéhoto posudku má postavenie znalca. Žalobkyňa iba tvrdila neprávne posúdenie svojho zdravotného stavu, nepredložila však žalovanej žiadne odborné posudky, resp. správy alebo lekárske správy, ktoré by boli spôsobilé závery posudkových lekárov akokoľvek spochybniť. V závere správny súd poukazuje aj na správny procesný postup žalovanej, ktorá v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení, ako aj opatreniami prijatými počas krízovej situácie v období poznačenom pandémiou COVID
- 19 zdravotný stav žalobkyne posudzovala v neprítomnosti žalobkyne. Súd po zvážení všetkých uvedených skutočností preto v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami žalobu žalobkyne ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
32. V závere je potrebné uviesť, že v prípade zhoršenia zdravotného stavu v budúcnosti má žalobkyňa právo kedykoľvek sa obrátiť na žalovanú so žiadosťou o zmenu rozhodnutia o jej invalidnom dôchodku.
33. Žalobkyňa v tomto konaní nebola úspešná, preto v súlade s ust. § 167 ods. 1 SSP žalobkyni náhrada trov konania nepatrí a žalovanej nevznikli žiadne preukázateľné trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať (§ 168 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/ (v sociálnych veciach, vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).