Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/750/2015

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v právnej veci navrhovateľov 1/ X. G., štátnej občianky V. republiky, bytom C. XXX, v konaní zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Jozef Kováčik, s.r.o., so sídlom Trenčín, Legionárska 6434/2, IČO 47 251 913, 2/ R. H., štátneho občana V. republiky, bytom A. A. XX, 3/ C. A., štátnej občianky V. republiky, bytom A. XX, 4/ F. Z., štátnej občianky V. republiky, bytom Q., S.. slobody XXXX/XX, 5/ F. V., štátneho občana V. republiky, bytom Q., W. XXXX/XX, 6/ X. A., štátneho občana V. republiky, bytom A.. A. - Q. brehom XX, 7/ Pozemkového spoločenstva Horenice, so sídlom Horenická Hôrka Pod brehom 99, IČO 42 149 771 proti odporcom 1/ obci Lednické Rovne, so sídlom obecného úradu Lednické Rovne, Nám. slobody 32 a 2/ Ledrov spol.s.r.o., so sídlom Lednické Rovne, Schreiberova 369, obaja v konaní zastúpení L§B Legal Services s.r.o. , so sídlom Považská Bystrica, Nám. A. Hlinku 36/9, o určenie hranice pozemkov a iné, na odvolanie navrhovateľov 1/ až 7/ proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č.k. -687 zo dňa 01. júna 2015, jednohlasne, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach o zamietnutí návrhu navrhovateľov o určenie, že odporca 1/ nie je vlastníkom časti pozemku - parcely reg. C č. 365/5 v k.ú. Horenice a odporca 2/ nie je vlastníkom časti pozemku - parcely reg. C č. 365/13 v k.ú. Horenice a zamietnutí návrhu navrhovateľov o uloženie povinnosti odporcovi 1/ vypratať časť pozemku - parcely reg. C č. 365/5 v k.ú. Horenice a o uloženie povinnosti odporcovi 2/ vypratať časť pozemku - parcely reg. C č. 365/13 v k.ú. Horenice p o t v r d z u j e.

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania účastníkov z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

III. Navrhovateľka 1/ j e p o v i n n á zaplatiť odporcovi 1/ náhradu trov odvolacieho konania v sume 6,25 eur za trovy právneho zastúpenia a odporcovi 2/ náhradu trov odvolacieho konania v sume 6,25 eur za trovy právneho zastúpenia, a to všetko k rukám právneho zástupcu odporcov L§B Legal Services s.r.o. do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Navrhovateľ 2/ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi 1/ náhradu trov odvolacieho konania v sume 6,25 eur za trovy právneho zastúpenia a odporcovi 2/ náhradu trov odvolacieho konania v sume 6,25 eur za trovy právneho zastúpenia, a to všetko k rukám právneho zástupcu odporcov L§B Legal Services s.r.o. do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Navrhovateľka 3/ j e p o v i n n á zaplatiť odporcovi 1/ náhradu trov odvolacieho konania v sume 6,25 eur za trovy právneho zastúpenia a odporcovi 2/ náhradu trov odvolacieho konania v sume 6,25 eur za trovy právneho zastúpenia, a to všetko k rukám právneho zástupcu odporcov L§B Legal Services s.r.o. do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

VI. Navrhovateľka 4/ j e p o v i n n á zaplatiť odporcovi 1/ náhradu trov odvolacieho konania v sume 6,25 eur za trovy právneho zastúpenia a odporcovi 2/ náhradu trov odvolacieho konania v sume

6,25 eur za trovy právneho zastúpenia, a to všetko k rukám právneho zástupcu odporcov L§B Legal Services s.r.o. do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

VII. Navrhovateľ 5/ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi 1/ náhradu trov odvolacieho konania v sume 6,25 eur za trovy právneho zastúpenia a odporcovi 2/ náhradu trov odvolacieho konania v sume 6,25 eur za trovy právneho zastúpenia, a to všetko k rukám právneho zástupcu odporcov L§B Legal Services s.r.o. do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

VIII. Navrhovateľ 6/ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi 1/ náhradu trov odvolacieho konania v sume 6,25 eur za trovy právneho zastúpenia a odporcovi 2/ náhradu trov odvolacieho konania v sume 6,25 eur za trovy právneho zastúpenia, a to všetko k rukám právneho zástupcu odporcov L§B Legal Services s.r.o. do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IX. Navrhovateľ 7/ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi 1/ náhradu trov odvolacieho konania v sume 6,25 eur za trovy právneho zastúpenia a odporcovi 2/ náhradu trov odvolacieho konania v sume 6,25 eur za trovy právneho zastúpenia, a to všetko k rukám právneho zástupcu odporcov L§B Legal Services s.r.o. do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľov o určenie, že odporca 1/ nie je vlastníkom časti pozemku - parcely reg. C č. 365/5 v k.ú. Horenice, o určenie, že odporca 2/ nie je vlastníkom časti pozemku - parcely reg. C č. 365/13 v k.ú. Horenice ako aj návrh navrhovateľov o uloženie povinnosti odporcovi 1/ vypratať časť pozemku - parcely reg. C č. 365/5 v k.ú. Horenice a o uloženie povinnosti odporcovi 2/ vypratať časť pozemku - parcely reg. C č. 365/13 v k.ú. Horenice. Navrhovateľom 1/ až 7/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť odporcom 1/ a 2/ trovy právneho zastúpenia vo výške 1.488,56 eur na účet L§B Legal Services s.r.o., všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že navrhovatelia 1/ až 7/ sa upraveným návrhom domáhali, aby súd určil hranicu medzi pozemkami parc. č. KNC 421/8, 421/7, 367/6 a parc. č. KNE 246, ktoré sú zapísané ako spoluvlastníctvo o.i. aj navrhovateľov 1/ až 7/ a pozemkom odporcu 1/ parc. č. KNC 365/5, ako aj pozemkom odporcu 2/ parc. č. KNC 365/13. Zároveň žiadali, aby súd určil, že odporca 1/ nie je vlastníkom časti nehnuteľnosti parcely KNC č. 365/5 a odporca 2/ nie je vlastníkom časti parcely KNC č. 365/13, teda v častiach, v ktorých je evidované dvojité vlastníctvo. Tamojší súd rozhodol dňa 20.8.2014 rozsudkom č.k. -584 tak, že v celom rozsahu zamietol návrh navrhovateľov 1/ až 7/ na začatie konania a uložil im povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť odporcom 1/ a 2/ trovy konania vo výške 33,- eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 1 278,44 eur na účet L§B Legal Services s.r.o., všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom zo dňa 15.4.2015 č.k. -675 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietavej časti o určenie hranice medzi pozemkami - parcely reg. C č. 421/8, 421/7, 367/6 a parcela reg. E č. 246 na strane jednej a pozemkami - parcely reg. C č. 365/5 a 365/13, všetky nachádzajúce sa v k.ú. Horenice potvrdil. Vo zvyšnej napadnutej zamietavej časti o určenie, že odporca 1/ nie je vlastníkom časti pozemku - parcely reg. C č. 365/5 v k.ú. Horenice, o určenie, že odporca 2/ nie je vlastníkom časti pozemku - parcely reg. C č. 365/13 v k.ú. Horenice, ako aj v časti o uloženie povinnosti odporcovi 1/ vypratať časť pozemku - parcely reg. C č. 365/5 v k.ú. Horenice a o uloženie povinnosti odporcovi 2/ vypratať časti pozemku - parcely reg. C č. 365/13 v k.ú. Horenice, rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu v tejto časti vrátil na ďalšie konanie. V tejto časti súd vykonal dokazovanie a jeho výsledky po právnej stránke zhodnotil podľa § 80 písm. c) O.s.p.. Uviedol, že v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia je možné uplatniť pozitívne alebo negatívne určenie, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je. Navrhovateľa zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem. Tento záujem bude spravidla daný v prípade, ak sa nemožno domáhať priamo plnenia a ak by právne postavenie navrhovateľa bez takéhoto určenia bolo neisté. Podľa súdu navrhovatelia nepreukázali naliehavý právny záujem na žalovanom určení, že odporca 1/ nie je vlastníkom časti pozemku - parcely reg. C č. 365/5 v k.ú. Horenice a odporca 2/ nie je vlastníkom časti pozemku - parcely reg. C č. 365/13 v k.ú. Horenice. Je nesporné, že vyhovením v danej veci by sa právne postavenie navrhovateľov absolútne nezmenilo. Pokiaľ navrhovatelia resp. predovšetkým navrhovateľka 1/ dôvodia, že vyhovením ich návrhu v tejto časti by sa zmenilo ich právne postavenie v tom smere,

že už nebudú musieť čeliť tvrdeniu odporcov pri vypratávaní danej nehnuteľnosti, že oni /odporcovia/ sú vlastníkmi vypratávaných pozemkov, a tiež, že by príslušným katastrálnym odborom boli opätovne zapísaní ako vlastníci na predmetných nehnuteľnostiach, tak súd poukázal na to, že jednak prípadným vyhovením žalobe by neboli zapísaní ako spoluvlastníci predmetných nehnuteľností , a tiež na to, že navrhovatelia nie sú a ani nikdy neboli spoluvlastníkmi predmetných KNC parciel č. 365/5 a 365/13. Určením , že odporcovia nie sú vlastníkmi predmetných parciel by nedosiahli to, že by bolo zapísané ich spoluvlastníctvo k týmto parcelám, resp. spoluvlastníctvo všetkých vlastníkov, ktorí sú v súčasnosti zapísaní na LV č. 856, a ani by sa automaticky nestalo to, že by časť z uvedených parciel bola zidentifikovaná ako časť parcely č. KNE 246. Znamená to teda, že pokiaľ navrhovatelia sú presvedčení, že v predmetných parcelách je zahrnutá aj časť z pôvodnej parcely č. KNE 246, tak inak ako pozitívnou určovacou žalobou nemôžu dosiahnuť zapísanie svojho spoluvlastníctva k tej časti týchto parciel, o ktorej tvrdia , že je tam dvojité vlastníctvo. Znamená to teda, že jedine určovacou žalobou o určenie vlastníctva k časti týchto parciel by mohli dosiahnuť zmenu svojho právneho postavenia, pričom takúto žalobu by museli podať všetci podieloví spoluvlastníci, ktorí sú zapísaní na LV č. 856 pre k.ú. Horenice, resp. všetci by museli byť účastníkmi konania o určenie vlastníctva, pretože v danom prípade sa jedná o nerozlučné spoločenstvo vyplývajúce z hmotnoprávneho vzťahu účastníkov bez zreteľa na ich vôľu. Ide o nútené spoločenstvo, kedy sa rozhodnutie súdu musí vzťahovať na všetkých účastníkov právneho vzťahu /§ 91 ods. 2 O.s.p./, z čoho vyplýva, že účastníkmi konania, či už na strane navrhovateľa alebo odporcu, musia byť všetci účastníci právneho vzťahu. Účinky rozsúdenej veci sa totiž musia vzťahovať na všetkých /§ 159 ods. 2 prvá veta O.s.p./. Súd pre úplnosť dodal, že z dôkazov v spise vyplynulo, že odporca 1/ nadobudol vlastníctvo k parcele č. KNC 365/5 od bývalého PD Dolná Breznica /právny nástupca JRD Hôrka - Horenice/ a od roku 1992 ho nerušene a v dobrej viere užíva. O tomto nebol spor medzi účastníkmi konania a pokiaľ navrhovatelia namietali, že odporca 1/ nemohol nadobudnúť vlastníctvo k predmetnej parcele s poukazom na to, že samotné JRD Hôrka - Horenice sa nemohlo stať vlastníkom nehnuteľností zapísaných v pkn vložke č. 10 /pretože „urbárnici“ nikdy nestratili vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam/. Uvedené by mohlo byť predmetom dokazovania na základe pozitívnej určovacej žaloby, ktorou by sa navrhovatelia domáhali určenia vlastníctva k spornej nehnuteľnosti pri dodržaní zásad nerozlučného spoločenstva, tak ako je vyššie uvedené. Súd ďalej poukázal na to, že navrhovatelia poukazovali na skutočnosť, že vyhovením návrhu by bol obnovený predchádzajúci stav, je nesporné, že podľa tohto predchádzajúceho stavu, ak sa má vychádzať z pozemnoknižnej vložky č. 10, by mohlo dôjsť k obnoveniu len toho vlastníckeho práva, ktoré je naposledy zapísané v časti B „Vlastníctvo“ pod bodom 5 /JRD Hôrka - Horenice/, a nie spoluvlastníctvo navrhovateľov. Pokiaľ išlo o tú časť návrhu navrhovateľov, kedy sa títo domáhali aj vypratania parciel č. KNC 365/5 a 365/13, tu súd posúdil návrh navrhovateľov podľa § 123 a § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa súdu navrhovatelia nepreukázali, že by boli podielovými spoluvlastníkmi týchto nehnuteľností, vlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam je zapísané v prospech odporcov. Zápis na LV je záväzný, pokiaľ sa nepreukáže opak a tak, ako je vyššie uvedené, zmenu zápisu by mohli navrhovatelia spolu s ostatnými spoluvlastníkmi KNE parcely č. 246 dosiahnuť v tomto prípade jedine žalobou o určenie vlastníctva. Navrhovatelia, keďže nie sú vlastníkmi predmetných nehnuteľností, ani oprávnenými držiteľmi, nie sú aktívne vecne legitimovaní na podanie žaloby o vypratanie. Z uvedených dôvodov súd preto návrh navrhovateľov aj v tejto časti zamietol. Keďže súd ustálil, že na negatívnom určení nemajú navrhovatelia naliehavý právny záujem a na podanie žaloby o vypratanie nie sú aktívne vecne legitimovaný, súd nepovažoval za potrebné vo veci nariaďovať navrhované znalecké dokazovanie za účelom zistenia plochy, ktorej sa týka tvrdené tzv. dvojité vlastníctvo, a preto aj tento dôkaz nevykonal. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil podľa § 142 ods.1 O.s.p.. Odporcovia mali v konaní plný úspech, a to aj čo do Krajským súdom potvrdeného rozhodnutia o zamietnutí návrhu na určenie hranice, ako aj v ostatných výrokoch, ktoré sú predmetom tohto rozsudku. Preto súd uložil navrhovateľom nahradiť spoločne a nerozdielne trovy konania odporcom, ktoré im vznikli, pričom ide o trovy právneho zastúpenia odporcov, ktoré boli vyčíslené podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z..

Proti tomuto rozsudku podali odvolania navrhovatelia 1/ až 7/.

Navrhovateľka 1/ vo svojom odvolaní poukázala na to, že nesúhlasí s dôvodmi, pre ktoré súd prvého stupňa zamietol jej návrh. Podľa nej bolo preukázané, že pozemky KN reg. C parc. č. 365/5 a 365/13 svojimi časťami zasahujú do pozemku KN reg. E parc.č. 246, ktoré pozemky sú vo vlastníctve rozdielnych osôb a to odporcov na strane jednej a navrhovateľky 1/ ako spoluvlastníčky na strane druhej. Takýto zdvojený zápis vlastníctva k tomu istému pozemku vo svojom dôsledku zasahuje do vlastníckych práv navrhovateľky a obmedzuje ju v ich výkone. Zároveň dáva tento stav možnosť nakladať

s vlastníctvom navrhovateľky 1/ inej osobe, t.j. odporcom. Navrhovateľka 1/ ďalej poukázala na to, že podľa Občianskeho zákonníka nemôže byť tá istá vec vo vlastníctve rôznych osôb /ak nejde o spoluvlastníctvo/. Tento negatívny stav zdvojeného zápisu vlastníctva je možné odstrániť negatórnou žalobou, ktorú navrhovateľka 1/ podala. Znaleckým posudkom určené pozemky, ku ktorým existuje zdvojený zápis vlastníctva, sa stanú predmetom zmeny zápisu tak, že na ne bude zapísaný iba jeden vlastník, a to iba v registri E. Pozemky registra C, parc.č. 365/5 a 365/13 budú mať nový tvar a výmeru. Naliehavý právny záujem na takomto určení je jednoznačne daný a spočíva v zjednotení skutkového a právneho stavu. Usporiadania vlastníckych práv výlučne v prospech navrhovateľky na podklade negatórnej určovacej žaloby, bude navrhovateľku 1/ oprávňovať k požiadavke, aby odporcovia do jej vlastníctva nezasahovali a preto je aj zamietnutie jej návrhu na vypratanie predčasné. Na druhej strane pozitívna určovacia žaloba je za súčasnej právnej úpravy nerealizovateľná. Na koniec navrhovateľka 1/ namietala aj rozhodnutie súdu prvého stupňa o náhrade trov konania. Pokiaľ súd odporcom priznával náhradu trov konania, mal ju priznať vo vzťahu ku každému navrhovateľovi Samostatne a nie spoločne a nerozdielne, nakoľko navrhovatelia nie sú v postavení spoločných a nerozdielnych spoločníkov. Navrhla preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Navrhovatelia 1/ až 7/ vo svojom spoločnom odvolaní uviedli, že s rozsudkom súdu prvého stupňa nesúhlasia pre nesprávne zistený skutkový stav veci a preto, že súd prvého stupňa v rozpore s právnym názorom vysloveným vo veci odvolacím súdom nerozhodol o ich návrhu meritórne. Tým bolo navrhovateľom porušené ich právo na súdnu ochranu i upreté základné právo na majetok. Existencia zdvojeného vlastníctva k častiam sporných pozemkov znemožňuje navrhovateľom ako vlastníkom nakladať s ich majetkom. Súd podľa nich nemá právo za nich rozhodnúť, ktoré svoje právo majú uplatniť a ktoré nie. Trvajú na tom, že odporcovia nie sú vlastníkmi sporných nehnuteľností a preto má o tom súd rozhodnúť. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení existuje a vychádza z toho, že k sporným pozemkom existuje tzv. zdvojené vlastníctvo. Rozhodnutím súdu o ich negatórnej žalobe sa tento nezákonný stav odstráni, pozemok parc. reg. E č. 246 v k.ú. Horenice bude možné zamerať a zapísať do reg. C a vykonávať k nemu všetky vlastnícke práva. Tým sa podstatne zmení ich právo nakladať so sporným pozemkom. K otázke naliehavého právneho záujmu poukázali navrhovatelia na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , podľa ktorého nejestvuje dôvod ani pre nepripustenie žaloby čo aj len jediného zo spoluvlastníkov nehnuteľnosti a meritórne rozhodnúť o tejto žalobe, ak sa žalobou domáha určenia, že žalovaný nie je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Navrhovatelia ďalej uviedli, že žiadajú, aby odvolací súd uložil súdu prvého stupňa vykonať nimi predložené listinné dôkazy, z ktorých nepochybne vyplýva, že odporcovia 1/ a 2/ nie sú vlastníci sporných nehnuteľností a to ani titulom zmluvy o prechode vlastníctva majetku PD Dolná Breznica zo dňa 2.8.1992. V tejto súvislosti poukázali na problematiku urbárov a pozemkových spoločenstiev ako bola táto vysvetlená v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 6. októbra 2010. Navrhli preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že ich návrhu vyhovie, resp. tento zruší a vec vráti na ďalšie konanie. K odvolaniam navrhovateľov 1/ až 7/ sa písomne vyjadrili odporcovia 1/ a 2/. K odvolaniu navrhovateľky 1/ uviedli, že navrhovateľka 1/ vo svojom odvolaní opakuje to, čo už uviedla aj pred súdom prvého stupňa. Jej odvolacie dôvody sú však neopodstatnené a nemajú oporu v zákone. Samotné tvrdenie, že časť pozemkov vo vlastníctve odporcov zasahuje do časti pozemkov vo vlastníctve navrhovateľov nebolo v konaní preukázané a preto ani nemôže obstáť tvrdenie navrhovateľky 1/, že je zasahované do jej vlastníckych práv. Okrem toho navrhovateľka 1/ podľa odporcov neustále opomína preukázanie základnej a nevyhnutnej podmienky pre určovaciu žalobu a to preukázanie naliehavého právneho záujmu. V súvislosti s ním poukázali odporcovia na judikatúru súdov Slovenskej republiky, konkrétne rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe č. 40/1996 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 6. decembra 2012. Tvrdenie navrhovateľky 1/, že pozitívna určovacia žaloba je za súčasnej právnej úpravy nerealizovateľná označili za účelové a neopodstatnené. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku navrhovateľky 1/ ohľadne rozhodnutia súdu prvého stupňa o náhrade trov konania, poukázali na to, že navrhovatelia vystupovali v konaní ako podieloví spoluvlastníci tzv. spoločnej nehnuteľnosti v zmysle zákona č. 97/2013 o pozemkových spoločenstvách a maj nesporne postavenie solidárnych dlžníkov. K odvolaniu navrhovateľov 1/ až 7/ odporcovia uviedli, že navrhovatelia ako prostriedok pre uplatnenie svojich práv využili určovaciu žalobu a musia teda splniť podmienky nevyhnutné pre úspešnosť žaloby takéhoto typu. Ide o preventívnu žalobu, ktorá ma podľa ustálenej judikatúry miesto tam, kde jej pomocou možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak. Súd sa teda musí zaoberať tým, či je určovacia žaloba vhodným prostriedkom

slúžiacim na ochranu toho ktorého práva alebo nie. Musí byť teda preukázaný naliehavý právny záujem na požadovanom určení a to tak, že výrok súdneho rozhodnutia o tom, či tu je právo alebo právny vzťah, bol spôsobilý ovplyvniť právne postavenie navrhovateľa, a mal teda za následok zmenu jeho práv a povinností alebo postavenia v hmotnoprávnych vzťahoch. Pokiaľ súdne rozhodnutie nijakým spôsobom neovplyvní právne postavenie navrhovateľa, nemožno konštatovať danosť naliehavého právneho záujmu. V danom prípade určenie, že odporcovi nie sú vlastníkmi nehnuteľností označených navrhovateľmi v návrhu, nijako nezmení právne postavenie navrhovateľov, keď títo by sa nestali vlastníkmi týchto nehnuteľností ani v prípade, že by súd ich určovacej žalobe vyhovel. Navrhovatelia si aj za súčasného stavu môžu dať zamerať svoj pozemok parcelu reg. E č. 246 a zapísať ju do reg. c. Na túto skutočnosť nemá absolútne žiaden vplyv nimi požadované určenie. Pokiaľ ide o navrhovateľmi požadované vypratanie nehnuteľností, podľa odporcov navrhovatelia nemajú na takúto žalobu aktívnu vecnú legitimáciu, pretože nie sú vlastníkmi, ani oprávnenými držiteľmi predmetných nehnuteľností. Navrhli preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a im priznal proti navrhovateľom náhradu trov odvolacieho konania.

Navrhovateľka 1/ k vyjadreniu odporcov k jej odvolaniu uviedla, že na úspešnosť určovacej žaloby spĺňa tak podmienku aktívnej vecnej legitimácie ako aj podmienku danosti naliehavého právneho záujmu. Je podielovou spoluvlastníčkou sporných nehnuteľností, ku ktorým existuje tzv. zdvojené vlastníctvo. Tento nezákonný stav bude odstránený rozhodnutím o tom, že odporcovia nie sú vlastníkmi týchto nehnuteľností ako to navrhovatelia požadujú v návrhu a následne bude možné ich pozemok zapísaný v reg. E zamerať, potom zapísať do reg. C a následne vykonávať k nemu všetky vlastnícke práva. Opätovne poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. .

Navrhovatelia 2/ až 7/ na vyjadrenie odporcov k ich odvolaniu uviedli, že na podanom odvolaní trvajú a vyjadrenie odporcov k nemu je len konštatovaním všeobecne známych skutočností, bez predloženia jediného dôkazu. V spise sa naopak nachádzajú dôkazy, že odporcovia 1/ a 2/ nie sú a nikdy neboli vlastníkmi spornej nehnuteľnosti.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutých častiach o zamietnutí návrhu navrhovateľov o určenie, že odporca 1/ nie je vlastníkom časti pozemku - parcely reg. C č. 365/5 v k.ú. Horenice a odporca 2/ nie je vlastníkom časti pozemku - parcely reg. C č. 365/13 v k.ú. Horenice a zamietnutí návrhu navrhovateľov o uloženie povinnosti odporcovi 1/ vypratať časť pozemku - parcely reg. C č. 365/5 v k.ú. Horenice a o uloženie povinnosti odporcovi 2/ vypratať časť pozemku - parcely reg. C č. 365/13 v k.ú. Horenice podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť a vo výroku o náhrade trov konania podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušiť a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátiť na ďalšie konanie.

Z obsahu spisu vyplynulo, že navrhovatelia 1/ až 7/ sa návrhom na začatie konania doručeným súdu prvého stupňa dňa 25.07.2012 /č.lk. 1 a nasl. spisu/ v spojení s jeho doplnením doručeným súdu prvého stupňa dňa 29.10.2012 /č.l. 130 a nasl. spisu/ domáhali: 1) určenia hranice medzi pozemkami - parcely reg. C č. 421/8, 421/7, 367/6 a parcela reg. E č. 246 na strane jednej a pozemkami - parcely reg. C č. 365/5 a 365/13, všetky nachádzajúce sa v k.ú. Horenice, 2) určenia, že odporca 1/ nie je vlastníkom časti pozemku - parcely reg. C č. 365/5 v k.ú. Horenice, 3) určenia, že odporca 2/ nie je vlastníkom časti pozemku - parcely reg. C č. 365/13 v k.ú. Horenice, 4) uloženia povinnosti odporcovi 1/ vypratať časť pozemku - parcely reg. C č. 365/5 v k.ú. Horenice a napokon 5) uloženia povinnosti odporcovi 2/ vypratať časti pozemku - parcely reg. C č. 365/13 v k.ú. Horenice.

O návrhu navrhovateľov určenia hranice medzi pozemkami - parcela reg. C č. 421/8, 421/7, 367/6 a parcela reg. E č. 246 na strane jednej a pozemkami - parcely reg. C č. 365/5 a 365/13, všetky nachádzajúce sa v k.ú. Horenice bolo rozhodnuté rozsudkom súdu prvého stupňa č.k. -584 zo dňa 20. augusta 2014, ktorým bol tento návrh zamietnutý. Rozsudok súdu prvého stupňa bol v tejto časti na odvolanie navrhovateľov 1/ až 7/ potvrdený rozsudkom tunajšieho odvolacieho súdu č.k. -674 zo dňa 15. apríla 2015.

O zostávajúcich častiach návrhu navrhovateľov 1/ až 7/ /o určenie, že odporcovia 1/ a 2/ nie sú vlastníkmi navrhovateľmi označených častí pozemkov a o uloženie povinnosti odporcom 1/ a 2/ vypratať túto časť

pozemkov/ rozhodol súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom č.k. -687 zo dňa 01. júna 2015, ktorým tieto návrhy navrhovateľov zamietol.

Odvolací súd sa s dôvodmi, ktoré viedli súd prvého stupňa k zamietnutiu návrhu navrhovateľov stotožňuje. Súd prvého stupňa vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 až § 135 O.s.p.. Pri rozhodovaní súd prvého stupňa použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. a k odvolacím námietkam navrhovateľov dodáva nasledovné:

Navrhovatelia 1/ až 7/ sa podaným návrhom na začatie konania domáhali okrem iného určenia, že odporcovia 1/ a 2/ nie sú vlastníkmi nimi označených nehnuteľností, ku ktorým podľa nich existuje dvojitý zápis vlastníckeho práva, keď tieto sú v katastri nehnuteľností zapísané ako parcela reg. E č. 246 /resp. jej časť/ v spoluvlastníctve navrhovateľov a ďalších osôb a tiež ako parcela reg. C č. 365/5 /resp. jej časť/ vo vlastníctve odporcu 1/ a parcela reg. C č. 365/13 /resp. jej časť/ vo vlastníctve odporcu 2/.

Možnosť určovacej žaloby pripúšťa § 80 písm. c) O.s.p., podľa ktorého návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Toto zákonné ustanovenie stanovuje zároveň pre úspešnosť určovacej žaloby aj podmienku a to, že o požadovanom určení možno rozhodnúť len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem. Táto podmienka všeobecne platí pre pozitívnu určovaciu žalobu, kedy navrhovateľ žiada určiť existenciu práva alebo právneho vzťahu, ako aj pre negatívnu určovaciu žalobu, kedy navrhovateľ žiada určiť neexistenciu určitého práva alebo právneho vzťahu /tak ako je to aj v predmetnej právnej veci, kedy navrhovatelia žiadajú určiť, že odporcovia nie sú vlastníkmi nimi označených nehnuteľností/.

K otázke naliehavého právneho záujmu existuje ustálená súdna judikatúra /viď. R 17/1972, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996, uznesenie najvyššie ho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 24. júna 2015 a ďalšie/, na základe ktorej možno uviesť, že naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez požadovaného určenia bolo právo navrhovateľa ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná aj iná žaloba. Súdna prax sa ustálila aj na názore, že určovacia žaloba je spravidla prípustná pri spornosti práv alebo právnych vzťahov k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu. Cieľom určovacej žaloby je potom vydanie rozsudku, výrok ktorého odstraňuje neistotu navrhovateľa určením, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti určovacej žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že navrhovateľ v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov /ide najmä o prípady, v ktorých sa určením, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkov sporu a predíde sa žalobe na plnenie/.

V predmetnej právnej veci odôvodnili navrhovatelia 1/ až 7/ svoj naliehavý právny záujme na požadovanom negatívnom určení tým, že vyhovením ich návrhu by sa zmenilo ich právne postavenie v tom smere, že už nebudú musieť čeliť tvrdeniu odporcov pri vypratávaní danej nehnuteľnosti, že oni, odporcovia sú vlastníkmi vypratávaných pozemkov, a tiež, že by príslušným katastrálnym odborom boli opätovne zapísaní ako vlastníci na predmetných nehnuteľnostiach. Vo svojich odvolaniach potom navrhovatelia 1/ až 7/ tvrdili, že rozhodnutím súdu o ich negatórnej žalobe sa odstráni nezákonný stav tzv. dvojitého vlastníctva, pozemok parc. reg. E č. 246 v k.ú. Horenice bude možné zamerať a zapísať do reg. C a vykonávať k nemu všetky vlastnícke práva.

Odvolací súd je v zhode s názorom súdu prvého stupňa, že uvedené navrhovateľmi tvrdené skutočnosti neosvedčujú naliehavý právny záujme navrhovateľov na požadovanom negatívnom určení. Rozhodnutie o negatívnom určení požadovanom navrhovateľmi môže byť podkladom pre výmaz odporcov ako

vlastníkov sporných nehnuteľností z katastra nehnuteľností, ale na druhej strane nemôže byť podkladom pre následný zápis navrhovateľov do katastra nehnuteľností ako vlastníkov daných nehnuteľností. Po vykonaní záznamu súdneho rozhodnutia o navrhovateľmi požadovanom negatívnom určení by tak sporné nehnuteľnosti zostali zapísané /resp. by boli zapísané ako novovytvorené parcely, pretože by išlo o určenie, že odporcovia nie sú vlastníkmi určitých parciel reg. C, ktoré by boli vytvorené geometrickým plánom vyhotoveným v súdnom konaní a ktoré novovytvorené parcely by zodpovedali „prekrytiu“ parcely reg. E vo vlastníctve navrhovateľov a parciel reg. C vo vlastníctve odporcov/ v katastri nehnuteľností bez zápisu vlastníckeho práva, teda bez listu vlastníctva. Nedošlo by tak k odstráneniu právnej neistoty navrhovateľov, pretože by z katastra nehnuteľností nebolo zrejmé, kto je vlastníkom týchto sporných nehnuteľností zapísaných ako novovytvorené parcely reg. C. Len pozitívne určenie, teda určenie, že navrhovatelia 1/ až 7/, resp. aj ďalšie osoby sú spoluvlastníkmi v určených spoluvlastníckych podieloch týchto sporných nehnuteľností bude podkladom pre zápis vlastníckeho práva navrhovateľov a ďalších osôb ako podielových spoluvlastníkov k predmetným novovytvoreným parcelám reg. C, čím dôjde k odstráneniu právnej neistoty o vlastníckom práve k týmto nehnuteľnostiam.

Pokiaľ navrhovatelia vo svojom odvolaní poukazujú na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , podľa ktorého nejestvuje dôvod ani pre nepripustenie žaloby čo aj len jediného zo spoluvlastníkov nehnuteľnosti a meritórne rozhodnúť o tejto žalobe, ak sa žalobou domáha určenia, že žalovaný nie je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, k tomuto odvolací súd uvádza nasledovné. Uvedené tvrdenie sa skutočne v odôvodnení predmetného rozhodnutia Najvyššieho súdu slovenskej republiky nachádza, ale ako obiter dictum /povedané na okraj/, pričom ide o tvrdenie z Rozboru a zhodnotenia rozhodovacej činnosti súdov na Slovensku vo veciach podielového spoluvlastníctva a stanoviska Najvyššieho súdu SSR z 8. marca 1973 (), uverejneného pod por. č. 54/1973, na ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky na okraj poukazuje. V oboch prípadoch, teda aj v prípade rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ako aj v prípade Rozboru a zhodnotenia rozhodovacej činnosti súdov na Slovensku vo veciach podielového spoluvlastníctva a stanoviska Najvyššieho súdu SSR z 8. marca 1973 (), uverejneného pod por. č. 54/1973, je podstatou aktívna legitimácia podielového spoluvlastníka na podanie žaloby na ochranu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, pričom o naliehavom právnom záujme na požadovanom určení ako podmienke určovacej žalobe toto nič nevypovedá. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je potrebné skúmať osobitne v každom jednotlivom konaní o určenie, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je, vychádzajúc vždy z osobitých podmienok danej konkrétnej veci a nemožno nijako paušalizovať, že podielový spoluvlastník má vždy naliehavý právny záujme na určení, že určitá osoba nie je vlastníkom nehnuteľnosti, ktorej je on podielovým spoluvlastníkom.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu navrhovateľov na určenie, že odporcovia 1/ a 2/ nie sú vlastníkmi nimi označených nehnuteľností, je teda založená na správnom právnom názore súdu prvého stupňa a ako také je vecne správne.

Za rovnako vecne správne považuje odvolací súd aj rozhodnutie súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu navrhovateľov na uloženie povinnosti odporcom 1/ a 2/ vypratať sporné nehnuteľnosti. Pokiaľ v konaní nebolo preukázané vlastníctvo alebo oprávnená držba navrhovateľov 1/ až 7/ k sporným častiam parciel reg. C, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností ako vo vlastníctve odporcov 1/ a 2/, nemožno uvedenému návrh navrhovateľov vyhovieť. Konanie o návrhu navrhovateľov pritom nesmerovalo k preukázaniu týchto skutočností /teda k preukázaniu kto je vlastníkom sporných častí parciel reg. C/ ale k tomu, aby bolo preukázané, že ich vlastníkmi nie sú odporcovia 1/ a 2/. Preukázanie tejto skutočnosti však ešte nezakladá aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľov požadovať od odporcov vypratanie týchto nehnuteľností, pretože toho sa môže domáhať len vlastník alebo oprávnený držiteľ.

Na základe uvedených záverov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach o zamietnutí návrhu navrhovateľov o určenie, že odporca 1/ nie je vlastníkom časti pozemku - parcely reg. C č. 365/5 v k.ú. Horenice a odporca 2/ nie je vlastníkom časti pozemku - parcely reg. C č. 365/13 v k.ú. Horenice a zamietnutí návrhu navrhovateľov o uloženie povinnosti odporcovi 1/ vypratať časť pozemku

- parcely reg. C č. 365/5 v k.ú. Horenice a o uloženie povinnosti odporcovi 2/ vypratať časť pozemku - parcely reg. C č. 365/13 v k.ú. Horenice podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Pokiaľ ide o odvolaním navrhovateľky 1/ napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa o náhrade trov konania, tu odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že v tejto časti je rozhodnutie súdu prvého stupňa nesprávne. Súd prvého stupňa podľa výsledku konania aplikoval § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľom 1/ až 7/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť v konaní úspešným odporcom 1/ a 2/ trovy právneho zastúpenia vo výške 1.488,56 eur na účet L§B Legal Services s.r.o., všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odvolací súd nemá žiadne námietky proti posúdeniu práva na náhradu trov konania účastníkov podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. V konaní boli plne úspešní odporcovia 1/ a 2/ a preto majú právo na náhradu účelne vynaložených trov konania. Konkrétny spôsob rozhodnutia o náhrade trov konania však musí zohľadňovať pluralitu účastníkov konania na oboch stranách sporu, pričom je potrebné si v prvom rade ujasniť, o aké spoločenstvo účastníkov sa jedná. Ustanovenie § 91 O.s.p. rozoznáva tzv. samostatné procesné spoločenstvo účastníkov /§ 91 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak je navrhovateľov alebo odporcov v jednej veci niekoľko, koná každý z nich sám za seba/ a tzv. nerozlučné procesné spoločenstvo účastníkov /§ 91 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak však ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony jedného z nich i pre ostatných; na zmenu návrhu, na jeho späťvzatie, na uznanie alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie zmieru je však potrebný súhlas všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane/. Pre posúdenie, či sa jedná o samostatné alebo nerozlučné procesné spoločenstvo účastníkov je rozhodná povaha predmetu konania vyplývajúca z hmotného práva. Tam, kde hmotné právo neumožňuje, aby predmet konania bol prejednaný a rozhodnutý samostatne voči každému spoločníkovi ide o nerozlučné spoločenstvo, inak sa jedná o samostatné spoločenstvo. Typ procesného spoločenstva účastníkov má význam okrem iného aj pre náhradu trov konania. Pokiaľ má účastník vystupujúci na jednej strane sporu v samostatnom spoločenstve s iným účastníkom právo na náhradu trov konania proti protistrane, uloží súd protistrane, aby mu nahradila trovy, ktoré platil a spoločné trovy mu budú nahradené podľa pomeru účastníctva na veci a na konaní, prípadne rovným dielom. Ak ale pôjde o nerozlučné procesné spoločenstvo účastníkov, tak protistrane bude uložená povinnosť nahradiť trovy konania spoločne a nerozdielne všetkým účastníkom tohto nerozlučného procesného spoločenstva a naopak, ak by účastníci tohto nerozlučného procesného spoločenstva mali sami platiť protistrane náhradu trov konania, bude im povinnosť uložená opäť spoločne a nerozdielne.

V prejednávanej veci rozhodol súd prvého stupňa o náhrade trov konania spôsobom, ktorý zodpovedá situácii, že na oboch stranách tohto sporu je nerozlučné procesné spoločenstvo účastníkov, teda že nerozlučnými spoločníkmi sú tak navrhovatelia 1/ až 7/ na strane jednej ako aj odporcovia 1/ a 2/ na strane druhej. Tak tomu ale nie je. Navrhovateľov 1/ až 7/ je potrebné v danej právnej veci posudzovať ako samostatné spoločenstvo účastníkov a to vo všetkých častiach ich spoločného návrhu na začatie konania /tak v časti o určenie hranice medzi pozemkami - tu procesné spoločenstvo účastníkov nemožno zamieňať s požiadavkou odvolacieho súdu vyslovenou v rozsudku č.k. -674 zo dňa 15. apríla 2015, aby účastníkom konania boli všetci podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti, ktorej vlastnícka hranica sa má určiť, pretože len v takom prípade bude rozsudok súdu vo veci určenia hranice záväzný pre všetkých vlastníkov susediacich pozemkov podľa § 159 ods. 2 O.s.p. a len na takomto určení priebehu hranice je daný naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c) O.s.p.; ako aj v časti o určenie, že odporcovia 1/ a 2/ nie sú vlastníkmi sporných nehnuteľností a tiež v časti o uloženie povinnosti odporcom vypratať sporné nehnuteľnosti/. Tu, z dôvodu zhodnej právnej úpravy procesného spoločenstva účastníkov, možno poukázať na rozhodovaciu prax českých súdov, podľa ktorej spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti má charakter samostatnej veci, takže právny osud jednotlivých podielov sa posudzuje samostatne /viď. uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 18.12.2000, či rozsudok najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 14.3.2001/. Okrem toho, ako už uviedol odvolací súd v predchádzajúcom svojom rozhodnutí v danej právnej veci, každý zo spoluvlastníkov má aktívnu vecnú legitimáciu na podanie zapieracieho /negatórneho/ návrhu ako aj návrhu na vypratanie spoločnej nehnuteľnosti /rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. Cz 694/56 z 26. januára 1957, Rozbor a zhodnotenia rozhodovacej činnosti súdov na Slovensku vo veciach podielového spoluvlastníctva a stanovisko Najvyššieho súdu SSR z 8. marca 1973 () uverejnené pod por. č. 54/1973, či rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 01.03.2003/. Hmotné právo teda umožňuje, aby v konaní bolo prejednané a rozhodnuté aj právo každého z podielových spoluvlastníkov samostatne a preto sa na strane navrhovateľov jedná o samostatné procesné spoločenstvo účastníkov. Pokiaľ ide o odporcov 1/ a 2/, tak aj títo majú postavenie samostatných procesných spoločníkov v tomto konaní, keď návrhy navrhovateľov môžu byť podľa hmotného práva rozhodnuté voči každému z nich samostatne, keď tieto

návrhy navrhovateľov sa odvíjajú od vlastníckeho práva odporcu 1/ a vlastníckeho práva odporcu 2/ k rozličným nehnuteľnostiam.

Na uvedené procesné spoločenstvá navrhovateľov 1/ až 7/ a odporcov 1/ a 2/ v tomto konaní súd prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade trov konania nesprávne neprihliadal a preto je jeho rozhodnutie, ktorým uložil navrhovateľom 1/ až 7/ zaplatiť odporcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne náhradu trov konania založené na nesprávnom právnom posúdení. Z tohto dôvodu musel byť rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušený a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátená v tejto časti na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa opätovne rozhodne o náhrade trov konania účastníkov podľa § 142 ods. 1 O.s.p. vychádzajúc z úplného procesného úspechu odporcov 1/ a 2/ vo veci, pričom prihliadne na skutočnosť, že v konaní boli proti odporcom uplatňované viaceré práva, ktoré by mohli byť samostatnými predmetmi konania, na oboch stranách sporu existuje samostatné procesné spoločenstvo účastníkov a nakoniec aj na skutočnosť, že odporcovia 1/ a 2/ mali spoločného právneho zástupcu v konaní a jeho úkony právnej pomoci boli spoločné pre oboch odporcov.

O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. s prihliadnutím na typ procesného spoločenstva účastníkov konania. V odvolacom konaní boli plne úspešný /pokiaľ ide o vec samu/ odporcovia 1/ a 2/ a preto im patrí proti odvolateľom, navrhovateľom 1/ až 7/ náhrada trov odvolacieho konania. Predmetom odvolacieho konania boli dve uplatnené práva navrhovateľov /negatívne určenie a vypratanie/ a preto podľa § 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. sa tarifná odmena advokáta určí tak, že základná sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvyšuje o tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach. V tomto odvolacom konaní nemožno určiť, ktorá z prejednávaných vecí má vyššiu hodnotu, resp. pri oboch veciach sa vychádza z rovnakej základnej sadzby tarifnej odmeny /pri negatívnom určení nebola zistená v prvostupňovom konaní hodnota sporných nehnuteľností, takže sa musí postupovať podľa § 11 ods. 1 písm. a) uvedenej vyhlášky a pri návrhu na vypratanie nehnuteľností sa postupuje rovnako podľa uvedeného ustanovenia vyhlášky/. Tarifná odmena za zastupovanie v dvoch týchto spojených veciach je preto 86,04 eur /základná tarifná odmena 64,53 eur v jednej veci zvýšená o 1/3, teda 21,51 eur zo základnej tarifnej odmeny 64,53 eur v druhej veci/. Keďže ide na strane advokáta odporcov 1/ a 2/ o zastupovanie dvoch účastníkov konania, podľa § 13 ods. 2 uvedenej vyhlášky sa základná sadzba tarifnej odmeny zníži o 50%, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. To znamená, že pri úkone písomného vyjadrenia k odvolaniam navrhovateľov 1/ až 7/, ktoré advokát odporcov 1/ a 2/ urobil zastupujúc oboch odporcov, by advokátovi odporcov patrila tarifná odmena 43,02 eur /86,04 eur - 50 %/ za zastupovanie odporcu 1/ a tarifná odmena 43,02 eur /86,04 eur - 50 %/ za zastupovanie odporcu 2/. Za uvedený úkon právnej pomoci okrem toho patrí advokátovi odporcov 1/ a 2/ pri zastupovaní každého z odporcov režijný paušál podľa § 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky v sume 8,39 eur a 20 % DPH zo súčtu tarifnej odmeny a režijného paušálu, t.j. 10,28 eur. Trovy právneho zastúpenia pri každom z odporcov 1/ a 2/ tak sú 61,69 eur /tarifná odmena 43,02 eur + režijný paušál 8,39 eur + 10,28 eur ako 20 % DPH/. Odporcovia 1/ a 2/ si spoločne uplatnili náhradu trov odvolacieho konania za trovy právneho zastúpenia len v celkovej sume 87,50 eur /tarifnú odmenu 64,53 eur podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z., režijný paušál podľa § 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky v sume 8,39 eur a 20 % DPH zo súčtu tarifnej odmeny a režijného paušálu v sume 14,58 eur/. Keďže odvolací súd nemohol prekročiť návrh odporcov 1/ a 2/, ktorým si uplatnili k náhrade trovy odvolacieho konania, priznal každému z nich k náhrade len 43,75 eur /uplatnených 87,50 eur : 2 odporcovia/. Keďže aj na strane navrhovateľov existuje samostatné procesné spoločenstvo účastníkov, uložil odvolací súd každému z navrhovateľov 1/ až 7/ povinnosť zaplatiť odporcom 1/ a 2/ náhradu to v konania v rovnakom pomere, v podiele 1/7 /1/7 zo sumy 43,75 je 6,25 eur/. Takto odvolací súd uložil každému z navrhovateľov povinnosť zaplatiť odporcovi 1/ náhradu trov odvolacieho konania v sume 6,25 eur za trovy právneho zastúpenia a odporcovi 2/ náhradu trov odvolacieho konania v sume 6,25 eur za trovy právneho zastúpenia, a to všetko k rukám právneho zástupcu odporcov do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Povinnosť zaplatiť náhradu trov odvolacieho konania uložil odvolací súd navrhovateľom k rukám právneho zástupcu odporcov podľa § 149 ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .