Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-28-2016.pdf
PDF · 106.27 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/28/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci žalobcu: E. J., L.. XX. X. XXXX, trvale bytom V. T. XXX/X, XXX XX D. L. E., právne zastúpený JUDr. Jánom Burocim, advokátom so sídlom Za Šestnástkou 17, 052 01 Spišská Nová Ves , proti žalovanému: EX CREDIT, a. s., so sídlom Šustekova 49, 851 04 Bratislava, IČO: 36 572 586, o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy a ochranu spotrebiteľa, takto
rozhodol:
Určuje, že Dohoda o zrážkach zo mzdy v Zmluve o pôžičke č. XXXXXXXXXX zo dňa 2. 12. 2009 uvedená v bode 7 predmetnej Zmluvy o pôžičke v spojení s bodom 5 Všeobecných podmienok poskytovania pôžičky zo dňa 2. 12. 2009, je neplatná.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania, a to trovy právneho zastúpenia na účet JUDr. Jána Burociho, advokáta so sídlom v Spišskej Novej Vsi vo výške 339,90 eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný je povinný zaplatiť štátu na účet tunajšieho okresného súdu náhradu súdneho poplatku vo výške 99,50 eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 27. 1. 2016 domáhal určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy v zmluve o pôžičke zo dňa 2. 12. 2009, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom a žalovaným. Zároveň s predmetnou žalobou podal aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým súd mal určiť žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva z predmetnej Dohody o zrážkach zo mzdy do právoplatnosti skončenia veci samej a zároveň určiť povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy zamestnávateľovi žalobcu - Ž., T. X, J.. Zároveň požadoval náhradu vzniknutých trov konania.
Žalobca sa ako spotrebiteľ obracia na súd so žiadosťou o poskytnutie ochrany s tvrdením, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatným právnym úkonom, nakoľko ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskom vzťahu.
Prevedeným dokazovaním, výsluchom žalobcu, za použitia dôkazných listín ním predložených, a to Zmluvy o pôžičke zo dňa 2. 12. 2009, splátkového kalendára k zmluve, žiadosti o vykonanie zrážok zo mzdy adresovanej žalovaným zamestnávateľovi žalobcu, predžalobnej výzvy, príjmových pokladničných dokladov o zaplatení pôžičky a oznámenia žalovaného o ukončovacom liste k zmluve o pôžičke zo dňa 14. 3. 2011, súd zistil tento skutkový stav:
Dňa 2. 12. 2009 uzavrel žalobca so žalovaným Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi ako dlžníkovi pôžičku vo výške 600,- eur s 56,40 % ročným úrokom
na dobu 6 mesiacov, t. j. v celkovej výške 702,60 eur. Súčasťou Zmluvy podľa bodu 7 je splátkový kalendár, všeobecné obchodné podmienky poskytnutia pôžičky a Dohoda o zrážkach zo mzdy. V texte Všeobecných podmienok poskytovania pôžičky v bode 5 bolo uvedené, že dlžník s veriteľom uzatvára súčasne Dohodu o zrážkach zo mzdy ako formu zabezpečenia uspokojenia pohľadávky veriteľa, ktorej účinnosť je podmienená neuhradením troch po sebe idúcich splátok, keď nastáva splatnosť celého dlhu. Dlžník dal výslovný súhlas k tomu, aby veriteľ doplnil do čl. 1 písm. b/ Dohody o zrážkach zo mzdy aktuálny zostatok dlhu k dátumu, kde bude uvedená dohoda predložená zamestnávateľovi dlžníka. Zároveň dal súhlas k tomu, aby zamestnávateľ vykonával dohodnuté mesačné zrážky zo mzdy až do výšky aktuálnej pohľadávky a poukazoval ich na účet veriteľa. Žalobca predložil súdu príjmové pokladničné doklady, ktorými preukazoval, že uhrádzal jednotlivé dohodnuté splátky poskytnutej pôžičky za mesiace január až apríl 2010 po 117,10 eur a 27. 1. 2011 zaplatil dve splátky naraz vo výške 234,20 eur. Spolu tak uhradil celú dlžnú sumu s príslušenstvom vo výške 702,60 eur (117,10 x 6). Ďalej predložil súdu písomné oznámenie žalovaného, ktoré mu bolo doručené dňa 14. 3. 2011 s názvom Ukončovací list k zmluve č. XXXXXXXXXX, v ktorom žalovaný uvádza, že riadnym zaplatením všetkých splátok v zmysle predmetnej Zmluvy o pôžičke zaniká žalobcovi pohľadávka voči žalovanej spoločnosti. Spoločnosť EX CREDIT, a. s. zároveň výslovne tam písomne uviedla, že neeviduje voči osobe žalobcu žiadnu pozdĺžnosť. Aj napriek tomuto písomnému oznámeniu žalovaná zaslala zamestnávateľovi žalovaného Ž. - J., C. M., T. X, žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy, v ktorej uviedla, že titulom predmetnej uzavretej zmluvy dlžník si nesplnil svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy a to v zmysle Všeobecných podmienok riadne v stanovenej lehote splatnosti, a preto žiadajú, aby boli vykonávané zrážky zo mzdy dlžníka, pričom ku dňu podania žiadosti, teda k 24. 9. 2015 dlh je vo výške 100,42 eur. Zároveň je v žiadosti uvedené, že výška úrokov z omeškania, ktoré medzičasom vzniknú, bude doplnená dodatočne, vzhľadom na dĺžku splácania formou zrážok zo mzdy. Na základe tejto žiadosti zamestnávateľ mal pristúpiť k vykonávaniu zrážok zo mzdy, preto žalobca podal návrh aj na vydanie predbežného opatrenia v znení, ako je vyššie uvedené.
Vzhľadom na to, že žalobca súdu predložil Ukončovací list k predmetnej zmluve, v ktorom žalovaný uvádza, že voči žalobcovi už nemá žiadne pozdĺžnosti, súd vyzval žalovaného k vysvetleniu, prečo bola u zamestnávateľa žalobcu podaná žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy. Žalovaný v písomnej odpovedi zo dňa 8. 2. 2016 uviedol, že v danom prípade ide o technickú chybu zo strany žalovaného, a preto dňa 20. 1. 2016 bolo zaslané oznámenie o netrvaní vykonávania zrážok zo mzdy zamestnávateľovi žalobcu a žalovaný týmto považuje pohľadávku za vysporiadanú. Následne zamestnávateľ žalobcu písomne súdu potvrdil, že 4. 2. 2016 mu bolo predmetné oznámenie žalovaného doručené, ktoré zamestnávateľ žalobcu rešpektuje a zrážky zo mzdy nevykonáva. Po vykonaní týchto úkonov žalobca zobral návrh na vydanie predbežného opatrenia späť a následne súd uznesením podľa § 96 O.s.p. na pojednávaní dňa 13. 4. 2016 (ktoré súd vyhotovil písomne pre účely doručenia žalovanému, nakoľko tento nebol na pojednávaní prítomný) konanie o tomto návrhu zastavil.
1. Preukázanie naliehavého právneho záujmu určovacej žaloby
Podľa § 80 O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Žalobca aj napriek vyššie popísanému stanovisku žalovaného trval na návrhu, ktorým sa domáhal vyrieknutia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy. Tohto určenia sa domáhal s poukazom na ustanovenie § 80 písm. c/ O.s.p., k čomu uviedol, že táto žaloba je preventívneho charakteru a ako taká má miesto tam, kde jej pomocou možno eliminovať stav ohrozenia práva, či neistoty v právnom vzťahu, ak ku zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak. Žalobca sa ňou domáha dosiahnutia úpravy, ktorá odvráti prípadné budúce spory medzi účastníkmi konania (viď rozsudok NS SR č. 3Cdo 137/96).
Ako už bolo vyššie uvedené, žalovaný zobral žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy voči zamestnávateľovi späť s tvrdením, že v danom prípade išlo o chybný technický postup žalovaného. Javilo by sa teda, že žalovanému už nehrozí žiadna ujma a žaloba v merite veci je nedôvodná. Žalobca však na pojednávaní v účastníckej výpovedi uviedol, že on aj napriek takémuto postupu žalovaného má naďalej pocit neistoty, nakoľko v predmetnej zmluve o pôžičke dohodnutá Dohoda o zrážkach zo mzdy je do budúcna naďalej realizovateľná a on nemá istotu, žeby žalovaný od neho naďalej nevymáhal sumu 100,42 eur.
Z dokazovania, predovšetkým z dôkazov - príjmových pokladničných dokladov predložených žalobcom, súd zistil, že tento jednotlivé mesačné splátky neuhrádzal ku dohodnutému dátumu splatnosti v tom- ktorom mesiaci, dokonca posledné dve splátky zaplatil až v mesiaci január 2011, a preto žalovaný s poukazom na jednotlivé články, ktoré sú dojednané vo Všeobecných podmienkach poskytovania pôžičky, ktoré sú súčasťou Zmluvy o pôžičke, žiadal zamestnávateľa žalobcu o zaplatenie sankcií, ktorý vypočítal na sumu 100,42 eur. Výpočet nešpecifikoval, ale pre posúdenie daného prípadu táto špecifikácia ani nie je dôležitá, lebo žalobca sa domáha určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy ako neprijateľnej zmluvnej podmienky. Nakoľko žalovaný zaplatil len samotnú istinu, a teda stále je tu hrozba vymáhania vypočítaných sankcií zo strany žalovaného, súd v danom prípade má zato, že žalobca preukázal naliehavý právny záujem na určovacej žalobe vo veci samej.
Žalovaný sa k žalobe, resp. k samotnému meritu veci písomne, ani iným spôsobom nevyjadril. Pojednávaní sa nezúčastnil, neúčasť písomne ospravedlnil a z dôvodu hospodárnosti konania súhlasil s prejednaním veci za jeho neprítomnosti, preto súd vec prejednával na oboch pojednávaniach a v závere rozhodol podľa § 101 ods. 2 O.s.p.
Právny zástupca žalobcu trval na určení neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy s poukazom na dôvody uvedené v návrhu, v ktorých bližšie objasnil, že v danom prípade predmetnú Dohodu je potrebné posudzovať ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka v spojení so Smernicou 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, čoho následkom je jej absolútna neplatnosť. Uviedol, že žalovaný svojím konaním obchádza riadny postup uplatnenia pohľadávky na súde a zneužíva predmetný inštitút, pri ktorom jedinou možnou obranou žalobcu je žiadať súd, aby vyslovil neplatnosť predmetnej Dohody o zrážkach zo mzdy. Poukázal na atypickosť konkrétneho prípadu, kde žalovaný v roku 2011 tvrdil, že dlh voči žalobcovi už neeviduje a napriek tomu následne žiadal o zrážky zo mzdy s tvrdením, že mu vznikla ďalšia škoda. Požadovaný nárok však žiadnym spôsobom nepreukázal, výpočet ďalšieho dlhu je nepreskúmateľný. Žalovanému nič nebráni, aby kedykoľvek v budúcnosti opäť žiadal zamestnávateľa o zrážky zo mzdy, a preto rozhodnutie súdu má v danej veci zásadný význam pre zakotvenie právnej istoty medzi účastníkmi konania.
2. Právne posúdenie veci
Podľa § 551 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.
Podľa článku 1.5 Všeobecných obchodných podmienok „náklady spojené s úverom“ klient je povinný platiť náklady na úver, t. j. úroky poplatky, prípadne poistné a ostatné náklady a platby (náklady na vymáhanie pohľadávok a podobne), ktorých výška je uvedená v žiadosti a sadzobníku alebo ktoré vzniknú vo vzťahu k tej, ktorej predmetnej zmluve, ako aj zmluvné pokuty a úroky z omeškania“.
Podľa článku VI.7 Všeobecných obchodných podmienok „Dôsledky porušenia platobných povinností, omeškanie s plnením peňažných záväzkov klienta má za následok vznik práva spoločnosti na dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,1 % denne aj za začatý deň omeškania a zmluvnú pokutu vo výške 10 % každej mesačnej splátky, s ktorej úhradou je klient v omeškaní. Akékoľvek výdavky spoločnosti spojené s vymáhaním pohľadávky znáša klient a ich výška môže byť v Sadzobníku určená paušálne; bez jej určenia je klient povinný hradiť skutočne vynaložené náklady spoločnosti. Zmluvná pokuta je splatná najneskôr 5 dní odo dňa doručenia písomnej výzvy na jej úhradu klientovi. Dohoda o zmluvnej pokute obsiahnutá v OP nevylučuje možnosť uplatnenia práva na náhradu škody, ktorá vznikne spoločnosti v plnej výške“.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok (čl. 6). Cieľ je garantovať vyššiu kvalitu života bežných ľudí. (pozri napr. rozsudok Mostaza Claro bod 37 Asturcom bod 51).
Zákon č. 150/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, zakotvil s účinnosťou od 1. 4. 2004, t. j. pred uzatvorením spornej zmluvy do nášho právneho poriadku inštitút spotrebiteľských zmlúv. Zmyslom ochrany spotrebiteľa je ochrana osôb, ktoré sa zúčastňujú na právnych vzťahoch trhového hospodárstva, avšak nie kvôli dosiahnutiu zisku. Charakteristickou črtou európskeho spotrebiteľského práva je ochrana slabšej zmluvnej strany a stieranie hranice medzi právom súkromným a verejným. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať a jedinou jeho alternatívou je prijatie, resp. odmietnutie návrhu. Význam spotrebiteľských zmlúv možno vidieť v rovine zvýšenej ochrany slabšieho prvku záväzkového vzťahu - spotrebiteľa a jeho práva.
Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa. Spoločným znakom tejto novej kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle.
Podľa § 153 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len O.s.p.) súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná.
Podľa § 153 ods. 4 O.s.p. ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.
Podľa ustanovení čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Podľa ustanovení čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7.
Podľa ustanovení čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.
Z dokazovania súd vzal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 2. 12. 2009 uzavretá Zmluva o pôžičke v zmysle § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalobca si zapožičiaval peniaze ako fyzická osoba, a preto predmetný právny vzťah treba posudzovať ako spotrebiteľský a na predmetnú Zmluvu o pôžičke je nutné aplikovať ustanovenia, ktoré sa týkajú spotrebiteľských zmlúv, upravené jednak v Občianskom zákonníku a jednak v Zákone o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z..
Z dokazovania vzal súd za preukázané, že súčasťou predmetnej Zmluvy o pôžičke bola aj Dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej žalobca súhlasil, aby mu boli vykonané zrážky zo mzdy, pričom dal súhlas k tomu, aby veriteľ v jeho mene dopísal do Dohody údaje o jeho aktuálnom dlhu a prípadnú zmenu počas zmluvného vzťahu. Predmetnou dohodou žalobca súhlasil, že veriteľ je oprávnený túto dohodu predložiť zamestnávateľovi kedykoľvek v priebehu platnosti zmluvy o pôžičke. Súd má zato, že predmetná zmluva o pôžičke je tzv. štandardná, alebo formulárová zmluva a ide o zmluvu spotrebiteľskú v zmysle ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy je aj Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorú bol spotrebiteľ nútený podpísať. Uzatvorením Dohody o zrážkach zo mzdy ako neoddeliteľnej súčasti formulárovej zmluvy o poskytnutí pôžičky je spotrebiteľ nútený kedykoľvek v platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly uplatnenej veriteľom na základe neprijateľných klauzúl, resp. bez možnosti spotrebiteľa zamedziť ich vykonávanie v rozsahu uplatnenom z neprijateľných zmluvných podmienok. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany spotrebiteľov zavedený Smernicou Rady 93/13 EHS o nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom, alebo dodávateľom, nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávajúcu silu, ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Je potrebné zdôrazniť, že súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl, rozhodujúce teda je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Súd v danom prípade poukazuje na závery Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík pri Ministerstve spravodlivosti SR zo dňa 21. 1. 2011 pod č. 8636/2010-110.98,113,179 ktorým v bode 9 Komisia dospela k záveru, že Dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 Občianskeho zákonníka je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ustanovením § 53 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy.
Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprijateľnému konaniu zo strany dodávateľa. Z uvedeného dôvodu ide preto o neprijateľnú zmluvnú podmienku.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že Dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným v zmluve o pôžičke pod č. XXXXXXXXXX je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle ustanovení § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že
žalobca ako spotrebiteľ bol nútený predmetnú dohodu vo vzťahu k žalovanému ako veriteľovi podpísať ako neoddeliteľnú súčasť formulárovej zmluvy o poskytnutí pôžičky a tým sa dobrovoľne podrobiť prípadným vykonávaným zrážkam bez možnosti zabránenia ich vykonávania za predpokladu, že táto je uplatňovaná veriteľom z neprijateľných zmluvných klauzúl, resp. z neplatnej časti právneho úkonu pre rozpor so zákonom alebo dobrými mravmi. Ako už bolo vyššie spomenuté, na veci nemení nič tá skutočnosť, ktorá vyplynula z dokazovania v tomto konkrétnom prípade, že žalovaný oznámil zamestnávateľovi, že netrvá v danom prípade na žiadosti o zrážkach zo mzdy. Žalobca je naďalej v právnej neistote a žalovaný v tomto konaní súd žiadnym dôkazom nepresvedčil, žeby nemohol takto opakovane postupovať aj v budúcnosti. Preto súd považoval za potrebné rozsudkom určiť, že predmetná Dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou za použitia vyššie citovaných zákonných ustanovení.
Rozhodol tak aj z toho dôvodu, že uvedený zabezpečovací inštitút umožňuje dodávateľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl, resp. neplatných právnych úkonov, súd je toho názoru, že spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, ktorý je povinný sa takémuto konaniu dodávateľa podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly, prípadných neprijateľných klauzúl uplatneného nároku dodávateľa a z uvedeného dôvodu súd dohodu o zrážkach zo mzdy vyhodnotil za neprijateľnú a tým aj neplatnú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovení § 53 ods. 1 až 6 Občianskeho zákonníka a žalobe v plnom rozsahu vyhovel.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, náhradu trov konania. Určil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia na účet JUDr. Jána Burociho podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. spolu vo výške 339,90 eur. Tieto trovy pozostávajú z 4 úkonov po 66,- eur (príprava a prevzatie zastupovania, spísanie a podanie žaloby, späťvzatie návrhu na vydanie predbežného opatrenia plus vyjadrenie k výzve súdu, účasť na pojednávaní dňa 13. 4. 2016), 1 x 33,- eur (podanie návrhu na vydanie predbežného opatrenia), plus 5x 8,58 eur - režijný paušál, t. j. spolu 42,90 eur, spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 339,90 eur.
Žalobca bol ako spotrebiteľ bol v tomto konaní podľa ustanovení § 4 ods. 2 písm. za/ Zákona č. 71/1992 Zb. v znení novelizovaných predpisov oslobodený, a preto súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť náhradu súdneho poplatku (z návrhu) štátu, podľa položky 1 písm. b/ Prílohy sadzobníka Zákona o súdnych poplatkoch.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do 15 dní od jeho doručenia v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.