Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31Cb-46-2022.pdf
PDF · 97.08 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-31Cb/46/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Luciou Baňackou, PhD. v právnej veci žalobcu: Ing. Ján Spišák,
- STÉNIA export - import, Trieda SNP 73, 040 11 Košice - Západ, IČO: 14 354 144, zast.: JUDr. Rudolf Bezák, Krmanova 14, 040 01 Košice - Staré Mesto, IČO: 42 319 625 proti žalovanému: Business number one, s.r.o., Hemerkova 13, 040 23 Košice - Sídlisko KVP, IČO: 50 310 054, o zaplatenie 3309,56 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 3 309,56 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2 408,94 eur od 1.2.2020 do 4.12.2020, zo sumy 2 066,16 eur od 5.12.2020 do zaplatenia a zo sumy 1 243,39 eur od 1.4.2021 do zaplatenia.
II. Žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalobcovi paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur.
III. Žalobcovi priznáva voči žalovanému trovy súdneho konania v plnom rozsahu, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou v upomínacom konaní domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 3 309,56 eur s príslušenstvom titulom nároku na zaplatenie plnení spojených s užívaním predmetu nájmu na základe Podnájomnej zmluvy zo dňa 3.4.2018.
2. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný na základe zmluvy uzatvorenej dňa 3.4.2018 s nájomcom žalobcu, spoločnosťou MS Art Designe s.r.o., užíval nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu, a to dielne a garáže o výmere podlahovej plochy 172,3 m2, nachádzajúce sa na adrese Stará Prešovská cesta č. 6 v Košiciach. Pri užívaní vyššie uvedených priestorov odoberal žalovaný plnenia spojené s užívaním predmetu nájmu, ktoré bol s odkazom na ustanovenie článku III, ods. 6 zmluvy povinný platiť priamo žalobcovi. Žalobca vyúčtoval žalovanému plnenia spojené s užívaním predmetu podnájmu spotrebované v rokoch 2019 až 2021 nasledovne: • faktúrou číslo 1900300176 zo dňa 14.01.2020, splatnou dňa 31.01.2020 sumu 2.408,94 eur, • faktúrou číslo 2000300028 zo dňa 18.03.2020, splatnou dňa 01.04.2020 sumu 312,- eur, • faktúrou číslo 2000300029 zo dňa 18.03.2020, splatnou dňa 01.04.2020 sumu 312,- eur, • faktúrou číslo 2000300035 zo dňa 03.04.2020, splatnou dňa 17.04.2020 sumu 312,- eur, • faktúrou číslo 2000300041, zo dňa 04.05.2020, splatnou dňa 18.05.2020 sumu 312,- eur, • faktúrou číslo 2000300051 zo dňa 15.06.2020, splatnou dňa 29.06.2020 sumu 312,- eur, • faktúrou číslo 2000300077 zo dňa 03.07.2020, splatnou dňa 17.07.2020 sumu 312,- eur, • faktúrou číslo 2000300083 zo dňa 03.08.2020, splatnou dňa 17.08.2020 sumu 312,- eur, • faktúrou číslo 2000300089 zo dňa 04.09.2020, splatnou dňa 18.09.2020 sumu 312,- eur,
• faktúrou číslo 2000300095 zo dňa 16.10.2020, splatnou dňa 30.10.2020 sumu 312,- eur, • faktúrou číslo 2000300103 zo dňa 06.11.2020, splatnou dňa 20.11.2020 sumu 312,- eur, • faktúrou číslo 2000300143 zo dňa 25.11.2020, splatnou dňa 09.12.2020 sumu 80,84 eur, • faktúrou číslo 2000300150 zo dňa 02.12.2020, splatnou dňa 16.12.2020 sumu 312,- eur, • faktúrou číslo 2100300037 zo dňa 22.02.2021, splatnou dňa 08.03.2021 sumu 16,73 eur. Žalobca dobropisoval žalovanému dobropisom č. 2100300055 zo dňa 28.2.2021 sumu 2 286,18 eur, splatnú dňa 30.3.2021. Z celkovej dlžnej sumy 3 652,33 eur žalovaný žalobcovi uhradil sumu 342,77 eur dňa 4.12.2020.
3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu vydanému upomínacím súdom uviedol, že prvú faktúru od žalobcu za spotrebu energie č. 1900300096 zo dňa 6.9.2019 na sumu 96 eur dostal dňa 13.9.2019. Za obdobie rokov 2018 až september 2019 mu žiadna iná faktúra okrem uvedenej doručená nebola. Vo vzťahu k faktúram, ktoré mu boli doručené po septembri 2019 žalovaný uviedol, že tieto nekorešpondovali so skutočnou spotrebou elektrickej energie a plynu, o čom žalobcu upovedomil. Žalovanému nebolo doručené vyúčtovanie z elektrární ani z plynární, ktoré by malo slúžiť ako podklad k refakturácii nájomcom priestorov.
4. Žalobca v replike uviedol, že faktúra č. 1900300096 zo dňa 6.9.2019, ktorou žalovaný argumentuje, nie je predmetom sporu. Žalobca sa žalobou domáha zaplatenia faktúr vystavených v rokoch 2020 a 2021. Žalobca poprel tvrdenie žalovaného, že faktúry uvedené v žalobe mu neboli doručené, čo preukázal fotokópiou e-mailovej korešpondencie sporových strán. Žalobca zároveň poukázal na skutočnosť, že žalovaný si vo svojom odpore vzájomne protirečí, keď na jednej strane tvrdí, že faktúry mu doručené neboli, ale následne argumentuje tým, že faktúry, ktoré mu doručené boli, nekorešpondovali so skutočnou spotrebou elektrickej energie a plynu. Žalobca poprel tvrdenie žalovaného, že faktúry uplatnené žalobou nekorešpondujú so skutočnou spotrebou energií. Poukázal na to, že toto svoje tvrdenie žalovaný nijako nepreukazuje.
5. Žalovaný v duplike zo dňa 18.5.2022 poukázal na svoju doterajšiu argumentáciu v spore. Uviedol, že faktúry, ktoré sú predmetom žaloby mu neboli doručované buď vôbec, alebo len sporadicky. Na osobnom stretnutí s majiteľom areálu mu boli faktúry, ktoré evidoval prenajímateľ ako neuhradené, odovzdané osobne. K stretnutiu došlo začiatkom februára 2020. Žalovaný uviedol, že všetky faktúry začal uhrádzať v čo najkratšom termíne a to nasledovne: Dňa 6.2.2020 uhradil faktúru č. 1800300264 v sume 80,39 euro, dňa 6.2.2020 uhradil faktúru č. 1800300292 v sume 83,58 euro, dňa 6.2.2020 uhradil faktúru č. 1800300288 vo výške 390,80 euro, dňa 16.3.2020 uhradil faktúru č. 200300008 vo výške 45,62 euro, dňa 16.3.2020 uhradil faktúru č. 200300009 vo výške 85,99 euro, dňa 4.6.2020 uhradil faktúru č. 1900300096 vo výške 96 euro, dňa 24.7.2020 uhradil faktúru č. 2000300062 vo výške 262,18 eur, dňa 31.8.2020 uhradil sumu 472.24 eur, dňa 4.6.2020 uhradil faktúru č. 1900300150 vo výške 96 eur, dňa 9.10.2020 uhradil sumu 472,24 eur, dňa 20.11.2020 uhradil faktúru č. 2000300118 vo výške 310,52 euro, dňa 4.12.2020 uhradil sumu 472,24 euro, dňa 12.2.2021 uhradil faktúru č. 2100300004 vo výške 115,06 eur, dňa 4.6.2020 uhradil faktúru č. 1900300164 vo výške 213,51 eur, dňa 4.6.2020 uhradil faktúru č. 1900300115 vo výške 157,12 eur, dňa 4.6.2020 uhradil faktúru č. 1900300104 vo výške 96 eur, dňa 4.6.2020 uhradil faktúru č. 1900300096 vo výške 96 eur, dňa 4.6.2020 uhradil faktúru č. 1900300088 vo výške 96 eur, dňa 4.6.2020 uhradil faktúru č. 1900300069 vo výške 235,54 eur, dňa 4.6.2020 uhradil faktúru č. 1900300055 vo výške 192 eur, dňa 4.6.2020 uhradil faktúru č. 1900300047 vo výške 384 eur. Vo vzťahu ku žalovanej faktúre č. 1900300176 žalovaný uviedol, že mu nie je zrejmé, ktorý plynomer bol určený pre jeho spoločnosť a teda ako bolo možné určiť, že žalovaný spotreboval za rok 2019 4 432 m3 zemného plynu. Vo vzťahu k dobropisu č. 2100300055 žalovaný uviedol, že mu nebola predložená faktúra od dodávateľa, na základe ktorej by bolo zrejmé, že v roku 2020 spotreboval 1 872 m3 zemného plynu. Vo vzťahu k faktúram, ktorými bola žalovanému od 18.3.2020 účtovaná suma 312 eur s DPH žalovaný uviedol, že tieto považuje za neakceptovateľné, nakoľko nie sú v súlade s nájomnou zmluvou na základe spotreby podružných meračov a v neposlednom rade nekorešpondujú so spotrebou zemného plynu za rok 2020.
6. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi v súlade s § 204 CSP a zistil tento skutkový stav: Žalovaný dňa 3.4.2018 uzatvoril s nájomcom žalobcu, spoločnosťou MS Art Designe s.r.o. podnájomnú zmluvu o nájme nebytových priestorov (ďalej len zmluva).
Žalovaný na základe uvedenej zmluvy užíval za účelom výkonu podnikateľskej činnosti nebytové priestory vo vlastníctve žalobcu o výmere 172,3 m2, nachádzajúce sa na adrese Stará Prešovská cesta č. 6 v Košiciach. Podľa čl. III ods. 6 Zmluvy vo výške nájomného nie sú zahrnuté žiadne platby, úhrady alebo poplatky za upratovacie a iné služby spojené s užívaním predmetu nájmu. Platby za dodávky médií (voda, plyn, elektrina a pod.) v skladových a dielenských priestoroch bude uhrádzať nájomca priamo vlastníkovi areálu - žalobcovi na základe stavu podružných meračov a faktúry vystavenej vlastníkom objektu nájomcovi, a to v termínoch dohodnutých s vlastníkom areálu. Žalobca vyúčtoval žalovanému za dodávku zemného plynu, vodné a stočné za obdobie január 2019 - december 2020 spolu štrnástimi faktúrami celkovú sumu 5938,51 eur. Dňa 4.12.2020 žalovaný zo sumy účtovanej týmito faktúrami uhradil sumu 342,77 €. Dňa 28.2.2021 žalobca vystavil žalovanému dobropis č. 2100300055 vo výške 2286,18 eur splatný dňa 30.3.2021 z dôvodu preplatku žalovaného na dodávkach zemného plynu za obdobie január až december 2020. Pohľadávku žalovaného z dobropisu žalobca započítal so svojou najstaršie splatnou pohľadávkou voči žalovanému z faktúry č. 1900300176. Zo správy Finančného riaditeľstva zo dňa 24.5.2022 súd zistil, že obe sporové strany vo svojich kontrolných výkazoch uviedli všetky faktúry s výnimkou faktúry č. 1900300176 a dobropisu č. 2100300055, pohľadávky z ktorých zanikli vzájomným započítaním. Začiatkom februára 2020 sa sporové strany osobne stretli, na osobnom stretnutí žalobca doručil žalovanému faktúry, ktoré evidoval ako nedoručené. Z mailovej komunikácie sporových strán súd zistil, že faktúry boli žalovanému doručované aj mailom. Dňa 12.8.2020 žalovaný mailom požiadal žalobcu o schválenie splátkového kalendára pri úhrade dlhu.
7. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému zmluvou o nájme.
8. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. nájomca je oprávnený prenechať nebytový priestor alebo jeho časť na určitý čas do podnájmu len so súhlasom prenajímateľa.
9. Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb. nájomca je povinný uhrádzať náklady spojené s obvyklým udržiavaním.
10. Podľa § 261 ods. 1 zákona 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len OBZ) táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
11. Podľa § 261 ods. 9 OBZ zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
12. Podľa § 340 ods. 1 OBZ dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.
13. Podľa § 340 ods. 2 OBZ ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.
14. Podľa § 1 ods. 2 OBZ právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
15. Podľa § 580 zákona 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
16. Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
17. Podľa § 151 ods. 2 CSP ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
18. Medzi sporovými stranami bolo nesporné, že žalovaný dňa 3.4.2018 uzatvoril s nájomcom žalobcu podnájomnú zmluvu o nájme nebytových priestorov za účelom výkonu svojej podnikateľskej činnosti. Podnájomnou zmluvou sa žalovaný zaviazal uhrádzať platby za zemný plyn, vodné a stočné priamo vlastníkovi nebytových priestorov, t.j. žalobcovi. Žalobca žalovanému vystavil spolu 14 faktúr v celkovej výške 5938,51 €, ktorými mu vyúčtoval platby za spotrebu zemného plynu, vodného a stočného v období rokov 2019-2020. Žalovaný dňa 4.12.2020 žalobcovi uhradil sumu 342,77 eur. Dňa 28.2.2021 žalobca vystavil žalovanému dobropis č. 2100300055 vo výške 2286,18 eur splatný dňa 30.3.2021 z dôvodu preplatku žalovaného na dodávkach zemného plynu za obdobie roku 2020. Pohľadávku žalovaného z dobropisu žalobca započítal so svojou najskôr splatnou pohľadávkou vyplývajúcou z faktúry č. 1900300176.
19. Medzi sporovými stranami bolo sporné či faktúry na základe ktorých sa žalobca domáha zaplatenia dlhu žalovaného mu boli doručené a či na predmetných faktúrach je žalovanému účtovaná správna výška platieb za služby spojené s užívaním predmetu nájmu.
20. Nakoľko obe sporové strany sú podnikateľmi a nájomnú a podnájomnú zmluvu uzatvorili pri výkone svojej podnikateľskej činnosti, súd posúdil ich vzájomný vzťah podľa § 261 ods. 1 a 9 OBZ a otázky neupravené v zákone č. 116/1990 Zb. posudzoval podľa Obchodného zákonníka.
21. Vo vzťahu k otázke spornej výšky uplatneného nároku súd uvádza nasledovné: Každá sporová strana má v civilnom sporovom konaní dve základné procesné povinnosti - povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Ak žalovaný popiera výšku uplatneného nároku, je jeho procesnou povinnosťou uviesť vlastné skutkové tvrdenia, prečo a v akej výške je fakturovaná suma nesprávna. Na účinné popretie skutkového tvrdenia žalobcu nepostačuje všeobecné tvrdenie o jeho nesprávnosti. Žalobca v konaní predložil rozpis položiek od dodávateľa zemného plynu, ako aj vyúčtovanie zemného plynu a vodného a stočného s uvedením údajov o počiatočnom stave i konečnom stave meradiel za jednotlivé obdobia. Žalovaný tieto údaje nerozporoval uvedením vlastných tvrdení o správnej výške jednotlivých údajov, ale obmedzil sa iba na všeobecné konštatovanie nesprávnosti vyúčtovaných súm. Podľa názoru súdu uvedený procesný postup žalovaného nepostačuje na účinné popretie skutkových tvrdení žalobcu podľa § 151 ods. 2 CSP a následné unesenie bremena tvrdenia žalovaným o nesprávnej výške uplatneného nároku v zmysle čl. 8 CSP. Ak žalovaný v konaní tvrdil, že mu neboli doručované rozpisy spotreby od dodávateľov médií, stalo sa tak najneskôr v priebehu konania doručením listinných dôkazov do vlastných rúk žalovaného.
22. Vo vzťahu k otázke doručovania faktúr žalobcom žalovanému súd poukazuje na vyjadrenie žalovaného v odpore k platobnému rozkazu, v ktorom namietal výlučne oneskorené doručenie faktúr vystavených do septembra 2019 (t.j. faktúr, ktoré nie sú predmetom konania), ako aj vyjadrenie žalovaného v duplike, podľa ktorého všetky faktúry, ktoré evidoval prenajímateľ ako neuhradené mu boli odovzdané na osobnom stretnutí žalobcom začiatkom februára 2020. V spojení s prihliadnutím na obsah mailovej komunikácie sporových strán súd uzavrel, že žalobca uniesol dôkazné bremeno doručenia uplatnených faktúr žalovanému. Rovnaký záver vyplynul aj zo správy Finančného riaditeľstva SR zo dňa 24.5.2022, z ktorého súd zistil, že žalovaný si faktúry uplatnené v tomto konaní riadne uviedol v kontrolných výkazoch DPH, čo by nebolo možné v prípade ich nedoručenia.
23. Argumentácia žalovaného o čiastočných úhradách, ktoré uskutočnil v prospech žalobcu, či o spôsobe doručovania faktúr, je v konaní bez právneho významu, nakoľko táto argumentácia sa netýka tých faktúr, ktoré sú predmetom tohto sporu.
24. Podľa ust. § 365 ods. 1 OBZ dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
25. Podľa ust. § 369 ods. 1 OBZ ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z
nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
26. Podľa ust. § 369 ods. 2 OBZ, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
27. Podľa ust. § 1 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
28. Nakoľko sa žalovaný dostal nezaplatením splatných faktúr do omeškania, súd priznal žalovanému úrok z omeškania v zákonnej výške 9 % ročne podľa ust. § 369 ods. 2 OBZ v spojení ust. § 1 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013, počnúc dňom nasledujúcim po dátume splatnosti a súčasne dátume nesporného doručenia jednotlivých faktúr. Súd pritom zohľadnil čiastkovú úhradu dlžnej sumy žalovaným dňa 4.12.2020 vo výške 342,77 € a zápočet vzájomných pohľadávok z faktúry č. 1900300176 a dobropisu č. 2100300055 vo výške 2286,18 € dňa 30.3.2021. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola k prvému dňa omeškania vo výške 0,00%.
29. Podľa ust. § 369c ods. 1 OBZ omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
30. Podľa ust. § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
31. O povinnosti žalovaného zaplatiť paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky súd rozhodol v súlade s § 369c ods. 1 OBZ v spojení s ust. § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z.
32. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. O trovách konania bolo z dôvodu, že žalobca bol úspešný v plnom rozsahu rozhodnuté podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, a to tak, že súd mu voči žalovanému priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
34. O samotnej náhrade trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia proti ktorému smeruje na Okresnom súde Košice II (§ 362 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.