Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/27/2024

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Vékonyovej a členov senátu JUDr. Aleny Radičovej a Mgr. Mareka Anovčina, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/X, XXX XX D. E. D. F., zastúpenej za základe generálneho plnomocenstva E. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. C. XX/XXX, XXX XX C. H., zastúpená advokátkou JUDr. Adrianou Ručkayovou, so sídlom Malinovského 1252/36, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, IČO: 42 140 951, proti žalovaným: 1/ B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/X, XXX XX D. E. D. F., 2/ I. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Dr. I. Markoviča 5, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, zastúpeným: JUDr. Vladimír Fraňo, advokát, so sídlom Haškova 18, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, IČO: 37 918 460, o určenie existencie nájomného vzťahu, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, č. k. -104 zo dňa 14. marca 2024, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaným 1/ a 2/ s a p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou dňa 20.07.2023 domáhala určenia, že medzi stranami sporu existuje nájomný vzťah a má právo užívať dve obytné miestnosti s príslušenstvom v rodinnom dome súp. č. XXX postavenom na pozemku parc. č. XXXX/X vedenom na liste vlastníctva č. XXX pre k. ú. D. E. D. F.. Súdu prvej inštancie okrem iného predložila aj list právneho zástupcu žalovaných zo dňa 30.05.2023, z ktorého vyplýva, že bola vyzvaná na vypratanie nehnuteľnosti z dôvodu, že ju užíva bez právneho dôvodu. Vo vyjadrení k podanej žalobe zo dňa 24.01.2024 žalovaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedli, že nepopierajú, že medzi nimi a žalobkyňou vznikol nájomný vzťah, avšak trvali na tom, že s iným obsahom a náležitosťami ako uvádza žalobkyňa v podanej žalobe. Predovšetkým odmietali, že by sa dohodli na nájme na dobu neurčitú, podľa nich mal nájom už skončiť.

2. Pred prvým pojednávaním žalobkyňa zobrala žalobu späť z dôvodu psychickej náročnosti konania a nedostatku finančných prostriedkov.

3. Súd prvej inštancie v záhlaví označenom uznesení konanie zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby. Výrokom II. rozhodol o trovách konania tak, že žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keďže žalobkyňa zavinila zastavenie konania.

4. Proti výroku II. tohto uznesenia podala žalobkyňa včas odvolanie, v ktorom žiadala, aby bol pri rozhodovaní o trovách konania aplikovaný . Mala za to, že súd mal prihliadnuť na povahu a okolnosti sporu a podiel obidvoch strán na vzniku a priebehu sporu. Okrem toho tvrdila, že na jej strane existujú mimoriadne okolnosti spočívajúce v osobných pomeroch, keď jej bolo prisľúbené vyčlenenie izieb na užívanie a doopatrovanie, pričom hradila aj náklady na nehnuteľnosť. Žalovaní nikdy nepopreli

existenciu rokovaní o nájomnej zmluve a názory sa líšili len v podmienkach nájmu. Napriek tomu sa ju žalovaní snažili z domu vypratať, v dôsledku čoho bola nútená podať aj návrh na vydanie neodkladného opatrenia. Zdôraznila, že žaloba bola podaná nakoľko tu existovala ústna zmluva a žalobkyňa si myslela, že vzťahy sa urovnajú a žalovaní dostoja svojim záväzkom. Uviedla, že späťvzatie bolo realizované z dôvodu veľkej psychickej náročnosti sporu, ako aj jej vyššieho veku a zdravotného stavu, keď ju čaká operácia. S poukazom na uvedené mala za to, že spravodlivému a rozumnému usporiadaniu procesných vzťahov, čo sa týka náhrady konania, zodpovedá aplikovanie ust. , keďže je potrebné odstrániť neprimeranú tvrdosť zákona voči jej osobe.

5. Žalovaní vo vyjadrení k podanému odvolaniu nesúhlasili s použitím ustanovenia , najmä s poukazom na to, že žalobkyňa v konaní netvrdila a nepreukázala žiadne skutočnosti, ktoré by takýto postup odôvodňovali. Poukázali na to, že nájomná zmluva nebola podpísaná pre správanie žalobkyne. Žalobkyňa svojim správaním vyvolala stav, kedy nehnuteľnosti užívala bez právneho dôvodu. Súčasne uviedli, že sa správali tak, že rešpektovali nájomné právo žalobkyne v zmysle pôvodne dohodnutej nájomnej zmluvy. Bola to však žalobkyňa, ktorá podala nezmyselnú žalobu, v rozpore so skutočne dohodnutými podmienkami a na tomto nezmyselne zotrvávala, správala sa nerozumne a nehospodárne. Týmto svojim postojom zapríčinila stav, že im vznikli náklady, ktoré si budú uplatňovať v rámci náhrady trov konania. Z tohto dôvodu považovali rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne.

6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (, 380 ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súčasne uvádza, že uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým bolo konanie zastavené, odvolaním napadnuté nebolo, a preto zostalo rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti právoplatné a rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.

7. Podľa trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

8. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

9. Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

10. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa a 4 SR je aj to, že strana sporu, ktorá v konaní, spravidla v spore uspela, má zásadne právo na to, aby sa jej nahradili všetky trovy, ktoré zaplatila vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Citované ustanovenie vyjadruje základnú zásadu uplatňujúcu sa pri náhrade trov konania. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia v ust. .

11. Zásada procesnej zodpovednosti je inštitútom procesného práva. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu. Prvok zavinenia môže byť aj náhoda, napr. odpadnutie predmetu sporu, pretože nič z toho nie je možné pripočítať na ťarchu toho, kto sa iba bránil. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý svojim konaním spôsobil, že odpadol účel žaloby a priamo alebo nepriamo vyhovel žalobnej požiadavke, potom je potrebné, aby niesol zodpovednosť za zastavenie konania žalovaný, keďže k zastaveniu konania došlo v dôsledku príčinnej súvislosti medzi späťvzatím žaloby žalobcom a správaním žalovaného, ktoré späťvzatie žaloby vyvolalo.

12. Ustanovenie predstavuje výnimku z pravidla, podľa ktorého platí, že preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením

práva v civilnom sporovom konaní, v konečnom dôsledku nesie jedna zo strán sporu. Zmyslom tohto ustanovenia je, že pri jeho aplikácii nemôže súd žiadnej zo strán (úspešnej, ani neúspešnej, či strane, ktorá zavinila či nezavinila zastavenie konania) priznať náhradu trov konania. Moderovať je teda možné aj trovy zastaveného konania, uplatnenie tejto výnimky je však možné len z „dôvodov hodných osobitného zreteľa“. Použitie predmetného ustanovenia nie je prípustné kedykoľvek, bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Má slúžiť len na odstránenie neprimeranej tvrdosti alebo zjavnej nespravodlivosti. Pri skúmaní, či existujú dôvody hodné osobitné zreteľa pre nepriznanie náhrady trov, by mali všeobecné súdy prihliadať na osobné, zárobkové, majetkové a iné pomery strán, ich procesný postoj a okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nárokov. Ústavný súd Slovenskej republiky ďalej zdôrazňuje, že toto ustanovenie by malo byť aplikované s použitím tzv. užšieho testu primeranosti, v ktorom budú zohľadnené práva oboch sporových strán, a to tak, že: 1) súd prihliadne nielen na pomery strany, ktorá sa dovoláva nepriznania náhrady trov, ale aj 2) na pomery strany, ktorá bude nepriznaním náhrady trov dotknutá.

13. Odvolací súd je viazaný odvolacími námietkami žalobkyne, ktorá namietala svoju nepriaznivú sociálnu situáciu, ktorú však žiadnym spôsobom nepreukázala, a to ani v konaní pred súdom prvej inštancie pri späťvzatí žaloby a ani v odvolacom konaní. Je zrejmé, že žaloba bola podaná za situácie, že žalobkyni hrozilo vypratanie z nehnuteľnosti, ktorú obýva, a ktorej spoluvlastníčkou v minulosti bola. Táto situácia sa však po začatí konania nevyriešila, nedošlo k dohode ohľadne užívania nehnuteľnosti, ani k uznaniu práva žalobkyne, tak ako ho žiadala určiť súdom. Žalovaní po začatí konania tvrdili, že sa so žalobkyňou nikdy nedohodli na nájomnom vzťahu na dobu neurčitú a zostali medzi nimi sporné aj iné otázky. Napriek uvedenému žalobkyňa v konaní nepokračovala a žalobu vzala späť pre prvým pojednávaním z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov a neúnosnej psychickej záťaže. Uvedené všeobecne formulované dôvody však žiadnym spôsobom nepreukázala a v konaní pred súdom prvej inštancie ani nežiadala, aby súd pri rozhodovaní o trovách konania prihliadal na také skutočnosti, ktoré by mali mať charakter dôvodov hodných osobitného zreteľa.

14. Ako už bolo uvedené vyššie, dôvody nepokračovania v konaní, ktoré žalobkyňa sama vyvolala, boli formulované všeobecne a neboli žiadnym spôsobom preukázané. Za tejto situácie je možné uzavrieť, že k zastaveniu konania prišlo z viny žalobkyne, ktorá si musela byť vedomá, že podanie žaloby je nevyhnutne spojené so zodpovednosťou za priebeh konania a za jeho náklady. Aplikácia na rozhodovanie o trovách konania, nebola v danom prípade podľa odvolacieho súdu dôvodná, keďže jej účelom je odstránenie neprimeranej tvrdosti alebo zjavnej nespravodlivosti. Nie každý zhoršený zdravotný stav strany sporu alebo nepriaznivá majetková situácia predstavujú okolnosti, pre ktoré je potrebné aplikovať ust. . Odvolaciemu súdu sa nejaví nespravodlivé, resp. ani neprimerane tvrdé, aby bola na úhradu trov konania zaviazaná tá strana konania, ktorá iniciovala súdne konanie, ktoré následne pred prvým pojednávaním žiadala zastaviť, s tým, že ako dôvod uviedla všeobecné skutočnosti týkajúce sa jej sociálnej situácie a zdravotného stavu, ktoré však nikdy nepreukázala.

15. Odvolací súd zároveň uvádza, že pri späťvzatí žaloby sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikuje prednostne ustanovenie a len v prípade, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať podľa (čo však nebol podľa odvolacieho súdu daný prípad vzhľadom na vyššie uvedené). Odvolací súd zdôrazňuje, v konaní nebolo preukázané, že späťvzatie žaloby bolo vyvolané správaním žalovaných v konaní. Vzhľadom na túto skutočnosť podľa odvolacieho súdu možno jednoznačne konštatovať, že k zastaveniu konania došlo zavinením žalobkyne a rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané v súlade so zákonom, a preto ho odvolací súd v napadnutej časti potvrdil podľa .

16. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o náhrade trov konania potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s , . V odvolacom konaní bolí úspešní žalovaní 1/ a 2/, a preto im odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v zmysle ust. súd prvej inštancie.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).