Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25CoP-9-2016.pdf
PDF · 83.57 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoP/9/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a členov senátu: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Iveta Jankovičová, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Y. O., nar. XX.X.XXXX, bytom ako otec, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici, dieťa rodičov - matky: B. F., nar. X.X.XXXX, bytom F., X. XX a otca: S. O., nar. XX.X.XXXX, bytom L., M. A. XXX/XX, o návrhu otca na zvýšenie výživného, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. 6P/122/2015-58 zo dňa 23.11.2015, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd čiastočne vyhovel návrhu otca a zmenil rozsudok Okresného súdu Skalica č.k. 5P/107/2012- 51 zo dňa 26.3.2013 v časti výšky výživného matky na mal. Y. tak, že vyživovaciu povinnosť matky voči maloletej Y. zvýšil zo sumy 80,- Eur mesačne na sumu 85,- Eur mesačne s účinnosťou od 1.9.2015, ktoré výživné je matka povinná platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca. Nedoplatok na výživnom na mal. Y. za čas od 1.9.2015 do 30.11.2015 v sume 15,- Eur zaviazal matku zaplatiť k rukám otca do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 3 Zákona o rodine, § 163 ods. 1, 2 ako i § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.
Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci pritom vyvodil právny záver, že návrh otca na zvýšenie výživného bol dôvodný v časti, ktorej súd vyhovel, a to vzhľadom na zmenu pomerov, ktorá je podľa názoru súdu závažnejšieho, výrazného významu. Súd dospel k záveru, že u maloletého dieťaťa došlo k zmene pomerov (okolností) a je potrebné rozhodnúť o zvýšení výživného pre maloleté dieťa. V konaní bolo preukázané, že naposledy bola výška výživného určovaná rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. 5P/107/2012-51 zo dňa 26.3.2013. Od tohto času výška výživného nebola menená a naposledy určené výživné je v súčasnej dobe pre maloleté dieťa nedostačujúca a nezohľadňujúca jej zvýšené životné náklady. Mal. Y. pri poslednej úprave výživného navštevovala 7. ročník ZŠ, v súčasnosti (od 1.9.2015) je už žiačkou 1. ročníka Strednej odbornej školy v Bratislave, tu býva aj na internáte. V súvislosti s prechodom maloletého dieťaťa na vyšší stupeň školského systému nepochybne vzrástli náklady na jej výživu, školské potreby, životné náklady primerané veku, osobné potreby, záľuby, celkový rozvoj a tiež cestovné do školy. Je potrebné uviesť, že prechod medzi jednotlivými stupňami školského systému je považovaný za objektívnu skutočnosť, na základe ktorej dochádza k zmene pomerov na strane oprávneného v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine.
Súd v konaní skúmal i schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinných, teda oboch rodičov. Na strane povinnej, teda matky maloletej nastala zmena pomerov v tom, že kým pri poslednej úprave výživného dosahovala priemerný mesačný príjem vo výške 417,- Eur mesačne, jej terajší priemerný mesačný príjem je vo výške 302,62 Eur netto, čo je pokles v jej príjmoch priemerne o 114,38 Eur mesačne. Naproti tomu je potrebné konštatovať zmenu pomerov na strane matky aj čo sa týka počtu vyživovacích povinností, nakoľko matke ubudla jedna vyživovacia povinnosť a to k synovi T.. Na strane otca nastala zmena pomerov v náraste jeho príjmoch, keď momentálne otec zarába v priemere o 84,15,- Eur mesačne viac. Otec pri poslednej úprave výživného dosahoval príjem priemerne vo výške 504,75 Eur, jeho priemerný mesačný príjem momentálne činí 588,90 Eur. Taktiež je potrebné konštatovať zmenu pomerov čo sa týka počtu vyživovacích povinností, nakoľko aj otcovi ubudla jedna vyživovacia povinnosť a to k synovi T.. Súd zároveň prihliadol na to, že otec je ten z rodičov, ktorý sa osobne stará o mal. dieťa, čím sa tiež podieľa na jeho výžive. Čo sa týka výdavkov obidvoch rodičov, treba poukázať to skutočnosť, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a preto pri rozhodovaní o zvýšení výživného neboli pre rozhodnutie súdu rozhodujúcimi.
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti má súd za to, že je dôvodné zvýšiť výživné matke na mal. Y. zo sumy 80,- Eur na sumu 85,- Eur mesačne s účinnosťou od 1.9.2015, teda od nástupu mal. Y. do 1. ročníka SOŠ. V danom konaní sa jedná o konanie, ktoré možno začať i bez návrhu a súd nie je viazaný nielen požiadavkou na úpravu od konkrétneho požadovaného času, ale ani požiadavkou konkrétneho výživného. Súd zohľadnil všetky vyššie uvedené okolnosti a má za to, že výživné na mal. Y. je možné zvýšiť len o sumu 5,- Eur mesačne. Súd nevyhovel otcovi v plnom rozsahu a nezvýšil na sumu ktorú požadoval otec, pretože je potrebné prihliadnuť nie len na zvýšenie nákladov na zabezpečenie životných potrieb maloletého dieťaťa a zmenu pomerov na strane maloletej Y., ale i na vyššie popísanú zmenu pomerov na strane rodičov. Podľa zaužívanej súdnej praxe výživné má predstavovať približne 20% až 30% z dosahovaného príjmu výživou povinnej osoby a táto suma má byť rozdelená medzi osoby výživou oprávnené. Matka má už len jednu vyživovaciu povinnosť. Súdom určená suma 85,- Eur tvorí približne 28 % z jej čistého mesačného príjmu. Súd má za to, že matka je s ohľadom na jej súčasný príjem a finančnú situáciu schopná platiť výživné na maloletú v uvedenej výške, pričom táto suma podľa názoru súdu zodpovedá ako možnostiam a schopnostiam rodičov, tak aj odôvodneným potrebám maloletej s prihliadnutím na jej vek, osobné potreby, náklady v škole a záľuby, ktoré sa u maloletej upravili. Takto určeným výživným bude zároveň i realizované právo maloletého dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
Vzhľadom na zvýšenie výživného od 1.9.2015, vznikol matke nedoplatok na výživnom za obdobie od 1.9.2015 do 30.11.2015 v sume 15,- Eur, ktorý je matka povinná zaplatiť k rukám otca do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd pri určení nedoplatku vychádzal zo skutočností uvádzaných rodičmi, keď matka mala výživné za jednotlivé mesiace riadne uhradené. Matke tak vznikol nedoplatok na výživnom za 3 mesiace 9/2015 až 11/2015 v sume 15,- Eur (5x3).
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. l písm. a) O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu, pretože súd prejednával vec v konaní, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.
Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka maloletej, ktorým sa podľa jeho obsahu domáhala, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že návrh otca na zvýšenie výživného na maloletú zamietne. Zdôraznila, že jej pracovný pomer, dohodnutý na dobu určitú, jej skončí 31.12.2015. Jej finančné prostriedky jej nedovoľujú prispievať na výživu maloletej vyššou sumou. Navyše do 7.12.2015 bola hospitalizovaná v nemocnici a v súčasnosti je ešte práceneschopná, pričom nevie či jej bude pracovná zmluva predĺžená. Odvolací súd preto žiada prehodnotiť svoje pomery a ponechať výživné na maloletý v pôvodnej sume.
Otec, ani kolízny opatrovník odvolací návrh nepodali, k doručenému odvolaniu matky sa písomne nevyjadrili.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľka
použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 215 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.), preskúmal rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 1 písm. a) v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený min. 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.) a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli (§ 21 ods. 2 vyhl. č. 543/2005 Z.z.) a dospel k záveru, že odvolaniu matky nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 219 O.s.p.
Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav pokiaľ ide o v konaní preukázané skutočnosti rozhodné pre posúdenie splnenia podmienok pre zvýšenie výživného na maloleté dieťa, keď prvostupňový súd vykonal potrebné dokazovanie vo vyčerpávajúcom rozsahu, jeho výsledky správne vyhodnotil a napokon dospel i k správnym skutkovým záverom; a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvostupňového súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval všetky príslušné hmotnoprávne ustanovenia a tieto i správne vyložil, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvého stupňa odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke. Na zdôraznenie správnosti záverov prvostupňového súdu, s poukazom na odvolacie argumenty matky sa potom žiada dodať už len nasledovné:
Prvostupňový súd správne skonštatoval, že podstatnou zmenou pomerov odôvodňujúcou zmenu predchádzajúceho rozhodnutia je v danom prípade predovšetkým zmena pomerov na strane maloletej, ktorá okrem toho, že fyzicky dospieva, začala od 1.9.2015 navštevovať strednú školu s internátnym bývaním, s čím bezpochyby zásadne vzrástli jej odôvodnené potreby. V konaní bolo pritom nesporne a nespochybniteľne listinnými dôkazmi preukázané, že od poslednej úpravy výživného obom rodičom odpadla jedna vyživovacia povinnosť (k už plnoletému T., voči ktorému si matka plnila vyživovaciu povinnosť vo výške 30,- Eur), čo potom matke umožňuje aspoň v minimálnej miere (o 5 Eur) platiť na výživu maloletej viac, než jej ukladalo posledné súdne rozhodnutie. Navyše matka v čase predchádzajúcej úpravy výživného dosahovala u predchádzajúceho zamestnávateľa príjem vo výške 417,- Eur, ktorý pracovný pomer ukončila dohodou z vlastnej iniciatívy, pretože sa presťahovala do iného mesta za priateľom, tu však bez toho, aby mala zabezpečené nové zamestnanie s porovnateľným príjmom. I keď sa matka neskôr zamestnala, už ale len na dobu určitú a s výrazne nižším príjmom (vo výške 302,62 Eur), čo je potom možné považovať z jej strany za nezodpovedné.
S poukazom na vyššie zdôraznené pomery účastníkov odvolací súd zhodne s prvostupňovým dospel k názoru, že v zmysle súdom prvého stupňa aplikovaných ustanovení Zákona o rodine boli splnené podmienky pre skutočne len symbolické zvýšenie výživného matky k maloletej Y. a to z pôvodnej sumy 80,- Eur na sumu 85,- Eur mesačne, a to s účinnosťou od nástupu maloletej na strednú školu, t.j. od 1.9.2015. Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd zhodol s prvostupňovým súdom nielen vo výške zvýšenia výživného, ale i v jeho počiatku.
Žiada sa tiež zdôrazniť, že v čase podania odvolania matka maloletej bola stále zamestnaná, i keď namietala dohodu o jej pracovnom pomere na dobu určitú do 31.12.2015, doposiaľ neoznámila, či došlo k predĺženiu tohto pracovného pomeru, prípadne či nastala iná zmena, s tým že ak by sa jej pomery do budúcnosti zmenili môže kedykoľvek podať návrh na zmenu odvolaním napadnutého rozsudku.
S poukazom na závery prvostupňového súdu i vyššie uvedené, sa odvolací súd potom stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že primeraným jednak odôvodneným aktuálnym potrebám maloletej, ako i preukázaným možnostiam schopnostiam a majetkovým pomerom matky je zvýšenie výživného v súdom prvého stupňa určenom rozsahu. Takto určené výživné spolu s primeraným výživným od matky a prídavkami na dieťa umožní uspokojiť základné potreby maloletej a dieťaťa tak bude zdieľať životnú úroveň svojich rodičov. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako v celom rozsahu vecne správny, s použitím ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania bolo s použitím § 224 ods. 1 O.s.p. v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) v spojení s ust. § 81 ods. 1 O.s.p. rozhodnuté tak, že žiaden z účastníkov na náhradu trov odvolacieho konania nemá právo.
Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.