Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2P-24-2016.pdf
PDF · 85.67 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-2P/24/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske, v konaní pred sudcom Mgr. Michalom Vigašom, vo veci starostlivosti o maloletého Y. Y.V., W.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Partizánskom, dieťa rodičov: matky L. J., W.. XX.XX.XXXX, F. T., R. V. XXXX/XX a otca X. Y., W.. XX.XX.XXXX, F. T., Y. I. XXX/X, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd z v e r u j e maloletého Y. Y., W.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti a výchovy matky s účinnosťou od 01.04.2016. Obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec maloletého je p o v i n n ý s účinnosťou od 01.04.2016 prispievať na výživu maloletého Y. Y.V., W.. XX.XX.XXXX sumou 30,-€ mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého.
Zročné výživné na maloletého Y. Y., W.. XX.XX.XXXX súd neurčuje.
Súd styk otca s maloletým dieťaťom n e u p r a v u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 07.03.2016 matka navrhla určiť výšku vyživovacej povinnosti otca k maloletému vo výške 30,-€ mesačne. Návrh doplnila na pojednávaní dňa 13.04.2016 tak, že sa domáha úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému tak, že navrhuje zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky. Navrhla určiť výšku vyživovacej povinnosti otca k maloletému vo výške 30,-€ mesačne. Úpravu styku otca s maloletým nenavrhla, pretože sa v tejto otázke s otcom vie dohodnúť.
Otec maloletej sa k návrhu vyjadril písomne dňa 11.04.2016, kde uviedol, že v čas pojednávania bude odcestovaný v zahraničí, ospravedlnil neprítomnosť na pojednávaní, súhlasil s konaním v neprítomnosti a vyjadril súhlas s výškou výživného 30,-€ mesačne.
Kolízny opatrovník odporučil návrhu matky vyhovieť.
Súd vykonal pojednávanie za prítomnosti matky a kolízneho opatrovníka, v neprítomnosti otca maloletej podľa § 101 ods. 2 O.s.p., oboznámil podstatný obsah spisu listiny preukazujúce majetkové pomery príjmy a výdavky rodičov, oboznámil správu o šetrení pomerov v rodine a zistil nasledovný skutkový stav.
Z rodného listu maloletého súd zistil, že maloletý Y. je dieťaťom rodičov L. J. E. X. Y..
Podľa odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni č.l. 4-5 je matka maloletého SZČO od 01.07.2015, vymeriavací základ je 412,-€ mesačne. Otec maloletého je evidovaný ako zamestnanec Hornonitrianskych baní Prievidza a.s. od 18.06.2007, podľa potvrdenia o príjme jeho zamestnávateľa z 24.03.2016 na č.l. 14-15 je jeho priemerná čistá mzda za obdobie 03/2015-02/2016 vo výške 697,15-€, vykonávajú sa mu zrážky zo mzdy vo výške v priemere 372,33-€ mesačne.
Podľa správy Daňového úradu Trenčín z 23.03.2016 na č.l. 12, matka maloletého podala daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2014. V daňovom priznaní k dani z príjmov uviedla príjmy vo výške 5 891,56-€, výdavky vo výške 2 049,14-€, základ dane vo výške 3 842,42-€ a daň vo výške 7,42-€.
Podľa správy Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany z 23.03.2016 na č.l. 17 si matka uplatnila nárok na dávku v nezamestnanosti dňa 23.03.2016.
Podľa poštového peňažného poukazu matka uhradila stravné synovi v školskej jedálni v sume 18,48- € dňa 22.03.2016.
Podľa dohody o pracovnej činnosti z 11.03.2016 matka od 14.03.2016 vykonáva prácu v rozsahu 32 hod. mesačne za odmenu 2,33-€/hod. pre zamestnávateľa Miroslava Trnku KORAL- obchodná spoločnosť so sídlom Malé Kršteňany.
Podľa predpisu mesačných platieb Správy majetku mesta n.o. Partizánske na č.l. 20 mesačná zálohová platba za byt od 01.06.2015 je 143,06-€. Mesačné preddavkové platby za elektrinu sú 25,48-€ podľa oznámenia ZSE Energia a.s. z č.l. 21, štvrťročná platba za dodávku plynu je 88,-€ podľa oznámenia SPP a.s. č.l. 22.
Zo správy o šetrení pomerov v rodine z 07.04.2016 na č.l. 23, súd zistil, že maloletý je žiakom 2. ročníka ZŠ na ul. Malinovského v Partizánskom, je alergik. Matka býva v 1- izbovom prenajatom byte so synom Y.Ú. a plnoletým synom T.. Maloletému uhrádza poplatok za stravu v školskej jedálni cca 20,- € a poplatok za družinu 3,40-€. Podľa správy mesta sa rodičia na predvolanie MsÚ nedostavili.
Matka maloletého na pojednávaní uviedla, že vyživovacia povinnosť plnoletému synovi T. J., ktorý pochádza z iného vzťahu už zanikla z dôvodu, že tento nepokračuje v štúdiu. S otcom mal. Y. matka nežije v spoločnej domácnosti asi od novembra 2015, kedy odišiel zo spoločnej domácnosti. Odvtedy sa otec maloletého zdržiava u svojich rodičov. S mal. Y. sa otec stretáva podľa dohody v čase, keď o neho prejaví záujem a nachádza sa v mieste bydliska. Maloletý nezvykne u otca prespávať, má s otcom dobrý vzťah. Otec mal. pracuje na dohodu na montážnych prácach na rôznych miestach predovšetkým v zahraničí od februára 2016. Otec chodí domov nepravidelne, syn býva u otca okolo 5-krát do mesiaca a to buď v pracovných týždňoch alebo cez víkend. Na výživu syna prispieva otec sumou 50 aj 100,-€, podľa toho, koľko matka potrebuje. Okrem toho mu kupuje oblečenie, darčeky. Navrhla, aby súd určil vyživovaciu povinnosť otca od apríla 2016, keďže otec si vyživovaciu povinnosť v navrhovanej výške plní. Matka nie je vlastníčkou nehnuteľností, hnuteľných vecí vyššej hodnoty ani motorového vozidla. Živnosť ukončila 22.02.2016. S výnimkou vyživovacej povinnosti k mal. Y.i nemá inú vyživovaciu povinnosť. Rovnako otec mal. nemá inú vyživovaciu povinnosť, ako k maloletému Y..
Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že rodičia maloletého spolu nežijú, otec pracuje mimo miesta bydliska a aj zahraničí, je v záujme maloletého, aby bol upravený výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, a to nielen čo do výživného, ale aj do úpravy osobnej starostlivosti o dieťa, pretože si to vyžaduje zabezpečovanie každodenných potrieb dieťaťa. Vychádzajúc zo stanoviska otca, ktorý súhlasil s určením jeho vyživiacej povinnosti aj vzhľadom ku skutočnosti, že z dôvodu zamestnania sa nezdržiava v mieste obvyklého pobytu dieťaťa tak, aby sa sám mohol o dieťa starať, s prihliadnutím na návrh kolízneho opatrovníka, súd je toho názoru, že na zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloleté dieťa je najvhodnejšie jeho zverenie do osobnej starostlivosti matke. Pretože nie je nijako preukázané, že by v otázke zastupovať a spravovať majetok maloletého mali byť jednému z rodičov práva obmedzené, súd rozhodol tak, že toto právo majú obidvaja rodičia. Súd styk otca s maloletým neupravil, pretože úpravu styku účastníci nežiadali, v tejto otázke nie je medzi rodičmi v súčasnosti žiadna nezhoda.
Súd určil výšku vyživovacej povinnosti s prihliadnutím na majetkové pomery, príjmy a výdavky rodičov a na oprávnené výdavky na výživu maloletého, ktorého životná úroveň by sa mala rovnať životnej úrovni rodičov. Medzi rodičmi je čo do otázky výživného zhoda, z čoho vyplýva, že matka je schopná zabezpečiť výživu maloletého dieťaťa z navrhovanej sumy výživného s prihliadnutím aj na to, že podľa jej vyjadrenia otec na výživu maloletého prispieva finančne ako aj materiálne významnou sumou. Zročné výživné súd neurčil, pretože matka potvrdila, že otec dobrovoľne prispieva na výživu syna vyššou sumou, ako určené výživné 30. mesačne, ktorého splatnosť súd určil vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, a to písomne v troch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j. 1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav 9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali 10. bol odvolacím súdom schválený zmier b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j. 1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej 3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., 4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).