Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-11C/166/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Monikou Blahutiakovou v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, so sídlom Grösslingova 4, Bratislava proti odporcovi: Slovenská republika -Ministerstvo spravodlivosti SR, IČO: 00 166 073, so sídlom Župné námestie č. 13, 813 11 Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v spojených veciach sp.zn. , , , , , , , vedených pod sp.zn. , takto

rozhodol:

I. Súd návrh z a m i e t a.

II. Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobami doručenými Okresnému súdu Bratislava V dňa 27.09.2012 sa navrhovateľ domáhal voči štátu v konaniach vedených pod: sp.zn. náhrady škody 125 Eur a nemajetkovej ujmy 275 Eur, sp. náhrady škody 125 Eur a nemajetkovej ujmy 330 Eur, sp.zn. náhrady škody 125 Eur a nemajetkovej ujmy 330 Eur, sp.zn. náhrady škody 126 Eur a nemajetkovej ujmy 330 Eur, sp.zn. náhrady škody 125 Eur a nemajetkovej ujmy 440 Eur, sp.zn. náhrady škody 125 Eur a nemajetkovej ujmy 275 Eur, sp.zn. náhrady škody 125 Eur a nemajetkovej ujmy 330 Eur, v peniazoch.

V žalobách spojených do jedného konania vedeného na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. sa domáha náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava V spočívajúcim v tom, že okresný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia exekútorovi po 15-dňovej lehote, pričom poverenie vydal. Predmetné žaloby sú navrhovateľom identifikované značkou NP. Podľa navrhovateľa, napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a ani si nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu vo veci, došlo v namietaných exekučných konaniach k nesprávnemu úradnému postupu. Týmito postupmi malo byť žalobcovi zabránené, aby boli jeho pohľadávky voči dlžníkom uspokojené, a tým došlo k oslabeniu ich vymožiteľnosti, ak nie k ich zániku. Navrhovateľ sa konkrétne domáha náhrady škody pozostávajúcej z materiálnej škody v paušálnej výške 125,- Eur spôsobenej nákladmi spojenými s činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky, na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, na udržiavanie a správu informačného systému, administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, z nemajetkovej ujmy vo výške pomernej

k času tvrdeného omeškania súdu pri svojom rozhodovaní, vypočítaná zo základu 660,-€ na rok, ako spravodlivá satisfakcia za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky. Na základe skutočností uvádzaných navrhovateľom tento žiada, aby súd medzitýmnym rozsudkom rozhodol tak, že odporca je zodpovedný za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom okresného súdu, pretože tento v jednotlivých namietaných exekučných konaniach rozhodol o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie po 15-dňovej lehote. Ďalej má súd zaviazať odporcu povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi príslušnú majetkovú škodu a náhradu nemajetkovej ujmy do troch dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj trovy súdneho konania.

Navrhovateľ svoje nároky na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, uplatnené samostatnými žalobami voči štátu, Slovenskej republike - Ministerstvu spravodlivosti SR podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012, odôvodnil nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava V v exekučných veciach argumentujúc, že v exekučných konaniach vedených podľa procesných pravidiel ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 01.02.2002 do 31.05.2010 je založená zákonná povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Podľa navrhovateľa exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti; nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, nerozhodol o návrhoch o udelenie poverenia v zákonom stanovenom čase. V exekučných konaniach vedených podľa procesných pravidiel ustanovenia. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 01.02.2002 do 31.05.2010 sa nerobil rozdiel medzi exekučnými titulmi a preto exekučný súd mal zákonnú povinnosť rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora do 15 dní od doručenia takejto žiadosti a to bez ohľadu na to, či exekučným titulom bolo rozhodnutie všeobecného súdu, rozhodnutie rozhodcovského súdu alebo notárska zápisnica. Navrhovateľ tvrdí, že v predmetných prípadoch neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia došlo až po veľmi dlhej dobe.

Predmetný postup namieta navrhovateľ ako nesprávny v rozpore so zákonom. Nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, súd nevykonával žiadne úkony, ktoré by smerovali k odstráneniu právnej neistoty.

Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si navrhovateľ uplatnil náhradu majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetkovú ujmu vyčíslil ako náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávok v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia a rozhodnutím o nej. Navrhovateľ náklady, resp. majetkovú škodu v každej zo spojených vecí vyčíslenú v celkovej sume 125 € špecifikoval sumou: 70 Eur správa pohľadávky - pracovné výkony zamestnancov pomocou informačného systému; sumou 40 Eur udržanie a správa informačného systému; 15 € administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, poštové a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde.

Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch si navrhovateľ v každom jednotlivom prípade uplatňoval z dôvodu, že samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie veci v primeranom čase, nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania navrhovateľa, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu pohľadávky a taktiež došlo k vyvolaniu rizík ako k zániku povinného, zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, insolvencii povinného.

Nemajetkovú ujmu navrhovateľ uplatnil v sume 660 € za každý rok/ 55 € mesačne, poznačený prieťahmi, ako potrebu náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá má základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a

princípov štátu. Výšku nemajetkovej ujmy ako primeranú satisfakciu vyčíslil paušálne s poukazom na v žalobných návrhoch uvedené Nálezy Ústavného súdu SR sp.zn.: -25, -3, , -40, -55, -44, -52, -30, -36, -38, v ktorých veciach bolo ústavným súdom sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie za zbytočné prieťahy v trvaní viac ako jeden rok v sume 15.000,- Sk až 20.000,- Sk.

Súčasne navrhovateľ žiadal v každom žalobnom návrhu vydať medzitýmny rozsudok v zmysle § 152 ods. 2 veta druhá in fine O.s.p. tak, že odporca je zodpovedný za škodu, ktorá navrhovateľovi vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava V, pretože tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku navrhovateľa, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere povinným v zákonom stanovenej lehote.

Odporca vo svojom vyjadrení zn. , doručenom súdu dňa 24.2.2016 (doručenom navrhovateľovi dňa 2.3.2016), žiadal žalobné návrhy z dôvodu nepreukázania splnenia zákonných podmienok vzniku zodpovednosti za škodu a ako právne neopodstatnené v celom rozsahu zamietnuť a priznať odporcovi náhradu trov konania.

Odporca žalobné návrhy považuje za zmätočné podania, v ktorých nie sú splnené procesné podmienky pre konanie vo veci. V niektorých podaniach sú zmätočne označení povinní, odlišné dátumy ich narodenia, nie sú uvedené spisové značky príslušných exekučných konaní, chýbajú relevantné údaje ako dátumy doručenia podaní súdu, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy, kedy sa navrhovateľ dozvedel o vzniku škody v jednotlivých prípadoch. Navrhovateľ nepredložil jediný relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval vôbec existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody, nemajetkovej ujmy, atď. Navrhovateľ odkazuje na exekučný spis a uviedol časť dôkazov, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša navrhovateľ sám. Neoznačenie spisových značiek exekučných konaní, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zo strany exekučného súdu (teda nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí), bolo jedným z dôvodov, pre ktoré Ústavný súd Slovenskej republiky odmietol sťažnosti navrhovateľa na porušenie jeho ústavných práv nečinnosťou exekučného súdu (napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp.zn. , , ). Odporca v tejto súvislosti navrhol aplikáciu ustanovenia § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) vzhľadom na skutočnosť, že v tomto momente nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Navrhovateľ si uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov, na druhej strane i z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Čo sa týka uvádzaných prieťahov v konaní, navrhovateľ neuvádza kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu. Navrhovateľ neuviedol, ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného prerokovania zo strany odporcu, či využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušných konaniach predsedovi okresného súdu, resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti, teda či využil účinné právne prostriedky nápravy na urýchlenie konania. Judikatúra Ústavného súdu SR, konkrétne v náleze z 03.05. 2011, č.k. -25, taktiež poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľ má predovšetkým postupovať v zmysle zásady vigilantibus iura (každý nech si stráži svoje právo). To, že tak žalobca nekonal, je možné pripísať iba jemu. Odporca má za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má napr. predseda súdu alebo Ústavný súd SR .

Odporca eviduje žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. Súčasne poukazuje na skutočnosť, že dňa 23.04.2012 mu boli doručené prvé žiadosti a dňa 27.09.2012 boli okresnému súdu doručené žalobné návrhy, ktoré boli podané pred uplynutím 6-mesačnej lehoty. Napriek opakovaným výzvam na doplnenie žiadostí, ktoré Ministerstvo spravodlivosti SR adresovalo navrhovateľovi po doručení prvotných žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, Ministerstvu spravodlivosti SR bola doručená všeobecná odpoveď, kde žalobca nepreukázal požadované skutočnosti, nedoplnil žiadané informácie, nebol ochotný uviesť dátumy, kedy sa dozvedel o škode, nepriložil doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu, neuviedol, či boli podávané sťažnosti predsedovi súdu na prieťahy/ústavné sťažnosti, ani nedoplnil doklady preukazujúce „ohrozenie“ práv zánikom povinného, jeho insolvenciou, stratou kontaktu s povinným, ktorými odôvodňuje vznik nemajetkovej ujmy. Navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí, a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal. Ministerstvo spravodlivosti

SR ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. preto nárok navrhovateľa nepovažuje za predbežne prerokovaný. Odporca má za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde.

Pre splnenie podmienok úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody odporca poukázal na ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. a konkrétne vzhľadom na povahu úkonu rozhodnutie o žiadosti exekútora na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku na skutočnosť, že prax ukázala, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, čo sa prejavilo vo veľkom počte nezákonných exekúcií a zbytočnom vzniku trov exekučného konania. (rozsudok Súdneho dvora EÚ - Asturcom C-40/08 - ktorý nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky aj v exekučnom konaní).

Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 01.06.2011 (zákon č. 102/2011 Z.z.) zaviedlo, že lehota 15 dní na udelenia poverenia neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2, písm. c) a d), t.j. vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Akýkoľvek nárok navrhovateľa vychádzajúci z nesprávneho úradného postupu v podobe nerozhodnutia v 15-dňovej lehote v namietaných exekučných konaniach začatých po 01.06.2011 nemá oporu v zákone. Ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku sa správne aplikovalo na rozhodcovské rozsudky aj pred 01.06.2011 vzhľadom na to, že tieto sa týkali právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv (judikatúra Ústavného súdu SR sp.zn. - pri posúdení, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v ústave alebo v zákone (sp.zn. , na ktoré sťažovateľ vo svojej sťažnosti poukazuje), ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR z 13.10.2011 sp.zn. a z 29.03.2011 , vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, a to v takom rozsahu, v akom mu to umožňujú vnútroštátne procesné pravidlá v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. V takomto prípade prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol prípadne nekalou doložkou viazaný. (judikatúra Ústavného súdu sp. zn. . Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž ani v týchto prípadoch postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy“ ()).

Odporca vzniesol námietku premlčania práva na náhradu škody pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.4.2009 argumentujúc, že v prípade, ak mala navrhovateľovi vzniknúť škoda práve nesprávnym úradným postupom spočívajúcim vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí 15-dňovej lehoty, lehota na uplatnenie tohto nároku začala plynúť od momentu skončenia navrhovateľom tvrdených prieťahov, t.j. od momentu vydania poverenia, o čom sa navrhovateľ v niektorých prípadoch dozvedel pred viac ako tromi rokmi.

Navrhovateľom vyčíslenú škodu ako paušálne sumy za všeobecne uvedené činnosti odporca považuje za nesprávne a účelové. Pre úspešné uplatnenie nároku je nevyhnutné preukázať existenciu škody. Odporca mal za to, že navrhovateľ nepreukázal jednak vznik a ani výšku škody, teda neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho v danom prípade zaťažuje. Podľa odporcu akákoľvek výška nákladov prevádzkovania správy informačného systému vznikla navrhovateľovi bez ohľadu na tvrdené prieťahy v konaní. Skutočnú škodu je potrebné dokázať listinami/skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok, v opačnom prípade preskúmanie predmetného nároku je znemožnené. Odporca sa domáha aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v pomernej výške k čiastke 660,-€ (čiastka, ktorú v niektorých nálezoch Ústavný súd SR priznal za prieťahy na rok) podľa toho, ako dlho trvalo domnelé omeškanie, pričom táto má byť spravodlivou satisfakciou za utrpený zásah do základných

práv a bude kompenzovať každé porušenie práva na súdnu ochranu, ktoré žalobca uplatňoval jednotlivo podaním všetkých návrhov na začatie občianskeho súdneho konania.

V súvislosti s uplatňovanou nemajetkovou ujmou odporca nemá za preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Odporca má tiež za to, že navrhovateľ nepreukázal príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody či nemajetkovej ujmy.

Odporca poukázal na skutočnosť, že otázku či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný preskúmať Ústavný súd SR. Podľa názoru odporcu, ako aj s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov - neprípustnosť sťažnosti; efektívnosť a rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti, resp. predseda príslušného súdu na podklade sťažnosti na prieťahy v konaní (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp.zn. ). Konajúci súd o náhrade škody by mohol pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní v prípade, ak by tieto boli konštatované predsedom súdu alebo Ústavným súdom SR. Odporca poukázal na Uznesenie ÚS SR zo dňa 03.10.2012 sp.zn. -12 „O zjavnú neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej Ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ) .... Ústavný súd zastáva názor, že doterajšia dĺžka predmetných konaní sama o sebe nie je ešte takej povahy, aby len na jej základe bolo možné v danej veci vysloviť namietané porušenie práv sťažovateľky, resp. že doba konaní vedených okresným súdom ... zasiahla samotnú podstatu a účel základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru takým závažným spôsobom, že by to odôvodňovalo prijatie sťažnosti na ďalšie konanie (m.m. ).“

Konajúci súd vzhľadom na námietky odporcu poukazujúce na nedostatok procesných podmienok v konaní, ktoré vidí v zmätočných žalobných návrhoch, ako aj ich predčasnom podaní na súdne konanie a nedostatok právomoci všeobecného súdu rozhodovať vo veci prieťahov súdu v exekučných konaniach uvádza nasledovné: Podľa § 103 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Podľa § 79 ods. 1, 2 O.s.p. (1) Konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3) obsahovať ........ pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. ..... Ak je účastníkom štát, návrh musí obsahovať označenie štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať. ... (2) Navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny.

Vzhľadom na skutočnosť, že právna úprava platná do 31.12.2012 nevyžadovala osobitné náležitosti, náležitosti návrhu na začatie konania Občiansky súdny poriadok upravuje tak, že trvá len na tých, ktoré sú celkom nevyhnutné na to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodovať. Opisom rozhodujúcich skutočností navrhovateľ prezentuje skutkové okolnosti, od ktorých odvodzuje opodstatnenosť svojho návrhu. Povinnosť navrhovateľa uviesť rozhodujúce skutočnosti vyplýva aj z ustanovenia § 120 Občianskeho súdneho poriadku, z ktorého je zrejmá povinnosť preukázať tvrdenia účastníkov konania. Vymedzenie rozhodujúcich skutkových okolností priamo závisí od obsahu

právnej úpravy obsiahnutej v hmotnoprávnych predpisoch, ktoré sú predmetom konania. Rozhodujúce skutočnosti musia byť opísané aspoň takým spôsobom, aby umožňovali posúdenie totožnosti veci. So zreteľom na ustanovenie § 101 Občianskeho súdneho poriadku, splnenie povinnosti opísať rozhodujúce skutočnosti pravdivo, nie je procesnými prostriedkami vynútiteľné a môže nájsť svoj odraz iba v rozhodnutí vo veci samej. Posudzovať súlad žaloby s hmotným právom ešte pred tým, ako bude požadovaný nárok vecne prejednaný, súdu neprislúcha. Riziko, že takto formulovanej žalobe nebude vyhovené, nesie v plnom rozsahu navrhovateľ, navyše ak je zastúpený advokátom. Rovnako nesplnenie si povinnosti pripojiť k návrhu listinné dôkazy v zmysle § 79 ods. 2 O.s.p. a ani po doručení poučenia v každej jednotlivej veci spojenej na spoločné konanie. Podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení platnom do 31.12.2012 - (1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. (2) Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 9 ods. 1, 2, 4 zák.č. 514/2003 Z.z. v znení platnom od 01.01.20013 - (1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=%7E/Main/ TArticles.ascx&zzsrlnkid=14351044&phContent=%7E/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=504361&FragmentId2=504361> a d) Ústavy Slovenskej republiky <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=%7E/Main/ TArticles.ascx&zzsrlnkid=14351044&phContent=%7E/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=504369&FragmentId2=504369> a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=%7E/Main/ TArticles.ascx&zzsrlnkid=14351044&phContent=%7E/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=504545&FragmentId2=504545>. (2) Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.... (4) Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Zákonom č. 412/2012 Z.z. <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=%7E/Main/ TArticles.ascx&phContent=%7E/ZzSR/ShowRule.ascx&RuleId=3204308> účinným od 01.01.2013 došlo k doplneniu § 9 <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=%7E/Main/ TArticles.ascx&phContent=%7E/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=4425063&FragmentId2=4425066> zákona č. 514/2003 Z.z. o nové odseky 3 <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=%7E/Main/TArticles.ascx&phContent= %7E/ZzSR/ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=5783620&FragmentId2=5783620> a <http:// www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=%7E/Main/TArticles.ascx&phContent=%7E/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=4425066&FragmentId2=4425066> v nadväznosti na možnosť dotknutých osôb domáhať sa ochrany svojich práv v prípade prieťahov v konaní pred súdom alebo iným orgánom, a to s využitím inštitútu ústavnej sťažnosti podľa ustanovenia § 127 ods. 1 Ústavy SR <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=%7E/Main/TArticles.ascx&phContent=

%7E/ZzSR/ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=504598&FragmentId2=504598>. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=%7E/Main/TArticles.ascx&phContent=%7E/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=504228&FragmentId2=504228>, je kompetentný preskúmať Ústavný súd SR, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. nález ÚS SR sp. zn. ).

Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=%7E/Main/TArticles.ascx&phContent= %7E/ZzSR/ShowRule.ascx&RuleId=28762>, ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti (resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy). Toto hmotnoprávne ustanovenie však bolo vnesené do právnej úpravy až novelou účinnou od 01.01.2013 a nie je dané prechodné ustanovenie k danej novele, preto sa v súlade s právnou teóriou musí aplikovať hmotnoprávne ustanovenie platné v čase vzniku nároku, resp. v čase uplatnenia nároku na predbežné prerokovanie nároku príslušným orgánom (23.04.2012) a na súde (27.09.2012), t.j. znenie ustanovenia § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení platnom v čase uplatnenia nároku, t.j. do 31.12.2012. Navrhovateľ uplatnil svojimi žalobami nároky na súde pred účinnosťou novelizovaného znenia zákona. Na predmetné konania je nutné aplikovať právny stav v čase vzniku škody, resp. uplatnenia náhrady škody, t.j. do 31.12.2012. Vzhľadom na uvedené všeobecný súd je oprávnený rozhodovať o nárokoch navrhovateľa v prípade prieťahov konania, resp. nesprávneho úradného postupu, uplatnených žalobami dňa 27.09.2012 podľa hmotnoprávnych ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. v znení platnom do 31.12.2012.

Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím ako aj spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s orgánom príslušným podľa ustanovenia § 4 a § 11 zákona č. 514/2003 Z.z. Právna úprava umožňuje poškodenému domáhať sa svojho nároku na náhradu škody, resp. neuspokojenej časti na súde, avšak iba v prípade ak príslušný orgán neuspokojí nárok poškodeného do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. Ak poškodený uplatnil nárok na náhradu škody bez predchádzajúceho predbežného prerokovania, nemôže súd ani zamietnuť návrh, ani konanie zastaviť, ale má poškodeného vyzvať na odstránenie nedostatku tejto podmienky so stanovením primeranej lehoty podľa § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. V prípade podania návrhu na predbežné prerokovanie mal by súd počkať až do skončenia prerokovania pred príslušným ústredným orgánom bez toho, aby konanie prerušil. (R 20/1981).

Navrhovateľ podľa Sprievodného listu k žiadostiam o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23.04.2012 (podľa zoznamu uloženom na Okresnom súde Bratislava V v Spr. 3482/2012, doručenom odporcovi podľa podacej pečiatky dňa 23.04.2012, žiadosť o predbežné prerokovanie nárokov v tomto konaní prejednávaných podal dňa 23.04.2012, svoj nárok uplatnil postupom podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z.z. a tým splnil podmienku predbežného prejednania nároku hromadným podaním žiadostí zo dňa 23.04.2012 na Ministerstve spravodlivosti SR ako orgáne príslušnom podľa § 4 zákona č. 514/2003 Z.z.. Odporca v šesťmesačnej lehote, t.j. do 23.10.2012 nárokom navrhovateľa nevyhovel, navyše vo vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 24.2.2016 uviedol, nároky navrhovateľa z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. považuje za právne neopodstatnené.

Okresný súd Bratislava V v súlade s ustanovením § 35 ods. 4 O.s.p. oznámil listom zo dňa 22.02.2013 č.k. Spr. 3097/2013 Okresnej prokuratúre Bratislava V súdne konania začaté vo veciach zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom na základe hromadne podaných žalobných návrhov navrhovateľom dňa 27.09.2012.

Navrhovateľ žiadal v každom žalobnom návrhu rozhodnúť o základe veci medzitýmnym rozsudkom v zmysle § 152 ods. 2 veta druhá Občianskeho súdneho poriadok (O.s.p.) s výrokom, že odporca je zodpovedný za škodu, ktorá navrhovateľovi vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava V, pretože tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie

v exekučnom konaní vedenom pre pohľadávky navrhovateľa, ktoré vznikli neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere.

Prejavom zásady hospodárnosti konania je rozhodnúť jediným rozsudkom o celej prejednávanej veci a vyčerpať tak celý predmet konania (§ 152 ods. 2 prvá veta O.s.p.). Z uvedeného pravidla predstavuje výnimku druhá veta § 152 ods. 2 O.s.p. Za podmienky, že je to účelné, môže súd rozhodnúť rozsudkom najskôr o základe prejednávanej veci (tzv. medzitýmnym rozsudkom) a o výške nároku rozhodne v konečnom rozsudku. Medzitýmny rozsudok predstavuje rozsudok o základe uplatneného nároku, o tom, či je základ nároku daný, dôvodný resp. opodstatnený. Súdna prax už v minulosti dospela k záveru, že za základ prejednávanej veci, o ktorom súd môže rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom, je potrebné spravidla považovať všetky sporné otázky vyplývajúce z uplatňovaného návrhu, ktoré musí súd posúdiť, ak má o veci rozhodnúť, s výnimkou výšky nároku. Ide o všetky skutkové a právne otázky, od ktorých posúdenia závisí výška uplatneného nároku, s výnimkou okolností, ktoré sa týkajú samej výšky nároku a rozhodnutie o skutkovom základe sporu, ktorým je uplatnený nárok charakterizovaný a z ktorého sa odvíja právne posúdenie základu veci.

Z obsahu spisov, tvrdení účastníkov a z vykonaných dôkazov súd vyvodil, že v danom prípade nebolo účelné rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom, keďže súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že základ nároku nie je daný. Nebolo preto potrebné vydať osobitné rozhodnutie. Je tiež potrebné uviesť, že je možné rozhodnúť iba kladným medzitýmnym rozsudkom.

Navrhovateľ ďalej namietol príslušnosť Okresného súdu Bratislava V ako súdu, ktorý by mal byť vylúčený z konania a rozhodovania vo veci z dôvodu, že tunajší súd svojím nesprávnym úradným postupom/nezákonným rozhodnutím v exekučných konaniach spôsobil navrhovateľovi škodu, ktorú svojim žalobným návrhom navrhovateľ uplatňuje voči štátu.

Skutočnosť, že účastník konania z dôvodov, ktoré on sám subjektívne považuje za opodstatnené a závažné, podal žalobu proti súdu (alebo aj o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom/nezákonným rozhodnutím súdu), na ktorom sudca vykonáva súdnictvo, sama o sebe nemôže zakladať pochybnosti o nezaujatosti sudcov tohto súdu. Pri aplikácii ustanovenia § 14 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku je potrebné dôsledne rozlišovať medzi súdom (proti ktorému žaloba smeruje) a sudcom, ktorý na tomto súde vykonáva súdnictvo. Sudca je predstaviteľ súdnej moci. Vymenovaním za sudcu vzniká a zánikom funkcie sudcu zaniká osobitný vzťah sudcu k štátu, z ktorého vyplývajú práva a povinnosti sudcu a štátu upravené zákonom. Za štát v týchto vzťahoch nekoná súd, na ktorom sudca vykonáva súdnictvo. Súd, na ktorý bol sudca pridelený, je osobným úradom sudcu, ktorý sa po stránke organizačnej, hospodárskej, finančnej a pod. podieľa na zabezpečení podmienok pre to, aby sudca mohol riadne vykonávať súdnictvo. Tento súd nie je oprávnený žiadnym spôsobom zasahovať do rozhodovania sudcov alebo ich akokoľvek ovplyvňovať. Sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a pri rozhodovaní viazaný len Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a zákonom (viď § 2 ods. 1 až 3 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov, resp. čl. 141 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, Rozhodnutie NS SR sp.zn. ).

Krajský súd v Bratislave svojimi rozhodnutiami nevylúčil konajúcu zákonnú sudkyňu Okresného súdu Bratislava V z konania a rozhodovania vecí podaných navrhovateľom na tunajší súd, nakoľko nezistil dôvody na jej vylúčenie.

Právoplatnými rozhodnutiami Krajského súdu v Bratislave č. k. -19 z 22.10.2012, -19 z 19.10.2012, -20 z 22.10.2012, -19 z 17.10.2012, -19 z 22.10.2012, -19, -21 z 17.10.2012 o nevylúčení sudcov tunajšieho súdu z prejednania predmetných vecí, boli sudcovia, ktorým bola vec náhodným výberom pridelená, viazaní (zákonný sudca - určenie osoby sudcu uskutočnené priamo na základe zákona - odmietnutie sťažností navrhovateľa voči rozhodnutiam Krajského súdu v Bratislave Ústavným súdom Slovenskej republiky: Uznesenie z 12. 12. 2013, z 26. 9. 2013). Krajský súd v Bratislave nezistil dôvody ani pre delegovanie vecí inému súdu.

Vzhľadom na uvedené Okresný súd Bratislava V v zmysle § 85 ods. 3 a § 87 písm. a) a b) O.s.p. je miestne príslušným všeobecným súdom na prejednanie a rozhodnutie vecí vedených pod spisovými

značkami , , , , , , Súd pre úplnosť poukazuje aj na ustanovenia § 105 O.s.p., keď navrhovateľ mal možnosť podať žalobný návrh na ktoromkoľvek okresnom súde. Svoje žalobné návrhy však podal v súlade s § 85 a § 87 O.s.p. miestne príslušnému všeobecnému súdu.

Okresný súd Bratislava V na návrh odporcu a z dôvodu hospodárnosti konania uznesením -32, právoplatným 19.1.2016, spojil na spoločné konanie veci, ktoré skutkovo spolu súvisia a týkajú sa tých istých účastníkov v súlade s ustanovením § 112 O.s.p., konkrétne veci vedené pod sp. zn. , , , , , , .

Navrhovateľ v žalobnom návrhu k dôkaznému bremenu, ktoré ho ako účastníka konania v zmysle § 120 Občianskeho súdneho poriadku zaťažuje uviedol, že objektívne nedisponuje listinnými dôkazmi - rovnopisom príslušného exekučného titulu, ani návrhom na vykonanie exekúcie s dátumom doručenia súdu, ktorý odovzdal v zmysle ustanovenia § 39 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch ako nutnú prílohu k návrhu na vykonanie exekúcie zvolenému súdnemu exekútorovi, zápisnicou spísanou exekútorom ako návrh na vykonanie exekúcie, ktoré listiny sú v dispozícii zvoleného súdneho exekútora. Ako dôkaz označil príslušný spis exekučného súdu, ktorý podstatné listiny obsahuje s označením spisovej značky pridelenej exekučnej veci súdnym exekútorom, nakoľko exekučný súd neoznámil navrhovateľovi spisovú značku, pod ktorou došlo k registrácii exekučného konania na všeobecnom súde. Navrhovateľ sa údajne ako poškodený dozvedel o všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do spôsobenej škody, po doručení upovedomenia o začatí exekúcie (navrhovateľ nepredložil ani túto listinu do spisu). Navrhovateľ žiadne ďalšie dôkazy neoznačil.

Súd vykonal na pojednávaní v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti účastníkov konania, ktorým bolo predvolanie riadne doručené, dokazovanie výpisom z obchodného registra Okresného súdu Bratislava 1 odd. Sro, vl.č. 23636/B; pripojenými spismi oddelení registra Er, v ktorých navrhovateľ namietal nesprávny úradný postup súdu a uplatnil náhradu škody a nemajetkovej ujmy, predovšetkým žiadosťami exekútorov o udelenie poverenia na vykonanie exekúcii, návrhmi navrhovateľa na vykonanie exekúcií, exekučnými titulmi - rozsudkami Stáleho rozhodcovského súdu, notárskou zápisnicou, rozsudkom všeobecného súdu, príslušnými rozhodnutiami exekučného súdu atď.); sprievodným listom k žiadostiam o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23.04.2012, doručeným odporcovi podľa podacej pečiatky dňa 23.04.2012, založené do registra Okresného súdu Bratislava V Spr. 3482/2012. Samotné žiadosti o predbežné prerokovanie nárokov na náhradu škody a nemajetkovej ujmy v konkrétnych veciach navrhovateľ a ani odporca nepredložili.

Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ je podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I oddielu Sro, vložky č. 23636/B slovenskou právnickou osobou, obchodnou spoločnosťou.

Odporca nepoprel, že mu boli doručené písomné žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava V a z jeho písomného vyjadrenia vyplývalo, že odmietol žiadostiam navrhovateľa ako neopodstatneným vyhovieť.

Z pripojených spisov jednotlivých exekučných vecí vedených Okresným súdom Bratislava V, zistil nasledovný skutkový stav:

Sp.zn.: (zn. Navrhovateľa: NP - 522-5391, zn. Odporcu: ), sp.zn. súdneho exekútora JUDr. Rudolf Krutý: , Exekučné konanie vedené Okresným súdom Bratislava V pod sp.zn: :

Navrhovateľ uplatnil náhradu škody 125 € ako náklady na správu pohľadávky a nemajetkovú ujmu vypočítanú z paušálnej sumy 660 € ročne = 55 € mesačne t.j. za navrhovateľom tvrdenú nečinnosť súdu v exekučnej veci vedenej pod sp.zn. viac ako 168 dní = 275 € z dôvodu, že podľa tvrdenia navrhovateľa podal návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, (bez uvedenia mena súdneho exekútora v žalobnom návrhu) pre vymoženie pohľadávky zo zmluvy o úvere č.XXXXXXXXX, dlžníka/povinného: M. N., nar. XX.X.XXXX (bližšiu identifikáciu povinného navrhovateľ opravil podaním doručeným súdu dňa 25.10.2012 č.l. 19a), vedenej súdnym exekútorom pod sp.zn. EX 745/2011. Súdny

exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (bez uvedenia dátumu podania žiadosti súdu v žalobnom návrhu). Súd o žiadosti mal rozhodnúť až dňa 18.4.2011 (s omeškaním viac ako 5 mesiacov -č.l. 2 - č.l. 3 druhá strana - viac ako 168 dní) t.j. po zákonom stanovenej 15 dňovej lehote. Návrh na predbežné prerokovanie nároku navrhovateľ podal Ministerstvu spravodlivosti SR 23.04.2012, čo preukazoval potvrdením o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Odporca do podania žaloby pozitívne nereagoval.

Z údajov poskytnutých navrhovateľom, súd z exekučného spisu sp.zn. zistil, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, na základe zápisnice spísanej exekútorom dňa 17.1.2011, na návrh navrhovateľa, zastúpeného advokátskou kanceláriou Advocate s.r.o., proti povinnému: M. N., nar. XX.X.XXXX, na vymoženie istiny 1.704,53 € s príslušenstvom špecifikovaným v zápisnici ako návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle rozsudku rozhodcovského súdu, požiadal listom doručeným súdu dňa 10.2.2011 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu: Rozsudku rozhodcovského súdu č.k. SR 10177/10 zo dňa 27.10.2010, právoplatný dňom 22.11.2010, vykonateľný 25.11.2010., ktorým bol povinný zaviazaný na zaplatenie 1.704,53 € spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25.% denne zo sumy 1.704,53 € od 12.5.2010 do zaplatenia, zákonným úrokom z omeškania vo výške 6% ročne zo sumy 1.704,53 € od 12.8.2010 do zaplatenia a náhradou trov rozhodcovského konania v sume 417,50 €. Záväzok povinného vznikol zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX z 31.10.2009, zabezpečenej neúplnou zmenkou (blankozmenkou) vystavenou dňa 31.10.2009. Navrhovateľ vyplnil dňa 7.8.2010 zmenku povinného v zmysle dohody o vyplnení zmenky obsiahnutej v Čl. 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru na sumu 1.704,53 € s dátumom začiatku úročenia 12.5.2010 .a táto bola povinnému predložená na zaplatenie dňa 12.8.2010. Okresný súd Bratislava V na žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručenej súdu dňa10.2.2011 vydal Poverenie dňa 18.4.2011 č. 5105* 100300 súdnemu exekútorovi na vymoženie pohľadávky 1.704,53 € s príslušenstvom a trovami konania.

Z exekučného spisu je preukázané, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu dňa 10.2.2011 a súd rozhodol po preskúmaní exekučného titulu dňa 18.4.2011 (po 66 dňoch - 15 dní = omeškanie 51 dní) a nie ako tvrdí navrhovateľ v návrhu, t.j. v omeškaní viac ako 5 mesiacov (168 dní) po uplynutí 15 dňovej zákonnej lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora.

Exekučné konanie začalo dňom doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi 17.1.2011. Na exekučné konanie sa vzťahuje Exekučný poriadok v znení platnom od 1.7.2010 do 31.5.2011. Podľa § 44 ods. 1,2 zák.č. 233/2005 Z.z. v znení platnom od 1.7.2010-31.5.201 (1) Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. (2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Odporca vzniesol námietku premlčania nároku - premlčacia doba začala plynúť dňom 18.4.2011 a uplynula by 18.10.2014 ( 18.4.2014 + 6 mesiacov). V prípade opodstatnene uplatneného nároku navrhovateľa by k premlčaniu vzhľadom na podanie žaloby dňa 27.09.2012 nedošlo a žalobný návrh bol podaný včas.

K vydaniu poverenia súdom došlo po uplynutí lehoty uvedenej v § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. v omeškaní 51 dní po zákonnej lehote stanovenej v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku na vydanie poverenia, čo je možné hodnotiť ako nesprávny úradný postup.

Navrhovateľ však nepreukázal v predmetnej veci vznik a ani výšku škody. Neuniesol dôkazné bremeno. Náklady prevádzkovania informačného systému za každú jednotlivú vec sú v rozpore s jeho tvrdením týkajúcom sa skutočnosti, že listinné dôkazy uvádzané v návrhu nemá k dispozícii. (napr. - paušálne 15 € administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu,

poštové a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde). Navrhovateľ nepreukázal, či došlo k ohrozeniu vymožiteľnosti pohľadávky od povinného (zánik povinného, zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, insolventnosti povinného v čase rozhodovania súdu). Nepreukázal listinami/skutočnosťami uplatňovanú skutočnú škodu. Rovnako navrhovateľ nepreukázal príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a prípadným vznikom škody či nemajetkovej ujmy.

Sp.zn.: (zn. Navrhovateľa: NP-549-7920, zn. Odporcu: ) sp.zn. súdneho exekútora JUDr. Rudolf Krutý- , exekučné konanie vedené Okresným súdom Bratislava V pod sp.zn:

Navrhovateľ uplatnil náhradu škody 125 Eur ako náklady na správu pohľadávky a nemajetkovú ujmu vypočítanú z paušálnej sumy 660 € ročne = 55 € mesačne t.j za navrhovateľom tvrdenú nečinnosť súdu v exekučnej veci vedenej pod sp.zn. viac ako 6 mesiacov z dôvodu, že podľa tvrdenia navrhovateľa podal návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, (bez uvedenia mena súdneho exekútora v žalobnom návrhu) pre vymoženie pohľadávky zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX dlžníka/ povinného: Q. M., nar. XX.X.XXXX, vedenej súdnym exekútorom pod sp.zn. . Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (bez uvedenia dátumu podania žiadosti súdu v žalobnom návrhu). Súd o žiadosti mal rozhodnúť až dňa 12.9.2011 (v omeškaní viac ako 6 mesiacov č.l. 2 - č.l. 3 druhá strana - viac ako 189 dní) t.j. po zákonom stanovenej 15 dňovej lehote. Návrh na predbežné prerokovanie nároku navrhovateľ podal Ministerstvu spravodlivosti SR 23.04.2012, čo preukazoval potvrdením o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Odporca do podania žaloby pozitívne nereagoval.

Z údajov poskytnutých navrhovateľom, súd z exekučného spisu sp.zn. zistil, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, na základe zápisnice spísanej exekútorom dňa. 30.5.2011 na návrh navrhovateľa, zastúpeného právnym zástupcom zastúpeného advokátskou kanceláriou Advocate s.r.o., proti povinnému: Q. M., nar. XX.X.XXXX, na vymoženie istiny 2.403,84 Eur s príslušenstvom, požiadal listom doručeným súdu dňa 4.8.2011 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu Rozsudku rozhodcovského súdu č.k. SR 13645/10 zo dňa 15.2.2011, právoplatný dňom 28.3.2011, vykonateľný 31.3.2011, ktorým zaviazal povinného na zaplatenie 2.403,84 Eur spolu so zmenkovým úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 2.403,84Eur od 15.9.2010 do zaplatenia, zákonným úrokom z omeškania vo výške 6% ročne zo sumy 2.403,84 Eur od 29.10.2010 do zaplatenia a náhradou trov rozhodcovského konania v sume 530,24 €. Záväzok vznikol zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX z 31.8.2009. Okresný súd Bratislava V na žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vydal Poverenie dňa 12.9.2011 č. 5105*106134 súdnemu exekútorovi na vymoženie pohľadávky 2.403,84 € s príslušenstvom a trovami konania.

Z exekučného spisu je preukázané, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu dňa 4.8.2011 a súd rozhodol po preskúmaní exekučného titulu rozsudku rozhodcovského súdu dňa 12.9.2011 po 39 dňoch - 15 dní = omeškanie 24 dní, a nie ako tvrdí navrhovateľ v omeškaní viac ako 6 mesiacov - 189 dní.

K vydaniu poverenia súdom došlo po uplynutí zákonnej lehoty určenej v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Exekučné konanie začalo dňom prijatia návrhu na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom 30.5.2011. Na exekučné konanie sa vzťahuje Exekučný poriadok v znení platnom od 1.7.2010 do 31.5.2011. Podľa § 44 ods. 1,2 zák.č. 233/2005 Z.z. v znení platnom od 1.7.2010-31.5.2011(1) Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. (2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Odporca vzniesol námietku premlčania nároku - premlčacia doba začala plynúť dňom 13.9.2011 a uplynula by 13.3.2015 ( 13.9.2014 + 6 mesiacov). V prípade opodstatnene uplatneného nároku navrhovateľa by k premlčaniu vzhľadom na podanie žaloby dňa 27.09.2012 nedošlo a žalobný návrh bol podaný včas. Vznesená námietka premlčania s ohľadom na podanie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku 23.04.2012 a na podanie žaloby dňa 27.09.2012 je nedôvodne podaná.

Sp.zn.: (zn. Navrhovateľa: NP-550-7928, zn. Odporcu: ), sp.zn. súdneho exekútora JUDr. Rudolf Krutý: , vylustrované Exekučné konanie vedené Okresným súdom Bratislava V proti povinnému označenému navrhovateľom pod sp.zn: 36 Er/ 1285/2004

Navrhovateľ uplatnil náhradu škody 125 Eur ako náklady na správu pohľadávky a nemajetkovú ujmu vypočítanú z paušálnej sumy 660 € ročne = 55 € mesačne t.j za navrhovateľom tvrdenú nečinnosť súdu v exekučnej veci vedenej u súdneho exekútora pod viac ako 6 mesiacov z dôvodu, že podľa tvrdenia navrhovateľa podal návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, (bez uvedenia mena súdneho exekútora v žalobnom návrhu) pre vymoženie pohľadávky zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníka/povinného: Q. M., nar. XX.X.XXXX, vedenej súdnym exekútorom pod sp.zn. . Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (bez uvedenia dátumu podania žiadosti súdu v žalobnom návrhu). Súd o žiadosti mal rozhodnúť až dňa 13.1.2009 (v omeškaní viac ako 6 mesiacov č.l. 2 - č.l. 3 druhá strana - viac ako 181 dní) t.j. po zákonom stanovenej 15 dňovej lehote. Návrh na predbežné prerokovanie nároku navrhovateľ podal Ministerstvu spravodlivosti SR 23.04.2012, čo preukazoval potvrdením o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Odporca do podania žaloby pozitívne nereagoval.

Z údajov poskytnutých navrhovateľom, súd z exekučného spisu sp.zn. vylustrovaného podľa účastníkov konania, zistil, že súdny exekútor JUDr. Vladimír Sucháček, EX 265/04, na návrh navrhovateľa, zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom proti povinnému Q. M., nar. XX.X.XXXX, pre vymoženie istiny 11.520.- Sk s príslušenstvom, požiadal listom doručeným súdu dňa 8.10.2004 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu notárskej zápisnice č. N 861/2004, NZ 60118/2004 zo dňa 23.7.2004, spísanej JUDr. Jarmilou Kováčovou, notárom v Bratislave. Záväzok vznikol zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 13.1.2004 (poskytnutý úver 10.000.- Sk za poplatok 5.360.- Sk, spolu k vráteniu 15.360.- Sk v dvojtýždňových splátkach po 1.280.- Sk počnúc 27.1.2004). Okresný súd Bratislava V dňa 8.2.2004 uznesením -9 žiadosť súdneho exekútora zamietol. Na odvolanie oprávneného, t.j. POHOTOVOSŤ, s.r.o. Krajský súd v Bratislave predmetné uznesenie dňa 29.5.2005 zrušil, vec vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd Bratislava V následne dňa 4.10.2005 vydala poverenie č. 5105*006902 a vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu N 861/2004, NZ 60118/2004 zo dňa 23.7.2004 poverila JUDr. Alenu Szalayovú, P. Jiemnického 1, 934 01 Levice. Súdny exekútor JUDr. Vladimír Sucháček s odkazom na ustanovenie § 60 písm. e/ Exekučného poriadku (exekučné konanie skončilo vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie ) poverenie č. 5105*006902 súdu vrátil.

Z exekučného spisu je preukázané, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu dňa 8.10.2004, súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora 8.12.2004 a po právoplatnosti uznesenia KS v Bratislave dňom 23.9.2005 udelením poverenia dňa 4.10.2005, doručeným súdnemu exekútorovi 13.10.2005 (11 dní).

Z údajov poskytnutých navrhovateľom súd lustráciou v registri Er nezistil iné exekučné konanie, vedené na tunajšom súde proti povinnému Q. M., nar. XX.X.XXXX, ktorému súdny exekútor pridelil č. EX 11544/2008 ( str. 4 žaloby ). Navrhovateľ identifikuje povinného na str. 2 žaloby iným dátumom narodenia ako na str. 4. žaloby. V tejto veci žaloba teda obsahuje nedostatky spočívajúce v zmätočnom označení povinného a nie je uvedená spisová značka príslušného exekučného konania, pod ktorou je exekučné konanie vedené na súde.

Sp.zn.: (zn. Navrhovateľa: NP-543-7564, zn. Odporcu: ) sp.zn. súdneho exekútora JUDr. Rudolf Krutý: , vylustrované Exekučné konanie vedené Okresným súdom Bratislava V proti povinnému označenému navrhovateľom pod sp.zn:

Navrhovateľ uplatnil náhradu škody 125 Eur ako náklady na správu pohľadávky a nemajetkovú ujmu vypočítanú z paušálnej sumy 660 € ročne = 55 € mesačne t.j za navrhovateľom tvrdenú nečinnosť súdu v exekučnej veci vedenej pod viac ako 6 mesiacov z dôvodu, že podľa tvrdenia navrhovateľa podal návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, (bez uvedenia mena súdneho exekútora v žalobnom návrhu) pre vymoženie pohľadávky zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX dlžníka/ povinného: T. C., nar. X.X.XXXX, vedenej súdnym exekútorom pod sp.zn. . Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (bez uvedenia dátumu podania žiadosti súdu v žalobnom návrhu). Súd o žiadosti mal rozhodnúť až dňa 4.8.2011 (v omeškaní viac ako 6 mesiacov č.l. 2 - č.l. 3 druhá strana - viac ako 187 dní) t.j. po zákonom stanovenej 15 dňovej lehote. Návrh na predbežné prerokovanie nároku navrhovateľ podal Ministerstvu spravodlivosti SR 23.04.2012, čo preukazoval potvrdením o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Odporca do podania žaloby pozitívne nereagoval.

Z údajov poskytnutých navrhovateľom, súd z exekučného spisu sp.zn. zistil, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, na základe zápisnice spísanej exekútorom dňa 25.5.2011 na návrh navrhovateľa, zastúpeného právnym zástupcom zastúpeného advokátskou kanceláriou Advocate s.r.o. proti povinnému: T. C., nar. X.X.XXXX, pre vymoženie istiny 914,87 Eur s príslušenstvom, špecifikovaným v zápisnici ako návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle rozsudku rozhodcovského súdu, požiadal listom doručeným súdu dňa 28.7.2011 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu: Rozsudku rozhodcovského súdu č.k. SR 13381/10 zo dňa 10.2.2011, právoplatným dňom 21.3.2011, vykonateľným 24.3.2011, ktorým bol povinný zaviazaný na zaplatenie 914,87 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25.% denne zo sumy 914,87 Eur od 1.9.2010 do zaplatenia, zákonným úrokom z omeškania vo výške 6% ročne zo sumy 914,87 Eur od 26.10.2010 do zaplatenia a náhradou trov rozhodcovského konania v sume 263,86 Eur. Záväzok povinného vznikol zo zmluvy o úvere XXXXXXXXX zo dňa 16.3.2010 ( bez jej označenia v rozhodcovskom rozsudku), zabezpečenej neúplnou zmenkou (blankozmenkou) vystavenou dňa 16.3.2010. Navrhovateľ vyplnil dňa 21.10.2010 zmenku povinného v zmysle dohody o vyplnení zmenky na zmenkovú sumu 914,87 Eur s dátumom začiatku úročenia 1.9.2010 a táto bola povinnému predložená na zaplatenie dňa 26.10.2010. Okresný súd Bratislava V na žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručenej súdu dňa 28.7.2011 vydal Poverenie dňa 4.8.2011 č. 5105*104606 súdnemu exekútorovi na vymoženie pohľadávky 914,87 Eur s príslušenstvom a trovami konania, doručené súdnemu exekútorovi 16.9.2011.

Z exekučného spisu je preukázané, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu dňa 28.7.2011 a súd rozhodol po preskúmaní exekučného titulu dňa 4.8.2011 ( 7 dní), doručenom súdnemu exekútorovi 16.9.2011 a nie ako tvrdí navrhovateľ v omeškaní 187 dní.

Exekučné konanie začalo dňom prijatia návrhu na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom 25.5.2011. Na exekučné konanie sa vzťahuje Exekučný poriadok v znení platnom od 1.7.2010 do 31.5.2011. Podľa § 44 ods. 1,2 zák.č. 233/2005 Z.z. v znení platnom od 1.7.2010-31.5.2011(1) Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. (2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) EP - .... (2) Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade ..... c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila, d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

K vydaniu poverenia súdom došlo pred uplynutím zákonnej lehoty určenej v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Odporca vzniesol námietku premlčania nároku - premlčacia doba začala plynúť dňom 5.8.2011 a uplynula by 5.2.2015 ( 5.8.2014 + 6 mesiacov). Návrh s poukazom na dátum podania žiadosti na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody dňa 23.04.2012 a žaloby na súde dňa 27.9.2012 bol podaný včas.

Sp.zn.: (zn. Navrhovateľa: NP-515-4680 , zn. Odporcu: ) sp.zn. súdneho exekútora JUDr. Rudolf Krutý: , Exekučné konanie vedené Okresným súdom Bratislava V pod sp.zn:

Navrhovateľ uplatnil náhradu škody 125 € ako náklady na správu pohľadávky a nemajetkovú ujmu vypočítanú z paušálnej sumy 660 € ročne = 55 € mesačne t.j. za navrhovateľom tvrdenú nečinnosť súdu v exekučnej veci vedenej pod sp.zn. viac ako 8 mesiacov z dôvodu, že podľa tvrdenia navrhovateľa podal návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, (bez uvedenia mena súdneho exekútora v žalobnom návrhu) pre vymoženie pohľadávky zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníka/ povinného: Q. V.Z., narodená XX.X.XXXX, vedenej súdnym exekútorom pod sp.zn. . Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (bez uvedenia dátumu podania žiadosti súdu v žalobnom návrhu). Súd o žiadosti mal rozhodnúť až dňa 11.10.2010 (v omeškaní viac ako 8 mesiacov č.l. 2 - č.l. 3 druhá strana - viac ako 252 dní) t.j. po zákonom stanovenej 15 dňovej lehote. Návrh na predbežné prerokovanie nároku navrhovateľ podal Ministerstvu spravodlivosti SR 23.04.2012, čo preukazoval potvrdením o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Odporca do podania žaloby pozitívne nereagoval.

Z údajov poskytnutých navrhovateľom, súd z exekučného spisu sp.zn. zistil, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, na základe zápisnice spísanej exekútorom dňa 23.3.2010. na návrh navrhovateľa, zastúpeného právnym zástupcom zastúpeného advokátskou kanceláriou Advocate s.r.o., proti povinnému: V. Q., MA-JA, IČO 41117867, nar. XX.X.XXXX, pre vymoženie istiny 1.236,13 Eur s príslušenstvom, špecifikovaným v zápisnici ako návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle rozsudku rozhodcovského súdu, požiadal listom doručeným súdu dňa 10.5.2010 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu: Rozsudku rozhodcovského súdu č.k. SR 21820/09 zo dňa 21.12.2009, právoplatným dňom 22.2.2010, vykonateľným 25.2.2010., ktorým bol povinný zaviazaný na zaplatenie 1.236,13 € spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25.% denne zo sumy 1.236,13 € od 27.10.2009 do zaplatenia, zákonným úrokom z omeškania vo výške 6% ročne zo sumy 1.236,13 € od 2.11.2009 do zaplatenia a náhradou trov rozhodcovského konania v sume 278,63 €. Záväzok povinného vznikol zo zmluvy o úvere (bez jej označenia v rozhodcovskom rozsudku), zabezpečenej neúplnou zmenkou (blankozmenkou) vystavenou dňa 3.12.2008. Navrhovateľ vyplnil dňa 27.10.2009 zmenku povinného v zmysle dohody o vyplnení zmenky na zmenkovú sumu 1.236 € s dátumom začiatku úročenia18.8.2009 a táto bola povinnému predložená na zaplatenie dňa 2.11.2009. Okresný súd Bratislava V na žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručenej súdu dňa 10.5.2010 vydal Poverenie dňa 11.10.2010 č. 5105* 091102 súdnemu exekútorovi na vymoženie pohľadávky 1.236,13 € s príslušenstvom a trovami konania, doručené súdnemu exekútorovi 21.10.2010.

Z exekučného spisu je preukázané, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu dňa 10.5.2010 a súd rozhodol po preskúmaní exekučného titulu dňa 11.10.2010 (154 dní), doručenom súdnemu exekútorovi 21.10.2010 a nie ako tvrdí navrhovateľ v omeškaní 252 dní.

Exekučné konanie začalo dňom prijatia návrhu na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom 23.3.2010. Na exekučné konanie sa vzťahuje Exekučný poriadok v znení platnom od 15.12.2009 do 31.5.2010. Podľa § 44 zák.č. 233/1995 Z.z. -Exekučného poriadku v znení platnom od 15.12.2009 do 31.5.2010 (1) Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. (2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

K vydaniu poverenia súdom došlo po uplynutí zákonnej lehoty určenej v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, poverenie bolo súdnemu exekútorovi vydané po uplynutí zákonnej lehoty 15 dní od podania žiadosti.

Odporca vzniesol námietku premlčania nároku - premlčacia doba začala plynúť dňom 12.10.2010 a uplynula by 12.4.2014 (12.10.2013 + 6 mesiacov). Návrh s poukazom na dátum podania žiadosti na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody dňa 23.04.2012 a žaloby na súde dňa 27.9.2012 bol podaný včas.

Sp.zn.: (zn. Navrhovateľa: NP-526-5886, zn. Odporcu: ) sp.zn. súdneho exekútora JUDr. Rudolf Krutý: , Exekučné konanie vedené Okresným súdom Bratislava V pod sp.zn:

Navrhovateľ uplatnil náhradu škody 125 Eur ako náklady na správu pohľadávky a nemajetkovú ujmu vypočítanú z paušálnej sumy 660 Eur ročne = 55 Eur mesačne t.j. za navrhovateľom tvrdenú nečinnosť súdu v exekučnej veci vedenej pod sp.zn. viac ako 5 mesiacov z dôvodu, že podľa tvrdenia navrhovateľa podal návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, (bez uvedenia mena súdneho exekútora v žalobnom návrhu) pre vymoženie pohľadávky zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníka/povinného: A. W., nar. XX.X.XXXX, vedenej súdnym exekútorom pod sp.zn. . Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (bez uvedenia dátumu podania žiadosti súdu v žalobnom návrhu). Súd o žiadosti mal rozhodnúť až dňa 13.1.2009 (v omeškaní viac ako 5 mesiacov č.l. 2 - č.l. 3 druhá strana - viac ako 177 dní) t.j. po zákonom stanovenej 15 dňovej lehote. Návrh na predbežné prerokovanie nároku navrhovateľ podal Ministerstvu spravodlivosti SR 23.04.2012, čo preukazoval potvrdením o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Odporca do podania žaloby pozitívne nereagoval.

Z údajov poskytnutých navrhovateľom, súd z exekučného spisu sp.zn. zistil, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, na návrh navrhovateľa, zastúpeného advokátskou kanceláriou Advocate s.r.o., proti povinnému: A. W., nar. XX.X.XXXX, pre vymoženie istiny 1.092,07 Eur ( 32.900.- Sk ) s príslušenstvom na základe zápisnice spísanej exekútorom dňa 15.12.2008, požiadal listom doručeným súdu dňa 9.1.2008 o udelenie poverenia na vymoženie pohľadávky, na základe exekučného titulu Rozsudku rozhodcovského súdu č.k. SR 09310/08 zo dňa 25.9.2008, právoplatný dňom 20.10.2008, vykonateľný 23.10.2008, ktorým zaviazal povinného na zaplatenie 32.900.- Sk spolu so úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 32.600.- Sk od 20.4.2008 do zaplatenia a náhradou trov rozhodcovského konania v sume 8.081.- Sk. Záväzok vznikol zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX z 22.11.2007. Okresný súd Bratislava V na žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vydal Poverenie dňa 13.1.2009 č. 5105*068024.

Z exekučného spisu je preukázané, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu dňa 9.1.2008 a súd rozhodol po preskúmaní exekučného titulu dňa 13.1.2009 (omeškanie 342 dní = 357 - 15 dní), teda viac ako tvrdí navrhovateľ.

Exekučné konanie začalo dňom prijatia návrhu na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom 15.12.2008. Na exekučné konanie sa vzťahuje Exekučný poriadok v znení platnom od 1.12.2008 do 31.12.2008.

Podľa § 44 ods. 1, 2 z.č. 233/1995 Z.z. (EP) v znení platnom od 1.12.2008 do 31.12.2008- (1) Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. (2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Poverenie bolo vydané s omeškaním 342 dní , teda po uplynutí zákonnej 15 dňovej lehoty.

Odporca vzniesol námietku premlčania - premlčacia doba začala plynúť dňom 14.1.2009 a uplynula by 14.7.2012 (14.1.2012 + 6 mesiacov). Žalobný návrh bol podaný 27.9.2012, teda po uplynutí premlčacej lehoty. Táto uplynula aj pri počítaní jej plynutia odo dňa doručenia poverenia súdneho exekútora (19.1.2009 ). Vznesená námietka premlčanie je v danej veci dôvodná. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania súd na ňu musel prihliadať a v predmetnej veci návrh ako premlčaný bez ďalšieho zamietol.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. - (1) Právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.

Sp.zn.: (zn. Navrhovateľa: NP-527-5984, zn. Odporcu: ) sp.zn. súdneho exekútora JUDr. Rudolf Krutý: , vylustrované Exekučné konanie vedené Okresným súdom Bratislava V pod sp.zn:

Navrhovateľ uplatnil náhradu škody 125 Eur ako náklady na správu pohľadávky a nemajetkovú ujmu 330 Eur vypočítanú z paušálnej sumy 660 € ročne = 55 € mesačne t.j za navrhovateľom tvrdenú nečinnosť súdu v exekučnej veci vedenej pod , sp.zn. viac ako 6 mesiacov z dôvodu, že podľa tvrdenia navrhovateľa podal návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, (bez uvedenia mena súdneho exekútora v žalobnom návrhu) pre vymoženie pohľadávky zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníka/povinného: P. W., nar. X.X.XXXX, vedenej súdnym exekútorom pod sp.zn. . Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (bez uvedenia dátumu podania žiadosti súdu v žalobnom návrhu). Súd o žiadosti mal rozhodnúť až dňa 14.1.2009 (v omeškaní viac ako 6 mesiacov č.l. 2 - č.l. 3 druhá strana - viac ako 184 dní) t.j. po zákonom stanovenej 15 dňovej lehote. Návrh na predbežné prerokovanie nároku navrhovateľ podal Ministerstvu spravodlivosti SR 23.04.2012, čo preukazoval potvrdením o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Odporca do podania žaloby pozitívne nereagoval.

Z údajov poskytnutých navrhovateľom súd z exekučného spisu sp.zn. zistil, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, na návrh navrhovateľa, zastúpeného advokátom JUDr. Martin Máčaj proti povinnému: P. W., nar. X.X.XXXX, pre vymoženie istiny 1.618,53 Eur (48.760.- Sk ) s príslušenstvom na základe zápisnice spísanej exekútorom dňa 20.12.2008, požiadal listom doručeným súdu dňa 9.1.2008 o udelenie poverenia na vymoženie pohľadávky, na základe exekučného titulu Rozsudku rozhodcovského súdu č.k. SR 07704/08 zo dňa 15.8.2008, právoplatného dňa 6.10.2008, vykonateľného 9.10.2008, ktorým zaviazal povinného na zaplatenie 48.760.- Sk spolu so úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 39.120.- Sk od 14.3.2008 do zaplatenia a náhradou trov rozhodcovského konania v sume 9.924.- Sk. Záväzok vznikol zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX z 22.11.2008. Okresný súd Bratislava V na žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vydal Poverenie dňa 14.1.2009 č. 5105*068084.

Z exekučného spisu je preukázané, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu dňa 9.1.2008 a súd rozhodol po preskúmaní exekučného titulu dňa 14.1.2009 (omeškanie 356 dní = 371 - 15 dní), teda viac ako tvrdí navrhovateľ.

Exekučné konanie začalo dňom prijatia návrhu na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom 20.12.2008. Na exekučné konanie sa vzťahuje Exekučný poriadok v znení platnom od 1.12.2008 do 31.12.2008.

Podľa § 44 ods. 1, 2 z.č. 233/1995 Z.z. (EP) v znení platnom od 1.12.2008 do 31.12.2008- (1) Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. (2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Poverenie bolo vydané po uplynutí zákonnej 15 dňovej lehoty s omeškaním 356 dní.

Odporca vzniesol námietku premlčania - premlčacia doba začala plynúť dňom 15.1.2009 a uplynula by 15.7.2012 (15.1.2012 + 6 mesiacov). Žalobný návrh bol podaný 27.9.2012, teda po uplynutí premlčacej lehoty. Táto uplynula aj pri počítaní jej plynutia odo dňa doručenia poverenia súdneho exekútora (26.1.2009 ). Vznesená námietka premlčanie je v danej veci dôvodná. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania súd na ňu musel prihliadať a v predmetnej veci návrh ako premlčaný bez ďalšieho zamietol.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. - (1) Právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.

Navrhovateľ vo všetkých uvedených veciach , , , , , , uplatňoval voči štátu, za ktorý koná Ministerstvo spravodlivosti SR, podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, náhradu škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mala byť navrhovateľovi spôsobená nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava V v exekučných konaniach, na tom skutkovom základe, že súd o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nerozhodol v zákonom stanovenej lehote, t.j. 15 dní od doručenia žiadosti ( § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ).

Podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení do 31.12.2012 (1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. (2) Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012, zodpovednosť podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa účinnosti zákona, a na škodu spôsobenú odo dňa účinnosti zákona nesprávnym úradným postupom; zákon nadobudol účinnosť dňom 01.07.2004.

Ustanovenie § 9 zákona zakladá objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemožno zbaviť a ktorá predpokladá súčasné splnenie troch podmienok: 1) nesprávny úradný postup, 2) vznik škody a 3) príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Ich existencia musí byť v súdnom konaní bezpečne preukázaná a nepostačuje len záver o pravdepodobnosti splnenia niektorej z nich.

Zákon č. 514/2003 Z.z. obsahujúci špeciálnu právnu úpravu zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánom štátu definuje pojem škody v ustanovení § 17 a upravuje rozsah jej náhrady v ustanovení § 18. V zmysle § 25 ods. 1 zákona, ak osobitný zákon neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane predbežného prerokovania nároku podľa tohto zákona sa spravujú zákonom č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Spôsob a rozsah náhrady škody v rovnakom znení ako § 17 ods. 1) zákona č. 514/2003 Z.z. upravuje § 442 ods. 1) Občianskeho zákonníka.

Podľa § 17 ods. 1, 2, 3 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení platnom do 31.12.2012 - (1) Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. (2) V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. (3) Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.....

Žiadny právny predpis Slovenskej republiky nezakladá možnosť odškodnenia, ktoré by nezávisle na majetkovom stave poškodeného a bez ohľadu na majetkovú ujmu stanovil určitú satisfakciu, ak bolo preukázané porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Nesprávnym úradným postupom je aj porušenie povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. (Rozsudok NS ČR č. z 25.04.2012). Nesprávny úradný postup v zmysle ustanovenia § 9 zákona možno vykladať ako porušenie pravidiel stanovených právnymi normami pre konanie štátneho orgánu pri jeho činnosti, a to i pri takých úkonoch, ktoré sú vykonávané v rámci činnosti rozhodovacej, avšak neodrážajú sa bezprostredne v obsahu vydaného rozhodnutia. Z tohto hľadiska za nesprávny úradný postup, vedúci k zodpovednosti štátu, je nutné považovať aj nevydanie, resp. oneskorené vydanie rozhodnutia, ak malo byť v súlade s uvedenými pravidlami správne vydané v stanovenej lehote (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), prípadne iná nečinnosť štátneho orgánu, či iné vady v spôsobe vedenia konania, to všetko za predpokladu, že poškodenému vznikla škoda, ktorá je v príčinnej súvislosti s uvedeným postupom, teda ak je nesprávny postup orgánu štátu so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku. (Rozsudok NS ČR z 13.11.2012).

Odporca v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. vzniesol námietku premlčania márnym uplynutím premlčacej doby 3 rokov, nakoľko tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu v niektorých žalobách uvádzanom, malo dôjsť v období pred marcom 2009. Lehota začala plynúť od momentu rozhodnutia, vydania poverenia, o čom sa navrhovateľ (súdny exekútor) v niektorých prípadoch dozvedel pred viac ako tromi rokmi.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. - (1) Právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.

Každý z účastníkov konania nesie dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach. Navrhovateľ musí hodnoverne preukázať tvrdenia uvedené v žalobe, inak mu nie je možné uplatnený nárok priznať (aj keď je druhý účastník v konaní nečinný). Taktiež odporca nesie dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach uvedených v rámci obrany proti žalobe. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonávajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takomto prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi, na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

Navrhovateľ v prejednávaných veciach tak ako je podrobne vyššie uvedené, nepreukázal existenciu podmienok pre úspešné uplatnenie svojich nárokov na náhradu škody, ktorá mu podľa tvrdenia v žalobe vznikla nesprávnym úradným postupom; najmä vznik škody a príčinnú súvislosť vzniku škody s nesprávnym úradným postupom, t.j. neuniesol dôkazné bremeno. Od povinnosti riadne preukázať vznik a výšku škody navrhovateľa neodbremeňuje množstvo podaných žalôb, ťažkosti pri jej vyčíslení a preukázaní, ani ochrana osobných údajov, obchodného tajomstva či dôverných informácií, teda skutočnosti, ktorými žalobca exemplárne nesplnenie dôkaznej povinnosti odôvodňuje. V časti navrhovateľovho nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je potrebné uviesť, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu. Pri posudzovaní a rozhodovaní o tomto uplatnenom nároku navrhovateľa súd vychádzal aj z významu sporu pre navrhovateľa, pričom v tomto prípade ide o veľkú spoločnosť poskytujúcu úvery fyzickým osobám. Vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe „frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery“ sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba, kde nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká ujma priamo ( právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. ). Navrhovateľ neupresnil, v čom a ako situácia „ovplyvnila jeho ďalšie podnikateľské postupy“. Pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie

porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Uvedené zo žalobných návrhov nevyplýva a z toho dôvodu súd nemá za preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. V tejto súvislosti nie je možné opomenúť povahu a predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti žalobcu a povedomí, ktoré je okolo žalobcu v spojení s touto podnikateľskou činnosťou vytvorené. V posledných rokoch všetky zložky štátnej moci zamerali svoju pozornosť na ochranu spotrebiteľských práv, pričom je všeobecne známe, že potrebu ochrany práv spotrebiteľov podmienila najmä činnosť žalobcu na trhu spotrebiteľských úverov. Práve uplatňovanie rôznych pohľadávok z titulu spotrebiteľských úverov je predmetom exekučných konaní, ktoré žalobca inicioval a v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu. Navrhovateľ a jeho praktiky boli predmetom záujmu Európskej komisie, súdy konštatovali porušovanie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci. Žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb.

V prejednávaných veciach spojených na spoločné konanie súd nezistil ani skutočnosti všeobecne tvrdené navrhovateľom vo všetkých veciach, že navrhovateľ, resp. navrhovateľom zvolený súdny exekútor podával urgencie, sťažnosti na prieťahy v konaní, konkrétne výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde, ktoré znamenali zvýšené náklady navrhovateľa, resp. vznik škody. Urgencie sa v exekučných spisoch nenachádzali a súd ani nezistil podanie sťažností v predmetných veciach lustráciou v registri Spr. Okresného súdu Bratislava V.

Účastníci sa na nariadené pojednávanie nedostavili. Odporca súhlasil, aby súd konal aj v jeho neprítomnosti. Navrhovateľ svoju neúčasť neospravedlnil. Týmto svojim konaním sa účastníci ukrátili o možnosť vypočuť si na pojednávaní stanovisko súdu podľa § 118 ods. 2 OSP, teda stanovisko súdu, čo považuje vo veci za sporné, ktoré otázky vidí ako nepreukázané, a ktoré dôkazy v konaní vykoná, či nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli. Účastníci konania boli poučení o povinnosti označiť a predložiť dôkazy a skutočnosti najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a OSP) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada (§ 120 ods. 4 O.s.p. ). Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie.

Súd žalobné návrhy na základe vyššie uvedených skutkových zistení a s poukazom na citované právne predpisy ako nepreukázané a vzhľadom aj na dôvodne vznesenú námietku premlčania v jednotlivých prípadoch ako premlčané zamietol keď uzavrel, že navrhovateľ nepreukázal splnenie základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Odporca bol v konaní v plnom rozsahu úspešný, mal by právo na náhradu trov konania, ktoré aj vo svojom vyjadrení k žalobným návrhom uplatnil, avšak nevyčíslil. Keďže zo spisu súd nezistil žiadne trovy, ktoré by mali odporcovi vzniknúť, vyslovil, že odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na podpísanom súde, dvojmo.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 43 ods. 2 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O.s.p.