Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/94/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v právnej veci navrhovateľa: I. F., D.. XX.XX.XXXX, N. N. XX, O. D. N., zastúpený JUDr. Stanislav Jakubčík, advokát, Kutlíkova 17, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody, takto,

rozhodol:

I. Súd návrh z a m i e t a. II. Odporcovi sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným súdu dňa 13.10.2014 sa navrhovateľ domáha zaplatenia sumy 1.747,40-EUR titulom náhrady skutočnej škody, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 1.747,40- EUR od 11.8.2014 a zaplatenia a sumy vo výške 12.000,-EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 12.000,-EUR od 11.08,2014 do zaplatenia titulom náhrady nemajetkovej ujmy a náhrady trov konania. Návrh zdôvodnil tým, že dňa 16.06.2013 bolo Okresným riaditeľstvom PZ v Košiciach - okolie začaté trestné stíhanie pod ČVS: ORP-338/OEK-KS-2013 voči nemu ako obvinenému zo zločinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods.1 písm. b) ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Navrhovateľ bol zadržaný a predvedený dňa 16.06.2013, väzba začala plynúť dňa 16.06.2013 o 07.10 hod. Dňa 17.06.2013 podal vyšetrovateľ OR PZ Košice- okolie podnet na podanie návrhu na vzatie navrhovateľa do väzby, na základe ktorej podal prokurátor Okresnej prokuratúry Košice okolie návrh na vzatie navrhovateľa do väzby, sp.zn. -6. Dňa 19.06.2013 bol uznesením Okresného súdu Košice-okolie, pod sp. zn. z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, navrhovateľa do väzby. Dňa 08.07.2013 boli uznesením do konania pribratí znalci na posúdenie duševného stavu navrhovateľa. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že navrhovateľovi bola diagnostikovaná stredne ťažká mentálne retardácia. Dňa 06.08.2013 prevzal obhajobu navrhovateľa JUDr. Stranislav Jakubčík a dňa 20.08.2013 jeho substituent nahliadol do vyšetrovacieho spisu. Dňa 22.08.2013 podal navrhovateľ návrh na zastavenie trestného stíhania spolu so žiadosťou o prepustenie z väzby a žiadosťou o preskúmanie postupu policajta. Trestné stíhanie proti navrhovateľovi bolo zastavené uznesením prokurátora okresnej prokuratúry Košice- okolie sp.zn. -23 dňa 27.08.2013. Dňa 31.10.2013 bolo právnemu zástupcovi navrhovateľa doručené vyrozumenie prokurátora Okresnej prokuratúry Košice - okolie, v ktorom bolo uvedené, že boli zistené pochybenia na strane postupu policajta. Vo vzťahu k navrhovateľovi došlo k porušeniu čl. 3, čl. 14, čl. 15 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Navrhovateľ tak za nezákonné rozhodnutie vo veci označil uznesenie vyšetrovateľa OR PZ Košice-okolie zo dňa 16.06.2013, ČVS:ORP-338/OEK-KS-2013, rozhodnutie hliadky OO PZ Moldava nad Bodvou o zadržaní a obmedzení osobnej slobody zo dňa 16.06.2013 a uznesenie sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 19.06.2013 o vzatí do väzby, sp.zn. . Ustanovený ex offo obhajca navrhovateľa v tomto konaní nepodal

sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia proti navrhovateľovi. Vzhľadom k tomu, že si orgány verejnej správy a ustanovený obhajca nesplnili svoje povinnosti, ide o prípad hodný osobitného zreteľa. V súlade s judikatúrou NS SR sa za zrušenie rozhodnutia o vznesení obvinenia považuje aj zastavenie konania alebo oslobodenie spod obžaloby. S ohľadom na formu rozhodnutia o zadržaní, pri ktorom nepozná opravný prostriedok, má navrhovateľ za to, že zastavenie trestného stíhania má, čo sa týka náhrady škody, rovnaké účinky ako zrušenie alebo zmena nezákonného rozhodnutia, preto náhrada škody patrí aj v súvislosti s nezákonným vykonaním zadržania. I keď ust. § 8 ods. 6 písm. g) zákona č. 514/2003 Z.z. vylučuje vznik práva na náhradu škody za uznesenie o vzatí do väzby v prípade, ak bolo trestné stíhanie zastavené z dôvodu, že osoba nie je trestne zodpovedná, nezakladá to automaticky záver, že takéto uznesenie je vždy zákonné. Navrhovateľ, ako poškodený, má s poukazom na čl. 5 ods. 5 Dohovoru, nárok na odškodnenie, v prípade nezákonného pozbavenia slobody. Za nesprávny úradný postup orgánov konajúcich v mene štátu navrhovateľ považuje a)nezákonný zásah do jeho práv, právom chránených záujmov - samotné pozbavenie osobnej slobody a vzatie do väzby, b) nečinnosť - neskúmanie existencie a trvania dôvodov väzby, c)nečinnosť a prieťahy v konaní - nesplnenie si povinnosti vyšetrovateľom bez odkladu zastaviť trestné stíhanie a prepustiť navrhovateľa na slobodu, c) nečinnosť a prieťahy v konaní - nesplnenie si povinnosti zastaviť trestné stíhanie bez zbytočného odkladu a prepustiť navrhovateľa na slobodu ani po intervencii právneho zástupcu navrhovateľa. Nakoľko navrhovateľ v čase údajného spáchania trestného činu, nebol a nie je trestne zodpovedný, jeho konanie nenapĺňa znaky trestného činu, je kvalifikovateľné ako trestný čin inak trestný. Dňa 13.07.2013 bol vypracovaný znalecký posudok a musel byť doručený najneskôr 22.07.2013, ale navrhovateľ bol prepustený na slobodu až 27.08.2013. Uvedené možno kvalifikovať ako nesprávny úradný postup. Nesprávnosť postupu vyšetrovateľa spočíva v porušení povinnosti bezodkladne po doručení znaleckého posudku, podať podnet na zastavenie trestného stíhania. Nesprávnosť úradného postupu prokurátora spočíva v opomenutí zastaviť trestné stíhanie a prepustiť navrhovateľa z väzby na slobodu. Nečinnosť a prieťahy v konaní sú dané aj tým, že právny zástupca navrhovateľa podal dňa 22.08.2013 návrh na zastavenie trestného stíhania spolu so žiadosťou o preskúmanie postupu policajta a navrhovateľ bol prepustený na slobodu až dňa 27.08.2013. Na základe uvedeného si navrhovateľ uplatňuje nárok na náhradu majetkovej ujmy, a to trov právneho zastúpenia vo výške 1.747,40-EUR a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 12.000,-EUR. Nakoľko väzba trvala od 16.06.2013 do 27.08.2013 navrhovateľ považuje výšku nemajetkovej ujmy za primeranú. Odporca podaním doručeným súdu dňa 26.01.2015 žiadal návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietnuť. Navrhovateľ nepodal sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia, hoci bol zastúpený advokátom a v danom čase nebol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, preto štát nemôže niesť zodpovednosť za akúkoľvek škodu, ktorá mu vznikla. Orgány činné v trestnom konaní aplikujú ustanovenia Trestného poriadku, a postupujú počas trestného konania v súlade so zákonom, preto nejde o neoprávnený zásah do práv. Skutočnosť, že voči jednotlivcovi bolo vedené trestné stíhanie, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením, nezakladá automatický odôvodnenosť jeho nároku na náhradu škody. S poukazom na ust. § 7 zákona č. 514/2003 Z.z. nemožno vyvodiť, že štát zodpovedá za škodu spôsobenú rozhodnutím o zatknutí, zadržaní alebo iným pozbavením osobnej slobody, ktoré nebolo zrušené pre nezákonnosť alebo pri ňom nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu. Keďže väzba v sebe obsahuje obmedzenie osobnej slobody, pod ktoré možno subsumovať aj zadržanie a obmedzenie osobnej slobody navrhovateľa, titulom náhrady škody môže byť len rozhodnutie o väzbe. Nakoľko u navrhovateľa bolo trestné stíhanie zastavené z dôvodu nepríčetnosti v čase trestného činu, pre ktorý bol trestne stíhaný, nevznikol mu nárok na náhradu škodu z titulu rozhodnutia o väzbe. Ohľadne namietaného nesprávneho úradného postupu odporca uviedol, že súd v občianskom súdnom konaní nie je oprávnený ustáliť či posudzovať, či v trestnom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Navrhovateľ si mal v súvislosti s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov uplatniť pred Ústavným súdom SR. Aj počas konania mal navrhovateľ k dispozícii účinné prostriedky nápravy. Podľa názoru odporcu sa orgány činné v trestnom konaní nedopustili v trestnom konaní vedenom pod sp.zn. nečinnosti resp. zbytočných prieťahov. Navrhovateľ nepreukázal dôvodnosť a výšku uplatňovaného nároku v časti majetkovej škody ani nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy. Navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 07.09.2015 doplnil zdôvodnenie uplatňovaného návrhu tým, že zadávateľom znaleckého posudku č. 77/2013 vypracovaným dňa 13.07.2013, bolo Okresné riaditeľstvo PZ Košice -okolie, a to na základe písomného príkazu sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Košice - okolie, sp.zn. zo dňa 28.06.2013. Opatrením Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 17.06.2013 sp.zn. bol navrhovateľovi ustanovený obhajca JUDr.

A. A., ktorý v rozpore s advokátskym poriadkom ako aj advokátskou etikou, nebránil riadne práva a záujmy navrhovateľa. Právny zástupca navrhovateľa JUDr. Jakubčík vykonal opakované návštevy navrhovateľa v dňoch 14.08.2013 3a 23.08.2013. Účelom návštevy dňa 14.08.2013 bolo poskytnúť navrhovateľovi jemu zrozumiteľným spôsobom informácie o stave konania a zistiť jeho potreby a podmienky výkonu väzby. Dňa 20.08.2013 bolo vykonané nahliadnutie do spisu a dňa 22.08.2013 vypracovaný návrh na zastavenie konania spolu so žiadosťou o prepustenie z väzby a žiadosťou o preskúmanie postupu policajta. Dôvodom návštevy okresného prokurátora Okresnej prokuratúry Košice - okolie dňa 23.08.2013 bola podľa navrhovateľa práve snaha o dodržiavanie ustanovení Trestného poriadku. Navrhovateľom tvrdeným nesprávnym úradným postupom bolo zasiahnuté do práv poškodeného na prejednanie veci v primeranej lehote čl. 5 ods. 3 Dohovoru. A to nielen tým, že bol pozbavený osobnej slobody, ale aj tým, že nebol umiestnený do vhodného ústavu s ohľadom na jeho zdravotné postihnutie. Podaním doručeným súdu dňa 27.10.2015 navrhovateľ uviedol, že vzhľadom na závery znaleckého posudku č. 77/2013, možno v jeho prípade hovoriť o dôvodoch tzv. zvláštnej zraniteľnosti. Bolo povinnosťou policajta, prokurátora, sudcu pre prípravné konanie, okamžite po doručení znaleckého posudku, prepustiť navrhovateľa na slobodu. Postup orgánov činných v trestnom konaní tak bol v zrejmom rozpore s požiadavkou na prednostné a urýchlené rozhodovanie o prepustení z väzby v rámci čl. 5 Dohovoru. Obdobie cca 4 týždňov, počas ktorých znalecký posudok bol vo vyšetrovacom spise, nemožno považovať za primerané. Dôvodnosť uplatňovaného nároku titulom nemajetkovej ujmy navrhovateľ odvodzoval od nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 14.01.2004 sp.zn. , nakoľko vzhľadom na povahu porušenia uvedené nemožno napraviť vo forme reštitúcie, ale iba kompenzácie. Nakoľko navrhovateľ je tzv. zraniteľnou osobou, štát ma pozitívnu povinnosť takúto osobu chrániť. V prípade navrhovateľa došlo k neprimeranému zásahu do jeho základných práv, konkrétne do práva na slobodu a práva nebyť podrobený tzv. zlému zaobchádzaniu. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a)nezákonným rozhodnutím, b)nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c)rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d)nesprávnym úradným postupom. Podľa § 6 ods. 1 cit. zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Podľa § 6 ods. 2 cit. Zákona, právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa. Podľa § 8 ods. 5 cit. Zákona, Právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe má ten, kto bol vzatý do väzby, ak a)bolo proti nemu zastavené trestné stíhanie, b)bol oslobodený spod obžaloby alebo c)vec bola postúpená inému orgánu. Podľa § 8 ods. 6 cit. Zákona, Právo na náhradu škody nevznikne a)ak si osoba uloženie trestu, ochranného opatrenia alebo väzbu zavinila sama, b)pri zahladení odsúdenia alebo odpustení alebo zmiernení trestu udelením individuálnej milosti alebo amnestie prezidentom republiky, c)ak súhlas daný poškodeným alebo príslušným štátnym orgánom, ktorý bol potrebný na začatie trestného stíhania alebo pokračovanie v ňom, bol vzatý späť, hoci sa tento súhlas podľa osobitného predpisu vyžaduje, d)ak dôjde k zastaveniu trestného stíhania z dôvodu, že je trest, ku ktorému môže stíhanie viesť, celkom bez významu popri treste, ktorý pre iný čin bol obvinenému už uložený alebo ktorý ho podľa očakávania postihne, alebo že o skutku obvineného bolo už rozhodnuté iným orgánom disciplinárne, kárne alebo cudzozemským súdom alebo cudzozemským úradom a toto rozhodnutie možno považovať za dostačujúce, e)ak došlo k podmienečnému zastaveniu trestného stíhania podľa osobitného predpisu, f)ak bol schválený zmier podľa osobitného predpisu,

g)ak bola osoba spod obžaloby oslobodená alebo trestné stíhanie zastavené, pretože nie je trestne zodpovedná, alebo ak po právoplatnosti rozhodnutia zanikla trestnosť činu alebo medzinárodná zmluva, ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným v zákone, alebo amnestia prezidenta republiky nedovoľuje trestné stíhanie, čin prestal byť zmenou zákona trestným činom alebo miernejší trest bol uložený preto, že na trestný čin zákon ustanovil miernejší trest, h)ak ide o väzbu nariadenú v konaní o vydaní do cudziny; to neplatí, ak škoda bola spôsobená nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom orgánov Slovenskej republiky, alebo i)ak škoda bola spôsobená rozhodnutím cudzieho orgánu uznaného alebo prevzatého na výkon na územie Slovenskej republiky. Podľa § 9 ods. 1 cit. Zákona, Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky. Podľa § 9 ods. 3 cit. Zákona, Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy prokurátorom. Podľa § 15 ods. 1 cit. Zákona, Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11. Súd vykonal vo veci dokazovanie, keď sa oboznámil s návrhom na začatie konania, vyjadreniami účastníkov, listinnými dokladmi založenými v súdnom spise, vykonal výsluch navrhovateľa a navrhnutých svedkov, pripojil v konaní spisový materiál Okresnej prokuratúry Košice-okolie sp.zn. . Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je existencia nezákonného rozhodnutia, existencia škody a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím, za splnenia podmienky využitia riadnych opravných prostriedkov a zrušenia nezákonného rozhodnutia. Navrhovateľ ako nezákonné rozhodnutie vo veci označil uznesenie vyšetrovateľa OR PZ Košice-okolie zo dňa 16.06.2013 o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, ČVS:ORP-338/OEK-KS-2013, rozhodnutie hliadky OO PZ Moldava nad Bodvou o zadržaní a obmedzení osobnej slobody zo dňa 16.06.2013 a uznesenie sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 19.06.2013 o vzatí obvineného do väzby, sp.zn. . Základným predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím v zmysle citovaného ustanovenia § 6 ods. 1 veta prvá uvedeného zákona je zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda, a to pre jeho nezákonnosť príslušným orgánom. Pre správnu interpretáciu tohto ustanovenia nestačí vychádzať len z jeho jazykového znenia, teda z doslovného gramatického výkladu, ale je nevyhnutné uplatniť výklad systematický a teleologický. Z hľadiska systematického výkladu, objasňujúceho obsah právnej normy vo vzájomných súvislostiach s inými právnymi normami, možno dospieť k záveru, že pokiaľ citované ustanovenie § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. je umiestnené vo štvrtej časti označenej ako spoločné ustanovenia, prichádza do úvahy jeho praktické uplatnenie (a teda zahrnutie trov konania, ktoré vznikli i v konaní, v ktorom bola vec postúpená inému orgánu, do náhrady škody) aj v prípade zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktorej podmienky upravuje § 6 tohto zákona. Z hľadiska výkladu teleologického, vychádzajúceho zo zmyslu a účelu právneho predpisu, ktorým je v prípade uvedeného zákona ochrana základného práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom v zmysle čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, nemožno lipnúť na formálnom zrušení (zmene) tvrdeného nezákonného rozhodnutia, ale je potrebné splnenie tejto podmienky vykladať extenzívne.

V prípade rozhodnutia hliadky OO PZ Moldava nad Bodvou o zadržaní a obmedzení osobnej slobody zo dňa 16.06.2013 je potrebné vychádzať z účelu ust. § 85 a nasl. Trestného poriadku, že osobu podozrivú zo spáchania trestného činu môže policajt zadržať, ak je tu niektorý z dôvodov väzby podľa § 71 ods. 1alebo 2 alebo ak ide o podozrivú osobu podľa § 204 ods. 1, aj keď proti nej doteraz nebolo vznesené obvinenie. Navrhovateľ bol zadržaný bez predchádzajúceho súhlasu prokurátora, nakoľko vec nezniesla odklad, keďže navrhovateľ bol pristihnutý pri trestnom čine. Policajt, ktorý zadržanie vykonal, bezodkladne t.j. dňa 17.06.2013 oznámi vykonané zadržanie prokurátorovi a spísal o ňom zápisnicu, v ktorej označil miesto, čas zadržania a bližšie okolnosti zadržania, ako aj jeho podstatné dôvody a uvedie osobné údaje zadržanej osoby. Rovnopis zápisnice doručil dňa 17.06.2013 prokurátorovi. Policajt, ktorý zadržanie vykonal, navrhovateľa oboznámil s dôvodmi zadržania, vypočul ho, poučil ho v zmysle § 85 ods. 6 Trestného poriadku o práve zvoliť si obhajcu a vzniesol voči nemu obvinenie. Vychádza sa z premisy, že pri zadržaní nemusí byť stupeň dôvodnosti podozrenia taký vysoký, ako sa vyžaduje pre obvinenie, a potom na obžalobu, a zákonodarca ani nepredpokladá, že orgány činné v trestnom konaní už v dobe zadržania podozrivého zhromaždili dostatočné dôkazy na obvinenie. Účelom výsluchu počas zadržania podľa ustanovenia § 85 ods. 1 Trestného poriadku je doplniť vyšetrovanie a potvrdiť, alebo vyvrátiť konkrétne podozrenie, na ktorom bolo zadržanie založené. Na zadržanie podozrivého postačuje, že subjekt vykazuje dôvodné podozrenie, že spáchal konkrétny trestný čin, ktorý sa vyšetruje (postačuje tiež, že je začaté trestné stíhanie vo veci) a existuje niektorý z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 Trestného poriadku. Posúdenie splnenia týchto podmienok prináleží orgánom činným v trestnom konaní. Vzhľadom k uvedenému, preto voči postupu policajta o zadržaní a obmedzení osobnej slobody nie je prípustný opravný prostriedok, nakoľko vyžaduje postup podľa ust. § 85 ods. 4 Trestného poriadku, tak aby zadržanú osobu bolo možné odovzdať súdu najneskôr do 48 hodín, inak musí byť zadržaná osoba prepustená na slobodu písomným príkazom prokurátora s primeraným odôvodnením. Prokurátor podnet na podanie návrhu na vzatie do väzby obvineného (navrhovateľa) prevzal dňa 17.06.2013 a v rovnaký deň podal na súd návrh na vzatie obvineného (navrhovateľa) do väzby. Sudca pre prípravné konanie podľa § 87 ods.2 Trestného poriadku, dospel k záveru, že u obvineného (navrhovateľa) je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, preto uznesením sp.zn. zo dňa 19.06.2013 rozhodol o vzatí obvineného do väzby. Vzhľadom k uvedenému možno ustáliť, že uznesenie o vzatí do väzby v sebe obsiahlo aj rozhodnutie hliadky OO PZ Moldava nad Bodvou o zadržaní a obmedzení osobnej slobody zo dňa 16.06.2013. Súd tak pristúpil k skúmaniu, či namietané uznesenie Okresného riaditeľstva PZ o začatí trestného stíhania zo dňa 16.06.2013, ČVS:ORP-338/OEK-KS-2013, možno považovať za nezákonné rozhodnutie podľa ust. cit. Zákona. Medzi účastníkmi nebolo sporným, že navrhovateľ nepodal proti uvedenému uzneseniu sťažnosť, t.j. riadny opravný prostriedok. Zákon explicitne nezakotvuje, čo sa považuje za nezákonné rozhodnutie štátu. Zákonnosť či nezákonnosť rozhodnutia vo všeobecnosti je otázkou súladu s objektívnym právom. Aj napriek tomu, že pojem nezákonné rozhodnutie nie je v zákone jednoznačne definovaný, je možné konštatovať, že pod nezákonným rozhodnutím sa dá rozumieť akékoľvek rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré bolo z dôvodu nezákonnosti zrušené alebo zmenené príslušným orgánom. Preto, ak navrhovateľ, práva dané mu zákonom v stanovených lehotách nevyužil, nemôže za vznik prípadnej ujmy niesť zodpovednosť štát. Podľa ust. § 6 ods. 2 cit. Zákona predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za nezákonnosť rozhodnutia je vyčerpanie možnosti podať proti nezákonnému rozhodnutiu riadne opravné prostriedky, ak nejde o prípad hodný osobitného zreteľa. Zákonodarca tým chcel umožniť výnimku z obligatórnej povinnosti vyčerpania riadnych opravných prostriedkov. Vo všeobecnosti možno ustáliť, že za "prípad hodný osobitného zreteľa" možno považovať prípad, kedy nepodanie riadneho opravného prostriedku bolo spôsobené skutkovým alebo právnym stavom, ktorý vylučoval alebo znemožňoval jeho podanie. Mohlo by ísť o okolnosti na strane orgánu, ktorý nezákonné rozhodnutie vydal, čo v danom prípade preukázané nebolo, alebo okolnosti na strane účastníka, napr. účastník nemal zjavne spôsobilosť na právne úkony. Z predloženého znaleckého posudku č. 77/2013 vyplýva, že navrhovateľ trpí stredne ťažkou mentálnou retardáciou, pričom v čase spáchania trestného činu nebol schopný rozpoznať nebezpečenstvo a protiprávnosť svojho konania a nebol schopný svoje konanie ovládať a nechápe trestnosť svojho konania. Z uvedeného však nemožno bez ďalšieho vyvodiť, že v danom čase t.j. v čase doručenia uznesenia o vznesení obvinenia bol navrhovateľ pozbavený spôsobilosť na právne úkony alebo jeho spôsobilosť bola obmedzená. Za nezákonné preto nemôže byť automaticky považované každé začatie trestného stíhania, resp. každé vznesenie obvinenia, ktoré neviedlo k právoplatnému odsúdeniu obvineného, resp. obžalovaného, bez posúdenia a zohľadnenia osobitostí trestného prípadu.

V prejednávanom prípade súd zároveň na základe obsahu pripojeného vyšetrovacieho spisu ČVS:ORP-338/OEK-KS-2013 dospel k záveru, že na vydanie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia orgánmi činnými v trestnom konaní voči navrhovateľovi boli v čase jeho vydania splnené všetky zákonné predpoklady. V čase vydania predmetného uznesenia totiž existovala z doposiaľ v trestnom konaní vykonaného dokazovania pravdepodobnosť o tom, že skutok sa stal tak ako bolo uvedené, obvinený (navrhovateľ) sa ku skutku priznal, a z výpisu z registra trestov bolo zistené, že obvinený(navrhovateľ) už bol 1 krát súdne trestaný dňa 29.01.2010 za zločin útoku verejného činiteľa. V tejto súvislosti súd plne odkazuje na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. -50 zo dňa 13.11.2013, ktorý je potrebné analogicky použiť aj v tomto prípade. Uznesenie o vznesení obvinenia neobsahuje konečný záver o spáchaní trestného činu a vine obvineného. Toto rozhodnutie je vydané na základe dôvodného podozrenia, že obvinený spáchal trestný čin (ak na podklade zistených skutočností je dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin bol spáchaný určitou osobou). Ohľadne uznesenia sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 19.06.2013 o vzatí obvineného do väzby, sp.zn. , súd aplikoval ust. § 8 ods. 6 písm. g) cit. Zákona. Z uznesenia Okresnej prokuratúry Košice- okolie sp.zn. -14 zo dňa 27.08.2013 vyplýva, že dôvodom zastavenia trestného stíhania voči obvinenému (navrhovateľovi) stíhaného za zločin útoku na verejného činiteľa bolo skutočnosť, že v čase činu nebol pre nepríčetnosť trestne zodpovedný, navrhovateľovi tak nevzniklo právo na náhradu škody. Vzhľadom k uvedenému súd ustálil, že ani jedno z navrhovateľom namietaných nezákonných rozhodnutí, o ktoré opieral svoj nárok, nespĺňajú predpoklady v zmysle ust. § 6 ods.1 a 2 cit. Zákona, pre uplatnenie si nároku na náhradu škody, preto má súd za to, že navrhovateľ nepreukázal dôvodnosť svojho nároku na náhradu škody spôsobenej odporcom v dôsledku existencie nezákonných rozhodnutí. Navrhovateľ namietal aj nesprávnosť úradného postupu, a to nezákonného zásahu do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb, nečinnosti a prieťahov v konaní spočívajúcu v tom, že i keď dňa 13.07.2013 bol vypracovaný znalecký posudok, obvinený ( navrhovateľ) bol na slobodu prepustený až 27.08.2013. Nesprávnosť úradného postupu podľa názoru navrhovateľa tak spočívala v opomenutí povinnosti zastaviť trestné stíhanie podľa § 215 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku a prepustiť obvineného z väzby na slobodu, a to i napriek intervencii obhajcu obvineného. Navrhovateľ pri uplatnenom nároku konštatuje, že odporca mu má zodpovedať za škodu aj z titulu nesprávneho úradného postupu. Tento je v zákone uvedený v § 9 znení účinnom po novele zákonom 412/2012 od 01. 01. 20013 (bez prijatia intertemporálnych ustanovení) v nasledovnom znení: Súdený prípad sa posudzuje podľa § 9 ods.3 citovaného zákona, z ktorého je zrejmé, že pri posudzovaní nesprávnosti úradného postupu vyšetrovateľa policajného zboru v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote alebo v nečinnosti pri výkone verejnej moci a zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa policajného zboru prokurátorom. Na základe žiadosti právneho zástupcu obvineného (navrhovateľa) o preskúmanie postupu policajta, mu Okresná prokuratúra Košice - okolie zo dňa 02.09.2013 oznámila, že pri preskúmaní postupu policajta boli zistené pochybenia. Z pripojeného spisu Okresnej prokuratúry Košice-okolie sp.zn. súd zistil, že sudca Okresného súdu Košice - okolie pod sp.zn. vydal dňa 28.06.2013 príkaz na vyšetrenie duševného stavu obvineného (navrhovateľa). Nakoľko v danom prípade bolo trestné konanie v prípravnom konaní, rozhodnutie o tom, či pominuli dôvody väzby príp. dôvod na jej ďalšie trvanie, bol oprávnený urobiť len prokurátor (§ 79 ods. 1 Trestného poriadku). Zo záznamu o individuálnej previerke zo dňa 12.07.2013 má súd za preukázané, že prokurátor Okresnej prokuratúry k 12.07.2013 nemal k dispozícii znalecký posudok o zdravotnom stave obvineného (navrhovateľa). Zo spisového materiálu vyplýva, že právny zástupca obvineného (navrhovateľa) podal dňa 23.08.2013 a následne aj dňa 26.08.2013 návrh na zastavenie trestného stíhania obvineného (navrhovateľa) a žiadosť o prepustenie z väzby. Prílohou uvedených podaní bol znalecký posudok č.77/2013 vo veci vyšetrenia duševného stavu obvineného(navrhovateľa). Podaním zo dňa 26.08.2013 Okresné riaditeľstvo PZ, odbor kriminálnej polície Košice- okolie zaslalo spisový materiál na Okresnú prokuratúru Košice - okolie, na rozhodnutie o prepustení obvineného z väzby. Dňa 27.08.2013 Okresná prokuratúra Košice-okolie uznesením č.k. -14 podľa § 215 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku, rozhodla o zastavení trestného stíhania proti obvinenému (navrhovateľovi), za zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. c) Trestného zákona, pretože obvinený(navrhovateľ) nebol v čase činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedný. Uznesením č.k. -15 zo dňa 27.08.2013 vydaným Okresnou prokuratúrou Košice - okolie, bol obvinený (navrhovateľ) ihneď prepustený na slobodu.

Na základe žiadosti právneho zástupcu obvineného (navrhovateľa) o preskúmanie postupu policajta podľa § 210 Trestného poriadku, Okresná prokuratúra Košice - okolie zo dňa 02.09.2013 konštatovala, že pri preskúmaní postupu policajta boli zistené pochybenia, s tým, že vyšetrovateľovi bolo udelené disciplinárne opatrenie. Uvedené vyjadrenie však nemožno bez ďalšieho považovať za potvrdenie nesprávnosti úradného postupu, porušením povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote alebo v nečinnosti pri výkone verejnej moci a zbytočný prieťah v konaní. Na základe uvedeného súd ustáli, že nie je splnená už prvá podmienka zodpovednosti, a to existencia nezákonného rozhodnutia a nesprávneho úradného postupu. Vzhľadom na to, že navrhovateľ súdu nepreukázal existenciu nezákonného rozhodnutia a nesprávneho úradného postupu odporcu ako jednu zo základných podmienok pre určenie zodpovednosti žalovaného subjektu, bolo nadbytočným zaoberať sa uplatňovaným nárokom na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy. Na základe uvedeného, preto súd návrh navrhovateľa zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, veta prvá O.s.p. a úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov konania, keďže mu žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, dvojmo, na tunajší súd. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že : a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.