Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/28/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Nižňanskou v právnej veci navrhovateľky: W. Ď., F.. XX.X.XXXX, T. S. Č.. X, T., Z. J., zastúpenej Mgr. Petrom Reom, advokátom, Partizánska č. 2, Bratislava, proti odporcovi: Univerzitná nemocnica Bratislava, so sídlom Pažítková č. 4, Bratislava, IČO: 31 813 861, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad č. 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 5.557,59 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporcovi náhradu trov konania 250 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť na účet súdu náhradu trov štátu vo výške 548,93 € všetko do troch dní od jeho právoplatnosti.

Navrhovateľke bude vrátený nesprávne uhradený súdny poplatok v sume 250 €, cestou Slovenskej pošty, a.s., po právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporcovi bude vrátený nesprávne uhradený súdny poplatok v sume 250 €, cestou Slovenskej pošty, a.s., po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu 07.02.2012 domáhala od odporcu v 1. rade a odporcu v 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatenia 5.557,59 € s príslušenstvom a náhrady trov konania, titulom náhrady škody.

Návrh odôvodnila tým, že dňa 15.01.2010 jej Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou oznámil, že zdravotná starostlivosť, ktorá jej bola poskytnutá zo strany odporcu, nebola v súlade so zákonom o zdravotnej starostlivosti. Odporca teda porušil svoju právnu povinnosť obsiahnutú v tomto zákone a preto zodpovedá za škodu, ktorú jej spôsobil poskytnutím nesprávnej zdravotnej starostlivosti. Medzi porušením zákona , t.j. nesprávnym poskytnutím zdravotnej starostlivosti a škodou, ktorú v dôsledku nesprávneho ošetrenia navrhovateľka utrpela, je priama príčinná súvislosť. Náprava poskytnutím opätovnej správnej zdravotnej starostlivosti nie je možná, keďže následky úrazu majú nezvrátiteľný charakter a sú trvalé. Zároveň došlo k zásahu do práva na ochranu osobnosti navrhovateľky, ktorý je nenapraviteľný, mimoriadne významný, veľmi citlivý a hlboký.

Lekár ohodnotil bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľky následkom nesprávneho ošetrenia úrazu v zmysle zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia na 310 bodov. V zmysle opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR č. 12284/2009 - OL o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2009, ktorá upravovala výšku bodu v čase úrazu, bola výška za jeden bod 14,46 eur. Výška náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorú si navrhovateľka uplatnila, je podľa vyššie uvedeného výpočtu 4.482,60 eur.

Navrhovateľka bola počas doby od 25.05.2009 do 13.08.2009 následkom nesprávneho ošetrenia úrazu, práceneschopná. Jej priemerný denný zárobok bol 25,39 eur a vyplatené dávky nemocenské poistenia boli 914,49 eur. Rozdiel medzi priemerným denným zárobkom a vyplatenými dávkami bol 583,52 eur.

Navrhovateľka bola následkom nesprávneho ošetrenia úrazu nútená absolvovať rehabilitáciu na P. XX R. T., čo je 12,92 km od jej bydliska a na I. XX R. T., ktorá je vzdialená 3,27 km od jej bydliska. Taktiež musela absolvovať liečebný pobyt v Bojniciach, za ktorý musela uhradiť daň za ubytovanie vo výške 28 eur a doplatok vo výške 46,48 eur. Dopravu do kúpeľov si navrhovateľka zabezpečila sama vlastným motorovým vozidlom. Tým jej vznikli náklady vo výške 233,32 eur a 99,42 eur za spotrebovaný benzín.

Odporca uviedol, že s návrhom nesúhlasí. V predmetnej veci vzniesol námietku premlčania. K ošetreniu úrazu došlo dňa 27.03.2009 a výsledok šetrenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou bol navrhovateľke oznámený dňa 15.01.2010. Návrh bol podaný dňa 07.02.2012. Navrhovateľka mala vedomosť o vzniku škody už dňa 27.03.2009, ale najneskôr 15.01.2010, keďže si nárok neuplatnila v premlčacej lehote 2 rokov, je jej nárok premlčaný. V prípade navrhovateľky nie sú naplnené predpoklady na náhradu škody odporcom. Posudok, ktorý priložila k návrhu, súvisí s úrazom ku ktorému došlo dňa 27.03.2009, nie s nesprávne poskytnutou starostlivosťou. Zdravotná starostlivosť bola poskytnutá lege artis. Ošetrenie poranenia bolo správne, funkcia šľachy extenzora palca bola vyšetrená a lézia zistená nebola. Použitie anestetika nevyhnuté nebolo, nakoľko sa jednalo o ranu dĺžky 1 cm nepresahujúcu hĺbku podkožia aj vzhľadom na pozitívnu alergickú reakciu na Mesocain a použitie atraumatického šicieho materiálu. Pacientka bola poučená a neprejavila nesúhlas s tým, že ošetrenie prebehne bez anestézy.

Vedľajší účastník na strane odporcu s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že z podaného návrhu nie je zrejmé, akým konkrétnym konaním mal odporca navrhovateľke spôsobiť škodu, ani to, aké následky toto konanie navrhovateľke spôsobilo a kedy k samotnému poškodeniu zdravia malo dôjsť. Z priloženého oznámenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vyplýva, že postup odporcu nebol adekvátny iba vzhľadom na nezabezpečenie lokálnej anestézie pri invazívnom výkone. Posudkom, ktorý je pripojený k návrhu, bolo hodnotené poškodenie zdravia navrhovateľky ku ktorému došlo dňa 27.03.2009 a jeho príčinou bol pád panvice na nohu, nie nesprávne poskytnutie zdravotnej starostlivosti zo strany odporcu.

Navrhovateľka v písomnej reakcii uviedla, že začiatok premlčacej lehoty sa nepočíta od dátumu, kedy sa úraz stal ani od oznámenia výsledku šetrenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ale od dátumu, kedy lekár navrhovateľke oznámil výšku jej nároku prostredníctvom lekárskeho posudku. Navrhovateľka nemá primerané vzdelanie, aby sama mohla určiť, aké zranenia utrpela a aké bodové hodnotenie k tomu prináleží. Tvrdenie, že odporca jej poskytol zdravotnú starostlivosť lege artis, nie je pravdivé. Podľa šetrenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou jej nebola poskytnutá starostlivosť v súlade so zákonom. Následky úrazu navrhovateľky by boli omnoho menšie, keby jej odporca poskytol riadnu zdravotnú starostlivosť. Protiprávne konanie odporcu vzhľadom na šetrenie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, nie je možné spochybňovať.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, znaleckým dokazovaním, obsahom listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu a zistil tento skutkový stav veci:

Dňa 27.03.2009 bola navrhovateľka na ošetrení v ambulancii centrálneho príjmu FNsP Bratislava, nemocnica Petržalka, kde bola ošetrená E.. U.. Z nálezu vyplýva, že navrhovateľke spadla na oblasť prednej nohy vľavo nádoba- wok. Rana nepresahovala podkožie, hĺbka do 1 cm nad bázou 2 MT, extenzor bez patolog. poškodenia, sutura 2 stehy, RTG nohy v 2b proj. negat. nález na sketele. Odporúčané bolo polohovanie, preväz a návšteva chirurgickej ambulancie v pondelok.

Z protokolu č. 792/2009 zo dňa 18.12.2009 o vykonanom dohľade Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vyplýva, že navrhovateľka bola dňa 27.03.2009 o 17:46 ošetrená na Ambulancii centrálneho príjmu po úraze, páde nádoby na prednú časť ľavej nohy. Bola prítomná rezná rana nepresahujúca oblasť podkožia v dĺžke do 1 cm nad bázou 2 MT. Rana bola zašitá, dezinfikovaná a zaviazaná. Bolo vykonané RTG vyšetrenie bez čerstvých zmien na zobrazenom skelete. Bolo doporučené polohovanie a preväz v chirurgickej ambulancii v pondelok. Navrhovateľka absolvovala 3 vyšetrenia v ambulancii E.. P. H.. Pri druhom vyšetrení udávala pobolievanie v oblasti rany, bez zvýšenej TT. Rana bola bez zápalu, bez hnisania. Ošetrujúcim lekárom bola rana ošetrená, previazaná a vyšetrenie bolo stanovené o 4 dni. Pri poslednom vyšetrení lekár konštatoval, že rana je zhojená, vybral stehy a naložil krytie. Navrhovateľka pri vyšetrení udávala obmedzenie extenzie palca pri lézii šľachy extenzora palca alebo lezii nervu. Bola odporučená návšteva traumatológa. V ten istý deň navrhovateľka absolvovala neurologické vyšetrenie, kde bolo nariadené vyšetrenie traumatológom vzhľadom na bolesti nohy kŕče a neschopnosť extenzie palca. Nasledujúci deň bolo vykonané elektromyografické vyšetrenie n. peroneus vľavo, pri ktorom bol konštatovaný normálny nález pri stimulačnom vyšetrení nervu. Prvú hospitalizáciu absolvovala navrhovateľka od 25.05.2009 do 28.05.2009 za účelom operačného riešenia lézie dlhého vystierača palca ľavej nohy. Dňa 26.05.2009 bol v celkovej anestézii vykonaný operačný zákrok. Pooperačný priebeh bol bez komplikácii a navrhovateľka bola prepustená do ambulantnej starostlivosti. Druhá hospitalizácia v období od 18.06.2009 do 20.06.2009 bola za účelom exstirpácie drôtu z ľavej nohy. Dňa 18.06.2009 bola vykonaná v celkovej anestézii extirpácia k- drôtu zo skeletu palca ľavého chodidla, pričom drôt sa mimoriadne ťažko extrahoval z dôvodu ohnutia. Pooperačný priebeh bol bez komplikácii, navrhovateľka bola prepustená do ambulantnej liečby. Dňa 27.07.2009 bola vyšetrená na fyziatricko-rehabilitačnom oddelení nemocnice, pričom udávala výrazné bolesti v oblasti dorza nohy vľavo aj pri chôdzi. Na základe toho boli navrhovateľke poskytnuté lieky ako aj rehabilitačná terapia. Na kontrole dňa 11.08.2009 bol lekárom konštatovaný čiastočne zlepšený stav, pričom navrhovateľka pokračovala v rehabilitácii. Dňa 07.09.2009 na vyšetrení navrhovateľka uviedla, že bolesti pretrvávajú, preto bolo doporučené cievne vyšetrenie, dlhodobá liečba venotonikami a cievna gymnastika. Dňa 29.09.2009 sa navrhovateľka opäť sťažovala na bolesti v oblasti nohy a krížov, pričom jej ošetrujúci lekár odporučil intenzívnu rehabilitáciu. V závere protokolu bolo konštatované, že bola vykonaná sutura atraumatickým šitím bez lokálnej anestézie pri alergii na Mesocain, sterilné krytie a prevencia tetanu. Je dostatok možností invazívneho ošetrenia pacienta bez bolesti, preto vykonávanie zákroku tak, že je pre pacienta bolestivý, nemá žiadne opodstatnenie. Nakoľko rana nezasahovala cez podkožie a vyšetrená bola aj funkcia palca s konštatovaním zachovania extenzie, teda neboli prítomné známky poškodenia extenzora, nemohla byť diagnóza lézie extenzora stanovená už pri prvom vyšetrení. Poškodenie šľachy mohlo byť čiastočné, so zachovaním kontúry šľachy a k jej úplnému prerušeniu s výpadom funkcie mohlo dôjsť až dodatočne. Postup CPO FNsP Bratislava, nemocnica Petržalka nebol pri primárnom vyšetrení adekvátny vzhľadom na nezabezpečenie lokálnej anestézie pri invazívnom výkone.

Dňa 04.01.2010 Kúpele Bojnice, a.s. vystavili navrhovateľke potvrdenie nástupu na kúpeľnú liečbu. Termín nástupu bol 08.02.2010 a termín odchodu 08.03.2010. Doplatok za liečebný pobyt bol 46,48 eur, pričom celkovo bola úhrada vo výške 191,48 eur. Vo faktúre vystavenej Kúpeľami Bojnice a.s. bola celková suma uvedená vo výške 214,48 eur, pričom daň za ubytovanie bola vo výške 28,- eur, doplatok za nadštandard 140,- eur a doplatok za liečbu 46,48 eur.

Z prepúšťacej správy Kúpeľov Bojnice, a.s. súd zistil, že dňa 08.03.2010 bola navrhovateľka prepustená so zlepšeným zdravotným stavom a doporučením cvičenia, izotermálnych kúpeľov a kontrol u ortopéda.

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vystavil dňa 15.01.2010 Oznámenie o výsledku šetrenia, ktoré zaslal navrhovateľke. Uviedol, že navrhovateľka bola v deň úrazu vyšetrená v Ambulancii centrálneho príjmu FNsP Bratislava nemocnica Petržalka. Pri vyšetrení bola konštatovaná rezná rana nad bázou II. záprstnej kosti, hodnotená ako povrchová, nezasahujúca do podkožia. Pri vyšetrení bola zhodnotená aj funkcia vystierača palca, t.č. bez patologického poškodenia. Terapeuticky bola vykonaná toaleta, sutura atraumatickým šitím bez lokálnej anestézie Mesocain, sterilné krytie a prevencia tetanu. Doplnené bolo RTG vyšetrenie ľavej nohy v 2 projekciách s negatívnym nálezom. V zdravotnej dokumentácii navrhovateľka podpísala, že bola poučená ošetrujúcim lekárom o povahe, účele a spôsobe poskytnutia zdravotnej starostlivosti a s navrhovanou liečbou súhlasí. Rana nezasahovala cez podkožie a vyšetrená bola aj funkcia palca s konštatovaním zachovania extenzie, neboli prítomné známky poškodenia extenzora a diagnóza lézie extenzora nemohla byť stanovená už pri prvom vyšetrení. Poškodenie šľachy mohlo byť čiastočné, so zachovaním kontúry šľachy a k jej úplnému prerušeniu

s výpadom funkcie mohlo dôjsť až dodatočne. Postup CPO FNsP Bratislava, nemocnica Petržalka však nebol adekvátny, vzhľadom na nezabezpečenie lokálnej anestézie pri invazívnom zákroku. Po primárnom ošetrení navrhovateľka absolvovala 3 vyšetrenia v chirurgickej ambulancii spol. Kizmed s.r.o. E.. P., H.., kde boli vykonané preväzy a ošetrujúcim lekárom bolo konštatované primerané hojenie rany bez známok zápalu alebo hnisania. Pri poslednom ošetrení s odstupom cca 9 dní bolo konštatované obmedzenie extenzie palca nohy pri lézii šľachy extenzora palca alebo lézii nervu. Poškodenie šľachy bolo potvrdené aj plastickým chirurgom, indikovaná bola operačná revízia a rekonštrukcia extenzoru palca nohy a pooperačne indikovaná dlhodobá rehabilitácia.

Z lekárskeho posudku zo dňa 30.03.2011 E.. E. P., H.. súd zistil, že lekár ohodnotil zranenie navrhovateľky a to pomliaždenie chrbta nohy, ranu ľavej nohy, pretrhnutie šľachy vystierača palca ľavej nohy a poškodenie nervu na 165 bodov. Obmedzenie pohyblivosti palca nohy a poúrazové poškodenie žilového systému nohy na 145 bodov. Ako príčinu poškodenia na zdraví uviedol lekár pád panvice na nohu.

Zamestnávateľ navrhovateľky Kultúrne zariadenia Petržalky vystavil navrhovateľke dňa 06.12.2011 potvrdenie o strate na zárobku počas PN, v ktorom bolo uvedené, že navrhovateľka bola práceneschopná od 25.05.2009 do 13.08.2009, t.j. 81 pracovných dní. Náhrada príjmu, ktorá jej bola v tomto období vyplatená bola vo výške 95,99 eur.

Dňa 17.01.2012 poskytol E.. Q. U., riaditeľ UNB stanovisko k úrovni poskytnutej starostlivosti navrhovateľke. V stanovisku uviedol, že popis poranenia ošetrujúcim lekárom bol dostatočný. Lokálne anestetikum vzhľadom na ranu a alergiu na Mesocain nebolo nevyhnutné. Ruptúra šľachy dlhého extenzora palca nohy bola diagnostikovaná neskôr v rámci chirurgických vyšetrení. Následne bola realizovaná operačná terapia a následná rehabilitácia. Celý priebeh liečby bol lege artis. Subjektívne ťažkosti pacientky boli spôsobené rozvojom sekundárnej algoneurodystrofie na postihnutej končatine, ktorá sa môže po poranení takého charakteru vyskytnúť.

Z nálezu zo dňa 29.11.2012 Univerzitnej nemocnice Bratislava, ŠGN Podunajské Biskupice vyplýva, že navrhovateľka mala poranený sval a šľachu dlhého vystierača veľkého palca na úrovni členkového kĺbu a nohy a poranenie kožného nervu na úrovni členkového kĺbu a nohy. Vzhľadom na bolesti v nohe došlo k porušeniu stereotypu chôdze a zvýraznili sa bolesti krížovo-driekovej chrbtice s propagáciou bolesti do pravej dolnej končatiny a preťažením pr. kolenného kĺbu. Obmedzenie pohyblivosti ľavého palca je trvalým následkom úrazu.

Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že úraz sa jej stal dňa 27.03.2009, keď jej na ľavý nárt padol ťažký wok. Išla na pohotovosť na Antolskú ulicu. Prišiel E.. H., ktorého upozornila na alergiu na Mesocain. E.. H. bol nervózny a povedal, že to zašije bez anestetika. Ranu očistil a zaviazal s tým, že o 10 dní jej vyberú stehy. Po 10 dňoch išla na obvodnú ambulanciu k E.. P., ten vybral stehy, ranu prekryl obväzom a odišla domov. Keď si dala si dole obväz, videla, že jej palec odvisol. Na druhý deň preto navštívila E.. P., ktorý jej oznámil, aby išla na traumatológiou. Tam jej urobili EEG a povedali, že má roztrhnutú šľachu a možno i sval a poslali ju do nemocnice do Ružinova za E.. P.. Na operáciu ju objednali až o dva mesiace, pričom jej lekár oznámil, že až po operácii jej povie, či má roztrhnutý nerv. Po operácii jej oznámil, že má rozhrnutú šľachu, nerv i sval. Pri operácii sa s tým už nedalo nič robiť, palec jej iba zafixovali, aby nevisel. Názor všetkých bol taký, že sa to malo urobiť hneď po úraze, pretože šľacha sa stiahne a po 2 mesiacoch po úraze sa to nedá napraviť prišitím na pôvodné miesto. Dva mesiace jej nohu nikto nefixoval. Bola presvedčená, že zdravotná starostlivosť jej nebola poskytnutá správne, nakoľko ju mali operovať hneď po úraze, prípadne do 10 dní po ňom. S palcom má vážne problémy. Chodí len na vonkajšej strane nohy, z čoho má problém s kolenom a krížami. Máva bolesti. Absolvovala kúpele v Bojniciach a rehabilitáciu v Podunajských Biskupiciach. Palec ma prišitý na vedľajší prst, resp. zostatok šľachy z palca jej prišili na šľachu vedľajšieho prsta, tak má tento prst preťažený a má bolesti pri chôdzi. Chodí na infúzie, obstreky, berie lieky, pričom všetko si musí platiť. Záverom uviedla, že lekári ju nevyšetrili úplne. Prvotné pochybenie spôsobilo reťazenie ďalších nesprávnych úkonov, ktoré ju doviedli až do invalidného dôchodku.

Odporca na pojednávaní uviedol, že nemocnica postupovala pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti v súlade so zákonom. Nedošlo k pochybeniu pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti.

Vedľajší účastník na strane odporcu sa v priebehu pojednávania vyjadril, že navrhovateľka nepreukázala, že odporca nepostupoval v súlade so zákonom a ani to, že jej v súvislosti s jeho konaním vznikla škoda. Navrhovateľka podávala sťažnosť na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou dňa 21.09.2009. V tomto čase už bola po operácii a preto úrad mal k dispozícii celú zdravotnú dokumentáciu. Žiadny postup zo strany zdravotníckeho zariadenia nebol posúdený ako nesprávny. Návrh žiadal zamietnuť.

V Znaleckom posudku č. XXX/XXXX vypracovanom na základe požiadavky súdu Inštitútom forenzných medicínskych expertíz, s.r.o., v otázke určenia, od akého dátumu je podľa zdravotnej dokumentácie možné považovať navrhovateľkin zdravotný stav za ustálený, znalci uviedli, že konečným hodnotením je posudok zahŕňajúci všetky poranenia a bolesť spôsobujúce zákroky až do vyriešenia posledného zranenia. V tento moment možno prvý krát vypracovať komplexné bodovanie bolestného za predmetný úraz. Za posledný výkon, ktorý možno zahrnúť do odškodnenia bolestného je operácia zo dňa 18.06.2009. Týmto dňom mohlo byť vykonané hodnotenie bolestného. V prípade sťaženia spoločenského uplatnenia možno považovať za stav, ktorý sa už nemenil, nález vyšetrenia zo dňa 24.11.2009. Nakoľko tento dátum nie je rok od úrazu, bodové ohodnotenie SSU mohlo byť v súlade s vyhláškou vykonané dňa 27.03.2010.V otázke, či bola navrhovateľke v súvislosti s úrazom, ktorý sa jej stal dňa 27.03.2009 poskytnutá zdravotná starostlivosť v dobe od prvotného ošetrenia až do dňa podania žaloby správne, bol záver znaleckého posudku jednoznačný. Na základe úrazu, teda pádu woku na ľavú nohu navrhovateľky mohlo dôjsť primárne k poškodeniu šľachy extenzora alebo k jej čiastočnému poškodeniu, či ťažšiemu pomliaždeniu. Pri primárnom poškodení šľachy vystierača je nález jednoznačný, palec je ohnutý a je prítomná strata kontúry šľachy vystierača palca. V prípade čiastočného poškodenia, či ťažšieho pomliaždenia, klinický nález nemá evidentný patologický prejav, môže to byť subjektívny pocit obmedzenia hybnosti, bolestivosť, ale nie je prítomná strata kontúry vystierača palca a nie je zmenená stredná poloha palca. Pri ťažšej kontúzii šľachy, môže dôjsť k jej zhojeniu, ale častejšie následkom straty výživy dochádza k nekróze šľachy a jej sekundárnemu pretrhnutiu, čo sa deje po 7- 14 dňoch od úrazu. Tento stav je zapríčinený samotným úrazom, nie jeho liečbou. V prípade citlivosti samotného miesta, ide o stav poškodení kožných nervov, ktorý nemožno žiadnym chirurgickým zákrokom ani liečbou jednoznačne ovplyvniť. Na poslednú otázku, či je možné jednoznačné uviesť, že príčinou poškodenia zdravia navrhovateľky bolo výlučne konanie odporcu t.j. jeho nesprávny postup pri liečbe, znalci posúdením záznamov a liečby tak ako prebiehala nezistili, že by zo strany ošetrujúceho personálu došlo k zanedbaniu liečby, ktorá by bola príčinou súčasných trvalých následkov. Sama navrhovateľka začala pociťovať ťažkosti až po vyšetrení dňa 06.04.2009. Lekár, ktorý poškodenie šľachy diagnostikoval, postupoval správne. Z toho jednoznačne vyplýva, že súčasný stav a trvalé následky sú spôsobené iba úrazom.

K znaleckému posudku mala navrhovateľka námietky. Uviedla, že znalecká organizácia druhú otázku nezodpovedala, resp. sa jej zodpovedaniu vyhla. Znalecká organizácia nezodpovedala, či bola navrhovateľke poskytnutá zdravotná starostlivosť od úrazu až do podania žaloby správne. Mladý lekár, ktorý bol v traumatologickej ambulancii, nevedel ako postupovať ďalej, preto zavolal prednostu kliniky. Iný zdravotnícky personál nebol z dôvodu štrajku prítomný. E.. A. P. počas operácie dňa 25.05.2009 zistil, že dodatočná rekonštrukcia šľachy by bola možná, ale už v čase vykonania operácie by si vyžiadala transplantáciu inej šľachy. Navrhovateľke mala byť vykonaná operácia skôr, pričom ju žiadny ošetrujúci lekár neuskutočnil do 10 dní od úrazu. Neskorá operácia, po 36 dňoch od úrazu zanechala trvalé následky na zdraví navrhovateľky. Keby lekári neštrajkovali, vykonali by všetky potrebné úkony a diagnostiku a venovali by celú pozornosť iba pacientom. Navrhovateľka uviedla, že nikdy netvrdila, že príčinou poškodenia jej zdravia je iba konanie odporcu. V konaní sa nesnaží preukázať skutočnosti týkajúce sa vzniku úrazu, ale skutočnosti týkajúce sa zväčšenia následkov, ktoré by v prípade, ak by zdravotná starostlivosť bola poskytnutá navrhovateľke správne a včas boli omnoho menšie, resp. žiadne.

K námietkam navrhovateľky sa vyjadrila znalecká organizácia písomne. Uviedla, že priebeh liečby bol zapríčinený samotným úrazom a nie nesprávnou liečbou. Toto vyjadrenie je dostatočné a je z neho zrejmé, že liečba poskytnutá od prvého ošetrenia až do podania žaloby, bola správna. Žiadny lekársky úkon nemožno považovať za nesprávny, nebol vykonaný neskôr, ako mal byť a nie je príčinná súvislosť medzi nepriaznivým zdravotným stavom navrhovateľky a vykonanou liečbou. Príčinná súvislosť je medzi úrazom a súčasným stavom. Liečba bola vykonaná správne a lege artis a nebolo zistené konanie odporcu, ktoré by malo za následok zvýraznenie súčasných trvalých následkov.

E.. H. G. vypovedal na pojednávaní ako znalec znaleckej organizácie, ktorý vypracoval znalecký posudok. Na otázku týkajúcu sa vyjadrenia E.. A. P., ktorý mal uviesť, že keby sa operácia navrhovateľky uskutočnila skôr, teda v lehote do 10 dní, neboli by následky také, aké má dnes, uviedol, že pri prvotnom vyšetrení navrhovateľky nebolo konštatované porušenie šľachy a hybnosť ostatných prstov bola zachovaná. Podozrenie z poškodenia šľachy bolo vyslovené až po 10 dňoch, kedy bolo vykonané neurologické vyšetrenie, aby sa vylúčilo poškodenie nervu, ortopedické vyšetrenie, kde sa potvrdila lézia šľachy a bolo doporučené ošetrenie plastickým chirurgom. V danom prípade došlo po prvotnom vyšetrení k čiastočnej nekróze šľachy a k jej následnému pretrhnutiu a skráteniu. Z dostupných dokumentov nie je možné vyvodiť iný záver než ten, že pri prvotnom ošetrení nebola zistená ruptúra šľachy a táto bola zistená až na 10 deň.

Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa § 420 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov. Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8).

Podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia sa náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8).

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).

Podľa § 5 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia určenú podľa odseku 2 opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením oznámenia o jeho vydaní najneskôr do 31. mája príslušného kalendárneho roka.

Podľa § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia sa lekársky posudok vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že dňa 27.03.2009 sa stal navrhovateľke úraz, keď jej nádoba

- wok spadla na oblasť prednej nohy vľavo.

Spornou bola skutočnosť, či poškodenie šľachy bolo evidentné už pri prvom ošetrení na ambulancii centrálneho príjmu odporcu a teda, či operácia, ktorú navrhovateľka neskôr podstúpila, mala byť urobená do 10 dní, čím sa mohlo zabrániť následkom, ktoré utrpela, prípadne, či mohlo prísť k ich zmierneniu.

Navrhovateľka pochybenie odporcu pri prvotnom vyšetrení preukazovala hlavne oznámením šetrenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 15.01.2010, ktorý konštatoval, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá v súlade s § 4 ods. 3 z. č. 576/2004 Z.z. Z tohto šetrenia však výslovne vyplýva, že sa jednalo iba o pochybenie v časti nezabezpečenia anestézie pri invazívnom zákroku. Iné pochybenia odporcu zistené neboli, preto súd toto šetrenie nepovažoval za dôkaz, ktorý by preukazoval, že odporca pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti navrhovateľke pochybil takým spôsobom, ktorý by mal za následok trvalé následky na jej zdraví.

V konaní nebolo preukázané, že odporca porušil svoju povinnosť tým spôsobom, ktorý by navrhovateľke spôsobil škodu na zdraví. Znalecký posudok potvrdil, že odporca pri liečbe navrhovateľky nepochybil a preto neexistuje žiadna príčinná súvislosť medzi konaním odporcu a následkami, ktoré navrhovateľka utrpela.

Návrh navrhovateľky je na základe uvedeného v celom rozsahu nedôvodný.

Čo sa týka námietky premlčania vznesenej zo strany odporcu, v prípade náhrady za bolesť, bol jej zdravotný stav ustálený dňa 18.06.2009, kedy bola vykonaná operácia za účelom odstránenia podporného drôtu. Týmto dňom mohlo podľa znaleckého posudku vykonané ohodnotenie bolestného. Dvojročná subjektívna premlčacia doba v tomto prípade uplynula 18.6.2011. Návrh bol podaný až dňa 07.02.2012, teda po uplynutí premlčacej doby.

V časti sťaženia spoločenského uplatnenia bol návrh navrhovateľky podaný včas. Za ustálený zdravotný stav možno považovať nález z vyšetrenia zo dňa 24.11.2009. Keďže sa nejednalo o rok od úrazu, bodové ohodnotenie mohlo byť vykonané 27.3.2010. Návrh bol podaný 7.2.2012.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Úspešnému odporcovi priznal plnú náhradu trov konania, ktorá pozostáva z uhradeného preddavku na znalecké dokazovanie vo výške 250,- eur.

O náhrade trov štátu bolo rozhodnuté podľa § 148 ods. 1 O.s.p. Trovy štátu pozostávajú z trov znalečného, ktoré štát vyplatil znaleckej organizácii zo štátnych finančných prostriedkov, celkom v sume 548,93€. Tieto trovy musí uhradiť neúspešná navrhovateľka.

O vrátení súdneho poplatku bolo rozhodnuté podľa § 11 ods. 1 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb., podľa ktorého poplatok sa vráti, ak ho zaplatil ten, kto nebol povinný platiť alebo kto ho zaplatil na základe nesprávneho rozhodnutia súdu.

Navrhovateľka aj odporca zaplatili preddavok na znalecké dokazovanie každý vo výške 250 eur, pričom tieto boli omylom odvedené ako súdne poplatky. Nakoľko preúčtovanie nebolo možné vykonať, súd tieto nesprávne uhradené súdne poplatky účastníkom konania vrátil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1, 2 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O. s. p.).