Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Er/252/2006

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: SR - Ministerstvo vnútra SR, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, adresa na doručovanie: Krajské riaditeľstvo PZ v Trnave, Kollárova 31, 917 02 Trnava, IČO: 00 151 866 proti povinnému: P. Š., O.. XX.XX.XXXX, F. XX, XXX XX Z., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Ladislav Ágh, Jaskovský rad č. 79, 831 01 Bratislava, o vymoženie sumy 33,19 eur a trov exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

II. Povinný je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi Ághovi, Jaskovský rad č. 79, 831 01 Bratislava, náhradu trov exekúcie v sume 11,95 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207 038756 zo dňa 25.72006 bol súdny exekútor JUDr. Ladislav Ágh v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len “Exekučný poriadok“) poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe rozhodnutia Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave III č.k. AA 632145 zo dňa 12.2.2003.

Návrh na vykonanie exekúcie oprávnený doručil súdnemu exekútorovi dňa 23.1.2006.

Súdny exekútor predložil tunajšiemu súdu dňa 10.12.2013 podnet na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, nakoľko v zmysle § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.8.2008 uplynula prekluzívna lehota, v ktorej možno predmetné rozhodnutie o priestupku vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.8.2008, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

Rozhodnutie - blok na pokutu č.k. AA 632145 zo dňa 12.2.2003, ktorý je exekučným titulom v tomto exekučnom konaní, nadobudlo právoplatnosť dňa 12.2.2003 a stalo sa vykonateľným dňa 27.2.2003. V zákonnej trojročnej lehote musel oprávnený podať nielen návrh na vykonanie exekúcie, ale svoju pohľadávku musel skutočne vymôcť. Oprávnenému teda uplynula 3 - ročná prekluzívna lehota na

vymoženie svojej pohľadávky dňom 27.2.2006. Predmetné rozhodnutie prestalo byť vykonateľným, stratil sa základný atribút exekučného titulu, ktorým je vykonateľnosť a tým sa dostal do rozporu so zákonom, konkrétne s ust. § 41 Exekučného poriadku.

Preklúzia predstavuje zánik práva pre jeho neuplatnenie v zákonom určenej dobe. Prípady preklúzie nemožno rozširovať nijakou analógiou. V prípade preklúzie súd prihliadne na zánik práva ex offo, aj keď to účastník konania nenamietne. Prekludovaná pohľadávka sa nemení na naturálnu obligáciu a už nijaké dodatočné uznanie nemôže konvalidovať zánik práva a plnenie prekludovanej pohľadávky je plnením bez právneho dôvodu (plnením nedlhu - indebitum), preto je s ním spojené bezdôvodné obohatenie.

V rámci novely zákonodarca nezakotvil do zákona o priestupkoch žiadne intertemporálne ustanovenia, ktoré by určovali aplikáciu pôvodnej právnej úpravy, resp. novej právnej úpravy, pre rozhodnutia vydané do účinnosti novely, resp. po účinnosti tejto novely, keďže tá umožnila časovo neobmedzený výkon rozhodnutí o uložení pokuty za priestupok. Podľa názoru súdu, keď exekučný titul vznikol za predchádzajúcej právnej úpravy, kedy bol výkon rozhodnutia časovo obmedzený a aj exekučné konanie začalo za takejto právnej úpravy a neexistujú intertemporálne ustanovenia, tak pre konania už začaté za takejto úpravy je potrebné aplikovať zákon o priestupkoch účinný do 31.8.2008, a teda postupovať v zmysle dovtedajšieho § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch. Prijatím novely v roku 2008, účinnej od 1.9.2008, nemožno bez intertemporálnych ustanovení priamo ex lege posudzovať už začaté exekučné konania podľa tejto novšej právnej úpravy a priznať im časovú neobmedzenosť, keďže ide o hmotnoprávne ustanovenie. Na základe uvedeného má súd za to, že aj na výkon práva priznaného exekučným titulom v tomto exekučným konaním je potrebné aplikovať prekluzívnu trojročnú lehotu v zmysle § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31.8.2008 a prihliadať na ňu ex offo.

Pokiaľ by sa mal súd vysporiadať s časovou pôsobnosťou priestupkového zákona, žiadalo by sa súdu dodať, že priestupkový zákon v sebe zahŕňa ustanovenia procesnoprávne i hmotnoprávne. Časová pôsobnosť tohto zákona nie je upravená všeobecne, ale podľa toho, či ide o pôsobnosť ustanovení hmotnoprávnych (§ 7 ods. 1 priestupkového zákona - zodpovednosť za priestupok) alebo procesnoprávnych (§ 7 ods. 2 a 3 priestupkového zákona - ukladanie sankcií a ochranných opatrení). Súd zastáva názor, že keďže preklúzia predstavuje hmotnoprávny inštitút, v danom prípade sa nemožno riadiť pravidlom používania procesnoprávnych predpisov v znení platnom v čase rozhodovania o veci.

Vzhľadom na citovanú zákonnú úpravu a vyššie uvedené skutočnosti súd exekúciu zastavil.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.

Je nesporné, že k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu uplynutia trojročnej prekluzívnej lehoty na vykonanie exekúcie. Ustanovenie § 196 a § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, určujú zásadu, že odmenu patriacu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času uhrádza povinný. Exekučný poriadok v ust. § 203 pripúšťa výnimky z tejto zásady. Aby však bolo možné túto povinnosť uložiť oprávnenému, musí byť splnený jeden z dôvodov predpokladaných predmetným ustanovením Exekučného poriadku, a to, že oprávnený zavinil zastavenie exekúcie alebo exekúcia bola zastavená pre nedostatok majetku povinného alebo sa exekúcia zastavila z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. V tomto prípade, keď dôvodom zastavenia exekúcie je preklúzia a v jej dôsledku neúčinnosť exekučného titulu nemožno vyvodiť, že k preklúzii došlo zavinením oprávneného, nakoľko na plynutie zákonných lehôt nemá oprávnený vplyv. Oprávnený postup exekútora, exekučného súdu a dĺžku exekučného konania nemohol ovplyvniť. Oprávnený svoju pohľadávku začal vymáhať v čase, keď exekučný titul bol účinný a vykonateľný, pričom plynutie času nemohol nijako ovplyvniť. K zastaveniu exekúcie teda nedošlo z dôvodu zavinenia oprávneného, ale z dôvodu objektívnej skutočnosti, ktorou je v tomto prípade plynutie času. Okrem toho súd by bol povinný exekúciu zastaviť i z úradnej moci, ak by zistil stratu účinnosti exekučného titulu v priebehu konania. Súd preto na úhradu trov exekúcie zaviazal povinného, a to v zmysle ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku. Vychádzal pritom z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR z 21.7.2010, sp. zn. , z 11.4.2012 sp. zn. ako aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 23.10.2014, sp. zn. , v zmysle ktorých pokiaľ oprávnený podal včas návrh na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jeho procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na jeho vykonanie.

Podľa § 199 Exekučného poriadku výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

Podľa § 27a Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.4.2008, v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov. Návrh na vykonanie exekúcie vedenej pod sp. zn. bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 23.1.2006, preto patrí exekútorovi odmena podľa vyhlášky v znení účinnom do 30.4.2008.

Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie v podaní zo dňa 29.11.2013 v celkovej výške 96,92 eur, ktoré pozostávajú z odmeny v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 26,56 eur + DPH, z odmeny v zmysle § 15 vyhlášky vo výške 26,56 eur + DPH, z náhrady hotových výdavkov v zmysle § 22 vyhlášky vo výške 33,71 eur.

Podľa § 3 exekučného poriadku, exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle. Pri výkone svojej činnosti je viazaný len Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydaným v exekučnom konaní.

Exekučný súd pri rozhodovaní o priznaní uplatnených a vyčíslených trov súdneho exekútora je povinný skúmať účelnosť a nevyhnutnosť ich vynaloženia a priznať náhradu výlučne takých trov, ktoré sú v súlade s vyhláškou. Súd neprizná súdnemu exekútorovi najmä zjavne zbytočné, neefektívne a tým neúčelne vynaložené trovy, ako aj trovy, ktoré si súdny exekútor uplatnil a vyčíslil duplicitne, resp. ich doposiaľ nevynaložil alebo súdu nepreukázal tak, aby súd pri posudzovaní ich správnosti a účelnosti mal preukázanú ich existenciu, ako aj ich nespochybniteľnú výšku.

Súd pri priznávaní trov exekúcie vychádzal z toho, že ak dôvodom zastavenia exekúcie je preklúzia vymáhaného nároku, ku ktorej v danom prípade došlo dňa 27.2.2006, účelne vynaloženými úkonmi na dosiahnutie účelu exekúcie sú len úkony, resp. hotové výdavky vykonané do tohto dátumu. Na preklúziu musí súd a v danom prípade aj exekútor prihliadať ex offo, to znamená, že ak tu bol dôvod na zastavenie exekúcie, ďalšie úkony súdneho exekútora vykonané po dátume prekludovania pohľadávky sú už neúčelné.

Súd preto nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu (ani časovú, ani paušálnu) za vypracovanie upovedomenia, zisťovanie majetku povinného, vypracovanie príkazov a exekučných príkazov 12 x banky, vypracovanie dožiadania - sociálna poisťovňa, dopravný inšpektorát, sociálna poisťovňa, sociálna poisťovňa, Daňový úrad, sociálna poisťovňa, Živnostenský register, pretože všetky tieto úkony, za ktoré si exekútor uplatnil odmenu, boli vykonané až po prekludovaní vymáhanej pohľadávky. Za tieto úkony súd potom nepriznal súdnemu exekútorovi ani náhradu hotových výdavkov.

Podľa § 14 vyhlášky ods. 1 až 3, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 EUR za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 EUR.

Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 6,64 eur za účelne vynaložené hodiny na exekúciu (1 hodina - 60 minút po 6,64 eur). Vzhľadom na súdnu prax, súd považoval čas vyčíslený súdnym exekútorom v zmysle 14 ods. 1 písm. a), ods. 2 vyhlášky za neprimeraný, a preto mu odmenu podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu znížil, konkrétne bola súdnemu exekútorovi priznaná odmena za čas účelne vynaložený na tieto úkony: prevzatie a príprava vrátane prvej konzultácie s klientom (20 min.), vyčíslenie trov exekučného konania (40 min.).

Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 15 ods. 1 vyhlášky vo výške 3,32 eur vypočítanej ako paušálna suma za úkon exekučnej činnosti 1 x získanie poverenia a vykonanie exekúcie.

Podľa § 22 ods. 1 a 2 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.

Pre všetky hotové výdavky platí, že nárok na ich náhradu súdnemu exekútorovi vzniká len vtedy, ak už boli vynaložené, a to len ak boli vynaložené účelne. Zo znenia ustanovenia § 22 ods. 1 Vyhlášky vyplýva, že súdnemu exekútorovi prislúcha náhrada hotových výdavkov už účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Hotové výdavky teda musia byť súdnym exekútorom už vynaložené, aby mu súd mohol priznať ich náhradu. Zároveň súd uvádza, že pokiaľ ide o náhradu hotových výdavkov, súd súdnemu exekútorovi prizná len náhradu za také výdavky, ktorých vznik bol súdnym exekútorom riadne preukázaný, resp. tie, ktorých vznik bolo možné riadne preukázať na základe dokladov nachádzajúcich sa v exekučnom spise, t.j. najčastejšie pripojenými doručenkami v spise resp. vrátenou obálkou k zaslanej listine, poštovým podacím hárkom, faktúrou. Súd nemôže priznať súdnemu exekútorovi také hotové výdavky, ktoré evidentne súdnemu exekútorovi vôbec nevznikli (k listine nebola pripojená žiadna doručenka resp. nedoručená zásielka, pokiaľ ide o poštovné) alebo vznikli aj v súvislosti s iným exekučným konaním (t.j. poštovné za doručovanie takých listín, doručenka ku ktorým je založená v inom exekučnom spise). Z takéhoto postupu súdneho exekútora vyplýva, že si takéto hotové výdavky uplatňuje aj v súvislosti s iným exekučným konaním a súd teda nemôže súdnemu exekútorovi duplicitne alebo aj viacnásobne priznať také výdavky, ktoré mu reálne vznikli iba raz.

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu tých hotových výdavkov, ktoré vznikli v súvislosti s neúčelnými úkonmi vykonanými po tom, čo došlo k preklúzii vymáhanej pohľadávky.

Súd nepriznal náhradu hotových výdavkov za telekomunikačné poplatky - telefón + internet, nakoľko tieto nie sú súdnym exekútorom preukázané, ani nevyplývajú z súdnym exekútorom predloženého exekučného spisu. Súdny exekútor si v časti náhrady hotových výdavkov uplatnil odmenu za administratívny materiál, konkrétne za kancelársky papier, obálky, spisový obal, vyhotovovanie fotokópií, obaly, archivovacie krabice, lepidlo atď. vo výške 3,95 eur. Otázku náhrady hotových výdavkov, konkrétne náhrady za kancelársky materiál rieši stanovisko Ústavného súdu SR -16 z 29. apríla 2008,kde je vyslovený názor, že „bežný režijný kancelársky materiál“ nie je výdavok hodný samostatného zreteľa medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného pohľadu bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, žeby dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov. Súd súdnemu exekútorovi nepriznal odmenu za administratívny materiál vo výške 3,95 eur. Ďalej súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za archivovanie spisu v sume 14,11 eur. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Archiváciu spisu nie je možné podľa názoru súdu považovať za hotový výdavok účelne vynaložený v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. V zmysle § 209 ods. 1 až 3 Exekučného poriadku, ukončené spisy sa ukladajú a uschovávajú v kancelárii exekútora. Ukončené spisy zostávajú po celý čas výkonu funkcie exekútora uschované v kancelárii u exekútora, ktorý ich vyhotovil. Podrobnejšiu úpravu manipulácie so spismi, ich úschovu, vedenie registrov a ďalších evidenčných pomôcok upraví kancelársky poriadok, ktorý vydá ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom. Navyše, archivácia spisu je podľa názoru súdu taktiež administratívnym úkonom v zmysle § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, a teda náhrada takýchto výdavkov je zahrnutá v odmene súdneho exekútora.

Podľa § 196 veta druhá Exekučného poriadku (v aktuálnom znení), ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady o daň z pridanej hodnoty. Súdny exekútor si uplatnil DPH z odmeny (časovej a paušálnej) a nakoľko súd má za preukázané, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd mu priznal zvýšenie odmeny podľa § 14 a § 15 vyhlášky o 20 % DPH zo sumy 9,96 eur v celkovej sume 1,99 eur. V zmysle citovaného ustanovenia súd súdnemu exekútorovi priznal základnú sadzbu DPH vo výške 20 % v súlade s ust. § 85j zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v aktuálnom znení.

Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej výške 9,96 eur (odmena hodinová a paušálna) + DPH vo výške 1,99 eur spolu 11,95 eur ako celkovú sumarizáciu skutočných trov exekúcie, na úhradu ktorých súd zaviazal v súlade s ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku povinného.

Nahradiť trovy exekúcie súd v súlade s ustanovením § 197 ods. 1 Exekučného poriadku uložil povinnému, keď mal za to, že oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie. Pokiaľ oprávnený podal včas návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia, resp. na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jeho procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie, ako to už judikoval Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 29. júla 2010, sp.zn.: . Preto trovy exekúcie podľa vyššie citovaného ustanovenia v zásade hradí povinný.

V súlade s vyššie uvedeným, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o náhrade trov exekúcie nie je možné podať odvolanie. Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, písomne na súde, proti ktorého rozhodnutiu odvolanie smeruje. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 Občianskeho súdneho poriadku), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).