Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/319/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: Východoslovenská energetika a.s., so sídlom Košice, ul. Mlynská 31, IČO: 44 483767, v konaní zastúpená JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, P.O.BOX 205, proti žalovanému: Y. I., nar. XX.XX.XXXX, F. XXX, toho času E. O., Q. XXXX/X, Č. A., o zaplatenie 160,55 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 160,55 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 160,55 eur od 19.12.2014 do zaplatenia, všetko v lehote do pätnástich dní od právoplatnosti rozsudku,

žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku 16,50 eur a titulom trov právneho zastúpenia 29,98 eur na účet jeho právneho zástupcu, v lehote do pätnástich dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.7.2015 žalobca žiadal tunajší súd, aby zaviazal žalovaného na úhradu sumy 160,55 eur a úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 19.12.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Súd vo veci rozhodol dňa 19.10.2015, vydal platobný rozkaz č.k. -22, ktorý sa žalovanému nepodarilo doručiť, súd vo veci vykonal šetrenie a bolo zistené, že žalovaný sa v mieste evidovaného trvalého bydliska nezdržiava, súdu sa však podarilo zistiť jeho súčasný pobyt na území Českej republiky.

Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril, hoci mu žaloba spolu s prílohami bola doručená dňa 14.12.2015.

Podľa § 200ea ods. 1 O. s. p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000,- eur, od toho okamihu ide o drobný spor.

Podľa § 200ea ods. 3 O. s. p., ak je predmetom konania iba príslušenstvo pohľadávky, ktorého hodnota neprevyšuje sumu podľa odseku 1, konanie sa považuje za drobný spor.

Podľa § 115a ods. 1 O. s. p., na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.

Podľa § 115a ods. 2 O. s. p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Súd prejednal a rozhodol vec bez nariadenia pojednávania, nakoľko predmetom konania je zaplatenie pohľadávky, ktoré nepresahuje sumu 1.000 eur a jedná sa teda o drobný spor.

V zmysle tohto ustanovenia je možné pokračovať v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Procesná aktivita účastníka nie je zásadne nevyhnutná preto, aby súd mohol pokračovať v začatom konaní. Procesná pasivita na druhej strane jedného z účastníkov konania, nemôže mať za následok zásah do práva druhého účastníka na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy SR. V sporovom konaní ide zásadne na ťarchu účastníka, ktorý sa neustanovil na pojednávanie, že súd je oprávnený konať aj v jeho neprítomnosti.

V preskúmavanej veci žalovaný neoznámil súdu relevantnú prekážku v neúčasti na nariadenom odvolacom pojednávaní. Preto odvolací súd prejednal vec v neprítomnosti žalovaného v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p..

Súd sa vo veci oboznámil listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, a to návrhom, faktúrou č. 2151055462 za obdobie od 9.4.2014 do 26.11.2014, rozpisom položiek, oznámením o ukončení odberu, pred žalobnou upomienkou, zmluvou o dodávke elektriny pre domácnosti, obchodnými podmienkami, a ostatným obsahom spisu, pričom zistil tento skutkový stav veci: Z návrhu vyplýva, že žalovaný bol odberateľom elektriny pre domácnosti na základe zmluvy o dodávke elektriny zo dňa 16.12.2013 č. XXXXXXXXXX s miestom spotreby Terňa č. 253, s dojednanou dohodou platby cez inkaso na dobu neurčitú s 12 mesačným cyklom fakturácie. Faktúrou zo dňa 4.12.2014 bola žalovanému fakturovaná dodávka a distribúcia elektriny a ostatné služby za obdobie od 9.4.2014 do 26.11.2014, v celkovej sume 361,55 eur, z čoho boli odpočítané preddavkové platby v celkovej sume 201 eur a zmluvné pokuty vo výške 9 eur, celkový nedoplatok bol v sume 169,55 eur. Žalobca si však neuplatnil sankciu zmluvnej pokuty vo výške 9 eur a predmetom sporu tak zostala suma za poskytnutú dodávku a distribúciu elektriny vo výške 160,55 eur. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Podľa § 494 Občianskeho zákonníka, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať. Podľa § 20 ods. 5 Zák. č. 656/2004 Z.z. o energetike, ktorý nadobudol účinnosť od 1.1.2005 a ktorým bol zrušený predchádzajúci Zák. č. 70/1998 Z.z. o energetike, odberateľ elektriny v domácnosti a odberateľ plynu v domácnosti majú právo na vymedzenom území na dodávku elektriny a plynu v určenej kvalite a za primerané ceny, ktoré sú stanovené alebo určené transparentne. Podľa § 20 ods. 1 písm. a) a c) zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike (ďalej len ZoE ) odberateľ elektriny v domácnosti a odberateľ plynu v domácnosti okrem práv na ochranu spotrebiteľa podľa osobitných predpisov majú právo pri dodávke elektriny alebo plynu a) uzatvoriť s dodávateľom elektriny alebo dodávateľom plynu zmluvu o dodávke elektriny alebo zmluvu o dodávke plynu (ďalej len "zmluva"), c) na výber formy a spôsobu platenia za dodávku elektriny alebo dodávku plynu a s tým spojených služieb a uhrádzať platby za dodávku elektriny alebo za dodávku plynu formou s dodávateľom dohodnutých preddavkových platieb; pri určení výšky týchto preddavkových platieb dodávateľ elektriny alebo dodávateľ plynu zohľadní výšku preddavkových platieb za rovnaké obdobie predchádzajúceho zúčtovacieho obdobia. Dohodnutá výška preddavkových platieb bude zohľadňovať skutočný odber elektriny alebo skutočný odber plynu za predchádzajúce zúčtovacie obdobie alebo plánovaný odber elektriny alebo plánovaný odber plynu na nadchádzajúce zúčtovacie obdobie a bude upravená len o rozdiel medzi úradom určenou alebo schválenou cenou elektriny alebo plynu. Odmietnutie dohody o úhrade formou preddavkových platieb je povinný dodávateľ elektriny alebo dodávateľ plynu odôvodniť. Podľa § 69 ods. 13 prechodných ustanovení teraz platného Zák. č. 656/2004 Z.z. o energetike ustanovenia zmlúv o dodávke elektriny, o dodávke plynu, o prenose elektriny, o preprave plynu, o distribúcii elektriny, o distribúcii plynu a o uskladňovaní plynu, ktoré boli uzatvorené podľa doterajších predpisov, zostávajú v platnosti, ak nie sú v rozpore s týmto zákonom; ustanovenia týchto zmlúv, ktoré sú v rozpore s týmto zákonom, sú účastníci zmlúv povinní uviesť do súladu s týmto zákonom do 31. decembra 2005, inak strácajú platnosť.

V predmetnom konaní mal súd na základe vykonaného dokazovania jednoznačne preukázané, že žalovanému vznikol za zúčtovacie obdobie od 9.4.2014 do 26.11.2014 nedoplatok za odber elektrickej energie v celkovej výške 160,55 eur. Keďže žalovaný do dnešného dňa napriek výzve žalobcu tento nedoplatok nezaplatil, súd návrhu v časti istiny vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2009 výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V zmysle vyššie citovaných ustanovení súd žalobcovi priznal zároveň aj zákonný úrok z omeškania vo výške platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením nedoplatku za elektrinu dňom nasledujúcim po dni splatnosti faktúry, t.j. dňom 19.12.2014, preto súd od tohto dňa priznal žalobcovi úrok z omeškania tak, ako to navrhol v žalobe, t.j. 5,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 160,55 eur od 19.12.2014 do zaplatenia. Od 1.1.2009 (nar. vlády 586/2008 Z. z.) sa zákonná výška úrokov z omeškania počíta tak, že k základnej úrokovej sadzbe ECB (tzv. hlavné refinančné operácie) sa pripočíta 5 percentuálnych bodov. Podľa § 121 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p., ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. Podľa novely Občianskeho súdneho poriadku č. 384/2008 Z.z., ktorou sa zaviedol nový odsek 2 v § 150 O. s. p., cieľom súdnych konaní v takýchto veciach má byť vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi a nemôže prevažovať záujem na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny advokáta. Spoločnosti, ktoré takéto pohľadávky hromadne uplatňujú, majú možnosť výberu advokáta, ktorý pristúpi na uplatňovanie a vymáhanie takýchto pohľadávok za takých podmienok, že veriteľ nebude mať žiadnu ujmu a pre advokáta stále zostanú tieto veci vzhľadom na ich množstvo, zaujímavé. Ústavný súd Českej republiky v konaní sp.zn. , zjednotil rozhodovanie o náhrade trov konania v sporoch o peňažné plnenie do 10.000 Kč (o tzv. bagateľnej veci) v prípadoch „formulárových" žalôb. Uviedol, že ohľadom náhrady trov konania musia súdy aj v konaní o peňažnom plnení do 10.000 Kč ctiť zásahu úspechu vo veci (§ 142 ods. 1 Občanského soudního řádu). Ak bol žalobca v spore úplne úspešný, má spravidla právo na náhradu trov konania; to však neznamená, že súd o ich náhrade rozhodne „mechanicky": naopak, musí zvážiť, či tu neexistujú ďalšie rozhodujúce okolnosti majúce podstatný vplyv na priznanie či nepriznanie náhrady účelne vynaložených trov, resp. aký z možných spôsobov ich určenia využije (viď ustanovenie § 151 ods. 2 časť vety pred bodkočiarkou a z nej výnimka uvedená v časti vety za bodkočiarkou). Ústavný súd poukázal na to, že ak pôjde o konanie v tzv. bagateľnej veci, ktoré bolo začaté „formulárovou" žalobou, nárok je uplatňovaný voči spotrebiteľovi, pričom ten vznikol zo zmluvy, alebo iného právneho dôvodu, avšak spotrebiteľ je fakticky vylúčený z možnosti dojednať si podmienky plnenia s iným obsahom (typicky pôjde najmä o zmluvu o preprave, dodávke tepla alebo energií, spotrebiteľskom úvere, bežnom účte, o poskytovaní služieb informačnej spoločnosti, o poskytovaní služieb elektronických komunikácií, o poistnú zmluvu), potom s ohľadom na potrebu dodržania princípu proporcionality medzi výškou vymáhanej čiastky a trov konania, je spravodlivé, aby výška odmeny za zastupovanie žalobcu advokátom, bola určená len ako ekvivalent jednonásobku vymáhanej istiny. V danej právnej veci na strane žalovaného vystupoval spotrebiteľ, súdu je známe z jeho činnosti, že žalobca podával viacero obdobných žalôb v rovnakom čase. V danom prípade žalobca mal úplný úspech vo veci, má teda právo na náhradu trov konania, súd však mu priznal trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia za 1 úkon právnej pomoci podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vzhľadom na vyššie uvedené. Hodnota úkonu právnej pomoci podľa § 10 ods. 1, 2 vyhlášky 655/2004 Z.z. je 16,60 eur, ku ktorému patrí v zmysle ustanovenia § 16 ods. 3 vyhlášky

č. 655/2004 Z.z. režijný paušál vo výške 8,39 eur a 20 % DPH spolu to predstavuje sumu (16,60 eur + 8,39 eur + z toho 20 % DPH) = 29,98 eur. Z týchto dôvodov súd priznal žalobcovi náhradu trov konania, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Pretože žalobca, ktorému súd priznal náhradu trov konania, je v konaní právne zastúpený, platobným miestom na poukázanie priznanej sumy na náhradu trov, a to v celom rozsahu, je v zmysle ust. § 149 ods.1 O.s.p. účet (adresa sídla) jeho právneho zástupcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.