Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Er-404-2006.pdf
PDF · 71.02 KB
Case nature
Area
Subarea
7Er/404/2006
Uznesenie
Okresný súd Senica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: W. C. - Minikomplex, R.. XX.XX.XXXX, miesto podnikania Čáčov 69, Senica, IČO: 11 839 015, za účasti súdneho exekútora: JUDr. Viera Kučerová, zast. JUDr. Janou Dobiášovou, so sídlom Námestie Sv. Martina 9, 908 51 Holíč, o vymoženie 31,07 € s príslušenstvom, rozhodujúc o zastavení exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Povinný je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 21,52 € do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Poverením Okresného súdu Senica zo dňa 12.5.2006 bol súdny exekútor, JUDr. Viera Kučerová, poverený podľa § 45 ods. 1 Zák. č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov (Exekučného poriadku) vykonaním exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Senica, č.k. 1358-2/95/MZ zo dňa 17.10.1995.
Uznesením, č.k. 7Er/404/2006 - 13 zo dňa 13.8.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 8.9.2015, Okresný súd Senica pripustil, aby do konania namiesto pôvodného oprávneného: Sociálna poisťovňa Bratislava, so sídlom Ul. 29. augusta 8, Bratislava, vo veci pobočky Senica, so sídlom Hollého 1219, Senica, IČO: 30 807 484 vstúpila Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005.
Podľa § 277 ods. 1 zákona 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ak povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania a povinnosť platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu vznikla pred 1. januárom 2004 a táto povinnosť nebola do 31. decembra 2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.
Podľa § 25 ods. 1 zákona 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni v znení účinnom od 1.7.2001 do 31.12.2003, pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie vymáha príslušná pobočka podľa osobitných predpisov na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia.
Podľa § 25 ods. 2 zákona 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni v znení účinnom od
1.7.2001 do 31.12.2003, rozhodnutie uvedené v odseku 1 možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti; ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužijú.
Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Právo vymáhať poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie vyplývajúce z exekučného titulu v zmysle zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni v znení účinnom od 1.7.2001 do 31.12.2003 možno vykonať najneskôr do desiatich rokov od dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti. Z obsahu exekučného spisu mal súd preukázané, že uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.11.1995. Desaťročná prekluzívna lehota uplynula dňa 13.11.2005. Vzhľadom na to, že exekučný titul sa stal v čase po začatí exekúcie neúčinným, súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
O náhrade trov exekučného konania súd rozhodoval podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v spojení s § 197 ods. 1 Exekučného poriadku. Ustanovenia § 196 a § 197 ods. 1 Exekučného poriadku určujú zásadu, že odmenu patriacu súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času uhrádza povinný. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie; súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Podmienkou na uloženie náhrady trov exekúcie oprávnenému podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku je, že musí existovať určitá forma procesného zavinenia oprávneného. Právny predchodca oprávneného podal návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia dňa 12.9.2003. Desaťročná prekluzívna lehota uplynula dňa 13.11.2005. Na strane oprávneného teda neprichádza do úvahy žiadne procesné zavinenie, keďže návrh bol podaný včas a oprávnený nemohol ovplyvniť plynutie prekluzívnej lehoty. Zo súdneho spisu nevyplývajú ani žiadne skutočnosti o nemajetnosti povinného. Súd preto uložil povinnosť nahradiť trovy exekúcie povinnému.
V súlade s vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov súd priznal exekútorovi trovy exekúcie pozostávajúce z odmeny za 5 úkonov exekučnej činnosti á 3,32 €, teda 16,60 € za získanie poverenia, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, zisťovanie platiteľa mzdy povinného
- 2x a zisťovanie majetku povinného. Súd nepriznal exekútorovi odmenu za ním vyúčtované hodiny vynaložené na exekúciu, pretože ide o úkony exekučnej činnosti, za ktoré patrí exekútorovi paušálna odmena, ktorú mu súd priznáva, keďže § 15 ods. 1 vyhlášky zaraďuje tieto úkony do kategórie úkonov, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou. Súd priznal exekútorovi náhradu hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 na poštovnom vo výške 1,33 €. Keďže je súdny exekútor platiteľom dane, tak mu súd priznal 20 % DPH. Spolu súd priznal exekútorovi sumu 21,52 €.
Podľa 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu v časti zastavenia exekúcie možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo. Proti tomuto rozhodnutiu v časti trov exekúcie nie je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).