Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_5T-136-2015.pdf
PDF · 159.64 KB
Case nature
Area
Subarea
5T/136/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Buchvalda a prísediacich Idy Henkelovej a Mikuláša Péka, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12. 4. 2016 v Bratislave rozhodol
rozhodol:
Podľa § 285 písm. a/ Tr. por. sa obžalovaní:
1./ A. G., nar. XX. XX. XXXX v S., trvale bytom P. XX, okres S., nezamestnaný,
2./ A. G., nar. X. X. XXXX v A., trvale bytom P. XX, okres S., zamestnaná,
3./ Y. P., nar. X. X. XXXX v A., trvale bytom I. Z. I., Š.Z. XXX/X, okres A., B. Z.,
spod obžaloby Okresného prokurátora pre Bratislavu II, č. k. 1 Pv 771/11/1102, zo dňa 7. 8. 2015, pre zločin vydierania spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 189 ods. 1 ods. 2 písm. c/ Tr. zák., ktorého sa mali dopustiť tak,
ž e
A. G., jeho manželka A. G., Y. P. spolu s C. Z., nar. X. X. XXXX /zosnulou dňa XX. X. XXXX/, ktorí boli navzájom v príbuzenskom pomere, a to aj voči poškodenému L. Z., po predchádzajúcej vzájomnej dohode dňa 19. 7. 2011, v čase o 21.00 h, v byte na Dudvážskej ulici č. XX v Bratislave, po tom, ako poškodený L. Z., nar. XX. XX. XXXX prišiel do bytu so svojím priateľom C. K., ktorý mal poškodený v tom čase prenajatý so svojou manželkou C. Z., nar. X. X. XXXX, všetci štyria obvinení obkolesili poškodeného, pričom obvinený A. G. povedal poškodenému L. Z.: „Ty buzerant vyjebaný, daj penia-
- 2 -
ze, L. neser ma, daj C. peniaze, lebo ťa tu zabijem“, ako to videl svedok C. K., snažil sa dostať von z bytu, v čom mu bránila obvinená A. G., ktorú musel odstrčiť, aby vyšiel von z bytu, čo sa mu aj podarilo a následne obvinená A. G. zabuchla vchodové dvere do bytu a zakričala: „Z. (A. G.) jeb na to, zoberieme ho teraz do lesa“, pričom obvinený A. G. udrel päsťou poškodeného dvakrát do brucha a raz do tváre, na čo spadol poškodený na zem, kde ho chytil obvinený A. G. za hlavu, vykrútil mu ju a takto ho držal na zemi, pričom C. Z., nar. X. X. XXXX, vytiahla nejaký papier a kričala na poškodeného, aby ho podpísal, ten na to reagoval tým, že nič nepodpíše, radšej nech ho zabije, pričom obvinený Y. P. chcel kopnúť poškodeného do brucha, ale vzhľadom na príchod hliadky od ďalšieho konania upustili a z bytu následne všetci štyria odišli, pričom konaním obvinených bolo poškodenému L. Z. spôsobené zranenie pod okom
- modrina a škrabanec,
o s l o b o d z u j ú, keďže nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní.
odôvodnenie:
Okresný prokurátor pre Bratislavu II podal dňa 7. 8. 2015 obžalobu na A.X. G., A. G. a Y. P. pre vyššie uvedený trestný čin /zločin/ s tým, že predseda senátu túto preskúmal a po oboznámení sa s listinným materiálom rozhodol o nariadení hlavného pojednávania a rozsahu dokazovania.
V úvode hlavného pojednávania dňa 21. 1. 2016 prokurátorka zotrvala na podanej obžalobe, ktorú predniesla zhodne s písomne podanou, pričom súčasne uviedla, že by bolo možné uzatvorenie dohody o vine a treste s tým, že obhajca obžalovaných sa vyjadril v tom zmysle, že dohoda o vine a trestne neprichádza do úvahy z dôvodu, že obžalovaní trvajú na svojej nevine, následne, po vyriešení otázky prípadného nároku na náhradu škody, obžalovaní po poučení podľa zákonného ustanovenia § 34 ods. 1, 2, 3/ Tr. por. a § 257 ods. 2 - 8 Tr. por. urobili vyhlásenie, že zo spáchania žalovaného skutku sú nevinní, na ktorom základe bolo pristúpené k vykonaniu samotného dokazovania, v rámci ktorého boli vyslúchnutí obžalovaní A. G., A. G. a Y. P., poškodený - svedok L. Z., svedkovia C. K., W. G., Bc. M. S., A. K., následne bol oboznámený kompletný relevantný listinný materiál, pričom na základe takto vykonaného dokazovania bol zistený nasledovný skutkový stav:
Obžalovaný A. G. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol že dňa 19. 7. 2011 bol na návšteve u C. Z., ktorá bola jeho sesternicou a ktorá ho mala požiadať, aby ju zaviezol do Bratislavy na miesto, kde predtým bývala spolu s manželom. Obžalovaný preto zobral svoje auto VW Golf a spolu s nimi tam išli aj jeho manželka, obžalovaná A. G. a obžalovaný Y. P.. Keď prišli do Bratislavy a zazvonili dole pri vchode, ozval sa svedok W. G., ktorého mali v pestúnskej starostlivosti a on im prišiel otvoriť a následne išli všetci dnu s tým, že nikto okrem svedka W. G. nebol doma. C. Z. sa pozrela do chladničky, či má čo jesť a opýtala sa ho, kde je poškodený L. Z., ktorý prišiel domov asi o päť minút neskôr, pričom mal prísť s nejakým priateľom, nakoľko je gay, malo sa jednať o svedka C. K.. Všetci boli v kuchyni a keď obžalovaný počul, že poškodený vchádza do bytu so svojím priateľom, tak sa išiel pozrieť k dverám, kde sa pozdravili a podali si ruky. Na
- 3 -
chodbu potom prišla C. Z. a poškodeného sa opýtala, kedy jej mieni dať peniaze a on jej na to povedal, že jej ich dal deň pred tým, na čo si od neho C. Z. pýtala nejaký doklad, preukazujúci skutočnosť, že jej naozaj peniaze poslal. Keď to videl svedok C. K., povedal poškodenému, že už musí ísť, že vie kam ide, následne mu išiel svedok W. G. dole otvoriť dvere. C. Z. sa ďalej s poškodeným rozprávala o peniazoch, svedok C. K. medzitým zavolal policajnú hliadku, ktorá prišla zhruba za 5 - 10 minút po tom, čo odišiel. Po príchode sa ich hliadka pýtala, čo sa tam stalo, na čo im poškodený povedal, že ho nútili podpísať nejaký papier, čo ale nebola pravda, ďalej sa ho pýtali, či mu niekto ublížil na zdraví a potom sa museli všetci legitimovať. C. Z. sa opýtala hliadky, či by jej nevedeli pomôcť, lebo poškodený ju obral o peniaze, dala mu splnomocnenie na predaj domu, ktorý mal následne predať a zo zisku jej nič nedať, na čo poškodený uviedol, že dom ešte predaný nie je, pritom v tom čase už predaný bol. Policajti jej povedali, že to nie je ich práca, že to treba riešiť občianskoprávne, na čo obžalovaný A. G. C. Z. povedal, že to nemá cenu riešiť s poškodením, že to budú riešiť prostredníctvom právnika. Následne všetci spolu s hliadkou odišli z bytu poškodeného, pričom mu na druhý deň poškodený volal, aby si prišiel pre peniaze na Nivy, na čo mu obžalovaný odvetil, že pre peniaze nepríde, nakoľko to nie sú jeho peniaze, že ich má odovzdať C. Z. alebo jej právnikovi, nakoľko v danej veci mal byť už na súd podaný návrh. Obžalovaný s poškodeným odvtedy nekomunikoval, medzitým sa C. Z. a poškodený rozviedli. F. ďalej uviedol, že bol krivo obvinený, nakoľko sa nedopustil ničoho, čo je uvedené v uznesení o vznesení obvinenia. Obžalovaný uviedol, že v inkriminovaný deň boli v byte v Bratislave na ul. B. č. XX on, jeho manželka - obžalovaná A. G., obžalovaný Y. P., obvinená C., poškodený L., svedkovia C. a W.. Ďalej uviedol, že poškodeného v inkriminovaný deň nezbil, ani neudrel, poškodenému sa nikto nevyhrážal zabitím, nikto ho nenútil podpísať nejakú listinu, C. Z. chcela vrátenie peňazí riešiť pred policajtmi, na čo jej mal poškodený povedať, že sa radšej zabije, akoby jej ich mal vrátiť. Obžalovaný tiež uviedol, že ani obžalovaný Y. P. nezbil a ani nejakým spôsobom neudrel poškodeného. C. Z. chcela v inkriminovaný deň od poškodeného peniaze za spoločný dom, ktorý mali vo K., na čo jej poškodený uviedol, že jej peniaze poslal deň pred tým, na čo ho C. Z. vyzvala, aby jej predložil nejaké potvrdenie o zaslaní peňazí, on jej ale povedal, že jej nič neukáže, medzitým prišla hliadka, nič také sa tam neudialo, nakoľko bol na to veľmi krátky čas. Obžalovaný uviedol, že s C. Z. išiel do Bratislavy z toho dôvodu, že bol akurát
u nej na návšteve a nemal ju tam kto zaviesť, pričom v danom inkriminovanom momente obžalovaný vôbec s poškodeným nekomunikoval, komunikovala s ním len C. Z.. Poškodeného pozná od malička, je mu ako bratranec, nakoľko jeho teta a ujo si ho adoptovali. Vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní sa obžalovaný pridržiaval svojej výpovede z prípravného konania a uviedol, že počas celej doby bol prítomný v predmetnom byte s tým, že nedošlo vo vzťahu k poškodenému k žiadnym vyhrážkam, ani k žiadnemu fyzickému násiliu, celé je to zo strany poškodeného zmanipulované, a to z dôvodu, že mal zaplatiť peniaze za byt, ktorý predal a ktorý si v minulosti kúpil spoločne so svojou manželkou v obci Radošovce. Svedok C. K. bol v byte zhruba 2 minúty a keď započul, že C. Z. pýta od poškodeného peniaze, poškodenému povedal: „L., vieš kam idem?“ a následne sa dostavil aj s hliadkou PZ, pričom obžalovaný uviedol, že nebol vôbec dôvod volať hliadku PZ, nakoľko keď do bytu prišli, pozdravili sa a podali si ruky. Je možné, že sa ich poškodený bál, keďže dlhoval C. Z. peniaze, v minulosti ale bolo zvykom, že sa navštevovali aj v takomto hojnejšom počte. Obžalovaný si chcel v minulosti zobrať svedka W. G.
- 4 -
do pestúnstva, avšak poškodený povedal, že nie. Čo sa týka nebohej C. Z., táto bolo v inkriminovaný moment hlučná, až veľmi hlučná, aj počas pobytu v byte kričala, nakoľko kričanie bol jej bežný spôsob komunikácie a prakticky celá komunikácia v predmetnom byte prebehla len medzi ňou a poškodeným.
Obžalovaná A. G. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedla, že do Bratislavy prišli dňa 19. 7. 2011 na ich aute VW Golf, ktoré šoféroval jej manžel - obžalovaný A. G.. Spolu s nimi tam išli C. Z. a obžalovaný Y. P.. C. Z. bola v ten deň niečo vybavovať v Skalici a po ceste sa u nich zastavila a povedala, že volala so sociálkou, že sa musí niekto starať o svedka W. G., následne išla domov a oni šli potom pre ňu a zobrali ju do Bratislavy. Keď prišli k domu v Bratislave, C. Z. už nemala kľúče a z toho dôvodu zazvonili pri vchode a prišiel im otvoriť svedok W. G., s ktorým potom išli všetci štyria hore. C. Z. skontrolovala chladničku, či W. má čo jesť, zistila, že v chladničke bolo len to, čo tam pred tým nechala, staré potraviny, navarené veci, ktoré ona pred tým navarila. Svedok W. G. jej potom povedal, že musí zavolať poškodenému, nakoľko ten mu kázal, aby mu všetko oznamoval, pričom im povedal, že deň pred tým na neho poškodený spolu so svedkom C. K. kričali, že im musí potvrdiť, že peniaze za predaj domu vo výške 35.000 € C. Z. položili na stôl a ona si ich mala zobrať. Svedok W. G. sa mal z toho až zajakávať, C. Z. sa na to rozčúlila, povedala mu, nech mu nevolá, že sa s ním aj tak musí porozprávať. Zhruba o 10 - 15 minút prišiel poškodený s C. K., C. Z. ihneď vyšla na chodbu a pustila sa do kriku, že prečo je tam chlapec sám a keďže počuli z chodby dva mužské hlasy a boli zvedaví na gaya, kvôli ktorému sa poškodený rozvádza, najskôr do chodbičky nakukol obžalovaný A. G. a potom ona s obžalovaným P.. Obžalovaný A. G. si s poškodeným a svedkom C. K. podali ruky, poškodený bol prekvapený, že sú tam všetci. Následne chcel svedok C. K. odísť preč, po chvíli sa ale vrátil z dôvodu, že nevedel otvoriť vchodové dvere, nakoľko boli na čip a tak mu ich išiel otvoriť svedok W. G. a hneď po tom sa vrátil späť. C. Z. na poškodeného kričala, bol to jej bežný prejav, kričala, aj keď sa s niekým normálne rozprávala, pričom keď kričala, tak to bol poriadny krik, vážila 130 kg, tak si to mohla dovoliť. Najskôr začala poškodenému nadávať kvôli svedkovi W. G., že ho necháva doma samého aj cez noc, že sa o neho nestará a potom začala ohľadom peňazí z predaného domu, pýtala sa ho, kedy dostane peniaze, na čo jej poškodený povedal, že peniaze za predaj ešte nemá, ale C. Z. vedela, že dom už bol predaný a poškodený zaň dostal peniaze. Poškodený si potom začal protirečiť, povedal C. Z., že či si nepamätá, že peniaze dostala deň pred tým, že jej ich dal v obývačke, že svedok W. G. videl, ako jej dal 35.000 €, na čo mu ona povedala, že u nich deň pred tým ani nebola, kričala na neho, až jej povedal, že jej žiadne peniaze nedá, že sa radšej zabije. Obžalovaná sa s ostatnými len prizerala, potom niekto zazvonil, mysleli si, že to budú susedia, lebo C. Z. strašne kričala, alebo že sa vrátil svedok C. K.. Niekto otvoril dvere, uvideli dvoch policajtov a s nimi bol aj svedok C. K., následne ich obžalovaná zavolala dnu a začala poškodenému nadávať, že C. Z. nechal kvôli takému buzerantovi ako je svedok C. K., a že ju ešte okradol o peniaze. Policajti sa pýtali, čo sa tam deje, pýtali si doklady, na čo im obžalovaná povedala, že dobre, že prišli, lebo poškodený okradol ženu o peniaze a povedala C. Z., aby im uviedla, čo jej urobil. Poškodený ale povedal, že sa s C. Z. nebude baviť, len cez svojho právnika, ona potom policajtom vysvetlila, čo sa stalo, ako prišla o peniaze za dom s tým, že chcela ísť do auta pre doklady ohľadom spomína-
- 5 -
ného domu, policajti jej ale povedali, že sa jedná o manželský spor, že to musí riešiť cez súdy, pýtali sa, či je niekto ohrozený na živote alebo zdraví, ale nikto na to nič nepovedal, následne sa všetci zobrali a
išli preč, vonku pri dverách ešte chvíľu stáli počas toho, ako bol poškodený s policajtmi a potom odišiel preč, na čo na neho začala C. Z. opäť kričať, že či to myslí vážne, že tam malého /A. G./ zase nechá samého, na čo poškodený zakričal cez otvorené dvere svedkovi W. G., aby sa obliekol, že pôjde s ním. Obžalovaná spolu s ostatnými išli preč a oni tam ešte stáli s policajtmi, nič také, čo je uvedené v uznesení o vznesení obvinenia sa nestalo, keď poškodený tvrdil, že bol zbitý, prečo to neoznámil hneď policajtom, ktorí tam boli, pričom títo si nevšimli žiadne zranenia. O niekoľko dní obžalovanému A. G. niekto volal z čísla 0918 XXX XXX s tým, že ten niekto mal mať peniaze poškodeného za dom, že si má pre ne prísť do Bratislavy, na čo mu obžalovaný povedal, že on nechce žiadne peniaze od poškodeného, ani od neho, že tieto peniaze má dať poškodený C. Z.. Muž v telefóne mu povedal, že sa s ním nemá o čom baviť a povedal mu, že vie, kde býva, preto si obžalovaný A. G. išiel radšej v ten deň schovať auto. Odvtedy ich už nikto nekontaktoval a poškodeného už obžalovaná nevidela, následne C. Z. pomáhala asi dva týždne vybaviť papiere, ktoré predložili O.. Z., aby ju mohol zastupovať ohľadom rozvodu, predaja domu a vyplatenia peňazí zaň. Obžalovaná pozná poškodeného, odkedy je vydatá, t. j. zhruba 20 rokov, pričom s C. Z. išli za ním do Bratislavy z dôvodu, lebo ich požiadala o odvoz. V inkriminovaný deň 19. 7. 2011 boli v byte v Bratislave na B. ul. č. XX ona, obžalovaní A. G., Y. P., poškodený L. Z. a svedkovia C. K. a W. G., avšak svedok C. K. len vošiel a hneď utiekol, a potom sa vrátil s policajtmi. Obžalovaná ďalej uviedla, že C. Z. v ten deň nechcela, aby jej poškodený podpísal nejakú listinu, nakoľko žiadnu pri sebe nemala, chcela len s ním ísť na políciu. V tento deň chcela C. Z. od poškodeného peniaze za predaj domu, konkrétne sumu 35.000 €, pričom obžalovaná počas uvedeného incidentu tiež komunikovala s poškodeným, nadávala mu za toho buzeranta, že C. Z. okradol spolu so svedkom C. K., a že či sa nehanbí, že je buzerantom, ale to už boli v byte aj policajti. Pred príchodom policajtov sa obžalovaná s poškodeným nebavila, nakoľko by ju C. Z. nepustila k slovu. Obžalovaná nebránila svedkovi C. K. vstúpiť od bytu, nikto sa poškodenému nevyhrážal, nikto ho nenapadol ani neudrel, ona mu len nadávala, že je buzerant, že sa môže hanbiť s tým, že ak sa mal niekto niekomu vyhrážať, tak poškodený, keď C. Z. povedal, že sa radšej zabije, ako by jej mal dať peniaze za predaj domu. Vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní sa pridržiavala svojej výpovede z prípravného konania a uviedla, že v predmetnom byte nedošlo k žiadnemu násiliu ani k žiadnym vyhrážkam vo vzťahu k osobe poškodeného, s ktorým komunikovala C. Z. s tým, že rozhovor sa týkal peňazí, ktoré jej mal poškodený vyplatiť. Podľa jej vedomostí mal políciu zavolať svedok C. K., pričom ako prvá mala začať s hliadkou komunikovať C. Z. v tom zmysle, že ju poškodený podviedol o 35.000 €. Do rozhovoru medzi poškodeným a C. Z. nezasahovala, nemala na to dôvod a všetko, čo sa uvádza v skutkovej vete nie je pravdou, poškodený chcel len získať čas, aby povyberal peniaze z účtov.
Obžalovaný Y. P. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že dňa 19. 7. 2011 prišiel k C. Z. do Brezovej pod Bradlom, kde vtedy bývala u matky, aby ju pozrel, nakoľko to bola jeho sesternica. Keď k nim prišiel, na návšteve tam sedel aj obžalovaný A. G. s manželkou, pričom počas rozhovoru padla otázka od C. Z. na obžalovaného A. G., že či by ju zaviezol do Bratislavy za tým
- 6 -
účelom, aby si vyzdvihla veci, a to šaty a oblečenie a aby mohla skontrolovať, či sa jej bývalý manžel
- poškodený vhodne stará a opatruje ich syna, svedka W. G. a obžalovaného P. sa mala opýtať, či má niečo na práci, či sa nechce previesť s nimi. E. šli všetci do Bratislavy do bytu na B. ul. č. XX, v ktorom pred tým C. Z. bývala. Obžalovaný uviedol, že ak sa dobre pamätá, do Bratislavy išli na aute značky VW Golf, do Bratislavy prišli asi niekedy okolo 21.00 h. Keďže sa byt nachádzal na prízemí, vyšli peši na prízemie, avšak pred tým zazvonili na zvonček od vchodových dverí, svedok W. G. im prišiel otvoriť a následne išli všetci do bytu. C. Z. sa opýtala svedka W. G., kde sú igelitové tašky, v ktorých mala mať nachystané oblečenie, ďalej sa ho opýtala, či niečo jedol, či nie je hladný a či bol v byte za ním jeho otec
- poškodený. Svedok W. G. jej uviedol, že poškodený za ním nebol a že na jedenie má ešte to, čo mu uvarila, pričom C. Z. mu údajne varila pred dvoma dňami a malo mu to vydržať na tri dni, na čo otvorila chladničku a skontrolovala, či tam má jedenie. Svedok W. G. im uviedol, že poškodený má za ním prísť, a že ak chcú, nech mu zatelefonujú, že sú tam. Zhruba o 10 minút mal prísť do bytu poškodený so svojím kamarátom, svedkom C. K., ktorý mal byť údajne priateľom poškodeného, kvôli ktorému sa rozviedol s C. Z., pričom spolu nežili asi pol roka, t. j. od augusta roku 2011. Keď prišli obaja do bytu, obžalovaný A. G. im mal ako prvý podať ruku a potom im mal podať ruku obžalovaný P., normálne sa zvítali, obžalovaný dovtedy nevedel, o čo tam vlastne ide, akonáhle ich svedok C. K. uvidel, povedal poškodenému, nech ho pustí von, že tam nebude, že si ide niečo vybaviť a počká na poškodeného vonku. Svedok W. G. ho v priebehu 5 minút pustil von s tým, že za ten čas došlo k hádke medzi poškodeným a C. Z. kvôli tomu, že sa poškodeného začala pýtať, kde sú jej veci, šatstvo a potom mu začala vyčítať, prečo sa nestará o
ich syna, svedka W. G.. Následne vznikla medzi nimi ďalšia hádka, a to ohľadom toho, že poškodený jej nič nepovedal o predaji ich spoločného domu v X. a taktiež jej neodovzdal polovicu finančnej čiastky za predaj domu, kde boli spoločnými vlastníkmi a aj rekonštrukcia, ktorá na spomínanom dome prebehla, bola financovaná spoločne oboma. Obžalovaný uviedol, že nepozná bližšie podrobnosti týkajúce sa predaja ich spoločného domu, pričom hádka ohľadom peňazí za dom trvala približne 2 - 3 minúty, následne do hádky vstúpil obžalovaný A. G., ktorý sa poškodeného opýtal, ako mohol odovzdať C. Z. peniaze, keď ona žiadne nemá, nemá ani žiadny doklad o predaji a odovzdaní peňazí, ktorý doklad by hádku vyriešil a slúžil by ako doklad pre jedného aj druhého. Poškodený ale stále tvrdil, že peniaze jej dal a že to ona popiera, trvalo to zhruba 2 minúty, keď zazvonil pri dverách zvonček a po otvorení dverí tam stáli príslušníci polície. Obžalovaný nevedel uviesť, kto otváral policajtom vchodové dvere, do bytu ich ale pustil on. Policajná hliadka sa po príchode opýtala, či došlo k nejakej ujme na zdraví alebo na majetku a pýtali sa ich, či prišli podpisovať nejaké doklady, resp. papiere a z toho dôvodu obžalovaný predpokladal, že ten, kto zavolal políciu im uviedol, že prišli do bytu za účelom podpísania nejakých papierov. Obžalovaný uviedol, že si myslí, že policajtov mal oklamať svedok C. K., ktorý mal policajnú hliadku privolať. Následne ich policajti vyzvali, aby sa legitimovali, potom sa im C. Z. snažila vysvetliť, z akého dôvodu prišli všetci na miesto a prečo došlo k hlasnej výmene názorov medzi ňou a jej bývalým manželom - poškodeným. Policajti uviedli, že sa jedná o občianskoprávny spor a tým sa oni zaoberať nebudú, pričom počas prítomnosti policajtov poškodený C. Z. povedal: „Radšej sa zabijem, ako by som ti mal dať peniaze!“. Ďalej im mal povedať, že s nimi viac nebude debatovať, že vec bude riešiť vez svojho právnika, na čo zareagovala C. Z., že to veľmi rada bude riešiť cez právnika. Potom všetci, čo prišli do bytu z Brezovej pod Bradlom spoločne s policajtmi
- 7 -
vyšli von pred bytový dom a do bytu sa už nevrátili a ako sa neskôr dozvedel, policajná hliadka sa tam ešte zdržala. Následne nasadli do vozidla a odišli preč, pokračovali v ceste ku jednej kamarátke C. Z., o ktorú sa mala starať, pretože bola po operácii hrudníka po dobu jedného týždňa, a jej rodičia boli na dovolenke s tým, že u nej zotrvali asi pol hodiny a potom išli do Brezovej pod Bradlom. Obžalovaný uviedol, že v byte poškodeného nedošlo k žiadnemu fyzickému útoku na poškodeného, nikto z prítomných nepoužil proti nemu fyzický útok, obžalovaný nikoho neudrel a ani sa nesnažil niekoho udrieť, kopať a ani nijakým iným útokom niekoho napadnúť. Obžalovaný v byte nepovedal okrem pozdravenia ani jedno slovo, s poškodeným veľmi dobre vychádzal, nevie si vysvetliť, čo na nich povymýšľal aj so svojim priateľom, nakoľko sú to klamstvá a nič nie je založené na pravde. Obžalovaný pozná poškodeného od detstva a pozná ho veľmi dobre, poznal aj rodičov svedka W. G., chodievali k ich babke do Brezovej pod Bradlom a tam sa stretávali. V inkriminovaný deň bol v Bratislave v byte na B. ul. č. XX on, C. Z., obžalovaní A. G. a A. G., poškodený L. Z., svedkovia W. G. a C. K., ktorý sa v chodbe bytu otočil a ihneď po príchode odišiel. Poškodeného v ten deň nikto nezbil, po tom, ako do bytu prišla policajná hliadka, tak zisťovala, či niekto utrpel ujmu na zdraví alebo na majetku a pritom poškodený ako prvý povedal, že nie a všetci to zopakovali, potom sa rozišli s úsmevom na tvári a to bolo všetko, žiadny fyzický útok v byte nebol ani z jeho strany a ani nikoho z prítomných. Rovnako sa v ten deň nikto nikomu nevyhrážal žiadnym spôsobom, pričom poškodený sám za prítomnosti policajnej hliadky uviedol, že: „Radšej sa sám zabijem, ako by som ti mal dať peniaze!“ Nakoľko do bytu neprišli so žiadnymi papiermi, C. Z. nechcela od poškodeného, aby jej podpísal nejaké papiere, ona mu len povedala, že je ochotná v byte prespať, aby ráno mohla s poškodeným ísť k notárovi a tam to spíšu a dajú do poriadku veci ohľadom peňazí, ktoré jej nevyplatil. C. Z. sa v ten deň pýtala poškodeného, kde sú peniaze z predaja ich spoločného domu, prečo ich po predaji prevzal sám a nedal jej polovicu a ani jej nedal na vedomie, že cca pred 3 mesiacmi predmetný dom predal. Obžalovaný šiel do Bratislavy z dôvodu, že sa chcel previezť, nakoľko nemal čo na robote. Obžalovaný tiež uviedol, že iba poškodený stále tvrdil v ten deň a aj pred tým, že peniaze C. Z. odovzdal, pričom o týždeň dostal telefonát z nejakého čísla, niekto telefonoval jeho družke, pýtal sa jej, kde sa nachádza a kde ho môže nájsť, a že si má tie peniaze, ktoré už mal údajne C. Z. odovzdať, prísť zobrať ešte raz, obžalovaný následne volal poškodenému, telefón ale zodvihol svedok C. K., obžalovaný sa ho opýtal, či nevie, kde sa nachádza poškodený, na čo mu zložil telefón a zhruba o 2 minúty mu telefonoval z neznámeho čísla poškodený so svedkom C. K., pričom poškodený mu povedal: „Teraz ešte len uvidíte, čo som zač. Žiadne peniaze nebudete mať!“ Obžalovaný sa ho následne opýtal, prečo telefonuje jeho družke, čo s tým má on, pričom mal pocit, že si telefonát nahrávajú a vypytovali sa ho, kto ho údajne napadol, poškodený si pri tom sám odpovedal so slovami: „Sám si to bol Y., ak nie, povedz mi, kto to bol?“ Takto mal skončiť telefonát, o osobe poškodeného sa dozvedel, že je zlý človek, ktorého už vyhodili z viacerých zamestnaní, kde kradol a podvádzal. Vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní sa pridržiaval svojej výpovede z prípravného konania a uviedol, že v
predmetnom byte sa k ničomu nevyjadroval, išiel sa len previezť, v byte neregistroval žiadne vyhrážky, tak isto žiadny útok voči poškodenému, čo skonštatovali aj príslušníci PZ, ktorých zrejme privolal svedok C. K., avšak nevedel, z akého dôvodu. Obžalovaný uviedol, že nevie, prečo sa poškodený zachoval tak, ako sa zachoval, v čase, keď prišla policajná hliadka PZ bol už obžalovaný na odchode, avšak C. Z. s nimi ihneď začala komunikovať, policajti sa pýtali niečo v tom zmysle, či došlo
- 8 -
k nemajetkovej ujme alebo či niekto niekomu dával podpisovať nejaké papiere. Atmosféra počas návštevy bola normálna, C. Z. si prišla len po veci, spomínala nejaké šatstvo a peniaze. Počas celého pobytu v predmetnom byte nevidel žiadny fyzický útok voči poškodenému a takisto nepočul žiadne vyhrážky voči poškodenému, a to ani zo strany C. Z.. Obžalovaný bol s C. Z. v priamom rodinnom pomere ako bratranec a sesternica, čo sa týka svedka W. G., ktorého nevidel 5 rokov, v inkriminovaný deň šiel pustiť von svedka C. K., keďže na dverách bol nejaký pípač a nedali sa preto otvoriť. Keď prišla policajná hliadka, všetko prebiehalo v pokoji, C. Z. im povedala skutočnosti, o ktoré sa malo jednať a pokiaľ sa dobre pamätá, poškodený bol prvý, ktorý povedal policajtom, že sa v byte nič nedeje. Verbálny prejav C. Z. bol veľmi hlučný, ale bol to jej normálny prejav. Ďalej uviedol, že si nevie vysvetliť, prečo je v danej veci obžalovaný, nakoľko v inkriminovaný deň sa išiel len previezť, lebo nemal čo na práci.
Poškodený - svedok L. Z. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že bol ženatý s C. Z., rod. G., manželstvo uzavrel po smrti svojich rodičov a jeho sestry a ostal sám so svojim synovcom - svedkom W. G. a ostali bývať v rodičovskom dome v J. v Bratislave. Keďže zostal sám so svojim synovcom, zobral si za manželku svoju sesternicu , ktorá pochádzala z Brezovej pod Bradlom a nakoľko ona nechcela ostať žiť v Bratislave, tak sa rozhodli, že dom predajú a za tieto peniaze kúpia dom v Radošovciach. Určitý čas žili v Radošovciach, avšak potom začali mať problémy s prácou a neskôr aj svedok W. G. so školou. Obaja pracovali v Bratislave v T. a počas tohto obdobia bývali na priváte na B. ul. č. XX v Bratislave, kedy sa im začalo rozpadať manželstvo, poškodený si našiel svojho priateľa a neskôr ich aj rozviedli, a to v septembri 2011. V tom čase bol svedok W. G. umiestnený do krízového centra na I. ul. č. XX/ A v Bratislave. Ohľadom dňa 26. 7. 2011, kedy na Okresnú prokuratúru pre Bratislavu II podal trestné oznámenie uviedol, že na tom nič nechce meniť, avšak od 18. 7. 2011 mal stále traumu a strach, že ho C. Z. bude napádať aj s jej príbuznými. Dňa 18. 7. 2011 prišiel v popoludňajších hodinách do bytu na B. ul. č. XX, kde bola C. Z. sama doma a kde jej dal peniaze za predaj domu v Radošovciach, malo sa jednať o sumu 35.000 € v hotovosti, aby si ich prerátala. Poškodený uviedol, že ich položil na stôl, pričom jej dal aj papier, aby mu podpísala, že si uvedenú sumu prevzala, čo však nespravila, nepodpísala to z dôvodu, že keď jej podával tú listinu, tak mu povedala: „Môj zlatý ja ti nič nepodpíšem, pokiaľ mi nedáš celú sumu za majetok“ čím myslela predaj domu v Radošovciach. Poškodený uviedol, že sa k nej choval slušne, pretože bola od neho minimálne raz tak väčšia, nakoľko vážila asi 130 kg, mal z nej strach, že ho zabije a z toho dôvodu odišiel z bytu, pričom ešte v ten večer mu mal volať svedok W. G., že pre C. Z. prišiel jej brat Z., a že jej pomáhal s vysťahovaním sa na Brezovú. Svedok W. G. ostal v byte sám a poškodený mal o neho strach, tak sa vydal za ním na byt, kde aj prespal. Nasledujúci deň 19. 7. 2011 prišiel do toho bytu na B. ul. č. XX okolo 21.00 h a zistil, že v byte sa okrem svedka W. G. nachádzajú aj iné osoby, a to C. Z., obžalovaní A. G., A. G. a Y. P.. S poškodeným mal do bytu spoločne prísť svedok C. K., pričom ako vošiel do bytu, všetky osoby vyšli z kuchyne do predsiene, pričom obžalovaný A. G. mu povedal: „Ty buzerant, daj peniaze“, na čo poškodený reagoval tak, že peniaze C. Z. už vyplatil. Na to mu mal obžalovaný A. G. povedať: „Neser ma, daj A. peniaze, lebo ťa tu zabijem.“ Keď toto zbadal jeho priateľ - svedok C. K., zľakol sa, snažil sa z bytu odísť, čo sa mu aj podarilo tak, že
- 9 -
odsunul obžalovanú A. G. od vchodových dverí a vyšiel von. Tým, že spodná brána sa dá otvoriť len na magnet, tak svedok C. K. zakričal na svedka W. G., aby mu išiel otvoriť dvere, čo tento následne aj urobil. Na to mala obžalovaná A. G. zabuchnúť dvere a povedať: „Z.“, teda obžalovaný A. G., „Nerob mu, zoberieme ho radšej do lesa“. Na to mal poškodeného obžalovaný A. G. udrieť päsťou dvakrát do brucha, raz do tváre, na čo mal spadnúť na zem, kde ho oboma rukami chytil za hlavu, pričom mu ju vykrútil a držal mu ju vykrútenú. Popritom C. Z. vytiahla nejaký papier a chcela, aby jej ho podpísal. Poškodený vôbec nevedel, o aký papier išlo a z toho dôvodu zareagoval tak, že jej nič nepodpíše, že radšej nech ho zabije, na čo mala obžalovaná A. G. povedať, nech sa kľudne zabije, že aj tak všetko po ňom zdedí C. Z.. V tom do bytu prišiel naspäť svedok W. G., ktorý videl, ako poškodený leží na zemi a o malú chvíľu niekto búchal na dvere, pričom obžalovaná A. G. povedala: „Ticho, to sú asi policajti“, na čo niekto otvoril dvere, nevedel presne uviesť kto, a vo dverách bol svedok C. K. a dvaja policajti.
Hneď ako ich zbadal, mal sa k ním rozbehnúť a povedať im, čo sa tam deje, že ho obžalovaný A. G. zbil, na čo sa policajti opýtali, o čo ide. Poškodený bol veľmi rozrušený, plakal, mal strach, a tak svedok C. K. povedal policajtom, že ho vydiera jeho manželka, na čo policajti reagovali, že oni toto riešiť nebudú, že tu ide o manželský spor, následne si preverili totožnosť všetkých osôb a poškodený ešte poprosil policajtov, aby na nich počkali, kým odtiaľ neodídu preč, na čo ich policajti počkali pri zadnom vchode a poškodený povedal svedkovi W. G., aby sa obliekol, že pôjde s nimi, čo aj urobil. Poškodený ďalej uviedol, že niekedy v lete roku 2012 sa stala taká nepríjemnosť, že keď končil v zamestnaní v T. v OC Z. po večernej zmene, tak pracovník SBS ho uzavrel v prevádzke z dôvodu, že ho dvaja chlapi sledovali vonku z auta na parkovisku, čo si všimol najskôr poškodený, keď vychádzal a znovu sa vrátil dovnútra. To, že ho sledujú zistil na základe toho, že jedného z nich poznal, bol to kamarát C. Z., pričom asi pol hodinu pred tým, ako sa uzavrel T., tak tieto dve osoby videl pri informáciách, ako sú reklamácie pre T., oproti predajni B.. Na základe toho požiadal pracovníka SBS, nech ešte chvíľu s ním počká, kým pre neho príde jeho priateľ - svedok C. K., ktorý prišiel okolo 23.00 h a spolu s ním išiel domov s tým, že tí dvaja muži tam už neboli. V čase výsluchu, t. j. dňa 6. 2. 2013 poškodený uviedol, že s C. Z. už potom vôbec nebol v kontakte, naposledy ju videl na súde na B. niekedy v novembri 2012, rovnako nebol v kontakte s ostatnými obvinenými a tento kontakt ani nevyhľadával. Veci, ktoré sa udiali v ňom vzbudili strach o jeho život a zdravie, v blízkosti C. Z. sa cítil stále ohrozený, aj počas rozvodu mal z nej strach, nakoľko počas rozvodového konania vynadala jeho právnej zástupkyni so slovami, že: „Ako môže zastupovať takých buzerantov“, z toho dôvodu sa s ňou odmietal konfrontovať, nakoľko by mu zase len vynadala a k ničomu by to neviedlo a s ďalšími obvinenými nechce mať nič spoločné, má z nich strach a obavu o svoj život, že ho zase napadnú. Vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní sa pridržiaval svojej výpovede z prípravného konania s tým, že uviedol, že pred samotným skutkom bral obžalovaných ako rodinu, keď býval s manželkou v Radošovciach, často sa navštevovali a to aj dvakrát za týždeň, samotný skutok sa podľa jeho presvedčenia stal z dôvodu, že jeho bývalá manželka - C. Z. chcela druhú polovicu peňazí z predaja domu, a to napriek tomu, že deň pred skutkom ju vyplatil, odovzdal jej 35.000 € s tým, že mal nachystaný aj písomný doklad o tom, že peniaze prevzala, avšak keď si peniaze prepočítala, povedala mu, že žiadny papier mu nepodpíše. Z hľadiska rodinných vzťahov je s obžalovaným A. G. bratranec, ten mal byť spolu s C. Z. v byte skôr, ako tam prišiel on s tým, že pred tým si s bývalou manžel-
- 10 -
kou netelefonoval. S. C. K. bol v byte po dobu 10 - 15 minút, kým sa mu podarilo odísť, videl, ako ho obžalovaní spolu s bývalou manželkou obkľúčili, videl, ako ho obžalovaný A. G. udrel päsťou do oka, počul nadávky a tak isto aj to, ako mu obžalovaný A. G. vykrútil hlavu. Poškodený sa opravil a uviedol, že ho obkľúčili jeho bývalá manželka a obžalovaní A. G. a Y. P., obžalovaná A. G. stála pri dverách, pri ktorých stál aj svedok C. K.. Čo sa týka úderu zo strany obžalovaného A. G., tento ho udrel do pravého líca, mal modrinu, ako aj odreniny, avšak na lekárske vyšetrenie nešiel, sám sa tak rozhodol, keďže mal traumu, bol v šoku a k otázke, prečo bolo trestné oznámenie podané až týždeň po predmetnej udalosti, teda 26. 7. 2011, sa vyjadriť nevedel. Je pravdou, že pred pojednávaním povedal na chodbe v prítomnosti obžalovaných obhajcovi, že chce, aby trestné stíhanie bolo zastavené, avšak povedal si, že prečo by malo byť zastavené, keď je poškodený. Poškodený tiež uviedol, že po príchode policajnej hliadky im nehovoril nič, hovoril za neho svedok C. K., pričom policajti museli na ňom vidieť stopy zranenia.
Svedok C. K. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že v roku 2010 sa zoznámil s poškodeným L. Z. a od toho roku sú aj priatelia a spolu bývajú na K. ul. č. X v Bratislave. Dňa 19. 7. 2011 prišiel s poškodeným asi okolo 21.00 h do bytu na Dudvážskej ulici na prízemí a zistil, že v byte sa okrem svedka W. Heindla nachádzajú aj C. Pobešková a obžalovaní A. G., A. G. a Y. P., ktorých on osobne nepoznal, poškodený mu ale povedal, že sú to bratranci C. Z.. Do bytu išiel spolu s poškodeným z dôvodu, lebo sa starajú o svedka W. G. a nechceli ho nechať v byte samého, pričom ako vošli do bytu, z kuchyne vyšli všetky štyri osoby aj so svedkom W. G. s tým, že obžalovaný A. G. povedal poškodenému: „Ty buzerant, naval peniaze, lebo ťa tu zabijem.“ Svedok uviedol, že vtedy sa zľakol a snažil sa odísť z bytu, pri dverách ale bola obžalovaná A. G., ktorá ho nechcela pustiť von, avšak nakoniec sa mu to podarilo, odišiel z bytu, ale zistil, že spodná brána je uzavretá a dá sa otvoriť len na magnet a z toho dôvodu zakričal na svedka W. G., nech mu otvorí dvere, na čo mu ich prišiel otvoriť. Svedok vyšiel von a zavolal políciu, ktorá prišla do nejakých 10 minút, následne išli spolu s policajtmi hore do bytu, kde zabúchali na dvere. Svedok počul cez dvere, ako obžalovaná A. G. povedala, že prišli policajti, najskôr nechceli otvoriť dvere, ale potom C. Z. skríkla, aby ich otvorili, dvere mala otvoriť obžalovaná A. G., svedok vošiel dovnútra a policajti sa spýtali, o čo tam vlastne ide. C. Z. im následne povedala, že ju
manžel - poškodený „ojebal“ o peniaze, vtedy prišiel poškodený k dverám, nakoľko príslušníci policajnej hliadky si už vtedy pýtali doklady totožnosti. Doklady totožnosti predložili všetci okrem obžalovaného A. G., ktorý povedal, že doklady má dole v aute, následne svedok požiadal policajnú hliadku, aby tam s nimi počkali, nakoľko mali s poškodeným strach z celého konania tých štyroch osôb, pričom policajti tam s nimi počkali, kým prišiel pre neho, poškodeného a svedka W. G. taxík. Následne všetci traja odišli k nemu domov taxíkom, pričom mal poškodenému povedať, nech ide k lekárovi, nech má nejakú správu o napadnutí. Poškodený nemal nejaké viditeľné poranenia, mal len začervenané líce pod pravým okom, nakoľko bol ale poškodený veľmi rozrušený a vystrašený, tak k lekárovi odmietal ísť. Svedok tiež uviedol, že má vedomosť o tom, že v lete roku 2012 sa mal udiať incident v T., kde poškodený pracoval, keď musel vtedy svedok pre poškodeného prísť do OC Z., pretože ho sledovali a on mal strach, že mu niečo spravia. Jeden z mužov, ktorí ho sledovali, mal byť kamarát C. Z., poškodený vtedy poprosil pracovníka SBS, aby s ním počkal, kým pre neho svedok príde,
- 11 -
pričom ten pre neho prišiel okolo 23.00 h. Svedok tiež uviedol, že keď vošli s poškodeným do bytu, tak poškodeného hneď C. Z. spolu s A. G. zavliekli do obývačky, kde ho zvalili na zem a svedok už vtedy vedel, že je zle, tak chcel ísť von zavolať políciu, nakoľko sa veľmi preľakol. C. Z. držala v ruke nejaký papier, pričom on začul, ako poškodeného nútila, aby jej na ten papier dal svoj podpis. Vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní sa pridržiaval svojej výpovede z prípravného konania, pričom uviedol, že trestné oznámenie podal spolu s poškodeným a pokiaľ si dobre pamätá, malo to byť na druhý deň, samotný poškodený v tom čase nejavil viditeľné známky poranení, sťažoval sa na bolesti brucha a hlavy, avšak na lekárske vyšetrenie nešiel, lebo bol v šoku a mal strach z obžalovaných. Svedok ďalej uviedol, že si už presne nepamätá, či videl, že by bol poškodený fyzicky napadnutý. Svedok nevedel vysvetliť ani svoj rozpor vo výpovedi v tom, kedy podávali trestné oznámenie, nevedel rovnako vysvetliť, prečo ho podali až týždeň po incidente. Svedok uviedol, že je pravdou, že po predchádzajúcom pojednávaní povedali obhajcovi v prítomnosti obžalovaných, že chcú, aby bolo trestné stíhanie zastavené - povedali to preto, lebo C. Z. zomrela a chceli, aby bol s celou vecou kľud.
Svedok W. G. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že je synovcom C. Z. a poškodeného L. Z., pokiaľ ešte žili starí rodičia, tak sa tí o neho starali a keď zomreli, tak bol zverený do pestúnskej starostlivosti C. Z. a poškodeného. Svedok uviedol, že jeho mama W. zomrela, keď mal 12 rokov, svojho otca videl prvýkrát, keď mal 18 rokov, s ním nie je vôbec v kontakte a ani nejaví záujem starať sa o neho. Svedok v minulosti býval v byte na B. ul. č. XX v Bratislave, pričom tento byt mali prenajatý poškodený a C. Z., potom si ale poškodený našiel priateľa, u ktorého začal bývať a svedok v tomto byte ostal s C. Z.. Poškodený mu denne volával, svedok za ním chodil aj do roboty a poškodený ho chodieval pozrieť aj do bytu. Niekedy v roku 2011 sa C. Z. rozviedla s poškodeným a on bol rozhodnutím súdu umiestnený do krízového centra na Budatínskej ul. č. 59/A v Bratislave. Čo sa týka inkriminovaného dňa, bolo to niekedy v lete 2011 cez prázdniny, keď sa C. Z. rozhodla, že ide bývať naspäť na Brezovú, pričom sa mal o neho starať poškodený. Pobalila si veci a prišiel pre ňu brat, ktorý ju odviezol na Brezovú aj s jej vecami, pričom svedok ostal jeden deň v byte sám, ale poškodený potom večer prišiel, či tam ostal spať, uviesť nevedel, nepamätal si to. Na druhý deň, keď bol svedok na byte a pozeral televízor, niekedy poobede zdola zazvonil zvonček, bola to C. Z. s jej bratrancami a manželkou jedného z bratrancov, jednalo sa o obžalovaných A. G., Y. P. a A. G.. Svedok im išiel otvoriť a povedal C. Z., že zavolá poškodenému, ale ona mu povedala, že si prišla len pre tašky a že nemá nikomu volať, z toho dôvodu mu ani nezavolal a pustil ich do bytu. Išli do kuchyne, tam si vypýtali vodu, zhruba o 5 minút na to prišiel poškodený so svojím priateľom - svedkom C. K. s tým, že obžalovaný A. G. začal hneď rozprávať o peniazoch. Keď ešte bývali v Radošovciach, tak bývali v rodinnom dome, ktorý potom poškodený s C. Z. predali, pričom poškodený svedkovi povedal, že C. Z. dal polovicu z tých peňazí, ale ona svedkovi tvrdila, že žiadne peniaze z predaja domu jej poškodený nedal, svedok nevidel, že by poškodený dával C. Z. nejaké peniaze, bolo mu to len povedané zo strany poškodeného. Keď prišiel poškodený na byt, tak si podal s obžalovaným A. G. ruku a ten začal hneď hovoriť o tých peniazoch, pýtal sa, že kde sú, mierne pri tom aj kričal, čoho sa zľakol svedok C. K. a chcel ísť von, tak mu išiel otvoriť dole bránu. Svedok uviedol, že vedel, že
- 12 -
svedok C. K. zavolal políciu, ale on už pri tom nebol, nakoľko išiel späť do bytu. Keď prišiel dovnútra, poškodený bol na chodbe, sedel na zemi a plakal, keď všetci odišli, poškodený mu povedal, že obžalovaný A. G. ho udrel do nosa, potom sa poškodený postavil, pričom obžalovaný A. G. mal stále hovoriť o peniazoch, dokonca mal poškodenému povedať, že ho zoberie do auta a vezme ho niekam do
lesa, kde sa spolu ešte porozprávajú. Následne prišli policajti a pýtali sa, čo sa stalo, na čo obžalovaný A. G. povedal, že akurát chceli ísť na políciu, či ale povedal ohľadom čoho, si svedok nepamätal. Policajti potom preverili totožnosť osôb, ktoré sa v byte nachádzali, nepamätal si, čo policajti ešte povedali, ale potom všetci odišli s policajtmi, svedok sa potom obliekol, poškodený zavolal taxík a išli ho čakať von zozadu domu a keď prišiel taxík, tak v aute boli ešte policajti a po nastúpení do taxíka išli domov ku svedkovi C. K.. Ohľadom toho, či sa niekto zo štyroch osôb, ktoré prišli na byt vyhrážal poškodenému svedok uviedol, že si konkrétne vyhrážky nepamätá, je ale pravda, že hovoril najmä obžalovaný A. G., a to so zvýšeným hlasom, ostatní tam len postávali. Svedok tiež nevidel, že by niekto v inkriminovaný deň fyzicky napadol poškodeného, rovnako nevidel a ani nepočul, že by C. chcela, aby jej poškodený podpísal nejakú listinu. Z. mu ale hovoril, že ho obžalovaný A. G. udrel do nosa, pričom keď mu to hovoril, bolo na ňom vidno, že nie je v poriadku, bol roztrasený, skoro až vystrašený, ale už neplakal ako predtým v byte. Ohľadom toho, kto mal otvoriť dvere policajtom uviedol, že to mal byť svedok C. K.. Vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní sa pridržiaval svojej výpovede z prípravného konania a uviedol, že osobne nevidel žiadny fyzický útok voči osobe poškodeného a ohľadom vyhrážok uviedol, že počul, ako poškodenému obžalovaný A. G. povedal, že ho zoberú do lesa a tam sa porozprávajú, pričom mal vedomosť o tom, že celý konflikt sa mal týkať peňazí, ktoré mal poškodený vyplatiť C. Z., ako jej podiel za predaj rodinného domu. Jemu osobne poškodený povedal, že vyplatil príslušný podiel C. Z., avšak keď bol na jej pohrebe, jej príbuzní mu povedali, že poškodený si nechal všetky peniaze a C. Z. nevyplatil. Svedok žiadne iné vyhrážky, okrem toho, že chceli poškodeného odviesť do lesa, nepočul, pričom počas inkriminovaného momentu zvýšeným hlasom hovoril obžalovaný A. G., ostatní tam len postávali.
Svedok A. K. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že vzhľadom na časový odstup si na tento prípad už vôbec nepamätá, mená obžalovaných a poškodeného mu nič nehovoria, takže nevie uviesť bližšie skutočnosti k predmetnej veci. Svedok si nepamätal, či mal poškodený v inkriminovaný deň nejaké viditeľné poranenia, pokiaľ by však došlo k fyzickému útoku počas ich prítomnosti, postupovalo by sa v zmysle zákona a ak by to situácia vyžadovala, bol by o tom spísaný úradný záznam, alebo by bol poškodený vypočutý v zmysle zákona. Ak by sa v inkriminovaný deň stali udalosti tak, ako ich popisoval poškodený a z pohľadu výkonu jeho funkcie by bolo potrebné urobiť nejaké úkony, určite by boli vykonané v zmysle zákona. Pokiaľ pri výkone služby riešia udalosť, pri ktorej sa jedná o manželský spor, ak je to opodstatnené, tak to riešia výsluchom a ak to poškodený vyžaduje a sú naplnené všetky zákonné znaky, alebo ak poškodený nechce podať oznámenie a ani žiadna prítomná osoba a skutok nenapĺňa znaky trestného činu a ani priestupku a vec je možné riešiť dohovorom, tak sa vec na mieste rieši dohovorom, nakoľko nikoho nemôžu nútiť k výsluchu. Vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol zhodne ako vo svojej výpovedi z prípravného konania, že na tento prípad si absolútne nespomína, nespomínal si, že by za ich prítomnosti niekto na niekoho kričal: „My si pre teba
- 13 -
ešte prídeme“ a rovnako si nepamätá, že by niektorá z prítomných osôb povedala, že chce podať trestné oznámenie.
Svedok Bc. M. S. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že s odstupom času si vôbec nespomína na konkrétnu skutočnosť, že by mal ako člen hliadky preverovať nejaký spor, kde by vystupovali mená, ktoré sú uvedené v uznesení o vznesení obvinenia, tieto mená mu vôbec nič nehovoria a ani si na takéto osoby nespomína. Svedok si nepamätal, či mal v inkriminovaný deň poškodený nejaké viditeľné poranenia, či bolo na ňom vidieť nejaké znaky úderu do tváre, či mu tiekla krv a rovnako si nepamätal, či sa mu poškodený sťažoval, že bol fyzicky napadnutý. V prípade, že by sa stalo, že by počas ich prítomnosti došlo u poškodeného k fyzickému napadnutiu a on by im to oznámil, z hľadiska výkonu svojej funkcie by urobili úkony v zmysle zákona. Na otázku, či nebolo v dôsledku vyjadrenia poškodeného nutné robiť nejaké úkony, ktoré im vyplývajú zo zákona, ak prídu do kontaktu s osobou, voči ktorej bola páchaná trestná činnosť uviedol, že každý oznamovateľ je poučený o možnosti podať trestné oznámenie, čo podľa všetkého poškodený spravil, keďže sa vec rieši. Svedok si nepamätal, či sa im poškodený sťažoval, že bol fyzicky napadnutý alebo že sa mu niekto vyhrážal. Pokiaľ sa pri výkone služby jednalo o udalosť, ktorá bola manželským sporom, v prípade, že boli naplnené skutkové podstaty trestného činu alebo priestupku, postupovali v zmysle zákona. Vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol zhodne ako vo svojej výpovedi v prípravnom konaní, že na predmetnú vec si vôbec nepamätá, nevedel sa vyjadriť, či za ich prítomnosti niekto na niekoho kričal „my si pre teba ešte prídeme“, taktiež si nepamätal, či niektorá z prítomných osôb povedala, že chce na niekoho podať
trestné oznámenie, pokiaľ by sa ale za ich prítomnosti niekto sťažoval na fyzické útoky, musel by to riešiť buď obmedzením na osobnej slobode alebo v priestupkovom konaní spísaním záznamu.
Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil aj celý relevantný listinný materiál, všetky vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti, a to na základe starostlivého uváženia všetkých oklností prípadu tak, ako to predpokladá zákonné ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por., pričom je potrebné upozorniť aj na nasledovné faktory:
- obžalovaný A. G. vypovedal, že vo vzťahu k poškodenému nedošlo k žiadnym vyhrážkam ani k žiadnemu fyzickému násiliu, celé je to zo strany poškodeného zmanipulované a to z dôvodu, že mal zaplatiť peniaze za byt, ktorý predal a ktorý si v minulosti kúpil spoločne so svojou manželkou.
- obžalovaná A. G. vypovedala, že v predmetnom byte nedošlo k žiadnemu násiliu ani k žiadny vyhrážkam vo vzťahu k osobe poškodeného, s ktorým komunikovala C. Z. s tým, že rozhovor sa týkal peňazí, ktoré jej mal poškodený vyplatiť. Ďalej uviedla, že jej svedok W. G. povedal, že deň pred inkriminovaným dňom na neho poškodený spolu so svedkom C. K. kričali, že im musí potvrdiť, že peniaze za predaj domu vo výške 35.000 € C. Z. položili na stôl a ona si ich mala zobrať.
- obžalovaný Y. P. uviedol, že v byte nedošlo k žiadnemu fyzickému útoku na poškodeného, nikto z prítomných nepoužil proti nemu fyzický útok, obžalovaný nikoho neudrel a ani sa nesnažil niekoho udrieť, kopať a ani nijakým iným útokom niekoho napadnúť. Po tom, ako do bytu prišla policajná hliadka, tak zisťovala, či niekto utrpel ujmu na zdraví alebo na majetku a pritom poškodený ako prvý povedal nie a všetci to zopakovali, po-
- 14 -
tom sa rozišli s úsmevom na tvári a to bolo všetko, žiadny fyzický útok v byte nebol ani z jeho strany a ani z nikoho z prítomných. Rovnako sa v ten deň nikto nikomu nevyhrážal žiadnym spôsobom, pričom poškodený sám za prítomnosti policajnej hliadky uviedol, že „Radšej sa sám zabijem, ako by som ti mal dať peniaze!“
- poškodený L. Z. uviedol, že mu obžalovaný A. G. povedal: „Neser ma, daj A. peniaze, lebo ťa tu zabijem.“ Obžalovaný A. G. ho mal udrieť päsťou dvakrát do brucha, raz do tváre, na čo mal spadnúť na zem, kde ho oboma rukami chytil za hlavu, pričom mu ju vykrútil a držal mu ju vykrútenú. Popritom C. Z. vytiahla nejaký papier a chcela, aby jej ho podpísal. Poškodený vôbec nevedel, o aký papier išlo a z toho dôvodu zareagoval tak, že jej nič nepodpíše, že radšej nech ho zabije, na čo mala obžalovaná A. G. povedať, nech sa kľudne zabije, že aj tak všetko po ňom zdedí C. Z..
- svedok C. K. uviedol, že si už presne nepamätá, či videl, že by bol poškodený fyzicky napadnutý. Svedok nevedel vysvetliť svoj rozpor vo výpovedi o tom, kedy podávali trestné oznámenie, nevedel rovnako vysvetliť, prečo ho podali až týždeň po incidente.
- svedok W. G. vypovedal, že si nepamätá, či sa niektorá zo štyroch osôb, ktoré prišli do bytu vyhrážala poškodenému, nevidel ale, že by niekto v inkriminovaný deň fyzicky napadol poškodeného, rovnako nevidel a ani nepočul, že by C. Z. chcela, aby jej poškodený podpísal nejakú listinu.
- svedok Bc. M. S. uviedol, že pokiaľ by sa za ich prítomnosti niekto sťažoval na fyzické útoky, musel by to riešiť buď obmedzením na osobnej slobode alebo v priestupkovom konaní spísaním záznamu.
Súd dôsledne zvážil všetky zistené okolnosti a vyššie uvedené faktory a v konečnom dôsledku dospel k názoru, že v danom prípade existujú dva varianty možného riešenia daného skutkového stavu, z ktorých jeden je prezentovaný obranou obžalovaných, ktorých výpovede sa vzájomne zhodujú a podporujú a druhý variant zodpovedá tvrdeniam poškodeného L. Z., čiastočne podporených výpoveďou svedka C. K. a výpoveďou svedka W. G., pričom súd poukazuje na skutočnosť, že keďže výsluchy príslušníkov policajnej hliadky boli vykonané až 3 roky po tom, kedy obžalovaní mali spáchať skutok, ktorý sa im kladie za vinu, z dôvodu dlhého časového odstupu nevedeli k veci vypovedať, nakoľko si nič nepamätali, pričom najmä ich výpovede mali podľa súdu jednoznačne preukázať, či v daný deň došlo k fyzickému útoku a k vyhrážkam. V danom prípade nebolo teda možné jednoznačne preukázať, či v inkriminovaný deň došlo naozaj k fyzickému útoku a k vyhrážaniu sa zo strany obžalovaných, čo potvrdzuje aj tvrdenie príslušníka
policajnej hliadky Bc. M. S., ktorý uviedol, že pokiaľ by sa za ich prítomnosti niekto sťažoval na fyzické útoky, musel by to riešiť buď obmedzením na osobnej slobode alebo v priestupkovom konaní spísaním záznamu, čo sa však nestalo. Súď ďalej dáva do pozornosti tvrdenia priateľa poškodeného - svedka C. K., ktoré taktiež jednoznačne nepreukazujú, že obžalovaní fyzicky napadli a vyhrážali sa poškodenému, rovnako nebolo preukázané, že poškodený utrpel pri fyzickom útoku zranenia, tvrdenia poškodeného a svedka C. K., že poškodený nešiel k lekárovi z dôvodu, že mal strach o svoj život, považuje súd za účelové. Z vykonaného dokazovania tiež vyplýva, že v inkriminovaný deň nemali obžalovaní so sebou žiadny dokument, k podpisu ktorého mal
- 15 -
byť poškodený nútený, nakoľko túto skutočnosť uviedol vo svojej výpovedi len poškodený, pričom obžalovaní a ostatní svedkovia sa zhodli, že nemajú vedomosť o tom, že mal byť v danom momente F. Z. donútený niečo podpísať. Ďalej dáva súd do pozornosti aj skutočnosť, že poškodený podal na obžalovaných trestné oznámenie až dňa 26. 7. 2011, teda až sedem dní po tom, ako sa mali obžalovaní dopustiť skutku, ktorý sa im kladie za vinu, pričom tieto faktory a uvedené výsledky dokazovania, vrátane oboznámenia listinného materiálu, neumožňujú jednoznačne konštatovať, ktorý z uvedených variantov zodpovedá objektívnej realite, teda nie je možné kategoricky a bez akýchkoľvek pochybností zodpovedať otázku, či sa skutočne obžalovaní dopustili vyššie uvedeného konania, či poškodeného násilím a hrozbou inej ťažkej ujmy nútili, aby niečo konal.
S ohľadom na uvedené skutočnosti súd po vykonanom dokazovaní zistil, že v danom prípade dôkazná situácia neposkytuje dostatočný podklad na rozhodnutie o vine obžalovaných - v danom prípade neexistuje žiadny nespochybniteľný dôkaz pre vyslovenie bezpečného a logického záveru o vine obžalovaných. Unesenie dôkazného bremena a „udržanie obžaloby" je v každom prípade úlohou prokurátora, ktorý by už v procese získavania dôkazov v prípravnom konaní mal dbať na ich zákonnosť a ďalšiu použiteľnosť. Nie je síce vylúčené, že udalosť sa stala tak, ako je to uvedené v obžalobe a že páchateľmi sú obžalovaní, ale len úvahy a domnienky nepostačujú na pozitívne rozhodnutie o vine - vina obžalovaných musí byť preukázaná nespochybniteľne a musí sa opierať o dôveryhodné dôkazy. Súhrn priamych a nepriamych dôkazov musí tvoriť logickú, ničím nenarušovanú sústavu vzájomne sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaných, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru.
V tejto súvislosti súd upozorňuje na to, že pre podanie obžaloby je postačujúce tzv. dôvodné podozrenie, že konkrétna osoba sa dopustila konkrétneho trestného činu, avšak pre uznanie viny obžalovaných pred súdom sa vyžaduje nespochybniteľné a jednoznačné presvedčenie súdu o preukázaní toho, že ku konkrétnemu skutku došlo, že tento skutok je trestným činom a že sa ho dopustili práve obžalovaní. Takéto presvedčenie súdu však v tomto prípade absentuje, preto v zmysle princípu in dubio pro reo súd musel obžalovaných spod obžaloby oslobodiť so záverom, že nebolo jednoznačne preukázané, že sa žalovaný skutok vôbec stal.
Použitie zásady „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obžalovaného) prichádza do úvahy vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a vyhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému objasneniu skutkovému stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie. Použitie zásady „in dubio pro reo“ prichádza do úvahy vtedy, keď súd po vykonaní všetkých dôkazov a po ich vecnom zhodnotení nemôže bezpečne ustáliť, ktorá z viacerých verzií zodpovedá objektívnej pravde.
S poukázaním na odôvodnenie rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku - obžalovaných oslobodil v zmysle zákonného ustanovenia § 285 písm. a/ Tr. por. s presvedčením, že takéto rozhodnutie je v plnom súlade s vykonaným a vyhodnoteným dokazovaním a z neho vyplývajúcou absenciou presvedčenia súdu o nespochybniteľnom a jednoznačnom preukázaní viny obžalovaných A. G., A. G. a Y. P., ktoré presvedčenie by muselo byť založené na závere, že niet pochybností o tom, že k danému skutku došlo, že tento skutok je trestným činom a že sa ho dopustili práve obžalovaní A. Herák, Miroslava Heráková a Zdenek Langovič.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia, na podpísanom súde.