Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9T-41-2015.pdf
PDF · 101.17 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-9T/41/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Samosudca Okresného súdu Dolný Kubín JUDr. Rastislav Stieranka na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.04.2016 v Dolnom Kubíne takto
rozhodol:
Obžalovaná
M. G., rod. F., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom Y. Č.. XXX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v inej veci v ÚVV a ÚVTOS Žilina, je vinná, že 1. v presne nezistenom čase v období od 18.05.2015 do 04.06.2015 sa v obci Y. vyhrážala V. Z., nar. XX.XX.XXXX zabitím a podpálením majetku a L.. O. O., nar. XX.XX.XXXX podpálením majetku 2. dňa 04.06.2015 v čase okolo 19:00 hod. v obci Y., v spoločnom dvore medzi rodinnými domami č. 228 a 229, sa pod vplyvom alkoholu vyhrážala O. G., nar. XX.XX.XXXX tým, že ju zabije a podpáli, pričom jej vulgárne nadávala, čo v O. G.Č. vzbudilo dôvodnú obavu o svoj život, zdravie a majetok, teda inému sa vyhrážala smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, čin spáchala závažnejším spôsobom konania(na viacerých osobách) a čin spáchala v bode 2. na chránenej osobe (osoba vyššieho veku), čím spáchala
pokračovací prečin „Nebezpečné vyhrážanie“ podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Tr. zák., v spojení s § 138 písm. j) Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák.
a za to jej súd
ukladá
podľa § 360 ods. 2 Tr. zák., v spojení s § 37 písm. m) Tr. zák. a § 38 ods. 4 Tr. zák., za použitia § 41 ods. 3 Tr. zák., spoločný trest odňatia slobody vo výmere dva roky. Súd podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaraďuje obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Súd podľa § 41 ods. 3 Tr. zák. ruší výrok o vine a výrok o treste uvedený v rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 9T/41/2015 zo dňa 02.10.2015,ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine a vo výroku o treste svoj podklad.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Dolný Kubín podal voči obžalovanej dňa 28.08.2015 obžalobu pre skutok, v zmysle ktorého sa obžalovaná: „... najmenej od polovice mája 2015 v presne nezistenom čase v obci Y. pod vplyvom alkoholu vyhrážala susedom V. Z., D.. XX.XX.XXXX a L.. O. O., D.. XX.XX.XXXX a aj svojmu okoliu zabitím a podpálením, ako aj dňa 04.06.2015 v čase okolo 19:00 hod. vo dvore rodinného domu č. 229 v obci Y. pod
vplyvom alkoholu sa začala vyhrážať O. G.Č., D.. XX.XX.XXXX tým, že ju zabije a podpáli a popri tom jej vulgárne nadávala, že je piča, čo v nej vzbudilo dôvodnú obavu o život, zdravie a majetok a preto vec nahlásila na polícii.“. Na hlavnom pojednávaní konanom v dňoch 29.09.2015 a 02.10.2015 (č.l. 160, 172) okresný súd vykonal dokazovanie, po ktorom okresný súd vo veci rozhodol. Skutkovú vetu podanej obžaloby pritom súd rozdelil na dva čiastkové útoky s tým, že ohľadom čiastkového útoku v bode 2. uznal obžalovanú vinnou a ohľadom čiastkového útoku v bode 1. ju spod obžaloby oslobodil (č.l. 174). Následne Krajský súd v Žiline dňa 10.12.2015 zrušil rozhodnutie okresného súdu o oslobodení obžalovanej ohľadom útoku v bode 1. a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie (č.l. 209). Po vrátení veci okresný súd na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.03.2016 (č.l. 247) a dňa 12.04.2016 (č.l. 260) doplnil dokazovanie podľa pokynu krajského súdu a následne vo veci vyhlásil rozsudok. Pri rozhodovaní a hodnotení vykonaných dôkazov vo vzťahu k čiastkovému útoku v bode 1. bol okresný súd viazaný názorom krajského súdu, pričom ohľadom skutku v bode 1. vychádzal z nasledovných dôkazov: Obžalovaná na hlavnom pojednávaní (č.l. 161) vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní (č.l. 25) a pred sudcom pre prípravné konanie (č.l. 9). Stále tvrdila, že žalované skutky nespáchala, t.j. nikdy sa nikomu nevyhrážala, ani nehrozila podpálením. Výpovede svedkov a poškodených proti nej sú motivované ich snahou vypudiť ju z obce Y.. Priznala, že u nich v dome v minulosti horelo, ale to ju nebohý manžel podpálil pri maľovaní podlahy. Po prepustení z ústavnej protialkoholickej liečby v máji 2015 sa chcela vrátiť k rodičom do obce U., tí ju však odmietli prijať. Vlastné deti, ktoré jej boli medzičasom odňaté, nebola navštíviť, pretože nemala peniaze. Nezaevidovala sa ani na úrade práce. Potvrdila, že po prepustení z liečby začala opäť piť a opitá prišla aj za psychiatričkou. Alkohol si nekupuje za vlastné peniaze, ale jej ho kupujú chlapi v krčme. Vyhrážanie sa starostovi obce obžalovaná poprela. Obžalovaná napokon tvrdila, že týždeň pred skutkom zo dňa 04.06.2015 sa doma ani nezdržiavala, keďže bola u svojej kamarátky O. C. v obci U. (č.l. 184).
Poškodená V. Z. ako dcéra svedkyne O. G. na hlavnom pojednávaní (č. l. 163), ani po doplnení jej výsluchu (č.l. 250) nevedela vypovedať úplne zhodne ako v prípravnom konaní (č.l. 36, 39), čo však nevedela bližšie zdôvodniť. Súd preto vychádzal z jej skoršej výpovede, keďže táto bola zaznamenaná s menším časovým odstupom od spáchania činu. Svedkyňa vtedy uviedla, že obžalovaná sa v dôsledku nadmerného požívania alkoholu dlhodobo správa v obci problémovo. Uviedla, že obžalovanú považuje za nebezpečnú, keďže sa často vyhráža zabitím a podpálením, pričom už bola za to aj odsúdená. Obžalovaná býva v susedstve jej matky, pričom majú medzi domami spoločný dvor. Poškodená býva neďaleko od nich. Obžalovaná sa dlhodobo správa agresívne najmä voči jej matke, preto sa táto bojí vychádzať z domu, ba i chodiť von na toaletu. Poškodená uviedla, že obžalovaná aj po prepustení z liečenia chodievala po dedine opitá, ale stalo sa, že ju aj dva dni nebolo vidieť. Po návrate z liečenia je v horšom stave ako bola predtým. Začala sa stretávať najmä s O. A., u ktorého popíja. Raz, keď sa od neho vracala späť domov a prechádzala okolo domu poškodenej, obžalovaná vulgárne nadávala a vo všeobecnosti hovorila, že deťom poodtína nohy sekerou, podpáli dedinu a niekoho pozabíja. Poškodená na jej slová nijako nereagovala. Poškodená vie, že v minulosti v dome obžalovanej horelo, pričom je presvedčená, že požiar spôsobila obžalovaná. Obžalovaná sa vyhrážala jej, aj jej matke a svedkovi U. aj potom, čo bola prepustená z protialkoholického liečenia. Uviedla, že obžalovaná sa správa stále rovnako už dlhodobo, t.j. stále sa vyhráža a pri každej príležitosti, keď zbadá poškodenú, hovorí prakticky to isté. Poškodený L.. O. O. na hlavnom pojednávaní (č.l. 166) nevypovedal zhodne ako v prípravnom konaní (č. l. 41), čo neskôr (č.l. 249) odôvodnil tým, že vtedy sa ho nikto nepýtal na vyhrážanie sa obžalovanej voči nemu. Potvrdil, že od r. 2010 je starostom obce Y., pričom s rodinou obžalovanej boli od začiatku problémy. Teraz v obci žije už len obžalovaná, keďže jej manžel v r. 2014 zomrel a ich maloleté deti boli zverené do pestúnskej starostlivosti. Poškodený ako starosta obce viackrát robil poriadok kvôli správaniu sa obžalovanej a jej manžela. Ich susedka, poškodená O. G. má z obžalovanej strach. Vie, že sa táto bojí chodiť na ich spoločný dvor, ba i na záchod, ktorý má vonku na dvore. Od smrti manžela sa obžalovaná stala agresívnejšou. Vyhrážala sa rôznym ľuďom zabitím a podpálením vrátene neho, pričom obžalovaná už bola za také konanie voči nemu aj odsúdená. Po návrate z liečenia v máji 2015 obžalovaná opäť začala požívať alkohol v nadmernej miere. Napriek jeho snahe pomôcť jej, obžalovaná o takú pomoc nestála. Poškodený uviedol, že od tretej osoby počul, že obžalovaná v krčme ponúkala peniaze ako odplatu za to, že ho niekto vypáli. Mal z jej konania obavu, keďže v blízkosti jeho domu sú drevené hospodárske budovy plné sena. V ten deň, keď naposledy obžalovanú opäť odviezli, tak prišiel svedok tiež na miesto policajného zásahu a videl ako obžalovanú odvážajú záchranári. Aj vtedy mu obžalovaná nadávala a vyhrážala sa mu podpálením. Správanie sa obžalovanej pod vplyvom alkoholu
je agresívnejšie a nevyspytateľné. V minulosti došlo v ich dome k požiaru a sám videl, ako sa inokedy manžel obžalovanej vyhrážal s horiacou handrou v ruke, že vypáli svoju sestru. Svedkyňa O. G. na hlavnom pojednávaní (č.l. 164), ani po doplnení jej výsluchu (č.l. 248) nevedela vypovedať úplne zhodne ako v prípravnom konaní (č.l. 29, 31), čo odôvodnila tým, že vzhľadom na vek postupne stráca pamäť. Súd preto vychádzal z jej skoršej výpovede, kedy potvrdila, že býva v susednom dome vedľa obžalovanej, pričom majú spoločný dvor. Uviedla, že obžalovaná sa jej stále vyhráža, že ju zabije a podpáli a že zhorí aj celá dedina. Ona sa jej bojí, lebo je už stará a obžalovaná dokáže svoje hrozby naplniť. V minulosti dokonca sama podpálila posteľ v svojom dome a takmer tam zhorela. Potvrdila, že obžalovaná aj po návrate z protialkoholického liečenia opäť chodievala domov opitá.
Svedok F. U. na hlavnom pojednávaní (č.l. 165) nevypovedal zhodne ako v prípravnom konaní (č.l. 45), čo neskôr (č.l. 252) odôvodnil tým, že vtedy považoval za prioritné konanie obžalovanej uvedené v bode 2. Uviedol, že obžalovaná je jeho švagrinou, keďže jej nebohý manžel bol bratom jeho manželky. Býva oproti domu obžalovanej. Správanie sa obžalovanej je dlhodobo agresívne a neprispôsobivé. To bolo aj jednou z príčin, prečo im príslušné orgány odňali deti, ktoré sú t.č. v pestúnskej starostlivosti. Po smrti jej manžela sa správanie obžalovanej ešte zhoršilo. Keď je opitá, jej správanie je nezvládnuteľné a agresívne. Aj po návrate z protialkoholického liečenia bolo jej správanie rovnaké. Naďalej chodievala domov opitá, dokonca svedok počul, že v krčme navádzala ľudí, aby zbili jeho manželku. Taktiež hrozila jeho synovi, že si ho večer počká a potom uvidí. Od ďalšej osoby v dedine vie, že obžalovaná sa idúc dedinou chválila, že ide zabiť jeho manželku za to, že ju dostala do väzenia. Obžalovaná sa po jej návrate z liečenia začala priateliť s O. A., ktorý je v obci z minulosti známy ako podpaľač. O obžalovanej je tiež známe, že v minulosti podpálila vlastný dom benzínom. Svedok uviedol, že v dedine je viacero svedkov ohľadom agresívneho správania sa obžalovanej, ale títo sa boja ísť svedčiť proti nej. Svedkyňa O. G., F.. P. na hlavnom pojednávaní (č.l. 260) potvrdila, že obžalovanú pozná už od detstva, keďže spolu vyrastali v rovnakej dedine. Naposledy ju videla v r. 2015, avšak nevedela uviesť deň ani mesiac stretnutia. Obžalovaná ju vtedy sama navštívila, pričom spolu vypili kávu, porozprávali sa a obžalovaná od nej v ten deň odišla. O najstaršieho syna sa starajú rodičia obžalovanej. Svedkyňa O.. R. W. (psychiater obžalovanej) na hlavnom pojednávaní (č. l. 162) potvrdila, že obžalovaná sa po prepustení z ústavnej protialkoholickej liečby prišla do jej ambulancie objednať na prvé vyšetrenie. V tom čase bola zjavne pod vplyvom alkoholu, preto s ňou svedkyňa neuskutočnila úvodný pohovor, ale ju len objednala na iný termín. Následne na ňou určený pohovor prišla, ale viac sa neukázala. Od príbuzných obžalovanej svedkyňa disponuje informáciami, že keď je obžalovaná opitá, správa sa agresívne. Sud neakceptoval návrh obžalovanej (č.l. 261) a nevykonal dokazovanie výsluchom svedkov (manželia A.), keďže návrh v tomto smere nebol učinený „bez meškania“ po doručení riadnej výzvy (č.l. 136), hoci existencia takého dôkazu (svedka) bola obžalovanej známa už v čase podania obžaloby (§ 240 ods. 3 prvá veta Tr. por.). Odhliadnuc od toho však treba uviesť, že správanie sa obžalovanej v inkriminovanom období je dostatočne preukázané doteraz zhromaždenými dôkazmi tak, ako to konštatoval už Krajský súd v Žiline (č.l. 214). Ďalej súd vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov: Z prečítaných trestných oznámení mal súd preukázané, že svedok F. U. podal trestné oznámenie voči obžalovanej dňa 05.06.2015 o 09:00 hod. v budove OO PZ Dolný Kubín (č. l. 1) a poškodená O. G. podala trestné oznámenie dňa 05.06.2015 o 13:00 hod. v budove OO PZ Dolný Kubín (č l. 3). Ostatné osoby trestné oznámenie v tejto veci nepodali. Zo správy psychiatrickej liečebne Sučany (č.l. 93) vyplýva, že obžalovanej bola ochranná protialkoholická liečba dňa 18.05.2015 predčasne zrušená ako neúčelná, a to z dôvodu hrubých osobnostných abnormít obžalovanej a absencie akejkoľvek motivácie na jej strane k takejto liečbe. Zo správ ohľadom hospitalizácie obžalovanej na psychiatrickom oddelení Hornooravskej nemocnice s poliklinikou Trstená (č.l. 89 - 92) vyplýva, že obžalovaná bola na podnet polície dňa 04.06.2015 cca o 21:00 hod. prevezená z obce Y. na urgentné psychiatrické vyšetrenie. Pri prevoze záchranári požiadali o asistenciu policajtov vzhľadom na správanie sa obžalovanej. Obžalovaná bola na druhý deň po stabilizovaní jej psychického stavu z nemocnice prepustená.
Zo správ o povesti obžalovanej vyplýva, že táto bola zatiaľ len raz odsúdená tak, ako vyplýva z pripojeného spisu sp. zn. 9T/82/2014. Zo správy obce Y. ohľadom povesti obžalovanej (č.l. 94) vyplývajú tie skutočnosti, ako o nich vypovedal svedok L.. O. O.. Z lustrácie Sociálnej poisťovne vyplýva, že obžalovaná dlhodobo nikdy nikde riadne nepracovala (č.l. 155).
Z lustrácie v evidencii priestupkov (č.l. 156 - 159) vyplýva, že obžalovaná už v minulosti spáchala množstvo priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu voči ostatným obyvateľom obce Chlebnice. Z opisu spáchaných priestupkov vyplýva, že obžalovaná sa opakovane vulgárne vyjadrovala na adresu iných osôb a o.i. sa im vyhrážala podpálením, resp. smrťou. Z pripojeného spisu Okresného súdu Dolný Kubín sp.zn. 9T/82/2014 je preukázané, že obžalovaná bola trestným rozkazom zo dňa 31.12.2014 uznaná vinnou zo spáchania dvoch prečinov „Nebezpečné vyhrážanie“, ktoré spáchala v auguste a v septembri 2014 voči poškodenej O. G. a poškodenému O. O.. Poškodenú G. zároveň fyzicky napadla. Za to jej bol uložený len podmienečný trest odňatia slobody, pričom skúšobná doba v trvaní dva roky ešte stále plynie. Zároveň jej bolo uložené ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou, z ktorého však bola rozhodnutím Okresného súdu Martin dňa 18.05.2015 prepustená, keďže účel ochranného liečenia nemožno pre správanie sa obžalovanej dosiahnuť. Aj v tejto trestnej veci bola obžalovaná vo väzbe kvôli obave z jej ďalšieho správania sa, a to v čase od 10.09.2014 do 31.12.2014 (sp.zn. 0Tp/8/2015), pričom ihneď po odsúdení bola dodaná na výkon uloženého ochranného protialkoholického liečenia do Psychiatrickej liečebne Sučany. Z pripojeného spisu Okresnej prokuratúry Dolný Kubín sp.zn. Pv 29/2011 je preukázané, že obžalovaná bola v minulosti stíhaná pre údajné nebezpečné vyhrážanie sa tretej osobe podpálením, avšak trestné stíhanie bolo podmienečne zastavené. Následne prokurátor rozhodol o osvedčení sa obžalovanej v skúšobnej dobe napriek tomu, že táto počas skúšobnej doby spáchala tri priestupky. Aj v tejto trestnej veci bol podaný návrh na vzatie obžalovanej do väzby, ale napokon bol prijatý jej sľub a bola ponechaná na slobode tak, ako vyplýva z pripojeného spisu Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 0Tp/2/2011. Pri rozhodovaní o vine za spáchanie čiastkového útoku v bode 2., za ktorý už bola obžalovaná právoplatne odsúdená, súd vychádzal zo skutkovej vety rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín v tejto veci zo dňa 02.10.2015, keďže bol viazaný skutkovými zisteniami v tomto smere (§ 41 ods. 3 Tr. zák.). Výrok o vine z tohto rozsudku bol zrušený. Ohľadom čiastkového útoku v bode 1. okresný súd vychádzal z výpovedí poškodených L.. O. O. a V. Z. a svedkov F. U. a O. G.Á.. Pri hodnotení obsahu ich výpovedí bol okresný súd viazaný už vysloveným názorom krajského súdu (č.l. 214). Títo svedkovia (poškodení) potvrdili agresívne správanie sa obžalovanej nielen v minulosti, ale aj po jej návrate z liečenia (18.05.2015) až do momentu spáchania čiastkového útoku v bode 1. (04.06.2015), kedy bola zadržaná. Skutočnosť, že tieto usvedčujúce osoby neopisovali presný a detailný priebeh konania obžalovanej v úplnej zhode, nemožno hodnotiť ako zásadnejší rozpor medzi ich výpoveďami. Súd sa pritom riadil nasledovnými úvahami: Vo všeobecnosti platí, že pozícia osôb (obžalovaných), ktorí sa usilujú niečo zamlčať, je objektívne ľahšia oproti pozícii tých osôb (svedkov), ktoré pravdivo opisujú, čo sa na mieste činu stalo. Zatiaľ čo prvej skupine osôb stačí popierať a tvrdiť, že v danom čase a mieste „sa nič nestalo“
(čo ani pri opakovaných výsluchoch nie je zvlášť náročné opakovať), druhá skupina musí pri každom výsluchu vždy odznova podrobne opisovať skutočne prežité udalosti. To pochopiteľne nemusí byť (zvlášť pri násilnej trestnej činnosti) pod tlakom nepríjemných spomienok a odstupe času vždy spontánne, plynulé a tým aj navzájom zhodné. Je teda akceptovateľné, že obeť častého a opakovaného vyhrážania sa objektívne nie je schopná presne si zapamätať doslovný text (obsah) výhražného prejavu, ani detailný priebeh konania páchateľa a pri opakovaných výsluchoch je pre ňu problematické vždy presne zopakovať obsah takého prejavu a priebeh takého konania. Mierne odchýlky od detailného opisu dejového priebehu konania obžalovanej sú u svedkov (poškodených) v danom prípade akceptovateľné aj preto, že obžalovaná voči nim, resp. voči ich blízkym v minulosti neraz konala obdobným spôsobom. Dlhodobá recidíva obžalovanej v tomto smere je preukázaná aj z opisu ňou spáchaných priestupkov (č.l. 156-159). Ohľadom príbuzenského vzťahu medzi poškodenou O. G. a V. Z. (matka & dcéra), resp. medzi svedkom U. a obžalovanou (švagor & švagriná) treba uviesť, že samotná existencia blízkeho príbuzenského vzťahu nie je sama osebe dôvodom na spochybňovanie vierohodnosti výpovede takého svedka. Výpovede týchto osôb preto súd vyhodnotil ako vierohodné, keďže neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by vyvolávali pochybnosti o pravdivosti ich výpovedí. Tu treba poukázať aj na skutočnosť, že tieto osoby boli v prípravnom konaní, ale aj v konaní pred súdom, vypočuté vždy po riadnom poučení o možných následkoch tzv. krivej výpovede a pred súdom aj po zložení prísahy (§ 265 Tr. por.). Na svojich tvrdeniach pritom zotrvali aj počas súdneho konania, kde vypovedali priamo pred obžalovanou a jej obhajcom. Oproti výpovediam týchto osôb stojí osamotená výpoveď obžalovanej, ktorá takéto konanie len stroho popiera. Ani ňou navrhnutá svedkyňa G. jej žiadne alibi v tomto smere neposkytla.
Okresný súd takéto konanie obžalovanej (dva čiastkové útoky) právne kvalifikoval ako pokračovací prečin „Nebezpečné vyhrážanie“ podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Tr. zák., v spojení s § 138 písm. j) Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák., keďže obžalovaná sa takto vyhrážala viacerým osobám (§ 127 ods. 12 Tr. zák.), pričom poškodená G. bola osobou vyššieho veku (§ 127 ods. 3 Tr. zák.), s čím bola obžalovaná (ako jej suseda) uzrozumená. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadal na riadne naplnenie účelu trestu v zmysle § 34 Tr. zák., pričom v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zák. prihliadal aj na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. V danom prípade bol obžalovanej ukladaný spoločný trest v zmysle § 41 ods. 3 Tr. zák. za obidva čiastkové útoky uvedené vo výroku rozsudku. Preto súd zároveň zrušil výrok o treste uložený v tejto veci rozsudkom zo dňa 02.10.2015. Na strane obžalovanej možno konštatovať, že neexistuje žiadna poľahčujúca okolnosť. Oproti tomu bola zistená existencia priťažujúcej okolnosti v zmysle § 37 písm. m) Tr. zák., keďže obžalovaná už bola odsúdená za dva úmyselné trestné činy, dokonca toho istého druhu, ba aj voči tej istej osobe (9T/82/2014). Vzhľadom na prevažujúci pomer priťažujúcich okolností súd podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. upravil trestnú sadzbu uvedenú v osobitnej časti Trestného zákona (6 mes. až 3 roky) a zvýšil dolnú hranicu o jednu tretinu. Následne súd uložil obžalovanej trest len v prvej polovici takto upravenej trestnej sadzby (16 mes. až 3 roky) dúfajúc, že vykonaním takého trestu (po započítaní doby väzby) snáď bude dosiahnutý jeho účel.
Súd výkon tohto trestu podmienečne neodložil, keďže tomu bráni ustanovenie § 49 ods. 2 Tr. zák., ale aj § 41 ods. druhá veta in fine Tr. zák. Súd zaradil obžalovanú na výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže obžalovaná zatiaľ nebola vo výkone trestu odňatia slobody pre žiaden úmyselný trestný čin. O nároku poškodených na náhradu škody súd nerozhodoval, keďže títo taký nárok voči obžalovanej v priebehu trestného konania v zmysle § 46 ods. 3 Tr. por. neuplatnili. inému sa vyhrážala smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, čin spáchala závažnejším spôsobom konania(na viacerých osobách) a čin spáchala v bode 2. na chránenej osobe (osoba vyššieho veku),
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Dolný Kubín v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech alebo aj v neprospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti jeho vôli.
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ale len v jeho prospech
- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný zbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v jeho prospech i proti jeho vôli
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu. Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.