Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BR-4T/48/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno samosudcom JUDr. Ondrejom Kekeňákom, PhD., na hlavnom pojednávaní dňa 12.09.2022, v trestnej veci obžalovaného W. Q., takto

rozhodol:

Obžalovaný W. Q., nar. XX.XX.XXXX v I., trvale bytom I. XX, prechodne bytom P. J., I. námestie XXXX/XX, J., invalidný dôchodca,

s a u z n á v a z a v i n n é h o

zo zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zák.,

p r e t o ž e

dňa 03.12.2020 približne o 19.05 hod. v Centre pre deti a rodiny v E. O., kde bol v tom čase umiestnený, keď bol v izbe sám s maloletým R. B., nar. XX.XX.XXXX, tomuto maloletému hovoril, že „idú robiť sex a také blbosti“, kázal mu, aby mu chytil pohlavný úd do ruky a masturboval (maloletý uviedol - „vyhonil“), s čím maloletý R. B. nesúhlasil,

následne ležal v izbe na posteli na maloletom R. B., nar. XX.XX.XXXX tak, že maloletý R. B. bol na posteli v polohe priečne dole bruchom, nohy od stehien mu trčali dole z postele, mal na členkoch stiahnuté pyžamové nohavice, na genitáliách a na zadku bol nahý, pričom obžalovaný ležal na maloletom R.B. tak, že nohy mal na zemi a telom sa pohyboval dopredu a dozadu po maloletom, pričom pyžamové nohavice mal oblečené,

teda obžalovaný s maloletým R. B., nar. XX.XX.XXXX vykonával tieto sexuálne praktiky hoci vedel, že maloletý R. B., nar. XX.XX.XXXX mal v tom čase menej ako 15 rokov,

t e d a

osobu mladšiu ako pätnásť rokov sexuálne zneužil.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 201 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. d), j) Tr. zák., § 38 ods. 2, 3, 8 Tr. zák., za použitia ust. § 39 ods. 1, 3 písm. e) Tr. zák., na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a určuje mu skúšobnú dobu 1 (jeden) rok.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Brezno podal pod č. XPv/XX/XX dňa XX.XX.XXXX na tunajšom súde obžalobu na W. Q., ktorou mu kladie za vinu spáchanie zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je v nej uvedený.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 23.03.2022 uviedol, že je nevinný zo skutku uvedeného v obžalobe. Nikdy by niečo také, ako je popísané v obžalobe neurobil, keď už by chcel niečo také robiť, má na to ženy, ktoré by si v budúcnosti zobral za manželku. Je toho názoru, že si to na neho poškodený vymyslel a najradšej by poškodeného presmeroval na psychiatriu, podľa neho je psychicky chorý. Poprel, že by mal. poškodenému dňa 03.12.2020 hovoril nejaké sexuálne narážky v tom smere, aby mu šiel „vyhoniť“, naopak, povedal mu, že „ak budeš robiť nejaké debiliny, tak bude zle“. V ten večer si čítal na svojej posteli a aj maloletému R.B. povedal, aby šiel dole a niečo si čítal. V priebehu večera mal. poškodený mal podľa slov obžalovaného ísť v rámci ich spoločnej izby na svoju oddelenú posteľ s tým, že sa začal vyzliekať do naha a povedal „poď ma pretiahnuť“, na čo mu on odvetil, že nič také neurobí a ide ho udať pani vychovávateľke, ktorá robila dennú zmenu. Obžalovaný pokračoval, že vyššie uvedenú skutočnosť uviedol vychovávateľke pani X. W., na čo mu táto povedala, že na neho podá trestné oznámenie; povedala aj poškodenému, že ak povedal nepravdu a klamal, bude mať z toho zle, lebo ona vie, že obžalovaný takéto veci nerobí. Následne vychovávateľka išla na izbu za maloletým poškodeným, on do izby už nešiel.

Na otázku samosudcu uviedol, že čo sa v ten večer stalo oznámil pani W., ktorá to následne mala oznámiť pani S., ktorá sa avšak ponáhľala na autobus; čo sa stalo v ten večer, riešila až na druhý deň, kedy jej povedal, čo sa stalo.

Na otázku obhajcu, aké lieky dňa XX.XX.XXXX užil uviedol, že bral D. a ešte ďalšie nešpecifikované červené lieky.

Opatrovateľka, ktorá prišla na hlavné pojednávanie s obžalovaným ako jeho doprovod, na dopyt sudcu telefonicky zistila v P. J. presné názvy liekov, ktoré obžalovaný aktuálne užíva, a to: P. chromo XXX, U., Z., D., J. a injekčne užíva D.. Zároveň zistila, že jeho ošetrujúcim psychiatrom je Q.. S. od doby, od kedy je umiestnený v P. J., ktorá konzultuje jeho zdravotný stav raz za tri týždne, osobne alebo telefonicky.

Svedkyňa Q. S., vychovávateľka D. pre deti a rodiny B., samostatná skupina E. O. v priebehu hlavného pojednávania k skutku, ktorý sa mal stať dňa XX.XX.XXXX v E. O. uviedla, že mala toho dňa dennú službu, k skutku malo dôjsť vo večerných hodinách v čase približne od XX.XX hod. do XX.XX hod. V. o XX.XX hod. vošla do izby kde obžalovaný s poškodeným - mal. Y. O. hrali pexeso na zemi, pričom postele mali oddelené. Na izbe bývali celkom traja, pričom ten tretí - B. V. v izbe nebol, bol v tom čase v obývačke. Keďže sa jej končila denná služba o 19.30 hod., izby si kontrolovala a išla si zapísať denný prehľad o deťoch. Svoju kanceláriu má na poschodí, kde sa nachádza aj izba obžalovaného a poškodeného. Všetky dvere do izieb, ako aj do jej kancelárie boli otvorené, vo všetkých izbách, ako aj v kancelárii bolo zapnuté svetlo. Ako si zapisovala u seba v kancelárii denný prehľad, zrazu jej bolo divné, že je všade ticho. Bolo to možno v rozmedzí 10 minút, ako kontrolovala izbu, kde videla hrať sa na zemi obžalovaného a poškodeného Preto opätovne vošla do izby obžalovaného a poškodeného a videla ako poškodený bol na posteli obžalovaného, mal obidve nohy na zemi, bruchom ležal na posteli, pyžamové nohavice mal stiahnuté po členky, pričom slipy nemal, čiže od pol pása smerom dole bol nahý; obžalovaný sa na poškodenom kýval, jednu nohu mal zohnutú, druhú mal na posteli, pričom obžalovaný mal pyžamové nohavice na zadku. Či mal odhalený predok alebo nie, nevidela, nevie to povedať. Keď ich takto videla, skričala, že čo sa deje, poškodený skočil do svojej postele, prikryl sa perinou a obžalovaný

išiel za ňou, keďže už vedel, že je zle - vykrikoval, že sa ide zabiť, vošiel do kúpeľne, prehľadával všetky šuplíky, že sa ide dorezať. Svedkyňa pokračovala, že sa jej obžalovaného podariť upokojiť. Končila sa jej denná služba, prišla ju vytriedať kolegyňa W. V.. Obžalovaný sa medzitým upokojil a zaspal.

Na druhý deň šla s poškodeným k lekárke, pričom Q.. M. povedala, že nevidí nejaké známky znásilnenia alebo zneužitia. Toto bolo jediný takýto incident, ktorý si svedkyňa u obžalovaného všimla.

Na otázku samosudcu uviedla, že X. W., ktorá ich vedie ako koordinátorka v D. v E. O., volala v ten večer, čo sa stalo. Hneď na druhý deň šla podať trestné oznámenie, potom ako sa s poškodeným vrátila od doktorky. Nemá vedomosť ona sama a ani zo strany kolegýň, že by sa obžalovaný v minulosti správal tak, že by niekoho sexuálne obťažoval.

Na otázku obhajcu, či sa obžalovaný a pokodený dotýkali alebo nedotýkali, keď boli na tej posteli, svedkyňa uviedla, že dotyk to nebol. Má vedomosť o tom, že poškodený bol predtým v minulosti sexuálne zneužívaný, v čase keď mal približne päť rokov.

Z výpovede svedka - poškodeného Y. O. z prípravného konania vyplýva, že obžalovaný ho nahováral na také hnusné veci, že „aby mu vyhonil a obdobné blbosti“. Obžalovaný mu povedal, že „idú robiť sex, chytal ho za pipíka“, poškodený ho nechytal nikde. Obžalovaný ho nenútil vyzliekať sa, ani nič iné. Následne prišla nešpecifikovaná pani a kričala, poškodený nevedel uviesť, ako sa volala, ale vie ako vyzerá. Obžalovaný bol jeho kamarát, bral ho do obchodu, kúpil mu lízatko, banán. Chcel by sa tam (do D. na E. O. podľa obsahu výpovede) vrátiť, bolo mu tam dobre.

Mgr. X. Q., znalkyňa z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, v znaleckom posudku č. 21/2021 uviedla, že obžalovaný má intelekt orientačne v pásme ľahkej duševnej zaostalosti. Jeho osobnosť je simplexne štruktúrovaná, s nízkou frustračnou toleranciou, ťažko sa prispôsobuje novým a záťažovým situáciám. Na podklade inferiórneho intelektu je jeho schopnosť riešiť situácie obmedzená, nie je dobre orientovaný v situácii, jeho pohľad na realitu je skreslený, naivný. Vzhľadom na to je výrazne ovplyvniteľný ľuďmi vo svojom bližšom okolí. Myslenie má jednoduché, chudobné, na formálnej úrovni - nie je schopný abstrakcií. Myslenie a tvorba úsudku je u neho účinnejšia v situáciách bez emočných podnetov, city a nálady znižujú jeho mentálnu výkonnosť. Vzhľadom na nízku frustračnú toleranciu sa u neho v záťaži rýchlo hromadí afektívne napätie, ktoré môže odvádzať neadekvátne, konfliktne, alebo sebapoškodzovaním. Jeho emočné väzby sú plytké, málopočetné. Hodnotový systém má orientovaný na vlastné potreby, vzhľadom na intelektovú úroveň nemá rozvinuté vyššie city, rozhoduje sa často impulzívne, situačne, je ľahkovážny a infantilný. Vnímanie situácie je u obžalovaného výrazne naivné, v situácii sa slabšie orientuje, vzhľadom na nízku intelektovú úroveň, jeho interpretácia prežitého je ovplyvnená výraznou subjektivitou a naivným pohľadom na situáciu. Jeho pamäťové funkcie majú defektný výkon, kvantitatívne aj kvalitatívne sú na nízkej úrovni. Jeho schopnosť pamätať si a reprodukovať prežité udalosti je vo všeobecnosti, aj vo vzťahu k vyšetrovanej udalosti, znížená. To sa v jeho výpovedi môže odrážať predovšetkým v nepresnostiach. Vierohodnosť jeho výpovede je znížená jeho celkovo slabou orientáciou v situácii, tiež aj tým, že vzhľadom na osobnostnú nezrelosť ťažko znáša zodpovednosť a závažnosť prebiehajúceho vyšetrovania, čo ho môže viesť aj ku konfabulácii a skresľovaniu údajov. Psychologickým vyšetrením znalkyňa u obžalovaného nezistila znaky sexuálnej úchylky. Jeho sexualita je výrazne nezrelá, rovnako ako jeho celá osobnosť, s naivnou predstavou o pohlavnom akte a sexualite. Jeho pohlavný inštinkt je v rozpore s naivným nezrelým detským vnímaním, preto ho môže odvádzať impulzívne, bez plného náhľadu na situáciu. Môže v tomto smere konať neuvážene a impulzívne.

V priebehu hlavného pojednávania znalkyňa vo vzťahu k vypracovanému posudku č. 21/2021 v reakcii na vyjadrenie Q.. H. S. z V. ambulancie v J. (č. l. XXX), kde je uvedený záver o stredne ťažkej retardácii obžalovaného spolu so zoznamom užívaných liekov uviedla, že ako psychologička sa nevie plne vyjadriť ku chemickým vplyvom liekov na človeka. V rámci znaleckého posudku zaznamenala, že obžalovaný pôsobí utlmene a tento útlm zobrala do úvahy pri vyhodnocovaní diagnostických metód. Preto napríklad uviedla, že intelekt hodnotí orientačne, pretože bola nútená vziať do úvahy nielen výsledok testu, ale aj klinické pozorovanie, jeho spôsob riešenia priamo počas vyšetrenia, slovnú zásobu, ktorú používa, písomný prejav, ktoré nezodpovedali plne zlyhávaniu testov a prisúdila to čiastočne útlmu. Jeho zlyhávanie vo výkone je ovplyvnené mnohými faktormi. Pri vypracovávaní znaleckého posudku mala

vedomosť, že menovaný užíva lieky G., D., P. chrono, D., U. a R.. Vplyv týchto liekov vzala do úvahy pri vypracovávaní posudku a jeho záverov.

Na otázku obhajcu, aby sa vyjadrila k správe Q.. S. z č. l. XXX, ktorá uvádza u obžalovaného diagnostický záver stredne ťažká mentálna retardácia s poruchami správania, znalkyňa uviedla, že diagnostický záver je v kompetencii lekára psychiatra; v kompetencii psychológa je prispieť k tomuto záveru tým, že stanoví výšku intelektu, pričom obžalovaného posúdila na úrovni ľahkej mentálnej retardácie, čomu zodpovedá aj jeho školské zariadenie, keď je na praktickom učilišti, a taktiež aj slovná zásoba, spôsob uvažovania a jeho grafický prejav. Na otázku, či mala pri vypracovaní znaleckého posudku správy od ošetrujúcej psychiatričky obžalovaného, či s ňou komunikovala uviedla, že mala záznam z D. pre deti a rodiny, s Q.. S. ani s Q.. O. pri vypracovávaní posudku nekomunikovala.

Q.. X. Q., znalkyňa z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých v znaleckom posudku č. XX/XXXX uviedla, že poškodený Y. O. má osobnosť v procese vývinu, v klinickom obraze má pôsobiť dospelejšie, veku neprimerane, čo má odzrkadľovať to, ako bol v rodinnom prostredí veľmi skoro odkázaný sám na seba. Primerane svojmu nízkemu veku má tendenciu hodnotiť situácie subjektívne, bez nadhľadu. V diagnostických metódach sa odzrkadľuje nespracovaný sexuálny konflikt, nespracované agresívne tendencie, určitá vyprahlosť duševného života, narušená schopnosť socializácie, vytvárania a udržiavania primeraných emočných väzieb. V správaní je popisované odbrzdené veku neprimerané sexuálne správanie, ktoré pravdepodobne súvisí so sexuálnym zneužitím ešte v čase pobytu v rodine. Jeho kognitívny výkon je vo všeobecnosti veľmi nízky, intelektové schopnosti sú aktuálne orientačne v strednom pásme ľahkej duševnej zaostalosti. V testoch zameraných na pamäťový výkon poškodený takmer zlyháva, výkon je slabý nielen kvantitatívne, ale aj kvalitatívne, prítomná je tendencia vyplňať medzery v pamäti konfabuláciami. Jeho orientácia časom je nepresná. S ohľadom na uvedené je jeho schopnosť reprodukovať prežité udalosti vo všeobecnosti slabá. Jeho vnímanie interpersonálnych situácií je pozmenené pravdepodobne prežitým sexuálnym zneužitím v minulosti v čase pred umiestnením do Centra pre deti a rodiny. To sa odráža aj v jeho veku neprimeranom sexuálne odbrzdenom správaní, na ktoré nemá reálny náhľad, ťažšie ho kontroluje. Jeho spomienky na aktuálne vyšetrovanou udalosť sa miešajú so spomienkami na sexuálne zneužitie pred umiestnením do detského domova, nie sú dobre oddiferencované. Aktuálna situácia mu evokuje a prebúdza čiastočne disociované, potlačené spomienky na predchádzajúcu traumu, spomienkové obrazy sa mu navzájom prekrývajú. Aktuálne vyšetrovanú udalosť popisuje rovnakým spôsobom a používa k popisu udalosti rovnaké slovné spojenia ako na popis traumy z minulosti. Pri snahe o oddiferencovanie týchto dvoch udalostí sa vracia predovšetkým k prvotnej sexuálnej traume, ale veľmi rýchlo prestáva spolupracovať a uzatvára sa. Jeho schopnosť reprodukovať zapamätané vo vzťahu k vyšetrovaným udalostiam je výrazne obmedzená. Vierohodnosť jeho výpovede je znížená predovšetkým následkami predchádzajúcej sexuálnej traumy, nie je možné jednoznačne určiť, či sa spomienky týkajú aktuálnej vyšetrovanej udalosti, alebo predchádzajúcej traumatickej udalosti. Na základe analýzy dostupnej dokumentácie možno konštatovať, že u poškodeného boli v správaní prítomné známky sexuálneho zneužitia ešte pred vznikom aktuálnej vyšetrovanej udalosti.

V priebehu hlavného konania znalkyňa na otázku prokurátora, čo podľa znalkyne vedie poškodeného k tomu, že si aktuálne vyšetrovanú udalosť spája so sexuálnou traumou z minulosti uviedla, že aktuálne vyšetrované udalosti prebudili traumatické skúsenosti, ktoré boli hlboko potlačované; z hľadiska psychologického môže takéto prebudenie traumatických zážitkov z minulosti spôsobiť napr. vzhliadnutie filmu s tematikou sexuálneho zneužívania. Môže len predpokladať, že kontext prežívaných udalostí bol podobný, nemôže presne určiť, k akej traume došlo. Nemožno jednoznačne posúdiť, či známky traumy sú dôsledkom vyšetrovanej udalosti alebo sexuálneho zneužitia z minulosti. Nedokázala pri znaleckom posúdení odlíšiť, či vyšetrovaný poškodený hovoril prejavy ohľadom aktuálne vyšetrovanej udalosti alebo skúseností z Lučenca, kde bol sexuálne zneužitý, nakoľko vo svojom prejave vykazoval známky, ktoré svedčia o kontaminácii vyšetrovanej udalosti so zážitkom týkajúcim sa sexuálneho zneužitia v minulosti.

Na otázku obhajcu, či prejavy, ktoré zistila pri znaleckom vyšetrení poškodeného, mohli byť spôsobené napr. aj vzhliadnutím nevhodného filmu so sexuálnou tematikou alebo samotným lekárskym vyšetrením, pri ktorom otázky smerovali na danú oblasť, znalkyňa uviedla, že bola prítomná pri výsluchu poškodeného a nemyslí si, že v tej situácii, kedy bola prítomná pri výsluchu, možno na položenú otázku obhajcu odpovedať kladne.

MUDr. X. O., znalkyňa z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria v znaleckom posudku č. 66/2021 uviedla, že u obžalovaného zisťuje zníženie rozumových schopností a kognitívnych funkcií podmienené vrodene, disharmonický vývoj osobnosti. Ide o stav trvalý, ktorý sa nedá ovplyvniť liečbou; liečbou možno dosiahnuť len zmiernenie eretických (dráždivých) porúch správania a stabilizovať emotivitu. Obžalovaný napriek svojim zníženým intelektovým schopnostiam mohol v konkrétnom trestnom čine, za ktorý je stíhaný, rozpoznať protiprávnosť svojho konania pre spoločnosť, čo sa preukázalo aj tým, že sa snažil poprieť svoj podiel viny na spáchanej trestnej činnosti; vedel, že vychovávateľka išla na políciu oznámiť trestný čin v súvislosti s jeho správaním. Jeho ovládacie schopnosti boli, vzhľadom k jeho zníženým intelektovým schopnostiam a ťažko zvládnuteľnému sexuálnemu pudeniu, len ľahko, forenzne však nevýznamne znížené. U obžalovaného nebola zistená choromyseľná pohnútka k spáchaniu trestného činu, v súčasnosti schopný chápať zmysel trestného konania, vystupovať pred súdom a brániť sa primerané svojim schopnostiam (obrana môže byt' naivná, impulzívna so skresľovaním údajov, a pod.) Nedá sa však vylúčiť ani rozrušenie obžalovaného a následne skratkové a impulzívne správanie. U obžalovaného nebol zistený choromyseľný úsudok ani sexuálna úchylka, teda zo psychiatrického hľadiska jeho pobyt na slobode nie je nebezpečný. Vzhľadom k jeho povahovým vlastnostiam ako impulzivita, irritabilita, sklon k agresívnemu správaniu v záťažových situáciách, ľahko zníženým intelektovým schopnostiam, znalkyňa považuje za vhodné u obžalovaného pokračovať v ambulantnej psychiatrickej liečbe, ktorá môže prebiehať na báze dobrovoľnosti.

V priebehu hlavného pojednávanie predložil obhajca so súhlasom súdu znalkyni Q.. X. O. správu Q.. S. z č. l. XXX a položil jej otázku, či mala pri vypracovaní znaleckého posudku vedomosť, že obžalovaný užíva lieky uvedené v správe Q.. S. a či komunikovala s jeho ošetrujúcou psychiatričkou. Znalkyňa uviedla, že s Q.. S. nekomunikovala, k dispozícii mala celú zdravotnú dokumentáciu, z ktorej pri vypracovaní posudku vychádzala. Pokiaľ ide o lieky uvedené v lekárskej správe Q.. S., jedná sa o lieky zamerané na poruchy správania, ktoré obžalovaný užíval aj v čase, kedy došlo k vyšetrovanej udalosti a ktoré sú popísané aj v jeho zdravotnej dokumentácii, z ktorej vychádzala pri vypracovaní posudku. Na otázku obhajcu ohľadom zistení vyplývajúcich zo správy Q.. S., kde sa okrem iného u obžalovaného uvádza diagnostický záver stredne ťažkej mentálnej retardácie s poruchami správania, čo má vyplývať aj z lekárskych správ napr. na str. XX a XX znalkyňa uviedla, že na základe vlastného klinického vyšetrenia, na základe vzdelania, ktoré má obžalovaný a na základe jeho prejavu, vyhodnotila stupeň jeho intelektovo-mnestických funkcií v pásme ľahkej mentálnej retardácie; rovnako sa opierala aj o závery psychologického vyšetrenia, kde bol konštatovaný stupeň intelektu v pásme ľahkej až stredne ťažkej retardácie. Poukázala na skutočnosť, že nová klasifikácia MKCH10 rozdeľuje mentálne retardácie na ľahkú, t. j. debilita, stredne ťažkú, t. j. imbecilita a ťažkú, t. j. idiocia, čo odzrkadľuje úroveň intelektu a rozumových schopností človeka. Človek v pásme imbecility nie je schopný naučiť sa čítať, písať, absolvovať školskú dochádzku, pričom prejav obžalovaného nezodpovedá prejavu imbecila. Pokiaľ je v lekárskych správach uvedený diagnostický záver stredne ťažká mentálna retardácia, ide buď o diagnostický omyl, alebo o klasifikáciu podľa starých kritérií; skôr by považovala, že sa to berie ako stredne ťažká debilita, čo by zodpovedalo jeho prejavu a vzdelaniu, rozhodne sa však nejedná o prejavy imbecility.

Zo správy Centra pre P. a rodiny B. z XX.XX.XXXX vyplýva, že obžalovaný bol v Centre umiestnený rozsudkom Okresného súdu Lučenec, č.k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatného dňa XX.XX.XXXX, a to od XX.XX.XXXX. Od XX.XX.XXXX je obžalovanému v Centre, konkrétne v skupine P. E. O., poskytovaná starostlivosť na základe dohody o poskytovaní starostlivosti mladému dospelému v zmysle § 55 zákona NR SR č. XXX/XXXX Z.z. V emecionálnej oblasti je obžalovaný veľmi nestabilný, v skupine sa v afekte správa nepredvídateľne, z hnevu či strachu, ktorý nevie sám spracovať, vtedy sa stáva, že kričí, rozčuľuje sa a používa vulgarizmy. Pri adekvátnom prístupe - milé slovo, pohladenie, očný kontakt sa zvyčajne upokojí. Je ľahko ovplyvniteľný a nepozná hodnotu peňazí. Počas jeho umiestnenia v centre od roku 2002 sa jeho správanie odvíjalo v závislosti od jeho aktuálneho zdravotného stavu a nastavenia na farmakologickú liečbu. Počas pobytu absolvoval viacero hospitalizácii v V. nemocnici V.. Q. v S. ako aj v V. liečebni Z.. Je sledovaný u pedopsychiatričky Q.. B. s diagnózou - stredne ťažká duševná zaostalosť s významnou poruchou správania a potrebou pozorovania. Na základe žiadosti D. adresovanej O. samosprávnemu kraju bol vypracovaný posudok pre potreby posúdenia odkázanosti obžalovaného na sociálnu službu s výsledkom VI.-teho stupňa odkázanosti. Na jeho podklade Centrum požiadalo o umiestnenie obžalovaného v P. J. v J.. Obžalovanému bol rozhodnutím Sociálnej poisťovne č. 02020347230 priznaný invalidný dôchodok. Obžalovaný nebol obmedzený v spôsobilosti na právne úkony.

Zo správy zariadenia W. v Y. W. zo dňa 28.12.2020 vyplýva, že obžalovaný je v psychiatrickej starostlivosti od roku 2015 pre závažné poruchy správania pri mentálnej retardácii a nepriaznivom vývoji osobnosti. Je schopný účasti na procesných úkonoch v rámci svojich mentálnych možností. Z pripojených lekárskych správ z XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX Q.. V. S., pôsobiaceho v rámci tohto zdravotníckeho zariadenia vyplýva, že u obžalovaného bola zistená stredne ťažká duševná zaostalosť s významnou poruchou správania.

Zo správy D. pre P. a rodiny B. z XX.XX.XXXX ohľadom poškodeného Y. O. vyplýva, že poškodený bol do D. prijatý XX.XX.XXXX spolu so svojou sestrou K. O. na základe uznesenia R. súdu J., č.k. XP/ XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, vykonateľného XX.XX.XXXX. L. starostlivosť bola nad poškodeným nariadená rozhodnutím R. súdu J., č.k. XP/XX/XXXX-XX z XX.XX.XXXX, právoplatného XX.XX.XXXX, pričom ústavná starostlivosť má vykonávať spolu so svojou sestrou K. O. v tomto D.. P. v skupine ho nemajú príliš v obľube, keďže im vulgárne nadáva a provokuje ich svojim správaním. V. sa veľmi zaujíma o dievčatá, zvykne im dávať nevhodné návrhy so sexuálnym podtónom, alebo sa pred nimi obnažuje. Je sledovaný v V. ambulancii u Q.. B. s diagnózou - mierna duševná zaostalosť s poruchou správania s potrebou pozorovania alebo liečby.

Zo správy zariadenia Svet zdravia v Y. W. z XX.XX.XXXX vyplýva, že poškodený je v psychiatrickej starostlivosti od roku 2018 pre poruchy správania v rámci ľahkého mentálneho deficitu pri nepriaznivom vývoji osobnosti. Poškodený je schopný účasti na procesných úkonoch v rámci svojich mentálnych možností. Z pripojenej lekárskej správy zo 16.10.2020 Q.. V. S., pôsobiaceho v rámci W. zdravia v Y. W. vyplýva, že u poškodeného bola zistená mierna duševná zaostalosť s významnou poruchou správania s potrebou pozorovania alebo liečby.

Detská psychiatrická nemocnica, n.o. Z. vo svojej správe z 19.03.2021 uviedla, že poškodený je u nich hospitalizovaný od 12.02.2021 z dôvodu porúch správania pri vývojovej poruche intelektu. Poškodený má byť schopný výsluchu, ktorého priebeh je potrebné prispôsobiť jeho veku a rozumovým schopnostiam.

Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR z XX.XX.XXXX vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ uznaný vinným z priestupku proti majetku v zmysle § 50 ods. X zákona NR SR č. XXX/XXXX Zb., ktorého sa dopustil dňa XX.XX.XXXX, bola mu uložená pokuta vo výške XX,- A., ako aj z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu v zmysle § 49 ods. 1 písm. d) cit. zákona, ktorého sa dopustil 08.08.2021 v ubytovni J.; tento priestupok bol vybavený napomenutím. Z odpisu z registra trestov obžalovaného vyplýva, že nikdy v minulosti nebol súdom odsúdený.

Podľa § 201 ods. 1 Tr. zák., kto vykoná súlož s osobou mladšou ako pätnásť rokov alebo kto takú osobu iným spôsobom sexuálne zneužije, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov.

Trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v , ak tento zákon neustanovuje inak. Skutková podstata trestného činu predstavuje súhrn jednotlivých znakov, ktoré popisujú konanie jednotlivca a následok jeho konania ako trestný čin.

Podmienkou existencie skutkovej podstaty trestného činu je naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty trestného činu. Nedostatok jedného znaku sa rovná nedostatku skutkovej podstaty ako takej.

Z uvedeného vyplýva, že znaky skutkovej podstaty trestného činu majú všeobecne obligatórnu povahu s výnimkou prípravy a pokusu, kde chýba následok a príčinný vzťah medzi ním a konaním. Okrem toho, skutková podstata môže obsahovať niektoré znaky, ktoré nie sú vo všeobecnosti povinné (fakultatívne). Medzi obligatórne znaky, resp. skupiny znakov patria objekt, objektívna stránka, páchateľ a subjektívna stránka. Všetky tieto štyri znaky tvoria jednotný celok a sú v skutkovej podstate trestného činu obligatórne. Existujú v každej skutkovej podstate trestného činu, aj keď v nej nie sú výslovne uvedené. V prípade, ak by niektorý z týchto znakov chýbal, nešlo by v danom prípade o trestný čin.

Súd hodnotí dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Na základe vykonaného dokazovania súd v danom prípade dospel k záveru, že obžalovaný svojim konaním naplnil znaky zločinu sexuálneho zneužívania podľa Tr. zák. Obžalovaný konal v tzv. priamom úmysle (dolus directus - Tr. zák.), pretože pri spáchaní skutku uvedeného v obžalobe konal spôsobom uvedeným Tr. zák., t. j. chcel svojim konaním spôsobom uvedeným v porušiť záujem chránený týmto zákonom (záujem na ochrane mravného a fyzického vývinu detí mladších ako pätnásť rokov pred akýmikoľvek útokmi proti ich pohlavnej nedotknuteľnosti).

Na základe výsluchu svedkyne Q. S., poškodeného Y. O., znaleckých posudkov č. XX/XXXX, XX/ XXXX a XX/XXXX, má súd preukázané, že dňa XX.XX.XXXX približne o XX.XX hod. v D. pre deti a rodiny v E. O., bol sexuálne zneužitý poškodený mal. Y. O., nar. XX.XX.XXXX, teda osoba v čase skutku mladšia ako XX rokov, zo strany obžalovaného a to tak, že po predchádzajúcom verbálnom nabádaní na vykonanie sexuálneho aktu, obžalovaný aj napriek verbálnemu nesúhlasu maloletého na ňom vykonal akt sexuálneho zneužitia, keď ležal v izbe na posteli na maloletom poškodenom tak, že poškodený bol na posteli v polohe priečne dole bruchom, nohy od stehien mu trčali dole z postele, mal na členkoch stiahnuté pyžamové nohavice, na genitáliách a na zadku bol nahý, pričom obžalovaný ležal na poškodenom tak, že nohy mal na zemi a telom sa pohyboval dopredu a dozadu po maloletom, pričom pyžamové nohavice mal obžalovaný oblečené. W. poznamenáva, že k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu sexuálneho zneužívania, konkrétne k naplneniu objektívnej stránky, konkrétne konania sa nevyžaduje, aby či už obžalovaný alebo poškodený mali obnažené intímne alebo iné partie tela, ktoré spadajú pod pojem pohlavnej nedotknuteľnosti, keď skutku sa môže dopustiť plne oblečený páchateľ voči plne oblečenej obeti - napr. trvajúce dotyky páchateľa na intímne oblasti obete cez šaty obete, a pod. W. nemá žiadny objektívny dôvod pochybovať o pravdivosti výpovede priamej svedkyne Q. S. skutku, vychovávateľky Centra pre deti a rodiny B.. Hoci výpoveď poškodeného mal. Y. ohľadom stíhaného skutku je skreslená a pomiešaná spomienkami na sexuálne zneužitie pred umiestnením do detského domova, čo jendoznačne o. i. vyplýva aj z výsledkov znaleckého dokazovania, v spojení s výpoveďou priamej svedkyne stíhaného skutku Q.j usvedčuje obžalovaného zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

Súd výpoveď obžalovaného považuje a hodnotí ju ako nevieryhodnú, považuje ju za účelovú, učinenú v snahe zbaviť sa zodpovednosti za spáchaný čin. Uvedený záver podporujú okrem svedeckých výpovedí aj zistenia znalkyne Q.. X. Q. konštatované v rámci posudku čl. XX/XXXX, z ktorého o. i. vyplýva, že vnímanie situácie u obžalovaného je výrazne naivné, v situácii sa slabšie orientuje vzhľadom na nízku intelektovú úroveň, jeho interpretácia prežitého je ovplyvnená výraznou subjektivitou a naivným pohľadom na situáciu. Jeho pamäťové funkcie majú defektný vývoj, sú na nízkej úrovni, jeho schopnosť pamätať si a reprodukovať prežité udalosti je vo všeobecnosti aj vo vzťahu k vyšetrovanej udalosti znížená; to sa môže odrážať v nepresnostiach jeho výpovede. Jeho sexualita je výrazne nezrelá, rovnako ako jeho celá osobnosť, s naivnou predstavou o pohlavnom akte a sexualite, čo môže viesť k impulzívnemu konaniu, bez plného náhľadu na situáciu. Súd zdôrazňuje, že obžalovaný na rozdiel od svekyne S., ktorá ako vychovávateľka bola priamym svedkom incidentu, popísala ho rovnako v prípravnom konaní ako aj pri výsluchu na súde, má motíváciu opisovať pribehu skutku inak (na čo má samozrejme plné pravo) v snahe vyviniť sa zo zodpovednosti.

Súd na základe výsluchu znalkýň Q.. X. Q. a Q.. X. O., vychádzajúc aj zo znaleckých posudkov č. XX/XXXX a XX/XXXX mal preukázané, že obžalovaný v čase spáchania trestného činu mal stupeň intelektovo-mnestických funkcií v pásme ľahkej mentálnej retardácie. Obžalovaný napriek svojim zníženým intelektovým schopnostiam vedel rozpoznať protiprávnosť svojho konania, čo sa preukázalo aj tým, že sa snažil poprieť svoj podiel viny na spáchanej trestnej činnosti, vedel, že vychovávateľka išla na políciu oznámiť trestný čin v súvislosti s jeho správaním. Obžalovaný teda v čase spáchania trestného činu bol schopný rozpoznať protiprávnosť svojho konania a vedel ovládať svoje konanie. O tom, že mal vedomosť, že sa dopustil protiprávneho konania svedčí aj výpoveď svedkyne S., podľa ktorej bezprostredne po tom, ako obžalovaného pristihla pri skutku, tento začal kričať a vyhrážať sa, že si ublíži. Tu súd konštatuje a poukazuje aj na závety znaleckých posudkov, ktoré u obžalovaného zistili tendencie k samopoškodzovaniu vo vypätých situáciách,

Súd pri rozhodovaní nevychádzal zo záverov vyplývajúcich zo správ lekárov Q.. V. S., Q.. S., Q.. B., v zmysle ktorých bol obžalovaný diagnostikovaný ako osoba so stredne ťažkou duševnou

zaostalosťou s významnou poruchou správania, keďže v rámci predmetného konania znalkyne Q.. X. Q. a Q.. X. O. súdu zhodne v dostatočnom rozsahu objasnili, že v prípade vyššie uvedených zistení ide buď o diagnostický omyl, alebo o klasifikáciu podľa starých kritérií.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 38 ods. 3 Tr. zák., ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Podľa § 39 ods. 3 písm. e) Tr. zák., pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako šesť mesiacov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody menej ako päť rokov.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na spôsob spáchania činu, jeho následky, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Obžalovaný je slobodný a v súčasnosti sa nachádza v Domove sociálnych služieb - J. v J.. Za celkovo dva priestupky proti majetku v zmysle a proti občianskemu spolunažívaniu v zmysle bol sankcionovaný jedenkrát pokutou vo výške 10,- Eur a raz bol priestupok vybavený napomenutím.

Z odpisu z registra trestov obžalovaného vyplýva, že doposiaľ nebol odsúdený za trestný čin.

Súd hodnotil pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. Obžalovanému poľahčuje, že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život (§ 36 písm. j) Tr. zák.), ako aj to, že trestný čin spáchal vo veku blízkom veku mladistvých a táto skutočnosť mala vplyv na jeho rozumovú alebo vôľovú spôsobilosť (§ 36 písm. d) Tr. zák.); naopak, nepriťažuje mu žiadna okolnosť. Prevažuje u neho teda pomer poľahčujúcich okolností. Preto sa horná hranica príslušnej trestnej sadzby ustanovená v § 201 ods. 1 Tr. zákona znižuje o jednu tretinu.

Vychádzajúc zo skutočnosti, že intelekt obžalovaného je v pásme ľahkej duševnej zaostalosti, prihliadajúc na vek obžalovaného v čase spáchania trestného činu ako aj na to, že obžalovaný bol takmer od svojho narodenia až do obdobia dospelosti nepretržite umiestnený v ústavnej starostlivosti, berúc do úvahy jeho doterajší bezúhonný život a okolnosti v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zák., súd dospel k záveru, že trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov zodpovedá zákonným zásadám a hľadiskám pre ukladanie trestov uvedeným v § 34 Tr. zák., a to v nadväznosti na § 39 ods. 1, 3 písm. c) Tr. zák.. Súd je toho názoru, že takto uložený trest vo výmere šesť mesiacov je pre nápravu obžalovaného plne postačujúci, zodpovedá požiadavkám individuálnej, ako i generálnej prevecie, zohľadňuje osobnostné pomery obžalovaného, jeho minulosť, zdravotný stav, ako i celkový intelekt. Súd preto obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo vyššie uvedenej výmere. Takto uložený trest je podľa názoru súdu dostatočný na zabezpečenie dosiahnutia účelu trestu, v potrebnej miere obsahuje prvok represie, taktiež aj prvky individuálnej a generálnej prevencie a zodpovedá hľadiskám a zásadám pre ukladanie trestov. Uloženie trestu odňatia slobody v zákonnej sazdbe čo i len na dolnej hranici trestnej sadzby, teda vo výmere troch rokov, by bolo podľa súdu vzhľadom na osobu obžalovaného a jeho celkové pomery neprimerane prísne.

Súd podľa § 50 ods. 1 Tr. zák., za splnenia podmienok v zmysle § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., obžalovanému podmienečne odložil výkon uloženého trestu odňatia slobody na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok. Zohľadnil pritom, že obžalovaný nikdy nebol súdom trestaný, bol postihnutý len za dva drobné

pristupky. Sú teda splnené aj vzhľadom na tieto okolnosti, ako i na závažnosť činu, všetky kritériá, na základe ktorých súd môže povoliť podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody.

Poškodený si nárok na náhradu škody neuplatnil, nebolo teda potrebné o ňom ani rozhodovať.

Obžalovaný prostredníctvom obhajcu po vyhlásení rozsudku podal odvolanie proti rozsudku, čo do výroku o vine a treste. V zákonnej lehote podal odvolania i prokurátor, a to proti výroku o treste.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.