Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/200/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, samosudcom JUDr. Petrom Kurucom, v právnej veci navrhovateľa SECAPITAL, S.a.r.l., reg. č. B 108306, so sídlom 9 rue du Laboratoire, Luxemburg L-1911, Luxemburské veľkovojvodstvo, zast. JUDr. Jiřím Šmidom, usadeným euroadvokátom, ŠMÍDA - advokátní kancelář s. r. o., organizačná zložka, IČO: 47255773, so sídlom ul. Svornosti 43, Bratislava, proti odporkyni B. C., H.. XX.X.XXXX, C. S., R. XXXX/X, o zaplatenie sumy 2.290,18 eur s prísl., takto

rozhodol:

Návrh z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Navrhovateľ návrhom zo dňa 3.9.2015 žiadal, aby súd zaviazal odporkyňu k zaplateniu sumy 2.290,18 eur s príslušenstvom a k náhrade trov konania. Navrhovateľ uviedol, že dňa 14.2.2014 uzavrel s odporkyňou právny dokument s názvom „Dohoda o urovnaní“. Predmetom urovnania bol dlh odporkyne na základe úverovej zmluvy, ktorú uzavrela s právnym predchodcom navrhovateľa - spoločnosťou Consumer Finance Holding, a. s. Na základe úverovej zmluvy odporkyňa mala vrátiť poskytnutý úver v sume 1.700,-- eur a zaplatiť dohodnutý úrok, teda celkovo mala vrátiť sumu 2.625,-- eur. Uvedená spoločnosť na základe zmluvy o postúpení pohľadávky postúpila na navrhovateľa pohľadávku voči odporkyni v celkovej výške 2.390,81 eur, ktorá však bola sporná, preto sa účastníci dohodli na nahradení pôvodného záväzku novým záväzkom vo výške 2.295,18 eur, ktorý odporkyňa mala uhradiť spolu so zmluvným úrokom vo výške 6 % p. a. formou 99 mesačných splátok. Z tohto dlhu však uhradila iba sumu 5,-- eur, ktorá bola započítaná na istinu. Na pojednávaní navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu spresnil, že v danom prípade bola spornou výška dohodnutého úroku v pôvodnej zmluve, a preto bol dohodnutý úrok vo výške 6 %.

Odporkyňa sa napriek riadne doručenému predvolaniu na pojednávanie nedostavila a k veci sa nevyjadrila, ani nenavrhla vykonať žiadne dôkazy.

Z vyjadrenia navrhovateľa a z predložených listinných dôkazov, najmä z obsahu dohody o urovnaní, oznámenia o postúpení pohľadávky, oznámenia o zosplatnení dlhu, zmluvy o poskytnutí bezúčelovej pôžičky, prehľadu splátok pôžičky, súd zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 12.11.2009 uzavrela odporkyňa zmluvu o poskytnutí bezúčelovej pôžičky so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a. s. Na základe tejto zmluvy veriteľ poskytol odporkyni bezúčelovú pôžičku vo výške 1.700,-- eur na dobu 42 mesiacov. Pôžička mala byť splácaná v mesačných splátkach po 66,81 eur a odporkyňa mala uhradiť celkovo sumu

2.625,-- eur. Ročná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 29,94 %. Z predloženého prehľadu úhrad vyplýva, že odporkyňa od počiatku neuhrádzala dohodnuté splátky, preto dňom 20.5.2010 pristúpil veriteľ k zosplatneniu dlhu. Následne boli ešte odporkyni účtované zmluvné pokuty. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 7.3.2013 veriteľ postúpil predmetnú pohľadávku na navrhovateľa a listom zo dňa 26.3.2013 postúpenie pohľadávky oznámil odporkyni.

Dňa 14.2.2014 účastníci konania uzavreli dohodu o urovnaní, z ktorej vyplýva, že z vyššie uvedenej úverovej zmluvy má navrhovateľ voči odporkyni pohľadávku v celkovej výške 2.390,81 eur vrátane príslušenstva (úroky, úroky z omeškania, náklady veriteľa spojené s uplatnením pohľadávky). V časti B, bodu 3, zmluvy, sa uvádza, že medzi veriteľom a dlžníkom je výška záväzku dlžníka voči veriteľovi z titulu zmluvy sporná a z tohto dôvodu uzatvárajú účastníci konania dohodu o urovnaní, na základe ktorej urovnávajú vzájomné práva a záväzky vyplývajúce zo zmluvy, ktoré sú špecifikované v časti A. V časti C, bode 1, zmluvy, sa uvádza, že doterajší záväzok odporkyne zaniká a nahrádza sa novým záväzkom vo výške 2.295,18 eur, ktorý sa odporkyňa zaväzuje nahradiť spolu s úrokovou sadzbou 6 % p. a. z dlžnej čiastky úveru. Celková čiastka, ktorú je povinný zaplatiť dlžník, je tvorená súčtom úveru a jeho príslušenstva a celkových nákladov, ktoré tvorí úrok, pričom úrok je vyjadrený úrokovou sadzbou 6 % p. a. z dlžnej čiastky úveru a je vo výške 2.915,85 eur. Zároveň bol dohodnutý splátkový kalendár, podľa ktorého mala odporkyňa uhradiť záväzok v 99 mesačných splátkach, pričom prvých 12 splátok malo byť vo výške 25,-- eur, ďalších 86 splátok malo byť vo výške 30,- eur a posledná splátka mala byť uhradená vo výške 35,85 eur. Odporkyňa z uvedenej sumy doposiaľ uhradila iba sumu 5,-- eur, preto navrhovateľ listom zo dňa 11.8.2015 oznámil odporkyni zosplatnenie dlhu a požadoval zaplatenie dlhu v lehote do 25.8.2015.

Podľa § 585, ods. 1, Občianskeho zákonníka, dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať. Podľa § 585, ods. 3, Obč. zákonníka, doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania.

Podľa § 39, Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom, odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

V prejednávanej veci sa navrhovateľ domáha záväzku vzniknutého na základe dohody o urovnaní. Dohoda o urovnaní je jedným zo spôsobov zániku pôvodného záväzku, pričom jej účelom je odstránenie skutkovej, či právnej spornosti záväzku účastníkmi záväzkového vzťahu. Na základe urovnania zaniká pôvodný záväzkový vzťah a urovnaním vzniká nový záväzkový vzťah, ktorý je pre strany rovnako záväzný ako keby medzi nimi platila pôvodná dohoda. Základnými predpokladmi urovnania sú existencia záväzku, spornosť, či pochybnosť o obsahu záväzku, existencia právnej neistoty strán doterajšieho záväzku a navzájom adresované ústupky strán. V prípade, ak pôvodný záväzok bol uzavretý v písomnej forme, tak v zmysle § 585, ods. 2, Obč. zákonníka, aj dohoda o urovnaní záväzku sa musí uzavrieť písomne. To isté platí, ak sa dohoda týka premlčaného záväzku.

Predmetom dohody o urovnaní uzavretej medzi účastníkmi konania má byť pôvodný záväzok odporkyne vzniknutý na základe zmluvy o poskytnutí bezúčelovej pôžičky právnym predchodcom navrhovateľa. Podľa navrhovateľa sporný záväzok vo výške 2.390,81 eur pozostával z istiny vo výške 1.944,35 eur, pôvodného zmluvného úroku do dňa zosplatnenia pôvodného záväzku vo výške 245,26 eur, zákonného úroku z omeškania z istiny odo dňa postúpenia do dňa uzavretia dohody o urovnaní vo výške 167,80 eur a zmluvnej pokuty, poplatkov a inkasných nákladov vo výške 33,40 eur. Podľa časti C/, bodu 1, dohody, doterajší záväzok odporkyne zaniká a nahradzuje sa novým záväzkom, keď odporkyňa sa zaväzuje zaplatiť navrhovateľovi dlžnú sumu vo výške 2.295,18 eur, pričom z tejto sumy bol dohodnutý úrok vo výške 6 % p. a., teda celkovo by odporkyňa mala zaplatiť sumu 2.915,85 eur. Z uvedeného vyplýva, že rozdiel medzi pôvodným záväzkom a tzv. novým záväzkom je 95,63 eur. Z obsahu dohody o urovnaní nie je zrejmé, či ide o časť istiny alebo príslušenstva a v čom mala byť spornosť práve tejto časti pôvodného záväzku. Na pojednávaní navrhovateľ tvrdil, že sporným mala byť výška dohodnutého úroku v pôvodnej zmluve, a preto bol dohodnutý úrok vo výške 6 %, čo však nezodpovedá skutočnosti, pretože úrok z pôvodného záväzku predstavoval sumu 245,26 eur, teda

rozdiel, ktorý mal byť medzi účastníkmi dohody sporný, ani zďaleka nepokrýva výšku kapitalizovaného úroku z pôvodného záväzku.

Naviac v dohode o urovnaní bol zjavne dohodnutý úrok vo výške 6 % p. a., ktorým je úročená nielen istina pôvodného záväzku, ale v sume 2.295,18 eur sú zahrnuté aj úroky a úroky z omeškania, teda príslušenstvo pohľadávky, aj keď pre neurčitosť dohody nie je možné ustáliť ktorej položky sa týka suma 95,63 eur, o ktorú sa znížil pôvodný záväzok. Keďže táto suma je však nižšia ako úroky z úveru, resp. úroky z omeškania, je nesporné, že k pôvodnej istine bola pripočítaná aj časť príslušenstva, ktorá sa má opätovne úročiť s ďalším úrokom. Takýto postup je však podľa ustálenej súdnej praxe v rozpore so zásadou zákazu anatocizmu, t. j. požadovania úrokov z úrokov. V tomto smere súd poukazuje napr. na rozsudok Najvyššieho súdu ČR č. k. zo dňa 24.3.2004, ktorý vychádza z právnej úpravy obsahovo zhodnou so slovenskou právnou úpravou. V zmysle rozhodnutia nie je možné požadovať úroky z príslušenstva pohľadávky, t. j. z úrokov, prípadne z úrokov z omeškania, pretože ani Občiansky zákonník, ani veriteľovi túto možnosť nepriznávajú.

Súd poukazuje na skutočnosť, že podľa predloženého výpisu z úverového účtu odporkyne sa pôvodný záväzok odporkyne stal splatným dňom 20.5.2010. Zmluva uzavretá medzi odporkyňou a právnym predchodcom navrhovateľa je v zmysle § 52 Obč. zákonníka zmluvou spotrebiteľskou, a preto aj s poukazom na § 54 Obč. zákonníka je potrebné právne vzťahy súvisiace s touto zmluvou potrebné posudzovať podľa predpisov občianskeho práva. Z tohto dôvodu sa pôvodný záväzok premlčal vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote podľa ust. § 101 Obč. zákonníka. V čase uzavretia dohody o urovnaní, teda pôvodný záväzok bol už premlčaný. Táto skutočnosť by mala podstatný vplyv na zabezpečenie záväzku, pretože ak by navrhovateľ ako veriteľ chcel dosiahnuť zabezpečenie záväzku uznaním dlhu, tak v zmysle § 558 pri premlčanom dlhu by uznanie dlhu vyvolalo právny následok len vtedy, ak ten kto dlh uznal vedel o jeho premlčaní. Na rozdiel od uznania dlhu dohoda o urovnaní sa môže vzťahovať aj na premlčaný záväzok, pričom v takom prípade sa pre platnosť dohody vyžaduje iba písomná forma dohody.

Vychádzajúc z uvedeného dohoda o urovnaní medzi účastníkmi konania neobsahuje základné pojmové znaky, a to predovšetkým nie je zrejmé v čom spočíva spornosť pôvodného záväzku a zo strany navrhovateľa ani nebola preukázaná nejaká korešpondencia medzi navrhovateľom a odporkyňou, z ktorej by bolo zrejmé, že účastníci dohody v záujme odstránenia spornosti práv robia vzájomné ústupky. Dohoda o urovnaní uzavretá medzi účastníkmi konania navodzuje dojem, že jej účelom bolo dosiahnuť uznanie záväzku zo strany odporkyne, ktorý už bol premlčaný bez toho, aby si odporkyňa bola vedomá premlčania a týmto spôsobom obísť ustanovenie § 558 Obč. zákonníka, pri použití ktorého by navrhovateľ musel preukazovať, že odporkyňa o premlčaní záväzku, ktorý uznáva, vedela. Navrhovateľ formálne odpustil časť záväzku vo výške 95,63 eur, aj keď z ustanovení dohody o urovnaní vôbec nevyplýva skutočnosť prečo táto časť záväzku bola sporná. S prihliadnutím na tieto skutočnosti súd dospel k záveru, že takéto konanie navrhovateľa možno hodnotiť ako odporujúce dobrým mravom, čo v zmysle § 39 Obč. zákonníka spôsobuje neplatnosť tohto právneho úkonu. Zároveň podľa názoru súdu je daný aj ďalší dôvod neplatnosti právneho úkonu, a to obchádzanie zákona, ktoré spočíva v tom, že samotný právny úkon nie je síce v priamom rozpore so zákonom, ale svojimi účinkami a najmä svojim účelom jeho ciele a zmysel obchádza. S poukazom na vykonané dokazovanie je zrejmé, že účelom dohody o urovnaní nie je odstránenie žiadnej spornosti záväzkov, ale dosiahnutie uznania záväzku pri premlčanom dlhu bez toho, aby navrhovateľ musel na premlčanie dlhu odporkyňu upozorniť.

Vzhľadom na zistené skutočnosti súd dospel k záveru, že dohoda o urovnaní je v zmysle § 39 neplatným právnym úkonom, a preto nie je možné priznať záväzok, ktorý mal vzniknúť na základe tejto dohody. Pokiaľ ide o pôvodný záväzok z úverovej zmluvy, vzhľadom na vyššie uvedené je premlčaný, a keďže v zmysle § 5b/ Zák. č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa na premlčanie musí súd prihliadať ex offo, nie je možné priznať navrhovateľovi nárok ani z titulu pôvodného záväzku. S poukazom na uvedené súd návrh zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142, ods. 1, O.s.p. v spojení s § 151, ods. 1, O.s.p., veta prvá tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože navrhovateľ v konaní nebol úspešný a odporkyňa náhradu trov konania nežiadala.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42, ods. 3, O.s.p. (t. j. musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221, ods. 1, O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Ex. poriadok).