Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_47U-5-2019.pdf
PDF · 84.35 KB
Case nature
Area
Subarea
47U/5/2019
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III, v konaní o prijatí finančnej náhrady do súdnej úschovy, na návrh zložiteľa: D. diaľničná spoločnosť, a.s., so sídlom W. cesta XX, XXX XX N., L.: XX XXX XXX, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e.
II. Súd zložiteľovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Návrhom na prijatie finančnej náhrady do súdnej úschovy zo dňa 26.07.2019 sa zložiteľ domáhal, aby súd v súlade s § 359 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“) oznámil zložiteľovi číslo depozitného účtu súdu, na ktorý je možné zložiť do úschovy náhradu za vyvlastnenie v sume 1.428,42 eura a po zložení náhrady za vyvlastnenie rozhodol o uvoľnení finančnej náhrady za vyvlastnenie za účelom uspokojenia nároku právam evidovaným na liste vlastníctva.
2. Zložiteľ svoj návrh odôvodnil tým, že rozhodnutím o vyvlastnení č. OU-BA-OVBP2-2019/15809/GRJ zo dňa 04.06.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.06.2019, Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, rozhodol v zmysle zákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 282/2015 Z.z.“) o vyvlastnení pozemkov vo verejnom záujme v prospech zložiteľa, konkrétne išlo o pozemok zapísané na LV č. 2000 pre katastrálne územie Vajnory, a to pozemok reg. C KN parcelné č. 2026/267, zastavané plochy a nádvoria o výmere 212 m2, vlastníka: W. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. P. XXXX/XX, H. (ďalej len „vlastník“) v spoluvlastníckom podiele 6/64.
3. Okresný úrad Bratislava v predmetom rozhodnutí zároveň rozhodol o tom, že priznanú náhradu za vyvlastnenie vlastníckeho práva vlastníka v sume 1.428,42 eura, je zložiteľ povinný zložiť do úschovy na súde, v obvode ktorého sa nachádza pozemok, a to v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Podľa § 6 ods. 6 zákona č. 282/2015 Z. z. náhradu za vyvlastnenie, ktorú nemožno vyplatiť z dôvodu, že do právoplatnosti rozhodnutia nebolo právoplatne skončené konanie o dedičstve alebo súdne konanie, alebo nebola právoplatne skončená exekúcia, ktorých predmetom je vlastníctvo vyvlastňovaného pozemku alebo vyvlastňovanej stavby, zloží vyvlastniteľ v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení do úschovy na súde, v obvode ktorého sa nachádza pozemok alebo stavba.
5. Podľa § 1CMP podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.
6. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Podľa § 359 CMP ak súd prijíma do úschovy veci v prípadoch ustanovených osobitným predpisom, postupuje sa podľa ustanovení osobitného predpisu, a ak ho niet, postupuje sa podľa ustanovení tejto hlavy, a to primerane podľa povahy úschovy a jej účelu.
8. Podľa § 121 vyhlášky č. 543/2005 Z. z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 543/2005 Z. z.“) na úschovy súdu v trestnom konaní a v občianskom súdnom konaní, s výnimkou úschov u súdneho komisára v konaní o dedičstve, sa použijú ustanovenia tohto oddielu.
9. Podľa § 122 ods. 1 vyhlášky č. 543/2005 Z. z. súd prijme predmet do úschovy na základe rozhodnutia vydaného podľa osobitného predpisu.
10. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Notársky poriadok“) v konaniach vo veciach úschov notár na žiadosť zložiteľa prijme do úschovy a) závet, b) inú listinu, listinný cenný papier, c) peniaze, d) hnuteľnú vec, ak ide o úschovu na účely splnenia záväzku.
11. Podľa § 3 písm. d) Notárskeho poriadku notár prijme do úschovy peniaze, aby s nimi nakladal na účely splnenia záväzku.
12. Podľa § 68a ods. 1 Notárskeho poriadku notár na žiadosť zložiteľa prijme do úschovy listinu, peniaze a hnuteľnú vec na účely splnenia záväzku podľa osobitného predpisu.
13. Ustanovenie § 1 CMP upravuje výlučnú právomoc súdov v mimosporovej agende, ktorá je definovaná taxatívnym výpočtom konaní a vecí, v ktorých je daná právomoc súdov na prejednanie a rozhodnutie. Na základe toho sa ustanovenia Civilného mimosporového poriadku môžu aplikovať len na tie konania, na ktoré to Civilný mimosporový poriadok umožňuje.
14. S účinnosťou od 01.07.2016 a v zmysle vyššie uvedeného legislatívneho zámeru došlo k zásadnej zmene vo veciach solučných úschov, teda vo veciach úschov za účelom splnenia záväzku, spočívajúcej v prechode kompetencií zo súdov na notárov. Podľa novej právnej úpravy sa agenda doterajších súdnych úschov nahradila notárskymi úschovami, ktorých právna úprava sa presunula do Notárskeho poriadku, pričom právomoc súdu vo veci úschov ostala daná len v prípade konania: a) o námietkach proti vydaniu predmetu notárskej úschovy zloženej na účely splnenia záväzku (§ 335 až 344 CMP), ktoré nadväzuje na tzv. solučné úschovy pred notárom § 68a Notárskeho poriadku; b) o námietkach proti vydaniu výťažku z predaja zálohu zloženého do notárskej úschovy (§ 345 až 351 CMP), ktoré zase nadväzuje na notárske úschovy prijaté v prípade dobrovoľných dražieb; c) o prepadnutí predmetu notárskej úschovy štátu (§ 352 až 358 CMP) a d) o iných úschovách (§ 359 CMP).
15. Prípady iných úschov podľa § 359 CMP (písm. d) v odseku 9. uznesenia), konkretizuje vyhláška č. 543/2005 Z.z., ktorá pod inými úschovami rozumie úschovy súdu v trestnom a v občianskom súdnom konaní, ktoré súd príjme na základe rozhodnutia vydaného podľa osobitného predpisu, pričom samotná vyhláška odkazuje napr. na úschovy prijaté súdom v zmysle § 325 ods. 2 písm. b) CSP, § 342 ods. 1 CSP alebo 50 ods. 2 Trestného poriadku. To znamená, že právomoc súdov v prípade tzv. iných úschov zahŕňa (okrem úschov u súdneho komisára v konaní o dedičstve) výlučne úschovy, ktorých potreba vyplynula z civilného alebo trestného konania na základe rozhodnutia vydaného v takom konaní podľa osobitného predpisu, upravujúceho civilné alebo trestné konanie a nie úschovy zložené na účely splnenia záväzku (tzv. solučná úschova).
16. Ak je účelom úschovy splnenie záväzku, ide o solučnú úschovu, pričom takéto splnenie dlhu umožňuje, resp. predpokladá viacero právnych predpisov. Napríklad Občiansky zákonníka umožňuje dlžníkovi splniť dlh svoj dlh voči veriteľovi uložením jeho predmetu do „notárskej úschovy na účely splnenia dlhu“ v prípade, ak je veriteľ je neprítomný alebo je v omeškaní alebo ak dlžník má
odôvodnené pochybnosti, kto je veriteľom alebo veriteľa nepozná (§ 568 Občianskeho zákonníka). Aj Obchodný zákonník využíva inštitút solučných úschov vo viacerých prípadoch. Napríklad podľa § 75 ods. 2 Obchodného zákonníka je likvidátor povinný zložiť likvidačný zostatok do „úschovy podľa osobitného predpisu“ za účelom zabezpečenia plynulého priebehu likvidácie a splnenia povinnosti vyplatenia likvidačného zostatku spoločníkom. Za solučnú úschovu sa považuje aj úschova upravená v § 33 Zákonníka práce, v rámci ktorej dochádza k uspokojeniu nárokov medzi zamestnávateľom a zamestnancom „zložením do úradnej úschovy“.
17. V rámci zhrnutia vyššie uvedeného je teda potrebné konštatovať, že v prípade tzv. solučných úschov, je právomoc súdu daná len v prípade rozhodovania o námietkach proti vydaniu predmetu solučnej úschovy zloženej u notára. Tzn. akákoľvek iná úschova, ktorej účel spočíva v splnení záväzku, (tzn. nie úschova podľa § 359 CMP), musí byť podľa § 68a Notárskeho poriadku zložená u notára a len notár má v zmysle Notárskeho poriadku a Civilného mimosporového poriadku, právomoc na prijatie takejto (solučnej) úschovy.
18. Ako súd už konštatoval, z uvedených dôvodov právomoc súdu v prípade tzv. solučných úschov nie je daná. Súdu patrí právomoc len v prípade rozhodovania o námietkach proti vydaniu predmetu solučnej úschovy prijatej notárom, o námietkach proti vydaniu výťažku z predaja zálohu zloženého do notárskej úschovy, o prepadnutí predmetu notárskej úschovy štátu a iných úschovách.
19. V danej veci návrh o prijatí finančnej náhrady do súdnej úschovy, v zmysle § 6 ods. 6 zákona č. 282/2015 Z.z., nemožno predmetnú úschovu subsumovať pod tzv. iné úschovy podľa § 359 CMP, ktorými sú výlučne úschovy prijaté súdom v rámci civilného alebo trestného konania, nakoľko úschova podľa § 6 ods. 6 zákona č. 282/2015 Z.z., je vyvolaná správnym konaní a nie trestným alebo civilným konaním a zároveň jej účel spočíva v splnení záväzku vyvlastniteľa voči vyvlastňovanému (solúcia).
20. Ide teda o zjavný rozpor hmotného práva (zákona č. 282/2015 Z.z.) s procesným právom (Notárskym poriadkom a Civilným mimosporovým poriadkom), ako aj s podzákonnou procesnou úpravou (vyhláškou č. 543/2005 Z.z.) spočívajúci v nesprávnom pomenovaní orgánu hmotným právom (zákonom č. 282/2015 Z.z.) oprávneným na prijatie solučnej úschovy vyplývajúcej z § 6 ods. 6 tohto zákona. To znamená, že hmotnoprávna úprava nenadväzuje na procesnoprávnu úpravu danej veci, a to i napriek tomu, že problematika úschov ako takých je procesnými predpismi (Notárskym poriadkom a Civilným mimosporovým poriadkom) riešená komplexne. Ak by súd „podľahol“ doslovnému zneniu ustanovenia § 6 ods. 6 zákona č. 282/2015 Z.z. a prijal by svoju právomoc, konal by v rozpore s ustanovením § 1 Civilného mimosporového poriadku, keďže by prejednal a rozhodol vec, ktorá v Civilnom mimosporovom poriadku nie je ustanovená, čím by „zobral“ právomoc notárovi ako zákonom oprávnenému orgánu na prijatie solučnej úschovy a poprel by tým komplexný mechanizmus konania o úschovách upravený v Notárskom poriadku, ako aj Civilnom mimosporovom poriadku. V danom prípade nemožno právomoc súdu na prejednanie a rozhodnutie solučných úschov založiť ani s odkazom na čl. 3 Civilného mimosporového poriadku, keďže samotný Civilný mimosporový poriadok počíta s tým, že solučné úschovy prejedná a rozhodne notár a úloha súdu nastúpi až vtedy, keď vznikne spor o vydanie predmetu solučnej úschovy a notár predloží tento spor (námietky) na rozhodnutie súdu. Súd by takým postupom protirečil zneniu Civilného mimosporového poriadku a konal by v rozpore so základným princípom uvedeným v čl. 2 ods. 2 tohto zákona.
21. Právna norma sa musí vždy vykladať tak, aby zodpovedala konkrétnym spoločenským potrebám v konkrétnych spoločensko-právnych situáciách, pričom doslovný (gramatický) výklad § 6 ods. 6 zákona č. 282/2015 Z.z. k takémuto výsledku nevedie, keďže popiera kompletnú a komplexnú procesno- právnu úpravu solučných úschov. Preto je nutné, aby výklad ustanovenia § 6 ods. 6 zákona č. 282/2015 Z.z. nadväzoval na vyššie uvedenú komplexnú procesno-právnu úpravu, čo predstavuje jediný spôsobom naplnenia účelu solučných úschov a zároveň zodpovedá aj spoločensko-právnym potrebám. Zákonodarca v dôvodovej správe k zákonu č. 282/2015 Z.z. vôbec nezdôvodnil, prečo v § 6 ods. 6 tohto zákona má vyvlastniteľ zložiť úschovu na súde, a preto nie je možné vyčítať či mal vôbec zákonodarca úmysel delegovať právomoc na prijatie solučnej úschovy z notára na súd, keďže zákonodarca akoby vôbec neriešil nezhodu tohto zákonného ustanovenia s procesnými predpismi, resp. tento rozpor prehliadol.
22. Ide teda o zjavný rozpor hmotného a procesného práva spočívajúci v tom, že hmotné právo nesprávne pomenuváva orgán majúci v právomoci prijatie tzv. solučnej úschovy, resp. oprávňuje na prijatie úschovy orgán, ktorý na to podľa procesného práva nie je oprávnený. Zmyslom procesného práva je uvádzať hmotné právo do života, pričom procesné právo prostredníctvom Notárskeho poriadku a Civilného mimosporového poriadku rieši problematiku solučných úschov komplexným spôsobom.
23. Preto podľa názoru súdu, nie je v prípade solučných úschov v zmysle § 6 ods. 6 zákona č. 282/2015 Z.z. v nadväznosti na § 1 ods. 1 a § 2 Civilného sporového poriadku, daná právomoc súdu na prijatie takejto úschovy a vec patrí do právomoci notárov. Táto okolnosť podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku predstavuje taký nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, a preto súd konanie o prijatie solučnej úschovy podľa § 161 ods. 2 v spojení s § 9 Civilného sporového poriadku, zastavil a zároveň s podľa § 10 ods. 1 Civilného sporového poriadku rozhodol o postúpení veci príslušnému notárovi, do právomoci ktorého vec patrí. Právne účinky spojené s podaním návrhu na prijatie solučnej úschovy ostali zachované.
24. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s princípom zavinenia zastavenia konania podľa § 256 ods. 1 C.s.p. tak, že zložiteľovi, ktorý zavinil, že sa toto súdne konanie zastavilo z dôvodu podania návrhu na zloženie solučnej úschovy na orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť, nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, na Okresný súd Bratislava III /§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 písm. a) a m) CSP/.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané /§ 359 CSP/.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe /§ 125 ods. 1 CSP/. Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na odvolanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie odvolania nevyzýva /§ 125 ods. 2 CSP/.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu, a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil /§ 125 ods. 3 CSP/.