Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_11T-14-2015.pdf
PDF · 102.24 KB
Case nature
Area
Subarea
11T/14/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Rimavská Sobota samosudcom Mgr. Ivanom Antalom v trestnej veci obžalovaných O.. S. F., D.. XX.XX.XXXX S. F. Z. a spol., pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12. apríla 2016, takto
rozhodol:
Obžalovaní: 1/ O.. S. F. P. H. C. , D.. XX.XX.XXXX S. F. Z., trvale bytom C., G. XXX, P. F. Z., živnostník, 2/ P. Š. X. U. K. P. G. , D.. XX.XX.XXXX S. C., trvale bytom C., N.P. XXX, P. F. Z., živnostník, 3/ M. J. V. B. D. I. F. , D.. XX.XX.XXXX S. C., trvale bytom C.V., X.O. XXX/XX, P. F. Z., živnostník,
sa spod obžaloby, ktorou im je kladené za vinu, že
ako bývalí konatelia spoločnosti L., Z..F..P.. F. Z. dňa 18.12.2009 alebo 19.12.2009 telefonicky objednali prostredníctvom svojich zamestnancov tovar od spoločnosti FRUCONA TRADE Košice, s.r.o., Obišovce 8, 044 81 Obišovce, a to rôzne alkoholické nápoje, ktorý tovar im bol dodaný dňa 22.12.2009 do sídla spoločnosti v F. Z. D. X. Č. XX/XXXX a bol im vyfakturovaný faktúrou č. 92910286, hoci vedeli, že tento tovar nebudú vedieť zaplatiť, nakoľko dňa 21.12.2009 predali obchodné podiely spoločnosti L., Z..F..P.. F. Z. B.N. H., bytom A. Ú. XX, XXXX A., O. a cenu za tovar dodaný podľa faktúry č. 92910286 zo dňa 22.12.2009 neuhradili, čím spoločnosti FRUCONA TRADE Košice, s.r.o. Obišovce mali spôsobiť škodu vo výške nie menej ako 6.964,13 eur,
t e d a
na škodu cudzieho majetku mali seba obohatiť tým, že uviedli niekoho do omylu a mali tak spôsobiť na cudzom majetku väčšiu škodu,
a t ý m m a l i s p á c h a ť
prečin podvodu podľa § 20, § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona,
o s l o b o d z u j ú podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku, pretože skutok nie je trestným činom.
Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku samosudca poškodenú stranu FRUCONA TRADE Košice, s.r.o., so sídlom Obišovce 8, IČO: 36 601 179 s celým nárokom na náhradu škody o d k a z u j e na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote podal dňa 19.02.2015 pod č.k.. 2Pv/8/15/6609-5 obžalobu na obvinených O.. S. F., P. Š.X. V. M. J. pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, ktorého sa mali dopustiť na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v tejto obžalobe a v skutkovej vete vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Trestná vec bola pôvodne rozhodnutá trestným rozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota, sp.zn. 11T/14/2015 zo dňa 27.02.2015, proti ktorému podali všetci traja obžalovaní odpor. V odporoch všetci okrem iného zhodne uviedli, že zamestnanci ich spoločnosti tovar objednávali priebežne, samostatne a potrieb veľkoskladu, v tomto smere nemali žiadne obmedzenia a tovar objednávali samostatne bez toho, aby k tomu bol potrebný súhlas konateľa spoločnosti. Tiež všetci popreli, že v čase, keď sa tovar objednávali, mali vedomosť o tom, že ho spoločnosť nebude vedieť zaplatiť a že mali v úmysle niekoho uviesť do omylu a spôsobiť mu tým škodu.
Na základe podaných odporov bolo vo veci vytýčené hlavné pojednávanie, na ktorom obhajca obžalovaných 1/ a 3/ uviedol, že predmetná obžaloba je nedôvodná, pretože v danom prípade sú sankcie obchodného práva predchádzané sankciami trestného práva.
Všetci obžalovaní podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku vyhlásili, že zo skutku, ktorý im je kladený v obžalobe za vinu sa necítia byť vinní a tiež všetci traja využili svoje zákonné právo a odmietli vo veci na hlavnom pojednávaní vypovedať.
Z dôvodu, že obžalovaní na hlavnom pojednávaní odmietli vypovedať, boli samosudcom podľa § 258 ods. 4 Tr. poriadku čítané výpovede obžalovaných 1/2/ a 3/ z prípravného konania, a to O.. S. F. z čl. 73 až 74, 75 až 76, 77 až 80, 81 až 83, 341 až 344, 344a až 344b, P. Š. z čl. 92 až 93, 94 až 97, 349 až 350 a M.D. J. z čl. 84 až 85, 86 až 87, 88 až 91, 345 až 348, zápisnica o konfrontácii medzi obžalovaným 1/ O.. S. F. a svedkom O. Š. z čl. 350a až 350b, pričom voči čítaným zápisniciam nemali obžalovaní žiadne pripomienky.
Obžalovaný 1/ O.. S. F. v prípravnom konaní k podstate skutku vypovedal tak, že je nevinný, že žiadny podvod na spoločnosti Frucona nevykonal a že nikdy osobne tovar zo spoločnosti Frucona neobjednával a ani nepreberal. Podľa neho tovar objednávali skladníci a v danom čase bol skladníkom O. Š..
Obžalovaný 2/ P. Š.X. v prípravnom konaní tiež vypovedal o tom, že je nevinný, že žiadny podvod na úkor spoločnosti Frucona nespáchal a že tiež nikdy žiaden tovar od tejto spoločnosti neobjednával a ani ho neprebral. Podľa obžalovaného objednávky tovaru mali na starosti skladníci, ich mená však konkrétne uviesť nevedel.
Obžalovaný 3/ M.D. J. tiež v prípravnom konaní poprel svoju vinu za spáchaný skutok. Aj on vypovedal tak, že sa cíti byť nevinný, pretože nikdy žiadny tovar od spoločnosti Frucona osobne neobjednal a ani prevzal a naviac v čase, keď sa skutok mal stať, ani nepôsobil v F. Z., ale viedol Realitnú kanceláriu v C.. Podľa neho tovar objednávali skladníci.
Na hlavnom pojednávaní bol za poškodenú stranu ako svedok vypočutý Ing. O. H., ktorý uviedol, že pracuje ako obchodný zástupca spoločnosti T. H. G.. Vo vzťahu k objednávkam tovaru vypovedal tak, že tieto sa realizujú telefonicky, e-mailom ale aj faxom, prípadne písomne a potom sa expeduje tovar z ich spoločnosti pre odberateľov a vydáva sa buď na hotovosť alebo faktúru. Podľa svedka poškodená strana obchodovala so spoločnosťou L., Z..F..P.. F. Z. viac ako päť rokov, zo začiatku im dodávali tovar na hotovosť, čo trvalo asi polroka a následne aj na faktúru, avšak najskôr s kratšou dobou splatnosti. Vzájomné obchodné vzťahy hodnotil svedok ako dobré, objednávky spoločnosti L. podľa svedka neboli nikdy účelové. K záveru obchodovania sa vyskytli určité problémy s platbami. Podľa svedka za spoločnosť L. štandardne realizoval objednávky pán Š., prípadne ešte jedna pani krstným menom M..
Čo sa týka konkrétnej objednávky, k tejto svedok uviedol, že bola realizovaná telefonicky a že túto objednávku, ako ani predchádzajúce nikdy neoveroval u konateľov spoločnosti. Mal vedomosť o tom, že z predmetnej faktúry spoločnosť L. nič neuhradila a pokiaľ boli uhrádzané z jej strany nejaké platby, tak tieto sa účtovali za staršie faktúry.
Na doplňujúcu otázku obhajcu uviedol, že podľa neho bolo bežné, že tovar za spoločnosť Izont objednávali ním vyššie uvedené osoby a podľa svedka boli k takémuto úkonu poverení spoločnosťou L..
Svedok O. Š. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v kritickom čase bol vedúcim skladu spoločnosti L. a k predmetnej objednávke vypovedal tak, že tovar objednával telefonicky sám a podľa neho išlo o bežnú objednávku. Bežne objednával chýbajúci tovar podľa situácie na sklade s tým, že väčšinou predtým o objednávke hovoril s konateľom F.. S ďalšími dvoma konateľmi do kontaktu neprichádzal, s J. aj z toho dôvodu, že tento mal na starosti sklad v C..
Na doplňujúce otázky obhajcu uviedol, že predmetný tovar ale aj predchádzajúce objednávky riešil s obchodným zástupcom spoločnosti Frucona L.. H., ktorý ich zvykol podľa svedka aj sám kontaktovať, či nejaký tovar nepotrebujú.
Na doplňujúce otázky samosudcu uviedol, že stále tovar objednával on a len keď mal dovolenku, prípadne z nejakého dôvodu nebol v práci, tak tovar objednávala kolegyňa. Objednávku realizovali tak, že najskôr zistili aký tovar im chýba na sklade, spísal objednávku a oznámil túto skutočnosť konateľovi F..
Svedkyňa Z. Z. k podstate skutku na hlavnom pojednávaní nevedela nič uviesť, vypovedala o tom, že pre spoločnosť L. robila účtovníctvo na základe zmluvy.
Svedkyňa O.. R. G. pracovala v roku 2009 ako matrikárka na Mestskom úrade v C., k veci samej nič uviesť nevedela, bola čítaná jej výpoveď z prípravného konania, kde pri výsluchu uviedla, že overovala len podpisy na listinách s tým, že obsah listín, ktoré sa podpisovali ju nezaujímal.
Svedkyňa M. G.Á. pracovala v čase skutku ako referentka odbytu spoločnosti L.. Vypovedala o tom, že občas aj ona objednávala tovar po dohode so skladníkom a potvrdila, že sa objednávalo podľa stavu zásob, ako aj to, že objednávky tovaru sa realizovali väčšinou bez vedomia konateľov. Spomenula si, že niekedy ohľadom objednávok hovorila s konateľom F., prípadne Š., avšak na konkrétny prípad si nespomenula.
Pre potreby odstránenia rozporov bola čítaná časť jej výpovede z prípravného konania zo dňa 23.04.2013 z čl. 138 až 139, kde svedkyňa okrem iného vypovedala tak, že objednávanie tovaru nezáviselo od rozhodnutia konateľov, tovar objednával skladník pán Š., niekedy aj ona a potom konateľov upovedomili o tom, že objednali chýbajúci tovar. Ona hlásila objednávky F., niekedy Š., J. chodil do skladu len veľmi málo. Jej osobne nikdy žiaden konateľ neprikázal konkrétny tovar objednať a konatelia tovar ani neobjednávali.
Na doplňujúcu otázku obhajcu uviedla, že ona aj pán Š. mohli tovar objednávať aj bez súhlasu konateľov, a to aj tovar od spoločnosti Frucona.
Svedok M. W.G. k veci samej nič nevedel uviesť, vypovedal len o tom, že dal do nájmu spoločnosti L. sklad v F. Z. D. Č. X..
Svedok H. Š. na hlavnom pojednávaní k veci samej tiež nič uviesť nevedel, v kritickom čase vozil tovar pre spoločnosť L. aj od spoločnosti Frucona. Realizoval len prepravu tovaru.
Okrem výsluchu vyššie uvedených svedkov samosudca na hlavnom pojednávaní vykonal aj ďalšie dokazovanie a so súhlasom prokurátora a obžalovaných podľa § 263 ods. 1 Tr. poriadku prečítal výpovede svedkov z prípravného konania, a to O. Š. z čl. 142 až 143 a čl. 144 až 145, G. Š.Á. z čl. 146 až 147, čl.148 až 149, 356 až 358, Ľ. Č. z čl. 150 až 151, A. Z. z čl. 152 až 153, M. F. z čl. 154, F. Z. z čl. 157, V. G. z čl. 158 až 159, L. X. z čl. 160 až 162, H. C. z čl. 163 až 165, M. P. z čl. 166 až 175, L.. V. Š. z čl. 176 až 179, G. Š. z čl. 180 až 183, I. N.P. z čl. 184 až 187, O. W. z čl. 188 až 191 a I. A. z čl.
192. Voči týmto čítaným výpovediam nemal žiaden z obžalovaných pripomienky a z týchto výsluchov nebola k podstate skutku zistená žiadna dôležitá skutočnosť.
Ďalej samosudca podľa § 269 Tr. poriadku na hlavnom pojednávaní prečítal zmluvu o prevode obchodného podielu, zápisnicu z valného zhromaždenia, prezenčnú listinu, podpisový vzor, protokol o odovzdaní a prevzatí účtovníctva, plnú moc z čl. 230 až 243, správu VÚB banky z čl. 272, výpisy z účtu z čl. 276 až 280, správu Tatrabanky z čl. 282, správy ČSOB banky z čl. 284 až 285, správu OTP banky z čl. 292, výpisy z účtov z č. 293 až 304, správy o povesti, správy o priestupkoch a odpisy registra trestov na obžalovaných 1/ až 3/ z čl. 490 až 501 a z pripojeného spisu Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 3Cb/217/2010 bol prečítaný návrh, kúpna zmluva z čl. 3 až 5, ako aj rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota, č.k. 3Cb/27/2010-59 zo dňa 19.04.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.05.2010 a ani voči týmto čítaným listinným dôkazom nemal nikto z obžalovaných pripomienky.
Podľa § 2 ods. 10 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.
Súd sa týmito základnými zásadami riadil pri hodnotení všetkých dôkazov a na základe vykonaného dokazovania a vyhodnotenia dôkazov dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Rimavská Sobota sp.zn. 3Cb/27/2010 bolo bez akýchkoľvek pochýb preukázané, že dňa 16.02.2006 bola uzatvorená medzi obchodnými spoločnosťami FRUCONA TRADE Košice, s.r.o. a L., Z..F..P.. F. Z. kúpna zmluva, na základe ktorej dodal predávajúci, a to spoločnosť FRUCONA TRADE Košice, s.r.o. kupujúcemu, a to spoločnosti L., Z..F..P.. F. Z. tovar v dňoch 05.10.2009, 21.10.2009, 29.10.2009, 05.11.2009, 19.11.2009, 25.11.2009, 02.12.2009, 09.12.2009, 16.12.2009 a 22.12.2009 v hodnote celkom 74.129,82 eur.
Cenu dodaného tovaru predávajúci kupujúcemu vyúčtoval faktúrami, pričom tovar dodaný dňa 22.12.2009 v hodnote 6.964,13 eur bol vyúčtovaný faktúrou č. 92910286 zo dňa 22.12.2009, ktorej splatnosť nastala dňom 06.01.2010. V tejto súvislosti sa na tomto mieste pre úplnosť poznamenáva, že pre neuhradenie hodnoty tovaru účtovaného faktúrou č. 92910286 zo dňa 22.12.2009 podal predávajúci
- ako poškodená strana trestné oznámenie v prejednávanej trestnej veci, na ktorom základe sa následne po vykonaní príslušných trestných procesných úkonov začalo trestné stíhanie obžalovaných 1/ až 3/, ako konateľov spoločnosti L., Z..F..P.. F. Z. pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona.
Z vyššie uvedeného spisu Okresného súdu Rimavská Sobota, sp.zn. 3Cb/27/2010 bolo zistené, že návrh predávajúceho na zaplatenie kúpnej ceny odobratého tovaru bol proti kupujúcemu podaný dňa 15.01.2010, ktorým dňom sa začalo aj obchodno-právne konanie v tejto veci. Vec bola skončená rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota, č.k. 3Cb/27/2010-59 zo dňa 19.04.2010, právoplatný dňa 26.05.2010, ktorým súd zaviazal kupujúceho (po zmene obchodného mena a sídla spoločnosť BOGATO, s.r.o, so sídlom Veľké Chrašťany 66, Beladice, IČO: 36631094), aby ako odporca zaplatil navrhovateľovi, t.j. predávajúcemu sumu 72.704,57 eur s prísl., ako aj náhradu trov konania, všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že nárok na zaplatenie kúpnej ceny dodaného tovaru bol priznaný aj z neuhradenej faktúry č. 92910286 zo dňa 22.12.2009.
Z pripojeného vyšetrovacieho spisu bolo zároveň zistené, že trestné oznámenie bolo poškodenou stranou podané dňa 03.06.2010 na Okresnom riaditeľstve PZ v Rimavskej Sobote a následne bolo obchodným zástupcom poškodenej strany L.. O. H. doplnené dňa 23.06.2010, čo vyplýva zo zápisnice o trestnom oznámení (čl. 6 až 7).
Z týchto nesporných skutočností vyplýva, že trestné oznámenie v prejednávanej trestnej veci bolo podané skoro šesť mesiacov po tom, ako sa začalo konanie vo vyššie označenej obchodno-právnej veci a nesporne tiež bolo podané po tom, ako už Okresný súd Rimavská Sobota právoplatne rozhodol rozsudkom v konaní sp.zn. 3Cb/27/2010.
Prokurátor v obžalobe kládol obžalovaným za vinu, že skutkom tam popísaným sa dopustili prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona.
Podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
Podľa § 221 ods. 2 Tr. zákona odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním väčšiu škodu.
Na naplnenie objektívnej stránky trestného činu podvodu sa vyžaduje konanie spočívajúce v tom, aby páchateľ uviedol niekoho do omylu alebo využil niečí omyl, ďalej príčinná súvislosť medzi konaním a následkom, ako aj následok vo forme škody a obohatenia. Spúšťacím mechanizmom pri trestnom čine podvodu je uvádzanie iného do omylu alebo využívanie omylu iného, pretože len v prípadoch, keď je škoda na cudzom majetku spôsobená v príčinnej súvislosti s omylom inej osoby, môže ísť o spáchanie trestného činu podvodu. Uvedením do omylu je konanie, ktorým páchateľ predstiera okolnosti, ktoré nie sú v súlade so skutočným stavom veci. Môže ísť o konanie, opomenutie aj konkludentné konanie.
Podľa § 10 ods. 1 Trestného zákona prečin je trestný čin spáchaný z nedbanlivosti alebo úmyselný trestný čin, za ktorý trestný zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov.
Podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná.
Ak páchateľ svojím konaním naplní zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu, je povinnosťou orgánov činných v trestom konaní a súdu vyvodiť trestnoprávnu zodpovednosť postupom podľa Trestného poriadku. Je však neprípustné, aby sa neplnenie civilných (súkromných) záväzkových právnych vzťahov riešilo prioritne v rámci trestného konania, t.j. za aktívnej činnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdu. Prostriedky trestnoprávnej ochrany však možno využiť až ako tzv. poslednú, krajnú možnosť - ultima ratio, t.j. až v prípade, ak spor medzi dvoma stranami nemožno vyriešiť procesnými prostriedkami občianskeho súdneho konania, či exekúciou. Pravidlo „ultima ratio“ možno uplatniť jedine prostredníctvom materiálneho korektívu v rozsahu § 10 ods. 2 Trestného zákona len pri prečinoch.
Princíp ultima ratio, či zásada subsidiartity trestnoprávnej represie má svoje uplatnenie hlavne v prípadoch, ktoré majú súkromnoprávny základ (teda ide o doménu najmä majetkových trestných činov). Najvyšší súd SR vo svojej aktuálnej judikatúre prijatej v novembri roku 2013 po prvýkrát pripustil exis- tenciu princípu ultima ratio, pričom existenciu tohto princípu aj ako aplikačného a interpretačné- ho postupu pri výklade znakov skutkovej podstaty trestného činu vo svojich predchádzajúcich rozhod- nutiach odmietal (napríklad rozhodnutie sp. zn. 5 Tdo 24/2011).
Z princípu ultima ratio vyplýva, že ochrana majetkových vzťahov má byť v prvom rade uplatňovaná prostriedkami občianskeho a obchodného práva, a až tam, kde taká ochrana je neúčinná a kde porušenie súkromno-právnych vzťahov svojou intenzitou dosahuje zákonom predpokladanú nebezpečnosť, je na mieste uvažovať o trestnej zodpovednosti. Prostriedky trestného práva nie je možné využiť len preto, že subjekt, ktorý sa cíti v práve, celkom rezignoval na ochranu, ktorú mu majú poskytnúť súdy v civilnom konaní.
Trestný čin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona je prečinom.
Pre posúdenie skutku, ako trestného činu podvodu podľa § 221 Tr. zákona sa po subjektívnej stránke vyžaduje, aby bolo preukázané, že páchateľ konal už od začiatku s úmyslom iného poškodiť a seba alebo iného na škodu cudzieho majetku obohatiť, pričom z tejto pohnútky niekoho uvedie do omylu alebo niečí omyl využije. Pri splnení skôr naznačených skutkových predpokladov sa páchateľ dopúšťa podvodného konania bez ohľadu na to, že neskôr po uplynutí dohodnutej doby uznal dlh, prejavil úmysel záväzok splniť, či dokonca tak urobil.
Naproti tomu v prípade, že až po uzavretí zmluvy vznikli prekážky, ktoré bránili dlžníkovi splniť záväzok a ktoré nemohol v dobe uzavretia záväzku ani predvídať, aj keď inak bol vtedy schopný záväzok splniť, alebo ak síce bol schopný plniť v dohodnutej dobe, ale z rôznych dôvodov k plneniu nedošlo, nejde o trestný čin podvodu, ale o vzťah upravený mimo trestnými normami, t.j. Občianskym, resp. Obchodným zákonníkom.
V posudzovanej veci prokurátor pri podaní obžaloby, pri hodnotení úmyslu predpokladaného v ustanovení § 221 Tr. zákona precenil niektoré skutočnosti, resp. vychádzal aj z okolností, ktoré neboli doterajším dokazovaním náležite objasnené a nezameral sa na zistenie skutočností rozhodných pre posúdenie subjektívnej a objektívnej stránky žalovaného trestného činu, pričom žiadnym relevantným spôsobom obžaloba nepreukázala, akým konkrétnym konaním alebo nekonaním obžalovaní uviedli do omylu poškodeného, alebo akým konkrétnym konaním alebo nekonaním využili niečí omyl, aby tak obohatili seba alebo niekoho iného na škodu cudzieho majetku.
Žiadnym konkrétnym dôkazom v zmysle vyššie uvedeného nebolo preukázané naplnenie subjektívnej stránky trestného činu a ani objektívnej stránky trestného činu. Objektívna stránka skutkovej podstaty každého trestného činu je vždy charakterizovaná konaním, jeho následkom a príčinným vzťahom medzi konaním a následkom. Zo strany obžaloby nebol počas celého trestného konania produkovaný žiaden relevantný dôkaz, z ktorého by sa dalo vyvodiť akým konkrétnym konaním uviedli obžalovaní poškodeného do omylu alebo ako využili niečí omyl.
Na druhej strane bolo výsluchom svedkov Š., G., ale aj L.. H. preukázané, že počas existencie obchodno-právneho vzťahu tovar pre spoločnosť L., Z..F..P.. F. Z. neobjednávali samotní konatelia, ale svedkovia Š., príp. G.. Svedok L.. H. tiež uviedol, že vzájomné obchodné vzťahy boli dobré a podľa neho neboli nikdy objednávky spoločnosti L. účelové a štandardne ich vybavovali menovaní svedkovia, pričom podľa neho boli tieto osoby k takýmto úkonom poverené spoločnosťou L..
Z dôvodu nepreukázania subjektívnej a objektívnej stránky trestného činu podvodu podľa § 221 Tr. zákona, ako aj aplikáciou princípu ultima ratio prostredníctvom materiálneho korektívu v rozsahu § 10 ods. 2 Tr. zákona bolo obžalovaní podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku oslobodení spod obžaloby, pretože nebolo dokázané, že skutok je trestným činom.
Vzhľadom k tomu, že obžalovaní boli spod obžaloby oslobodení, bola poškodená strana podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku s celým nárokom na náhradu škody odkázaná na občianske súdne konanie. na škodu cudzieho majetku mali seba obohatiť tým, že uviedli niekoho do omylu a mali tak spôsobiť na cudzom majetku väčšiu škodu,
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia na Okresnom súde Rimavská Sobota ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2 Tr. poriadku).
Odvolanie môžu podať:
Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. poriadku), a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. poriadku). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. poriadku).
Obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. poriadku), a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. poriadku). Príbuzní obžalovaného v priamom rade (jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh) pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. poriadku). Zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. poriadku). Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech, ako aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. poriadku). Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c Tr. poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. poriadku). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. poriadku). Zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. poriadku a § 45/1 Tr. poriadku).
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.