Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18Er-21-2010.pdf
PDF · 70.04 KB
Case nature
Subarea
18Er/21/2010
Uznesenie
Okresný súd Žilina v exekučnom konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Q. Q. Á., so sídlom T. D. XX, Q., vo veci oprávneného Mesta Kysucké Nové Mesto, IČO: 314 099, so sídlom Námestie slobody 94, Kysucké Nové Mesto, proti povinnej S. Q., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom R.Q. X, B. M. L., o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť sumu 63,06 eur a trov exekúcie, o návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e .
II. Oprávnenému u k l a d á povinnosť do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 36,49 eur .
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného zo dňa 18.11.2009, exekučného titulu a žiadosti súdneho exekútora, súd udelil dňa 08.01.2010 poverenie č. 5511 063572* na vykonanie exekúcie pre vymoženie 63,06 eur a pre trovy exekúcie.
Z vlastnej činnosti súd zistil, že povinná dňa 28.05.2015 zomrela. Dedičské konanie bolo zastavené uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 30D 478/2015-142 zo dňa 07.01.2016, právoplatným dňa 09.03.2016, z dôvodu nemajetnosti povinnej.
Podaním doručeným súdu dňa 08.04.2016 súdny exekútor navrhol zastavenie konania, a to s poukazom na úmrtie povinného. Súdny exekútor uplatnil si náhradu trov exekúcie v sume 44,39 eur.
Podľa ustanovenia § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“): Na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa ustanovenia § 19 OSP: Spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa ustanovenia § 7 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“): Spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením.
Podľa ustanovenia § 7 ods. 2 veta prvá OZ: Smrťou táto spôsobilosť zanikne.
Súd mal z oznámenia súdneho exekútora i z vlastnej činnosti preukázané (konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 30D 478/2015), že povinná zomrela dňa 28.05.2015. Z uvedeného vyplýva, že povinná
stratila týmto dňom spôsobilosť mať práva a povinnosti, teda nemá ani spôsobilosť byť účastníkom tohto exekučného konania.
Podľa ustanovenia § 103 OSP: Kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa ustanovenia § 57 ods. l písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov v platnom znení (ďalej len „EP“): Exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa ustanovenia § 58 ods. 1 EP: Exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Súd konštatuje, že v danej veci povinná zomrela v priebehu exekučného konania, avšak povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 EP), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva.
V tomto prípade však poručiteľka nezanechala žiaden majetok a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 30D 478/2015-142 zo dňa 07.01.2016, právoplatným dňa 09.03.2016, podľa § 175h ods. 1 OSP pre jej nemajetnosť, a teda prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľky.
Súd preto vzhľadom na vyššie uvedené zistenia v dedičskom konaní o nemajetnosti povinnej exekúciu zastavil z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h) EP).
Podobný názor zastáva aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí 7MCdo 5/2011:
„Ak došlo k zastaveniu konania o dedičstve z dôvodu, že poručiteľ (povinný) nezanechal majetok (§ 175h ods. 1 OSP), exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g) EP), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h) EP); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený(§ 203 ods. 2 EP).“
Podľa ustanovenia § 200 ods. 5 EP: Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa ustanovenia § 203 ods. 2 EP: Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
O trovách exekúcie súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 200 ods. 5 EP, pričom na náhradu trov konania podľa ustanovenia § 203 ods. 2 EP zaviazal oprávneného.
Súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie v sume 44,39 eur.
Podľa vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení (ďalej len „vyhl.“), súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov potrebných na účelne vymáhanie nároku spolu v sume 36,49 eur, ktoré pozostávajú z:
1/ minimálnej paušálnej odmeny exekútora v sume 33,19 eur (§ 14 ods. 1 vyhl.)
2/ náhrady hotových výdavkov v sume 3,30 eur (§ 22 vyhl.):
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi uplatnenú náhradu hotových výdavkov v sume 3,95 eur titulom nákladov na administratívny materiál a v sume 3,95 eur titulom nákladov na využívanie internetu, nakoľko výška a účelnosť týchto nákladov nie je objektívne preskúmateľná. Predpokladom na priznanie hotových výdavkov nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti ani čo do výšky, ani čo do ich dôvodnosti a účelnosti. Z obsahu predloženého exekútorského spisu EX 2993/2009 však nie je možné preukázať, na základe čoho súdny exekútor postupoval pri vyčísľovaní uvedených hotových výdavkov. Ani z obsah spisu teda nie je možné
ustáliť, či tieto výdavky súdnym exekútorom boli skutočne vynaložené, ani čo bolo predmetom týchto výdavkov.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 OSP), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 OSP (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom razítka a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.