Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/8/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad samosudkyňou JUDr. Máriou Kubusovou v právnej veci navrhovateľa S. X J..E.., O..Č..: XXX XX XXX, S., D. XXX, X. S. T. N. N. D..O..M.., W.: XXXXXXXX, P., X.C. XXX/XX, G. M. K. B., L.. XX.XX.XXXX, J. D. J., Q. XXX/XX, v konaní o zaplatenie 134,78 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy zo dňa 9.10.2015 boli postúpené pohľadávky na obchodnú spoločnosť S. X J..E... Právny predchodca navrhovateľa uzatvoril s odporcom ako dlžníkom dňa 30.5.2014 úverovú zmluvu č. 4405123154, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú úverové zmluvné podmienky spoločnosti Y. Q. D. S..D... Predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 158,74 eur. Odporca sa zaviazal peňažné prostriedky vrátiť v 18 pravidelných mesačných splátkach po 11,79 eur. Svoj návrh odôvodnil navrhovateľ tým, že uvedená istina, ktorú požaduje uhradiť navrhovateľ pozostáva z nezaplatených splátok po splatnosti, upomienky, zmluvné pokuty a zo zosplatnených budúcich splátok v lehote 15 dní odo dňa odoslania výzvy. Zmluvné pokuty a upomienky boli odporcovi vyúčtované v zmysle hlavy 18 UZP, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy. Navrhovateľ vo svojom návrhu uvádza, že eviduje voči odporcovi dlh, a to vo výške: istina vo výške 50,28 eur, úrok vo výške 8,89 eur, zosplatnená istina vo výške 22,45 eur, upomienka 1 vo výške 53,16 eur, dlh spolu 134,78 eur.

Vykonaným dokazovaním, oboznámením sa s listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a to: obchodný register, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 22.11.2015, zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 30.5.2014 čl. 23, všeobecné podmienky čl. 24-35, výzva k splateniu úveru čl. 36, listina úhrad a splátok čl. 39, záznam o zaplatení súdneho poplatku zo dňa 15.3.2016, súd zistil nasledovný skutkový stav:

Podľa § 115a ods. 2 OSP pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch, podľa ktorého ustanovenia súd v danej veci rozhodol verejným vyhlásením rozsudku dňa 12.4.2016 bez nariadenia pojednávania a predvolávania zúčastnených strán v zmysle § 156 ods. 3 OSP.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

V zmysle ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nepnením jeho záväzku.

Podľa ust. § 879 f ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy podľa ust. § 52 uzavreté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ust. § 53 a ust. § 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ut. § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy a s ust. § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Podľa ust. § 879f ods. 4 veta prvá Občianskeho zákonníka, ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ust. § 53, 54 a 57 tohto zákona, podľa odseku 3 sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Súd zamietol návrh, lebo nebol daný prejav vôle odporcu uzavrieť zmluvu o revolvingovom úvere podľa ust. § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a preto nezávisle od zmluvy orientovanej na financovanie konkrétneho predmetu kúpy, keď hlavné ustanovenie spočívajúce v návrhu dlžníka na uzatvorenie ďalšej zmluvy poskytnutím úverového rámca bolo uvedené iba ako predtlačené veriteľom opačnou zmluvnou stranou, a to drobnými písmenami na zmluve, ktorá má byť v tomto zmysle predchádzajúca. Preto navrhovateľom koncipovaná nasledujúca zmluva o úvere spočívajúca v opakovanom poskytovaní finančných prostriedkov dlžníkovi z účtu veriteľa bola neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

Súd považuje takúto zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa skutkovo oboznámenej koncepcie navrhovateľa ako neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre obchádzanie zákona s ohľadom na účel zmluvy o úvere podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka ako aj osobitne zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 pís. a), b) zák. č. 258/2001 Z.z.

Po stránke prejavu vôle, vôľa odporcu ako dlžníka v takomto záväzkovom vzťahu pri podpise predmetnej zmluvy, smerovala výhradne k financovaniu konkrétneho predmetu financovania konečným počtom splátok. Plnenie v tomto konaní je fakticky uplatnené z tzv. revolvingového úveru, ktorý mal byť

poskytovaný čerpaním finančných prostriedkov odporcu z účtu. Toto sa skutkovo výrazne odlišovalo od východiskového klasického úveru, a preto táto zmena bola právne možná iba ako zmena písomného právneho úkonu. Pri podpisovaní zmluvy ako písomného právneho úkonu nie je možné právne uznať, že takouto žiadosťou dochádza zároveň k návrhu na zmenu tejto zmluvy, ktorá je práve iba východiskovo podpísaná. Zmluva ako písomný právny úkon nebola zmenená písomným právnym úkonom, t.j. uskutočnená obidvoma zmluvnými stranami písomne.

V uvedenom prípade súd mal preukázané, že odporcovi bol poskytnutý spotrebiteľský úver na úhradu tovaru/služby v hodnote 211,65 eur a celková čiastka splatná spotrebiteľom bola stanovená na sumu 158,74 eur. Zároveň bola určená ročná úroková sadzba 38,32 %, RPMN 46,7 % a priemerná hodnota RPMN 49,67 %.

Súd mal z výpisu splátok a úhrad zistené, že odporca uhradil sumu 177,53 eur a z úverovej zmluvy mal preukázané, že odporca bol povinný uhradiť sumu 158,74 eur. To znamená, že uhradil celú čiastku úveru tak, ako bolo dohodnuté v zmluve zo dňa 30.5.2014.

Ďalšie úhrady, ktoré požaduje navrhovateľ sú nedôvodné, nezakladajú žiaden právny dôvod na úhradu uvedenej sumy a celé konanie navrhovateľa súd vidí v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko odporca uhradil nad poskytnutý úver.

Podľa vyššie uvedených dôvodov životným štýlom dlžníka bude bežné výdavky hradiť z cudzích finančných prostriedkov, ktorý sa neustále obnovuje a ktorý by mal pravidelne splácať, príznačne, keď veriteľ započítava dovtedy prijaté plnenia najprv na príslušenstvo úveru vrátane sankčného, ale nevylučuje faktické poskytnutie ďalšieho úveru. Podporne by bolo možné argumentovať aj s ust. o zmluvách spotrebiteľského charakteru podľa ust. § 52 Občianskeho zákonníka, aj keď nie v znení účinnom do 31.12.2007, keďže úver nie je typom zmluvy podľa Občianskeho zákonníka. Súd návrh navrhovateľa zamietol pre nedodržanie základných ustanovení o právnych úkonoch.

Súd návrh navrhovateľa zamietol ako nedôvodný, celé konanie navrhovateľa súd považuje za konanie v rozpore s ust. § 39 Občianskeho zákonníka.

Súd z predloženej histórie splátok a úhrad mal preukázané, že odporca zobral úver v celkovej výške 211,65 eur a v hotovosti uhradil sumu 52,91 eur a celková výška úveru tak bola 158,74 eur. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená RPMN 46,7 %, ročná úroková sadzba 38,32 % a zároveň je uvedená ďalšia priemerná hodnota RPMN 49,67 eur. Uvedená zmluva je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko nie je jasná, nie je zrozumiteľná a zároveň súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že odporca uhradil sumu nad rámec poskytnutej pôžičky, nakoľko splnil podmienky poskytnutia úveru, tzn. uhradil a keďže z úverovej zmluvy nie je jasné a zrozumiteľne uvedené, z čoho pozostávajú jednotlivé splátky úveru, čo tvorí mesačná splátka úveru, tak súd má zato, že uvedený úver je uhradený a úhradu za zmluvnú pokutu a úhrady za upomienky, ktorú požaduje navrhovateľ sú v rozpore so zákonom na ochranu spotrebiteľa a v rozpore s vydanými rozsudkami jednotlivých súdov. Na základe týchto skutočností súd návrh navrhovateľa zamietol ako nedôvodný.

Súd poukazuje na tú skutočnosť, že niekoľko stoviek rozsudkov súdov v uvedených veciach bolo vydaných a navrhovateľ nebol úspešný v týchto konaniach a napriek tomu požaduje tie isté finančné úhrady.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, podľa ktorého v celom rozsahu bol úspešný odporca, avšak trovy konania mu nevznikli, a preto súd náhradu trov konania žiadnemu účastníkovi konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1, 2 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.