Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20Er-3034-2009.pdf
PDF · 74.03 KB
Case nature
Area
Subarea
20Er/3034/2009
Uznesenie
Okresný súd Žilina v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom: Ing. JUDr. Štefan Hrebík, Dukelských hrdinov 2946/6, 901 01 Malacky, vo veci oprávneného: BA One, s.r.o., IČO: 36 722 316, Grösslingova 4, 811 09 Bratislava - Staré mesto, proti povinnému: P. S., A.. XX.XX.XXXX, E. XXX, XXX XX O. A. P., E. X., takto
rozhodol:
Súd vyhlasuje exekúciu za n e p r í p u s t n ú a súčasne ju z a s t a v u j e .
Povinnému u k l a d á nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 97,19 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, exekučného titulu a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5511 055527*.
Podaním doručeným súdu dňa 30.10.2014 súdny exekútor podal návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu prekludovania exekučných titulov.
V zmysle § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov - právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, ktorým sa predpísalo poistné na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie, možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti; ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužijú.
Vyššie uvedená 10-ročná lehota je tzv. prekluzívna (prepadná) lehota, čo znamená, že po jej uplynutí právo na nútený výkon rozhodnutia zaniká; predmetné rozhodnutie (exekučný titul) po uplynutí tejto lehoty už nemôže byť spôsobilým podkladom pre exekúciu pre účely výkonu práva priznaného týmto rozhodnutím. Súd ohľadne aplikácie príslušného právneho predpisu vo vzťahu k danej preklúzii uvádza, že hoci v čase nadobudnutia právoplatnosti exekučného titulu ešte nebola príslušným právnym predpisom (t.j. zákonom č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni) ustanovená 10-ročná prekluzívna lehota na vykonanie príslušného rozhodnutia (táto bola ustanovená až s účinnosťou od 01.07.2001, a to novelizujúcim zákonom č. 242/2001 Z.z.), tak vzhľadom k tomu, že sa jedná o oblasť práva verejného, súd aplikoval neskoršiu zákonnú úpravu zakotvujúcu túto prekluzívnu lehotu, pretože táto úprava je pre adresáta danej verejnoprávnej normy (t.j. pre povinného) výhodnejšia. Súd v tejto súvislosti poukazuje na Stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu SR, sp.zn. Snj 84/02, z ktorého plynie rovnaký záver (konkrétne tie pasáže textu tohto stanoviska vzťahujúce sa na problematiku retroaktivity právnych predpisov v oblasti verejnoprávnych vzťahov). Rovnako súd v súvislosti s aplikáciou príslušného právneho predpisu poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1CoE/115/2015 zo dňa 25.08.2015.
Exekučný titul - platobný výmer Sociálnej poisťovne č. 47 nadobudol právoplatnosť dňa 14.08.2000. V zmysle citovaného § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov 10-ročná prekluzívna lehota, v ktorej bolo možné vykonať dané rozhodnutie, uplynula dňa 14.08.2010. Na základe uvedeného súd konštatuje, že po tomto dátume exekúcia ako nútený výkon rozhodnutia vo vzťahu k danej pohľadávke poistného už nie je prípustná.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“): „Exekúciu súd zastaví, exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.“
Podľa 197 ods. 1 EP, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 5 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 200 ods. 5 a § 196 EP a na ich úhradu zaviazal povinného, ktorý nesplnením povinnosti zaplatiť pohľadávku oprávneného zavinil vedenie exekučného konania. Ak muselo dôjsť k zastaveniu konania kvôli uplynutiu prekluzívnej lehoty, je na povinnom, aby uhradil trovy exekúcie. Súd pritom vychádzal zo všeobecnej zásady stanovenej v § 197 ods. 1 EP, podľa ktorého náklady podľa § 196 uhrádza povinný, a súčasne zo skutočnosti, že neboli splnené podmienky pre použitie niektorého dôvodu pre náhradu trov exekúcie oprávneným podľa § 203 ods. 1, 2 EP.
Súdny exekútor si vo vyčíslení trov exekúcie uplatnil náhradu trov exekúcie v celkovej výške 110,77 Eur.
Súd preskúmal súdnym exekútorom uplatnený nárok podľa vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) a priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie spolu vo výške 97,19 Eur, ktoré pozostávajú z:
1/ odmeny exekútora vo výške 33,19 Eur (§ 14 ods. 1 vyhlášky ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 Eura)
2/ náhrady hotových výdavkov vo výške 47,80 Eur (§ 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.): 1. Poštovné - 17,80 Eur; 2. Cestovné - 30 Eur. Pokiaľ ide o súdnym exekútorom uplatnené cestovné výdavky v celkovej výške 30 Eur súd uvádza nasledovné, že má preukázané uskutočnenie pracovnej cesty z exekučného spisu (úradný záznam o uskutočnení pracovnej cesty, doklad o kúpe pohonných hmôt, osvedčenie o evidencii). Preto mu súd priznal náhradu za cestovné. Súdny exekútor si vo vyčíslení trov exekúcie uplatnil náhradu hotových výdavkov na poštovnom vo výške 29,12 Eur. Súd však priznal súdnemu exekútorovi náhradu za poštovné výdavky vo výške 17,80 Eur, nakoľko z exekučného spisu Ex 02198/2009 mal súd preukázané iba doručenie 14 písomností prostredníctvom pošty. Súd na tomto mieste poznamenáva, že súdny exekútor je v časti rozhodovania o trovách exekúcie v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 EP účastníkom konania, a preto tvrdenia ohľadom vzniknutých trov exekúcie musí dostatočným spôsobom preukázať, a to spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti. Súd nepriznal uplatnené hotové výdavky vo výške 3 Eurá za zaslanie faktúry a vrátenie poverenia + zoznam, keďže súdnemu exekútorovi patrí náhrada za hotové výdavky, ktoré mu skutočne vznikli v čase rozhodovania. Súd uvádza, že tam, kde si súdny exekútor uplatnil náhradu hotových výdavkov v časti poštovné preukázaných prostredníctvom fotokópií doručeniek, tak nie je možné priznať poštovné, nakoľko z predložených fotokópií poštových doručeniek je zrejmé, že prostredníctvom jednej doručenky doručoval niekoľko písomností z niekoľkých exekučných konaní. To znamená, že vznikol len jeden výdavok na poštovnom, ktorý však nemožno uplatňovať vo všetkých dotknutých konaniach, ale len v tom, ktorý obsahuje originál doručenky.
3/ DPH 20% zo základu 80,99 Eur vo výške 16,20 Eur (§ 196 veta druhá EP v platnom znení ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.)
Súd mal z verejne dostupného registra daňových subjektov registrovaných pre DPH (www.drsr.sk) preukázané, že súdny exekútor je platiteľom DPH, a preto súd zvýšil odmenu a hotové výdavky súdneho exekútora o 20 % DPH.
Súd preto v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení exekúciu vyhlásil za neprípustnú a súčasne ju zastavil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.