Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Er-3589-2008.pdf
PDF · 75.87 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-7Er/3589/2008
Uznesenie
Okresný súd Piešťany vo veci exekúcie oprávnené: Ľ.Q. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. Č.. XXX, proti povinnému: Ľ. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. Č.. XXX, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ivony Babuškovej, so sídlom exekútorského úradu Nové Mesto nad Váhom, Tehelná 86, pod sp. zn. EX 285/2006, na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť oprávnenému zameškané výživné za obdobie od 10.08.2000 do 02/2006 vo výške 962,72 eur a bežné výživné vo výške 16,59 eur od 03/2006 mesačne do budúcna a trovy exekúcie, takto
rozhodol:
1. Exekúcia sa z a s t a v u j e.
2. Súdnemu exekútorovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Trnava na základe žiadosti súdneho exekútora zo dňa 28.02.2006 o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu oprávneného zo dňa 28.02.2006 a exekučného titulu - rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. P/66/2000 zo dňa 11.09.2001, poverením č. 5207*036251 poveril súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu a vymohol od povinného uloženú povinnosť zaplatiť oprávnenému zročné výživné a bežné výživné a trovy exekúcie.
2. V súvislosti s prechodom výkonu súdnictva s účinnosťou od 01.01.2008, bola daná vec odovzdaná z Okresného súdu Trnava na Okresný súd Piešťany, ktorý sa stal miestne príslušným.
3. Dňa 03.02.2022 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie konania. Svoj podnet odôvodnil skutočnosťou, že oprávnený je plnoletý, dlhodobo nekomunikuje s exekútorským úradom, nárok na bežné výživné mu netrvá, sám bol osobou povinnou z exekúcie EX 253/2012 a bol zamestnaný. Opakovane súdny exekútor zasielal oprávnenému žiadosť na vyjadrenie, či mu bolo doplatené zameškané výživné, resp. aby sa vyjadril či eviduje dlh na výživnom, avšak oprávnený nereagoval písomne ani telefonicky. Zároveň súdny exekútor oznámil, že povinný poberá invalidný dôchodok, z ktorého nie je možné vykonávať zrážky, pracuje len príležitostne na dohodu, naposledy mu boli vykonávané zrážky zo mzdy v roku 2007, výkon exekúcie je tak dlhodobo nemožný. Ďalšie vedenie exekúcie je nehospodárne a zároveň konanie nie je možné zastaviť vydaním Upovedomenia o zastavení starej exekúcie v zmysle ustanovení zák. č. 233/2019 Z.z. (ďalej len „ZoUNEK“), a to z dôvodu uvedenom v § 2 ods. 2 písm. a) ZoUNEK.
4. Podľa § 243h ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
5. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
6. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
7. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
8. Pre zákonný vznik tejto vyživovacej povinnosti je relevantnou objektívna právna skutočnosť narodenia dieťaťa, jej zánik zákon spája s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu, príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Aplikačná prax vychádza z elasticity rodičovskej vyživovacej povinnosti vyplývajúcej z časovo neobmedzeného trvania pokrvných zväzkov a hovorí o obnove vyživovacej povinnosti napríklad v prípade, keď sa dieťa pre štúdium rozhodne neskôr, resp. nebolo prijaté na štúdium na vysokej škole bezprostredne po ukončení strednej školy. Z hľadiska posúdenia zániku vyživovacej povinnosti jednoznačnejšia je situácia, keď dieťa získa pravidelný príjem, či už zo závislej činnosti, podnikateľskej činnosti a pod. Ako okolnosť, keď trvá vyživovacia povinnosť rodičov (odôvodnená úlohou rodiča viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým potrebných predpokladov na sebarealizáciu), sa tradične akceptuje štúdium. Aplikačná prax v súvislosti s touto otázkou vyvodila záver, že pre nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť sú dané podmienky ukončením jedného štúdia toho istého stupňa (pojem "sústavná príprava na povolanie" si pre svoje potreby definujú viaceré zákony, čo môže byť pre súd určitou pomôckou) a z tohto hľadiska nepovažovala za relevatné napríklad ďalšie štúdium na vysokej škole, ktoré nie je riadnym pokračovaním v štúdiu. Vychádza sa z definitívnosti získania predpokladov na výkon povolania. Treba vychádzať z konkrétnych okolností prípadu. Vzhľadom na situáciu na trhu práce, existenciu oveľa širšieho okruhu foriem štúdia, vzdelávacích inštitútov, dopĺňania jazykových znalostí potrebných pre možnosť realizácie získaného vzdelania, rekvalifikačné kurzy, diaľkové štúdium, nadstavbové štúdium, prípadné prerušenie štúdia, zahraničné stáže, potrebu zvyšovania kvalifikácie, bude náročnejšie ustálenie okamihu nadobudnutia schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Odôvodnené by mohli byť niektoré z týchto foriem predovšetkým v prípade značných možností na strane povinného rodiča. Na jednej strane treba brať do úvahy záujem dieťaťa vo vzťahu k jeho schopnostiam a danostiam, aby získalo vhodné predpoklady na svoje lepšie uplatnenie, na druhej strane je oprávnená požiadavka včasnej realizácie uvedených daností, aby nedochádzalo k zneužívaniu rodičovskej vyživovacej povinnosti len z dôvodu negatívneho postoja k práci (napr. zavinené rozviazanie pracovného pomeru). Závery súdnej praxe spájajú vznik schopnosti samostatne sa živiť aj so vznikom nároku na príslušné dávky systému sociálneho poistenia v prípade ukončenia prípravy na povolanie a neuplatnenia sa na trhu práce. V tomto zmysle ide skôr o potenciálne nadobudnuie schopnosti samostatne sa živiť. Dosiahnutím plnoletosti (ani inou časovou hranicou) vyživovacia povinnosť rodičov nezaniká (pokiaľ dieťa z rôznych dôvodov nenadobudne schopnosť samostatne sa živiť, vyživovacia povinnosť trvá do smrti rodiča alebo dieťaťa), v prípade uzavretia manželstva potomkom má prednosť vzájomná vyživovacia povinnosť medzi manželmi, kým rodičovská povinnosť má podpornú funkciu, a to v prípade, keď manžel nie je spôsobilý zabezpečiť všetky odôvodnené potreby. Rodičia nie sú z právneho hľadiska povinní plniť túto povinnosť v takom rozsahu, aby z nej mal prospech aj druhý manžel. Vyživovacia povinnosť absolútne zaniká zánikom príslušného rodinnoprávneho vzťahu (smrťou, zapretím otcovstva, osvojením, v prípade zrušenia osvojenia sa však obnovuje). (viď komentár v ASPI k § 62 Zákona o rodine)
9. Súd preskúmaním podnetu súdneho exekútora zistil, že vyživovacia povinnosť povinného voči oprávnenému uhrádzať výživné zanikla dňom 01.07.2008, dňom prvej registrácie v systéme Sociálnej poiťovne ako zamestnanec, čo súd zistil z lustrácie Sociálnej poisťovne vykonanej dňa 12.09.2022. Ďalej súd z lustrácie Registra obyvateľov zistil, že oprávnený je otcom štyroch maloletých detí s trvalým pobytom. Z podnetu súdneho exekútora tiež vyplýva, že oprávnený sám už bol povinným v exekúcii vedenej u súdneho exekútora pod EX 253/2012. Súd vyzval oprávneného, aby sa k podaniu súdneho exekútora vyjadril, tento zásielku riadne prevzal na adrese trvalého pobytu dňa 17.06.2022, pričom súd mu dal lehotu 1 mesiaca na vyjadrenie. Oprávnený však podobne ako v komunikácii so súdnym exekútorom vôbec nereagoval, či už písomne alebo ústne (telefonicky). Súd teda podnet súdneho exekútora vyhodnotil ako dôvodný, a to aj v súvislosti s majetkovými pomermi povinného, keď z lustrácie
Sociálnej poisťovne vykonanej dňa 12.09.2022 zistil, že povinný je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 128,30 eur.
10. Nakoľko podmienky v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia boli splnené, súd exekučné konanie zastavil tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.
11. Podľa § 200 ods. 2 až 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
12. Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
13. Podľa § 199 EP, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným prácnym predpisom. (Vyhláška MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov - ďalej len „Vyhláška“).
14. Podľa § 22 Vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
15. O náhrade trov konania súdnemu exekútorovi súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia vzhľadom na skutočnosť, že súdny exekútor si trovy neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto uzneseniu je možné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal (Okresný súd Piešťany).
V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné. Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas sťažnosť, nenadobúda uznesenie právoplatnosť. O sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.