Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_19CoP-5-2016.pdf
PDF · 127.01 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoP/5/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členiek senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Moniky Juskovej v právnej veci starostlivosti súdu o mal. L. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom u matky, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, odbor sociálnych vecí, pochádzajúcu z rodičov Z. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. V., P. XXXX/X a J. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K., T. O. XXXX/ XX, v konaní zastúpeného Ing. Leou Boorovou, nar. 07.12.1970, trvale bytom Trnava, Andreja Hlinku 3676/36, o zvýšenie výživného, o zníženie výživného a o zverenie do striedavej osobnej starostlivosti, takto jednohlasne o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 27P/129/2013 - 520 zo dňa 15.12.2015
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok, okrem výroku, ktorým súd prvého stupňa v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol a ktorým rozhodol o lehote, v ktorej rozhodne o trovách štátu.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Prešov (v ďalšom aj len „ súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom návrh na zverenie mal. L. F., nar. XX.XX.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov zamietol. Zamietol návrh otca na zníženie výživného. Zmenil rozsudok Okresného súdu Prešov, č.k. 27P 109/2010-126 zo dňa 08.12.2010 tak, že zvýšil výživné zo strany otca pre mal. L. zo sumy 100 Eur mesačne na sumu 170 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 15.04.2013 opakovane do budúcna. Dlžné výživné za obdobie od 15.04.2013 do 30.11.2015 pre mal. L. v celkovej výške 2 207,33 Eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 80 Eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, až do úplného vyrovnania dlhu. V prevyšujúcej časti návrh matky zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodol taktiež o tom, že o trovách štátu rozhodne v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Súd prvého stupňa takto rozhodol o návrhoch oboch rodičov mal. L..
Matka návrhom súdu prvého stupňa podaným dňa 15.04.2013 žiadala zvýšiť výživné zo sumy 100 Eur mesačne na sumu 250 Eur mesačne dôvodiac tým, že pri poslednej úprave výživného na základe ústnej dohody s otcom maloletej súhlasila so znížením výživného na obdobie jedného roka. Počas tohto obdobia mal sa otec finančne zabezpečiť z novovytvorenej podnikateľskej činnosti. Od roku 2010 finančné náklady na maloletú vzrástli, keďže v čase posledného rozhodnutia súdu navštevovala 2. ročník základnej školy, v čase podania návrhu je žiačkou 5. ročníka základnej školy. Okrem toho navštevuje základnú umeleckú školu, odbor gitara, má mimoškolské aktivity a krúžky. Pravidelne navštevuje očnú
aj ortopedickú ambulanciu, čím sa zvýšili jej výdavky. Došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletej.
Otec maloletej so zvýšením výživného nesúhlasil. Navrhol ponechať výživné vo výške doposiaľ určenej. V priebehu konania písomným podaním zo dňa 10.03.2014 žiadal znížiť výživné zo svojej strany pre maloletú L. zo sumy 100 Eur mesačne na sumu 40 Eur mesačne. Dňa 25.08.2015 žiadal otec zveriť maloletú L. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že maloletá bude v osobnej starostlivosti otca 6 mesiacov v roku a v osobnej starostlivosti matky 6 mesiacov v roku. Striedavá starostlivosť sa začne 31.01.2016 o 9.00 hod. s tým, že v tom čase začne styk dieťaťa s otcom, pričom počas striedavej osobnej starostlivosti ani jeden z rodičov nemá nárok na výživné na maloletú L.; matka nesúhlasila so zverením maloletej do striedavej osobnej starostlivosti z dôvodu, že maloletá k biologickému otcovi nemá vytvorený vzťah.
Kolízny opatrovník navrhol, aby súd výživné zo strany otca zvýšil, sumu 100 Eur mesačne považoval za neadekvátnu, nakoľko došlo k zvýšeniu výdavkov pre maloletú. Poukázal na to, že suma, ktorú otec uvádzal ako príjem do rodiny vo výške 17,32 Eur mesačne je nereálna, okrem toho otec dieťa nekontaktuje, nezaujíma sa o dieťa, neprispieva maloletej darčekmi na jej osobné sviatky.
Súd prvého stupňa z vykonaného dokazovania zistil, že mal. L. pochádza z mimomanželského vzťahu, jej rodičia nikdy nežili v spoločnej domácnosti. Naposledy bolo upravené výživné rozsudkom Okresného súdu Prešov, č.k. 27P 109/2010-126 zo dňa 08.12.2010 tak, že bolo znížené výživné zo strany otca pre maloletú zo sumy 5 000 Sk mesačne na sumu 100 Eur mesačne, počnúc dňom 01.05.2010 do budúcna.V tom čase matka žila so svojím manželom J. F. v sociálnom 2-izbovom byte vo V. V., za ktorý platili nájom 210 Eur mesačne. Matka bola zamestnaná ako predavačka s priemerným čistým mesačným príjmom 278,87 Eur mesačne a od 05.12.2010 mala nastúpiť do nového zamestnania ako predavačka s čistým mesačným príjmom okolo 400 Eur v priemere.
Otec v tom čase žil so svojou rodinou v rodinnom dome, ktorý bol v bezpodielovom spoluvlastníctve oboch manželov. Za plyn platil 50 Eur mesačne, za elektrinu 57 Eur mesačne, ročnú daň mestu 150 Eur mesačne a hypotéku na rekonštrukciu domu po 1 400 Eur mesačne. Hypotéku splácali rodičia otca a rodina žila z finančnej sumy 25 000 Eur, ktorú otcovi požičali jeho rodičia. V čase posledného rozhodovania súdu otec založil spoločnosť s ručením obmedzeným s obchodným menom PERICON s. r. o., spoločníkmi a konateľmi ktorej je otec so svojou manželkou. Firma sa venovala predaju služieb a cestovnému ruchu. Zároveň sa venovali predaju investičného zlata. Z manželstva otca pochádzali 3 maloleté deti.
V čase posledného rozhodovania súdu o výživnom pre maloletú, maloletá L. navštevovala 3. ročník základnej školy, stravovala sa v škole. Za obedy jej matka platila 20 Eur mesačne, školský klub v sume 10 Eur mesačne a základnú umeleckú školu 5 Eur mesačne, turistický krúžok v tej istej výške. Z dôvodov zdravotných problémov maloletej matka doplácala na lieky 16,60 Eur mesačne, zdravotné pomôcky spolu 8,90 Eur mesačne. Životnú poistku platila matka maloletej po 36 Eur mesačne a mobilný telefón v sume 3 Eurá mesačne.
Súd prvého stupňa mal zistené, že v čase, keď rozhodoval o návrhu matky na zvýšenie výživného a súčasne o návrhu otca na zníženie výživného, došlo k zmenám v pomeroch, z ktorých sa vychádzalo pri rozhodovaní o výživnom na maloletú v roku 2010. Maloletá býva s matkou jej manželom a dvoma maloletými súrodencami pochádzajúcimi z manželstva matky v nájomnom byte, za ktorý platia mesačne nájomné s inkasom v sume 200 Eur. Splácajú hypotéku po 200 Eur mesačne. Matka poberá rodičovský príspevok v sume 203,20 Eur mesačne a prídavky na deti v sume 70,56 Eur mesačne. Matkin manžel je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Jeho čistý mesačný príjem na základe dohody o pracovnej činnosti je 86,60 Eur mesačne. Následne si založil živnosť. Predtým pracoval ako živnostník v Českej republike s príjmom okolo 500 Eur mesačne, s touto pracovnou činnosťou skončil z dôvodu rizikového tehotenstva matky maloletej. Matkin manžel má vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi. Matke maloletej finančne vypomáha vzhľadom na nízky príjem manžela jej matka.
Otec býva so svojou manželkou a 3 maloletými deťmi v 3-izbovom byte, za ktorý mesačne platia 228 Eur. Podľa tvrdení otca rodina žije z finančných prostriedkov, ktoré má požičané od fyzických osôb celkovo v sume 50 000 Eur. Túto pôžičku zatiaľ nespláca. Rodina spláca úver, ktorý zobrala manželka na kúpu
bytu, mesačná splátka je 934 Eur. Rodinný dom, v ktorom bývali, museli predať, lebo neboli schopní pokrývať náklady spojené s jeho prevádzkou. Otec vlastní osobného motorové vozidlá značky HONDA CR-V od 17.05.2014 a AUDI S6 AVANT QUATTRO, ktoré sú v exekútorskej blokácii od 27.06.2011.
Spoločnosť PERICON s. r. o., ktorej sú konateľmi otec maloletej a jeho manželka, v roku 2011 vykazovala daňovú stratu mínus 18 440,04 Eur. Výsledok hospodárenia z bežnej činnosti bol v roku 2012 po zdanení bol mínus 348 Eur, za rok 2013 mínus 4 939 Eur a za účtovné obdobie roku 2014 2 130 Eur. Zo súdom nariadeného znaleckého dokazovania nebolo zistené, že by spoločnosť vykazovala neúčelne vynaložené náklady, ktoré by neboli v súlade s príjmami spoločnosti, ako aj s predmetom podnikania spoločnosti.
Podľa otca maloletej prostredníctvom tejto spoločnosti v minulosti podnikal v cestovnom ruchu na Ukrajine, bol nútený prestať kvôli kríze na Ukrajine a v Rusku. Má pohľadávky vo výške 12 824,40 Eur, ktoré mu doposiaľ neboli vyplatené. V období od januára do mája 2015 mala táto spoločnosť príjmy spolu vo výške 11 444,08 Eur, výdavky v sume 10 851,18 Eur. Otec maloletej súdu prvého stupňa prezentoval svoju snahu nájsť si zamestnanie adekvátne svojmu vzdelaniu preukazujúc to výpisom z internetovej komunikácie.
Z výpisu osobného účtu otca za rok 2013 a 2014 bolo zistené, že na tento účet bola pod položkami „bezhotovostný vklad“ vložená na tento účet v roku 2013 suma 54 627,53 Eur a v roku 2014 suma spolu vo výške 37 600,63 Eur.
Z neúplnej žiadosti o poskytnutie úveru, ktorý spláca manželka otca mal súd za zistené, že priemerný príjem manželky otca maloletej zamestnanej v spoločnosti PERICON s. r. o. je vo výške 3 000 Eur a plne postačuje na splácanie splátok úveru vo výške 126 900 Eur, pričom priemerný čistý mesačný príjem otca, ktorý je v domácnosti, je vo výške 198 Eur.
Podľa vyjadrenia otca, jeho rodina sa uskromnila, deti prestali chodiť na krúžky, jediný krúžok, ktorý navštevujú, je krúžok futbalu, za ktorý sa platí ročný poplatok 10 eur na každé z maloletých detí. Deti otca majú zdravotné problémy, najstarší syn je sledovaný u endokrinológa aj ortopéda, náklady spojené s úpravou zubov boli spolu vo výške 1.000 eur. Prostredný syn musí nosiť ortopedické pomôcky na nohy, manželka je sledovaná v onkologickej ambulancii. Náklady na chod domácnosti vykrývajú pôžičkami z nebankových inštitúcií, ktoré sú splácané formou barteru, vykonávaním administratívnej činnosti a spracovaním dát.
Maloletá L., ktorej kolízny opatrovník vysvetlil, ako funguje striedavá osobná starostlivosť, vzhľadom na návrh otca, sa vyjadrila tak, že s takouto formou starostlivosti nesúhlasí, nakoľko svojho otca nepozná, nie je s ním v kontakte. O otcovi vie len z rozprávania matky, otec ju nekontaktuje, stretla sa s ním v minulosti, keď mala tri alebo štyri roky. Nepamätá si na to, nevie, ako biologický otec vyzerá. Ak by ho stretla na ulici, určite by ho nepoznala. Nevie si predstaviť, že by prišla do jeho rodiny, z ktorej nikoho nepozná, doma je tam, kde je jej matka, súrodenci a terajší manžel matky, ktorého má rada a ich vzťah je veľmi dobrý.
Súd prvého stupňa mal za zistené, že maloletá naďalej navštevuje Základnú umeleckú školu, kde matka platí poplatok 44 eur štvrťročne. Nastúpila aj do komorného orchestra, navštevuje aj výtvarný krúžok, ktorý platí stará matka. Má zdravotné problémy, navštevuje očnú ambulanciu, nakoľko jej bol diagnostikovaný očný glaukóm, taktiež ortopedickú ambulanciu. Matka za okuliare uhrádza ročne 100 eur, za ortézy 30 eur, výdavky spojené s hygienickými potrebami, ošatením, obuvou zabezpečuje matka sama, otec sa na nich nepodieľa.
Súd prvého stupňa, citujúc ustanovenia § 24 ods. 2, § 26, § 62 ods. 1 - 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1
- 3 Zákona o rodine mal zistenú existenciu predpokladov pre zvýšenie výživného, ktoré by mal otec maloletej v súvislosti s výživou maloletej uhrádzať. Od poslednej úpravy výživného uplynula už dlhšia doba, výdavky maloletej sa zvýšili, príjem matky, ktorá je na materskej dovolenke je podstatne nižší ako je príjem na strane otca, ktorý je zamestnaný. Otec nie je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a má všetky možnosti a schopnosti nájsť si adekvátne zamestnanie v prípade, že sa mu v podnikateľských aktivitách nedarí. Tvrdenia otca o jeho snahách nájsť si zamestnanie nemal súd za riadne preukázané. Aj keď odpovede na jeho žiadosti o zamestnanie boli záporné, nepreukazuje to podľa súdu prvého stupňa
nedostatok finančných prostriedkov na strane otca. Naďalej vlastní spoločnosť s ručením obmedzeným. Táto spoločnosť mala v r. 2014 lepší hospodársky výsledok ako to bolo v r. 2013, spoločnosť má viacero nezaplatených faktúr, čo poukazuje na aktívnu činnosť tejto spoločnosti. Pohľadávky, ktoré spoločnosť má, je možné vymáhať aj súdnou cestou. Podľa výpisov z účtu otca otec disponuje väčším obnosom finančných prostriedkov. Pokiaľ otec tieto vklady odôvodňoval tým, že mali byť vložené na podnikateľský účet, nakoľko mali pochádzať z podnikateľských aktivít, nebolo zistené, že by následne boli vložené na podnikateľský účet. Podľa súdu prvého stupňa tvrdenie otca, že jeho príjem do rodiny predstavuje sumu 17,32 eura je nepravdivé a nereálne. V minulosti spolu s manželkou podnikal v oblasti predaja investičného zlata. Z príjmu, o ktorom tvrdil, že je jeho príjmom, by nemohol zabezpečiť fungovanie svojej rodiny. Ak by to tak malo byť, hľadal by pre seba a svoju manželku akékoľvek zamestnanie, z ktorého by zabezpečil všetky potreby svojich detí, ako aj potreby svoje. Súd prvého stupňa okrem vkladov na osobný účet otca poukázal aj na to, že v žiadosti o úver bol uvedený príjem jeho manželky vo výške 3.000 eur mesačne v čistom. Tento úver bol pritom zobratý bezprostredne po predchádzajúcom rozhodnutí o znížení výživného, ktoré by mal platiť na maloletú. V zmluve otec vystupuje ako spoludlžník hypotekárneho úveru. Súd prvého stupňa uviedol, že napriek rozsiahlemu dokazovaniu nebolo možné zistiť konkrétne príjmy na strane otca. Je predpoklad, že otec má viacero podnikateľských aktivít. Súd uviedol, že bolo naznačené, že podniká s predajom zlata. Má preto schopnosti aj možnosti prispievať na výživu mal. L. vyšším výživným o to viac, že došlo k podstatnému nárastu jej výdavkov od poslednej úpravy výživného, pričom matka je na materskej dovolenke. Súd považoval za potrebné zohľadniť aj osobnú starostlivosť matky o maloletú, ktorú nie je možné finančne oceniť. Vychádzajúc zo všetkých skutkových okolností, ku ktorým súd prvého stupňa dospel po vykonanom dokazovaní, mal za to, že dôvodné bolo zvýšiť výživné v rozsahu v akom výživné zvýšil. Návrh matky v prevyšujúcom rozsahu preto zamietol a zamietol aj návrh otca na zníženie výživného.
Návrh otca na zverenie maloletej starostlivosti oboch rodičov súd prvého stupňa považoval za účelový vzhľadom na prebiehajúce konanie o zvýšenie výživného, nakoľko otec dlhodobo neprejavuje skutočný záujem o maloletú, v priebehu 10 rokov nepodal návrh na úpravu styku s maloletou v prípade, ak by mu skutočne bolo bránené sa s maloletou stretnúť. Ak by mal skutočný záujem nadviazať kontakt so svojou dcérou, mohol ju osobne navštíviť alebo s ňou komunikovať prostredníctvom internetu alebo formou klasickej písomnej komunikácie. Ak by mu bolo znemožnené takto s dcérou komunikovať, mohol podať návrh na súd ohľadom úpravy styku. Maloletá L. je vo veku, kedy vie vyjadriť svoj názor a postoj vo vzťahu k svojmu rodičovi a tento svoj názor aj vyjadrila pri pohovore u kolízneho opatrníka. Vzhľadom na jej názor, ako aj na vzdialenosť jej bydliska od bydliska otca, nie je možné na takúto vzdialenosť realizovať striedavú osobnú starostlivosť. Podľa súdu prvého stupňa nie je možné realizovať striedavú osobnú starostlivosť u dieťaťa, ktoré otca nepozná, nepozná jeho rodinu a prostredie, v ktorom otec žije. Ak by v budúcnosti takáto možnosť mala prichádzať do úvahy, bolo by potrebné nadviazať s maloletou kontakt postupnými stretnutiami a návštevami u otca a až následne by bolo možné uvažovať, ak by si to maloletá priala, aby došlo k striedaniu jej pobytu v rodine matky a v rodine otca.
Súd prvého stupňa rozhodol taktiež o povinnosti otca zaplatiť dlžné výživné, ktoré mu povolil zaplatiť v splátkach a o trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej, a to proti výroku, ktorým bol zamietnutý jeho návrh na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti, proti výroku, ktorým bolo rozhodnuté o zvýšení výživného zo sumy 100 eur mesačne na sumu 170 eur mesačne a proti výroku, ktorým bol zamietnutý jeho návrh na zníženie výživného. V odvolaní poukázal na to, že rozhodnutie súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Vyslovil pochybnosti o schopnosti sudkyne, ktorá vo veci rozhodovala, nezaujato a profesionálne vyhodnotiť preukázateľné fakty a na základe nich a zákonných ustanovení rozhodnúť. Uviedol, že o dcéru L. sa zaujímal, chcel sa podieľať na jej výchove, avšak matka maloletej od začiatku jeho styk s maloletou marila. Vyjadrenia matky o jeho nezáujme sú lživé a hrubo zavádzajúce. Kvôli jej konfliktnej povahe nebolo možné, aby s dcérou nadviazal akýkoľvek bližší vzťah. Odmietala s ním komunikovať. Neskôr z dôvodu nedostatku príjmu a vzdialenosti bolo pre neho zložité rozvíjať vzťah s dieťaťom, ktoré je pod vplyvom matky. Uviedol, že rodičovské práva patria obom rodičom. Právo styku patrí aj tomu rodičovi, ktorý nežije v spoločnej domácnosti s dieťaťom. Používanie dieťaťa ako prostriedok pomsty či manipulácia dieťaťa je proti záujmom dieťaťa a môže mu spôsobiť psychické problémy, zmeny správania s negatívnymi dôsledkami. Otec maloletej uviedol, že prvostupňový súd objektívne neskúmal a neposúdil jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, neprihliadol na schopnosti, možnosti a majetkové pomery matky, neskúmal
skutočné pomery matky, skutočnú výšku jej príjmu. Akceptoval nízky príjem matky a jej manžela ako fakt a jeho situáciu a situáciu jeho manželky definoval ako špekuláciu a situáciu nepravdepodobnú. Súd ho zaujato a lživo obvinil, že je nečinný v hľadaní zamestnania. Súdu doložil skutočnosť o skrytej diskriminácii štyridsiatnikov pri hľadaní zamestnania. Povolania, na ktoré sa môže on kvalifikovať, sú nízkopríjmové. Predložil žiadosti o prácu, čo súd namietol ako nedostatočné, neadekvátne. Nezaoberal sa tým, že manžel matky nepracuje. To, že má matka maloletej ďalšie dve deti s novým manželom, nemôže z neho robiť osobu zodpovednú za ich rodinnú a finančnú situáciu. Nie on, ale nedostatočne zarábajúci manžel matky spôsobil, že matka je bez príjmu. Pokiaľ súd prvého stupňa uviedol, že v žiadosti o hypotéku bol uvedený príjem jeho manželky 3.000 eur a jeho príjem 198 eur, tieto údaje neboli podložené žiadnym dokladom. V rozhodnom čase bola všeobecne zaužívaná prax pri prefinancovaní hypotéky taká, že banky nevyžadovali doklady ako pri prvej hypotéke a údaje do žiadosti sa vkladajú pre získanie lepších podmienok. Náklady v rodine znížili z 1.400 eur na 800 eur mesačne, dokázali sa uskromniť. Matka len vyžaduje viac a svoje náklady neznižuje. Čo sa týka vkladov na účet, tieto boli deklarované od začiatku pojednávania, na bežnú existenciu si peniaze požičali a na krytie výdavkov ich vložili na účet, to netajil od začiatku. Pokiaľ súd uviedol, že v budúcnosti môže vymáhať pohľadávky, ktoré spoločnosti nevyplatiť ukrajinský subjekt, táto možnosť je pri vymožiteľnosti práva na Ukrajine viac než nepravdepodobná. Podľa neho položky, ktoré boli uvedené v návrhu matky na zvýšenie výživného súhrne nedosahujú sumu 100 eur mesačne, nebola preukázaná dôvodnosť zvýšenia opodstatnených nákladov. Namietol porušenie práva na rovnosť účastníkov v konaní. Súd prvého stupňa zjavne zvýhodnil matku maloletých detí, jeho znevýhodnil. Nepodstupoval rovnako a za rovnakých podmienok pri hodnotení jeho príjmu a príjmu matky maloletých. Zvýšenie výživného, vzhľadom na jeho minimálny príjem, nezodpovedá okolnostiam a nebolo to namieste. Uviedol taktiež, že matka nezdravo obmedzuje styk otca s dcérou, týmto spôsobom nedokáže dcéru riadne vychovávať alebo sa patrične starať a dbať o jej osobnostný vývoj. Maloletá potrebuje väčší styk s otcom než iba výživné, ktoré je poukazované k rukám matky. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že navrhuje rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Poukázal na to, že všetky náklady súvisiace s potrebami maloletej znáša matka, otec sa na starostlivosti podieľa len platením výživného, nad rámec neprispieva finančne ani materiálne. Maloletá L. so zverením do striedavej starostlivosti nesúhlasila, čo uviedla pri pohovore, ktorý bol s ňou vykonaný.
Otec v stanovisku k tomuto vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedol, že jeho záujem o dcéru sa rozhodne neobmedzuje len na bežné výživné, má skutočne záujem o čo najčastejší osobný kontakt s maloletou, keďže dcéra bude mať už 15 rokov a bol by rád, ak by sa týmto spôsobom čo najviac zblížili.
Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 1 a 2 O.s.p. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli súdu dňa 24.03.2016 (§ 214 ods. 3, § 156 ods. 3) a zistil, že odvolanie otca maloletej dôvodným nebolo.
Podaným odvolaním nebol dotknutý výrok rozsudku, ktorým bol zamietnutý návrh matky na zvýšenie výživného v prevyšujúcom rozsahu, v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť, a tak ho nebolo v rámci odvolacieho konania potrebné preskúmať (§ 159 ods. 1 a 3 a § 206 ods. 2 O.s.p.).
Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a na základe vykonaného dokazovania správne zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozsudku má podklad v zistenom skutkovom stave. Na týchto správnych zisteniach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej aj len „Zákon o rodine“), ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Súd prvého stupňa sa zaoberal posúdením a zhodnotením dôvodov pre to, či je možné a potrebné zvýšiť povinnosť otca prispievať na výživné v rozsahu korešpondujúcom predstavám matky, na druhej strane aj tým, či neexistujú dôvody pre to, aby bolo rozhodnuté o nižšej ako doposiaľ upravenej povinnosti otca prispievať maloletej dcére na jej výživu a taktiež tým, či sú alebo nie sú splnené podmienky pre rozhodnutie o zverení maloletej do striedavej starostlivosti oboch rodičov.
Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ustanovenie § 159 ods. 3 O.s.p. a citované ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 159 ods. 3 O.s.p. určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Zákon však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať. Ustanovenie § 163 O.s.p. výslovne umožňuje zmenu rozsudku odsudzujúceho na plnenie v budúcnosti zročných dávok, alebo na plnenie v splátkach, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok, pritom nie je rozhodujúce, či ide o plnenie vyživovacej povinnosti určenej súdom, alebo o plnenie dohody. Hmotnoprávna podmienka zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je upravená v ustanovení § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Podľa tohto ustanovenia dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Aby súd teda mohol vo veci výživného rozhodnúť inak, nevyhnutnou podmienkou je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadať ku všetkým skutočnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Nestačí len úvaha o tom, že je doterajšie výživné neprimerané. Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, šlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie, či reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Touto zásadou sa musel súd riadiť aj pri rozhodovaní o podanom návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti. Právne relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu bolo len to, či sa výrazne, trvale, nie krátkodobo alebo nepatrne, zmenili okolnosti na strane oprávneného, alebo na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúc rozhodnutie o výživnom.
Podľa § 154 ods. 1 O.s.p., pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Súd prvého stupňa sa pri rozhodovaní dôsledne riadil citovanými ustanoveniami Zákona o rodine a vo veci správne rozhodol, keď zmenil rozhodnutie súdu o výške výživného.
Zákon o rodine vychádza z filozofie, že dieťa má zo zákona právo na výživu; ide o jeho zákonný nárok. Rodičom dieťaťa je explicitne uložená povinnosť plniť si vyživovaciu povinnosť. Základ vyživovacej povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu je zakotvený v rámci demonštratívneho výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti, v § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy, aj keď na úkor svojho minima, zabezpečiť výživu dieťaťa.
Právo dieťaťa na rodičovskú výchovu a starostlivosť vyplýva aj z čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd. Právo dieťaťa na starostlivosť je právom na zabezpečenie podmienok materiálnej aj nemateriálnej povahy v záujme toho, aby dieťa mohlo dostatočne rozvíjať svoje možnosti a schopnosti. Podmienky materiálnej povahy sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojmu dieťaťu, a to v závislosti od veku, zdravotného stavu a iných okolností, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné. Zmyslom výživného pre dieťa je zabezpečenie jeho všestranného rozvoja po všetkých stránkach, stránke fyzickej, duševnej aj sociálnej, pričom pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti je potrebné prihliadnuť aj na to, v akej miere sa ktorý z rodičov osobne o dieťa stará, pričom konkrétne určenie rozsahu vyživovacej povinnosti je vecou kritérií vyplývajúcich zo Zákona o rodine.
Predchádzajúca úprava vyživovacej povinnosti otca maloletej bola realizovaná rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 27P 109/2010-126 z 08.12.2010. Ako vyplýva z dokazovania realizovaného súdom prvého stupňa, oproti stavu, z ktorého vychádzal súd v roku 2010, došlo k zmene pomerov na strane maloletej. Je zrejmé, že maloletá, ktorá má vyšší vek má aj zvýšené potreby nielen súvisiace s jej vlastnou výživou, ale aj s jej záľubami. K zmene pomerov z hľadiska možnosti finančne zabezpečovať potreby maloletej došlo aj u jej matky. Kým v čase predchádzajúceho rozhodovania o zmene výživného bola matka zamestnaná s príjmom, ktorý sa očakával na úrovni 400,- eur mesačne v priemere, v čase, keď súd rozhodoval o návrhu matky na zvýšenie výživného je matka poberateľkou rodičovského príspevku, t.j. jej príjem sa znížil. Naďalej je to však matka, ktorá osobne, bez akejkoľvek ingerencie otca maloletej, zabezpečuje maloletej úplnú osobnú starostlivosť. Ak sa zvýšili životné náklady u maloletej, ktoré súd kvantifikoval, znamená to, že obaja rodičia, tak otec ako aj matka, povinní sú zabezpečiť úhradu nákladov v súvislosti so zvýšenými životnými potrebami. Je zrejmé, že vo finančnom vyjadrení nie je možné túto vyživovaciu povinnosť rodičov presne rozdeliť, jednak z dôvodu, že schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov sú rôzne, jednak aj z toho dôvodu, že matka maloletej L. sa o maloletú osobne stará. Správne súd prvého stupňa zhodnotil, že u otca maloletej neboli zistené žiadne okolnosti, ktoré by mu bránili prispievať na výživu maloletej vyššou sumou, než aká bola určená pôvodným rozhodnutím súdu. S tvrdeniami otca o údajnom deficite v jeho príjmových pomeroch sa súd prvého stupňa vysporiadal a tvrdenia otca v ich vzájomných súvislostiach aj správne vyhodnotil. Vklady na osobný účet otca v r. 2013 a 2014 nie je možné hodnotiť inak ako to, že do jeho dispozičnej sféry dostal sa dostatok finančných prostriedkov, z ktorých môže uhrádzať zvýšené výdavky na výživu maloletej L.. Napokon o tom, že otec a jeho rodina disponuje dostatočnými finančnými prostriedkami svedčí aj to, že nemá žiaden problém splácať splátky hypotekárneho úveru vo výške viac ako 900,- eur mesačne napriek tomu, že musí uhrádzať výdavky spojené s výživou, ktorú musí poskytovať ďalším svojim trom deťom pochádzajúcim z manželstva. O vyššom príjmovom štandarde napokon svedčí aj vlastníctvo dvoch motorových vozidiel, o ktorých ani nebolo tvrdené, že by mali nízku hodnotu, nie je významné že sú predmetom blokácie zo strany exekútora, svedčí to len o tom, že otec maloletej má nevysporiadané nejaké záväzky.
Pokiaľ otec maloletej v odvolaní poukazoval na to, že súd sa nezaoberal dôvodmi prečo manžel matky maloletej málo zarába, je potrebné uviesť, že nie je povinnosťou manžela matky maloletej zabezpečovať maloletej výživu, ale je to povinnosť jej otca.
K odvolacej námietke spočívajúcej v tom, že zákonná sudkyňa nemala údajne do zápisnice o pojednávaní zaznamenávať všetky skutočnosti otcom uvádzané je potrebné uviesť, že touto odvolacou námietkou nebolo potrebné sa osobitne zaoberať, nakoľko otcom maloletej nebola namietaná protokolácia na pojednávaní a tiež ním tvrdené skutočnosti nemohli mať žiaden vplyv na správnosť rozhodnutia súdu vo veci zvýšenia vyživovacej povinnosti zo strany otca vo vzťahu k maloletej a ani vo vzťahu k jeho návrhu, aby bola jeho vyživovacia povinnosť vo vzťahu k maloletej znížená.
Čo sa týka odvolacej námietky vo vzťahu k zamietnutiu návrhu otca na rozhodnutie o striedavej výchove maloletej odvolací súd tento návrh otca v zhode so záverom súdu prvého stupňa hodnotí ako návrh účelový.
Podľa článku 3 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa (v ďalšom len „Dohovor“) záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
Toto ustanovenie (článok 3 ods.1 Dohovoru) má povahu normy bezprostredne použiteľnej („self - executing“). Uvedená norma je na priame použitie spôsobilá vzhľadom na svoju dikciu (... záujem dieťaťa ... pri akejkoľvek činnosti), ktorá je dostatočne a do takej miery jasná, aby povinné subjekty, ktorým je adresovaná (vnútroštátne subjekty) boli schopné zodpovedajúcim spôsobom upraviť svoje správanie (nález Ústavného súdu Českej republiky z 09. apríla 1997, sp.zn. PL.ÚS 31/96).
Aj keď záujem dieťaťa predstavuje jeden zo základných princípov, na ktorých je postavené súčasné rodinné právo, nie je tento pojem právnymi predpismi nijako vymedzený. Komentár Výboru OSN pre práva dieťaťa vo vzťahu k najlepšiemu záujmu dieťaťa uvádza: „Koncept najlepšieho záujmu dieťaťa je flexibilný a adaptabilný. Mal by byť prispôsobený a definovaný individuálne vzhľadom na špecifickú situáciu, v ktorej sa dieťa či deti, ktorých sa to týka, nachádza, pričom pozornosť by sa mala venovať ich osobným pomerom, situácii a potrebám. V rámci individuálnych rozhodnutí musí byť najlepší záujem dieťaťa hodnotený a stanovený vo svetle špecifických okolností konkrétneho dieťaťa [(General comment No. 14 (2013) on the right of the child to have his or her best interests taken as a primary consideration (art . 3, para. 1), str. 9, (dostupné na http://www.ohchr.org)].
Je vecou súdu, aby pri zohľadnení konkrétnych okolností prípadu a z nich vyplývajúceho záujmu dieťaťa rozhodol o konkrétnej podobe najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a dieťaťom. Je to súd, ktorý musí zhodnotiť, či rozhodnutím o striedavej starostlivosti nemôže dôjsť k zásahu do rodinného života dieťaťa, pričom kľúčom k posúdeniu toho, či striedavá výchova ako model usporiadania vzťahu medzi rodičom a dieťaťom je v konkrétnom prípade vhodná, je zistenie záujmu dieťaťa.
Väčšina detí je schopná vyjadriť sa k svojmu budúcemu výchovnému usporiadaniu už po dosiahnutí veku 10 rokov (z rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky I. ÚS 1708/14 z 18.12.2014).
Pre účely prijatia zásadného rozhodnutia týkajúceho sa dieťaťa musí zistený názor dieťaťa nutne patriť k prvým zvažovaným skutočnostiam (z rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 21.06.2007, č. 23499/06 Havelka a ostatní proti Českej republike).
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, a to z vyjadrenia maloletej pred jej kolíznym opatrovníkom, že maloletá otca vôbec nepozná, nevie ako vyzerá, doma sa cíti tam, kde je mama, jej súrodenci a terajší manžel matky, ktorého má rada a ich vzťah je dobrý. Maloletá je pritom vo veku, o ktorom sa vo všeobecnosti predpokladá, ako bolo uvedené aj v citovanom rozhodnutí Ústavného súdu Českej republiky, že vie formulovať svoje názory. Z jej vyjadrenia nie je možné urobiť iný záver ako ten, že nemá záujem o zmenu svojho doterajšieho výchovného prostredia, ak si zmenu vo forme starostlivosti nepraje, zrejme nemôže byť ani v jej záujme. Je potrebné, len pre úplnosť, uviesť, že ak je skutočným záujmom otca nadviazať s maloletou kontakt, nič mu nebráni v tom, ak by malo byť pravdivým jeho tvrdenie, že je to matka, ktorá mu v nadviazaní kontaktu s maloletou bráni, zákonným spôsobom o plnenie tejto povinnosti zo strany matky požiadať. Pokiaľ preto súd prvého stupňa rozhodol tak, že návrh otca na striedavú starostlivosť maloletej zamietol, rozhodol správne. Pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci ten stav, ktorý bol v čase, keď súd o tomto návrhu otca rozhodoval (§ 154 ods. 1 O.s.p.). Odvolací súd sa preto ani nezaoberal tvrdeniami (ničím nepreukázanými), na ktoré otec v tejto súvislosti poukazoval v odvolaní.
Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutom rozsahu v súlade s ust. § 219 O.s.p. vo výroku o zvýšení výživného, vo výroku o dlžnom výživnom, vo výroku o zamietnutí otca na zníženie výživného, vo výroku o zamietnutí návrhu na striedavú starostlivosť, ako aj vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi účastníkmi konania ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a / O.s.p. tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže ide o konanie, ktoré možno začať i bez návrhu. Konaním bez návrhu je aj konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých (§ 81 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.