Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/165/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a členiek senátu JUDr. Evy Barcajovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia a.s., Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, proti žalovanej: O. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, o zaplatenie 2.082,27 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. - 49 zo dňa 11. novembra 2014 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e .

Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku sumu 1.367, 60 eura s úrokom z omeškania vo výške 205,81 eura, s úrokom z omeškania 8,15% ročne zo sumy 1.367,60 eura od 18.08.2014 do zaplatenia. Vo zvyšku žalobu zamietol. Žalovanej uložil povinnosť aby do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatila žalobcovi náhradu iných trov konania v sume 39,84 eura. Svoje rozhodnutie vecne odôvodnil tým, že žalobca sa svojou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia 2.082,27 eura s príslušenstvom z titulu nesplateného úveru, čerpaného na základe úverovej zmluvy z 02. augusta 2011. Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že žalobca uzatvoril so žalovanou úverovú zmluvu, na základe ktorej žalovanej poskytol úver v sume 2.000 eura a žalovaná sa zaviazala úver splácať po 79,05 eura po dobu 48 mesiacov vždy k 15. dňu v mesiaci. V zmluve sa ďalej dohodli na RPMN vo výške 35,2% až 37,3%, ročnej úrokovej sadzbe 30,09%, celková čiastka splatná spotrebiteľom bola vo výške 3.527,04 eura. Právny vzťah medzi účastníkmi súd prvého stupňa posudzoval podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v ďalšom texte „zákon č. 129/2010 Z.z.“) bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je takzvaný absolútny obchod podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka. Žalobca v konaní preukázal, že žalovaná vyčerpala úver v sume 2.000 eur a uhradila sumu 632,40 eura. Z obsahu úverovej zmluvy mal súd prvého stupňa preukázané, že žalobca ako veriteľ určil výšku mesačnej splátky len jednou sumou 79,05 eura bez jasnej a určitej špecifikácie, aká suma z toho pripadá na istinu, na úroky a iné poplatky. Nakoľko v zmluve neboli splnené základné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. je potrebné považovať úver za bezúročný. Žalovaná preukázateľne neuhradila z poskytnutého úveru sumu 1.367, 60 eura, a to ani po zaslaní výzvy na splatenie celého druhu. Súd preto uložil žalovanej povinnosť zaplatiť práve túto sumu vo výške 1.367,60 eura spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 8,15% ročne od 13.10.2012 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Právne svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil použitím ustanovení § 497, § 499, § 502 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 1, 2, § 9 ods. 2 písm. k), § 11 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z.z., § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 517 ods. 1 § 563 Občianskeho zákonníka, čl. 3b. l Smernice č. 13/1993

Rady EHS. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (v ďalšom texte „O.s.p.“), a pomerne rozdelil náhradu trov konania, keď ustálil pomerný úspech žalobcu vo výške 32 % a v tomto pomere mu priznal náhradu iných trov konania za zaplatený súdny poplatok.

Rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca. Žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že úverová zmluva obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti, a preto nie je dôvodné priznávať len nezaplatenú istinu. Žalobca nikdy nepopieral skutočnosť, že ide o spotrebiteľský vzťah, vyplývajúci zo záväzkového vzťahu, predmetom ktorého je úverová zmluva medzi účastníkmi. Žalovaná podpísala predmetnú zmluvu na základe slobodnej vôle a podľa vlastného uváženia, preto žalobcovi pripadá bezpredmetné upozorňovať na to, že sa jedná o typovú zmluvu. Žalobca je presvedčený o tom, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach. Spotrebiteľ by mal za svoje rozhodnutia niesť dôsledky, mal by si byť vedomý svojich rozhodnutí a súd by ich mal rešpektovať.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila, samostatný odvolací návrh nepodala.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 201, 204 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 202 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je v odvolaním napadnutej časti vecne správny. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z.). Odvolací súd vo veci rozhodol podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, nakoľko vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejedná sa o konanie, v ktorom by súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania a je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde ani o konanie vo veciach porušovania zásady rovnakého zaobchádzania a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem.

Podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie nároku žalobcu voči žalovanej na zaplatenie úrokov a poplatkov, keď súd prvého stupňa vyhodnotil úver, dojednaný účastníkmi zmluvou o úvere, za bezúročný a bez poplatkov v dôsledku absentovania zákonných náležitostí. Predmetom odvolacieho konania vymedzeným odvolacími dôvodmi žalobcu teda bolo vyriešiť otázku, či predmetná zmluva o úvere obsahuje zákonom predpísané náležitosti v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy. V konaní pritom nebolo sporné, že medzi účastníkmi bola uzavretá úverová zmluva, ktorá je svojím charakterom zmluvou spotrebiteľskou a spravuje sa normami slúžiacimi na ochranu spotrebiteľa, medzi inými i zákonom č. 129/2010 Z.z..

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 písm. k) cit. zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a) cit. zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1. V zmysle ustanovenia § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Z obsahu preskúmavaného spisu odvolací súd zistil, že v úverovej zmluve uzavretej medzi účastníkmi dňa 02.08.2011 je uvedená výška úveru 2.000 eur, mesačná splátka 79,05 eura, počet splátok 48 a konečná výška úveru 3.527,04 eura. Posúdiac vyššie uvedený obsah zmluvy za použitia výkladu v zmysle citovaného ustanovenia § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka podľa citovaného ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvého stupňa, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, splátka je uvedená jednou spoločnou sumou. Žalobca teda nie je oprávnený domáhať sa úrokov a poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z.). Správne preto súd prvého stupňa uzavrel, že žalobca bol oprávnený domáhať sa len istiny vo výške poskytnutého úveru, resp. rozdielu medzi poskytnutým a splateným úverom.

Súd prvého stupňa vo veci riadne zistil skutkový stav, výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil správne a vec posúdil správne aj po právnej stránke. Odvolacie námietky žalobcu sú nedôvodné.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny, a to aj v časti trov konania potvrdil.

V odvolacom konaní bola v plnom rozsahu úspešná žalovaná, v dôsledku čoho jej v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaná si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila, neboli jej preto odvolacím súdom priznané.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.