Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_3P-190-2015.pdf
PDF · 89.03 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-3P/190/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Kežmarok v konaní pred sudcom JUDr. Andrejom Kubinským v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti Y., T.. X.X.XXXX Z. S., T.. X.X.XXXX, S., bytom u otca, zastúpené kolíznym opatrovníkom Ú. C., G. D. Z. M. Y., deti rodičov: otca S. S., T.. XX.X.XXXX, H. I. XXX/XX, občana SR a matky I. F., T.. X.X.XXXX, H. Š. XX, G.C. H., občianky SR, na návrh otca o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, t a k t o
rozhodol:
I. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu v Kežmarku č. k. XP/XXX/XX-XX zo dňa 20.12.2011, právoplatný 31.1.2012 tak, že maloletá Y. S., T.. X.X.XXXX a maloletý S. S., T.. X.X.XXXX sa zverujú do osobnej starostlivosti otcovi S. S.Z., T.. XX.X.XXXX s tým, že bude deti zastupovať a spravovať ich majetok.
II. Matka maloletých detí sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletých detí, na každé dieťa výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima mesačne, počnúc mesiacom, v ktorom nadobudne rozsudok právoplatnosť, vždy do 20.-teho dňa v mesiaci vopred k rukám otca maloletých detí.
III. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
IV. Súd u p r a v u j e styk detí s matkou I. F. tak, že táto je oprávnená stýkať sa s maloletými deťmi každý piatok od 17.00 hod. do nedele do 16.00 hod. nepretržite. Otec detí je povinný deti na styk s matkou riadne pripraviť. Matka je povinná deti v stanovenú hodinu zaslať na adresu ich trvalého bydliska.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 23.11.2015, ktorý bol podaný na tunajšom súde dňa 23.11.2015, sa otec maloletej Y. a maloletého S. domáhal, aby súd zmenil rozsudok tunajšieho súdu č. k. 5 P 274/2011-31 zo dňa 20.12.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.1.2012, a to tak, že maloleté deti zverí do jeho osobnej starostlivosti a matku zaviaže prispievať na výživu maloletej Y. sumou 100,- eur mesačne a na výživu maloletého S. sumou 70,- eur mesačne.
V návrhu otec uviedol, že úprava rodičovských práv a povinností k maloletým bola vykonaná rozsudkom tunajšieho súdu č. k. X C. XXX/XXXX-XX zo dňa 19.2.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.4.2008 a ktorým boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletých výživným. Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 5 P 274/2011-31 zo dňa 20.12.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.1.2012, bolo výživné na maloleté deti zvýšené. Vyživovaciu povinnosť si otec plní pravidelne v súdom stanovenej výške. S maloletými deťmi sa pravidelne stretáva, môže povedať, že deti trávia v jeho domácnosti každý víkend, prázdniny, čas, keď sú choré a každý voľný deň. Tiež pravidelne s maloletým S. navštevuje detského lekára. Maloletá Y. navštevuje Strednú odbornú školu v Kežmarku (odbor kuchár - čašník), je zdravá, prekonáva bežné detské ochorenia. Maloletý S. je žiakom 6. ročníka na Základnej škole v G. H., prekonáva bežné detské ochorenia. Otec býva v prízemnom rodinnom dome, ktorý obýva sám. Maloleté deti majú uňho svoju
detskú izbu, kde majú všetko potrebné na prípravu do školy, ako aj na oddych. Maloleté deti samé prejavili záujem bývať v domácnosti otca, kde už žili v minulosti a kde sa cítia lepšie. Sťažujú sa, že si s matkou nerozumejú, majú medzi sebou konflikty.
Dňa 22.1.2016 uznesením č. k. 3P/190/2015-10 súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým dočasne, na čas do právoplatného skončenia konania vo veci samej, maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti otca a matku zaviazal prispievať na výživu každého dieťaťa minimálnym zákonným výživným.
Na pojednávaní konanom dňa 17.2.2016 otec trval na podanom návrhu na začatie konania, t. j. trval na tom, aby bol rozsudok tunajšieho súdu č. k. 5P/274/11-31 zmenený tak, že maloleté deti sa zverujú do jeho osobnej starostlivosti, s tým, že ich bude zastupovať a spravovať ich majetok a aby matka bola zaviazaná platiť primerané výživné.
Matka na pojednávaní konanom dňa 17.2.2016 vypovedala, že súhlasí s tým, aby boli deti zverené otcovi. Deti by chceli ísť k otcovi, ale ona sa nevie vyjadriť, či je o deti u otca náležite postarané. Matka sa nevie vysporiadať s výškou výživného, keďže toho času je bez pracovného pomeru. Je dočasne nezamestnaná. Naposledy pracovala vo firme X. G. H. s mesačným čistým príjmom 280,- eur. Tam ukončila pracovný pomer, následne pracovala ako upratovačka v škole, avšak v rámci skúšobnej doby s ňou ukončili pracovný pomer, keďže sa na miesto vrátila ich zamestnankyňa. Od 1.2.2016 je bez pracovného pomeru, je prihlásená na Úrade práce.
Kolízny opatrovník na pojednávaní konanom dňa 17.2.2016 k veci uviedol, že navrhuje zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti otca, ktorý bude deti zastupovať a spravovať ich majetok.
Na pojednávaní konanom dňa 31.3.2016 otec vypovedal, že trvá na podanom návrhu. Uviedol, že berie na vedomie, že zatiaľ pokiaľ ide o výšku výživného je možné zaviazať matku prispievať na výživu každého dieťaťa sumou minimálneho výživného 27,13 eur.
Súd pristúpil aj k výsluchu maloletých detí, a to na pojednávaní konanom dňa 12.4.2016. Maloletá Y. vo veku 15 rokov vypovedala, že otec je schopný sa o ňu náležite postarať ako mama, ale ona by chcela byť aj u mamy. Akceptovala by striedavú rodičovskú starostlivosť. Maloletý Dušan vo veku 12 rokov vypovedal, že je ochotný chodiť k mame, ale len na víkend, chce ostať s otcom.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že o maloleté deti sa toho času stará otec. Deti žijú spolu s otcom v prízemnom rodinnom dome. Maloleté deti majú u otca svoju detskú izbu, kde majú všetko potrebné na prípravu do školy, ako aj na oddych. Z výpovedí detí mal súd za preukázané, že u otca je o deti riadne postarané. V starostlivosti otca o deti neboli zistené žiadne nedostatky. Maloletá Y. navštevuje Strednú odbornú školu v Y. (odbor kuchár - čašník), je zdravá, prekonáva bežné detské ochorenia. Maloletý S. je žiakom 6. ročníka na Základnej škole D. G. H., prekonáva bežné detské ochorenia. Matka maloletých detí je toho času nezamestnaná, bez príjmu, je evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Y. ako uchádzačka o zamestnanie.
Podľa § 163 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,O.s.p.“) rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 26 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého dieťaťa.
Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 2 Zákona o rodine).
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Otec navrhol zveriť maloleté deti do jeho osobnej starostlivosti. Kolízny opatrovník odporúčal deti zveriť otcovi. Matka na pojednávaní konanom dňa 17.2.2016 súhlasila so zverením detí do starostlivosti otca. Maloletá Y. sa vyjadrila, žeby akceptovala aj striedavú rodičovskú starostlivosť. Maloletý S. vyjadril túžbu ostať u otca. S ohľadom na vyjadrený názor oboch maloletých detí súd za najoptimálnejší model starostlivosti o deti považoval ich zverenie do starostlivosti len jedného z rodičov, a to otca, nakoľko má za to, že by nebolo vhodné a v záujme detí odlúčiť ich od seba a napokon mal súd v konaní za preukázané, že otec sa o deti náležite stará.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Odôvodnené potreby oprávneného (maloletého dieťaťa) zahŕňajú jednak potreby základné: stravovanie, ošatenie, hygiena, školské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov za bývanie, náklady za zdravotnícku starostlivosť a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti
mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, prázdninové pobyty, atď., to všetko primerané veku.
Schopnosti a možnosti povinného (rodiča) sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi, ale tiež všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom, počtom vyživovacích povinností.
Súd za výživné primerané všetkým v konaní preukázaným skutočnostiam, t. j. veku a potrebám maloletých detí, ako aj možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom matky, považoval minimálne zákonné výživné, t. j. 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa mesačne, nakoľko vyššie výživné presahuje toho času reálne možnosti a schopnosti matky. Aktuálna suma minimálneho výživného je vo výške 27,13 eur. Zároveň súd dodáva, že ak sa zmenia pomery, rozhodnutie o výživnom možno zmeniť.
Nakoľko ide o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti, o trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Podľa § 43 ods. Zákona o rodine maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
Podľa čl. 12 ods. 1 Dohovoru OSN o právach dieťaťa z roku 1989 štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni.
Podľa čl. 12 ods. 2 Dohovoru OSN o právach dieťaťa z roku 1989 za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.
Podľa § 100 ods. 3 O.s.p. ak je účastníkom konania maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého dieťaťa súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov alebo iných osôb zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Jedným z prostriedkov zabezpečenia čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorý nežije s dieťaťom v spoločnej domácnosti, na výchove maloletého dieťaťa a udržiavanie citového puta je osobný styk rodiča a maloletého dieťaťa. Kontakt rodiča s dieťaťom je takým významným činiteľom ovplyvňujúcim zdravý vývoj dieťaťa, ktorý sa zákonodarca rozhodol riešiť právnou úpravou styku. Právo styku rodiča s dieťaťom je neoddeliteľnou súčasťou rodičovských práv a práv dieťaťa upravených v Zákone o rodine.
Maloleté deti sa vyjadrili, že by chceli navštevovať matku, dokonca maloletá Y. by nebola ani proti striedavej rodičovskej starostlivosti, ktorú však maloletý S. odmieta. S ohľadom na vyjadrený názor
maloletých detí súd považoval za potrebné upraviť aj styk matky s deťmi tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove, písomne, trojmo. V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p., § 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že : a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/> o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.