Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_9C-234-2015.pdf
PDF · 85.21 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/234/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom pred samosudcom JUDr. Igorom Valentom v právnej veci navrhovateľa: AB 2 B. V., so sídlom Strawinskylaan 933, Amsterdam, 1077XX, Holandské kráľovstvo, registračné číslo: 572 79 667, zastúpený Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom 1. mája 173/11, Trenčín proti odporcovi: V. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom D.. W. XXX/XX, Žiar nad Hronom, o návrhu na zaplatenie sumy 1.215,78 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 712,41 € spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne odo dňa 18.12.2016 do zaplatenia v 70 € mesačných splátkach splatných vždy do 20-teho dňa v mesiaci počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia až do úplného vyrovnania, pod následkom straty výhody splátok.
Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom na začatie konania domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 1.215,78 € s príslušenstvom titulom nesplatenej časti poskytnutého úveru.
Odporca sa k návrhu navrhovateľa nevyjadril.
Súd v záujme hospodárnosti konania prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa, jeho právneho zástupcu a odporcu, pričom v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a výsluchom odporcu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:
Z predloženej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o revolvingovom úvere súd zistil, že právny predchodca navrhovateľa Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176 (ďalej len „právny predchodca“) uzavrel dňa 14.02.2013 s odporcom zmluvu o úvere (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej zmluvy poskytol odporcovi úver vo výške 359,10 €. Ide o tzv. formulárovú zmluvu, vopred pripravené tlačivo s nemožnosťou zmeny jeho obsahu s výnimkou uvedenia identifikačných údajov zmluvných strán, zamestnania klienta, sumy a výplaty úveru a poistenia úverových splátok. Z obsahu zmluvy o úvere vyplynulo, že jej neoddeliteľnou súčasťou sú Úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. (ďalej len „úverové podmienky“) a odporca svojim podpisom potvrdzuje, že je s nimi oboznámený a prejavuje súhlas byť nimi viazaný. V zmluve o
úvere je zároveň uvedené, že zmluvné strany jej podpisom súčasne uzatvárajú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru (ďalej len „zmluva o revolvingovom úvere“). V podrobnostiach ohľadom výšky úveru (resp. úverového rámca) a splácania úveru je v zmluve o úvere odkaz na Úverové podmienky, kde v Hlave 8. s označením Zmluva o poskytnutí revolvingového úveru je uvedené, že zmluva o revolvingovom úvere sa stáva platnou podpisom zmluvy o úvere a účinnou okamihom aktivácie karty, prostredníctvom ktorej je klient oprávnený čerpať revolvingový úver.
Podľa predloženého výpisu čerpania, splátok a úhrad odporca čerpal sumu revolvingového úveru výbermi z bankomatu a platbami platobnou spolu vo výške 1.340 €. Na splatenie úveru uhradil spolu sumu 627,59 €.
Odporca svojou výpoveďou potvrdil, že čerpal sumu asi vo výške 1.200 € a pokiaľ mal finančné prostriedky, úver aj riadne splácal. Uviedol tiež, že nie je v jeho schopnostiach a možnostiach zaplatiť dlžnú sumu úveru jednorázovo.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je len čiastočne dôvodný.
Aktívna legitimácia navrhovateľa ohľadom žalovaného nároku je daná ustanovením § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka a je založená na oznámení právneho predchodcu o postúpení pohľadávky. Doručením tohto oznámenia odporcovi spolu s návrhom na začatie konania tak podľa § 41 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka nastali voči odporcovi účinky určené v § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
V konaní nebolo sporným, že uzavretá zmluva o revolvingovom úvere je spotrebiteľskou zmluvou a na odporcu je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka) a zároveň ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností).
Uzavretú zmluvu o revolvingovom úvere bolo potrebné podriadiť aj pod právny režim Zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý zákon v ustanovení § 1 ods. 2 určuje, že spotrebiteľským úverom sa rozumie aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru. Navyše právny predchodca navrhovateľa uzavrel zmluvu o revolvingovom úvere ako veriteľ poskytujúci spotrebiteľské úvery v rámci svojho podnikania a odporca zmluvu o úvere uzavrel ako fyzická osoba - spotrebiteľ.
Vyhodnotením všetkých vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že pri uzavretí zmluvy o revolvingovom úvere nebola dodržaná písomná forma tohto právneho úkonu. Hoci v zmluve o úvere (formulár) je uvedené, že podpisom účastníkov na tlačive zmluvy o úvere došlo jednak k uzavretiu zmluvy o úvere a tiež k uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere, z obsahu zmluvných dojednaní na predloženom tlačive „Zmluva o spotrebiteľskom úvere a zmluva o revolvingovom úvere“ vyplýva, že tieto obsahujú len náležitosti zmluvy o úvere. Pokiaľ ide o uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere, formulár v podrobnostiach o dojednaní tohto právneho úkonu odkazuje na úverové podmienky, z ktorých však žiadne náležitosti zmluvy o revolvingovom úvere nie sú zistiteľné. Keďže zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch pre zmluvu o spotrebiteľskom úvere obligatórne vyžaduje písomnú formu, jej nedostatok spôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Neplatnosť zmluvy o revolvingovom úvere pre nedodržanie zákonom stanovenej písomnej formy vyplýva nielen z ustanovenia § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, ale aj z § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Písomná forma právneho úkonu vyžaduje písomný prejav a podpis konajúcej osoby, z čoho vyplýva, že všetky náležitosti zmluvy musia mať písomnú formu. Príkladmý výpočet náležitostí zmluvy o revolvingovom úvere v obchodných podmienkach (bez dojednania o predmete zmluvy) nie je naplnením zákonnej požiadavky na písomnú formu právneho úkonu.
Súd preto s poukazom na § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v spojení s § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyhodnotil zmluvu o revolvingovom úvere ako neplatnú.
Preto keď odporca podľa predloženého výpisu čerpania, splátok a úhrad čerpal celkovo sumu 1.340 € a podľa rekapitulácie úhrad zaplatil 627,59 €, rozdiel v sume 712,41 € predstavuje bezdôvodné obohatenie sa úkor navrhovateľa, keď podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením z neplatného právneho úkonu a podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Vzhľadom na neplatnosť zmluvy o revolvingovom úvere sa odporca na úkor navrhovateľa bezdôvodne obohatil o sumu 712,41 €, ktorú sumu je povinný navrhovateľovi zaplatiť s poukazom na § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Nakoľko predmetom konania bolo zaplatenie sumy 1.215,78 € s príslušenstvom, súd čo do zvyšku (503,37 € s príslušenstvom) návrh navrhovateľa zamietol.
Odporca je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, preto súd prisúdil navrhovateľovi aj úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 712,41 € od 18.02.2016 do zaplatenia. Odporca sa so zaplatením dlhu dostal do omeškania podľa § 563 Občianskeho zákonníka dňa 18.02.2016, t. j. dňom nasledujúcim po dni prevzatia návrhu na začatie konania. Hoci navrhovateľ žiadal priznať úrok z omeškania vo výške 33,11 € a úrok z omeškania od 25.06.2015, dôvodnosť návrhu v tejto časti nepreukázal. Navrhovateľ síce predložil súdu výzvu k splateniu celého dlhu, pripojený poštový podací hárok nepreukazoval, kedy mala byť táto výzva odporcovi doručená. Pri určení výšky úroku z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu 18.02.2016 predstavovala 0,05 % ročne, navrhovateľovi tak vzniklo právo na úrok z omeškania vo výške 5,05 % (0,05 % + 5 % = 5,05 %).
Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania obsiahnutou v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. (ďalej len „nariadenie“) v znení účinnom od 01.01.2009 do 31.01.2013 vzhľadom na prechodné ustanovenie § 10c uvedeného nariadenia, ktoré určuje, že ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Súd súčasne podľa § 160 ods. 1 O.s.p. povolil odporcovi splácať navrhovateľovi prisúdenú sumu v splátkach a podmienky jej splatnosti určil tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Pri rozhodovaní súd zohľadnil finančnú situáciu odporcu ktorý má v starostlivosti maloleté deti a náklady na živobytie hradí z mesačného príjmu 250 €. S prihliadnutím na výšku prisúdenej pohľadávky a záujem odporcu splniť dlh dospel súd k záveru, že je primerané možnostiam a schopnostiam odporcu, aby navrhovateľovi priznanú sumu splnil v mesačných splátkach po 70 €, a to aj s prihliadnutím na celkovú dobu splácania.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal len z uplatnenej istiny. Navrhovateľ bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 712,41 €, t. j. 58,59 %, odporca bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 503,37 €, t. j. 41,41 %. Keďže úspech obidvoch účastníkov bol pomerene rovnaký, súd o trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá na ich náhradu právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 - tich dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vec, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).