Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24C/220/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ingrid Kalinákovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, pr. zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: T. I., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom I. O. D. XXXXX/X, XXX XX M., v konaní zastúpená opatrovníčkou Mgr. I. T., súdnou tajomníčkou Okresného súdu v Prešove, v konaní o zaplatenie 311,38 Eur s prísl. takto

rozhodol:

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 80,71 Eur spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 15,00 Eur od 18.03.2013 do zaplatenia, s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 21,59 Eur od 18.04.2013 do zaplatenia, s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 22,06 Eur od 19.05. 013 do zaplatenia, s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 22,06 Eur od 19.06.2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobu v časti 230,67 Eur s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 4,99 Eur od 18.04.2013 do zaplatenia, s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 4,99 Eur od 19.05.2013 do zaplatenia, s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 24,79 Eur od 19.06.2013 do zaplatenia, s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 195,90 Eur od 19.07.2013 do zaplatenia, zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.09.2015 domáhal zaplatenia sumy vo výške 311,38 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 15 Eur od 18.03.2013 do zaplatenia, zo sumy 26,58 Eur od 18.04.2013 do zaplatenia; vo výške 8,5 % ročne zo sumy 27,05 Eur od 19.05.2013 do zaplatenia, zo sumy 46,85 Eur od 19.06.2013 do zaplatenia, zo sumy 195,90 Eur od 19.07.2013 do zaplatenia. Zároveň požadoval náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy č. XXXXXXXXXX právny predchodca žalobcu poskytol a sprístupnil žalovanej telekomunikačné služby a žalovaná sa zaviazala zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu stanovenú v zmluve a v cenníku. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 postúpil právny predchodca žalobcu Slovak Telecom a.s., Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: XXXXXXXXXX žalobcovi pohľadávku voči žalovanej. Právny predchodca žalobcu verejné elektronické komunikačné služby žalovanej riadne a včas poskytol a na cenu za poskytnuté služby vystavil a doručil žalovanej faktúru číslo XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti 17.03.2013, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 15 Eur, faktúru číslo XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti 17.04.2013, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 26,58 Eur, faktúru číslo XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti 18.05.2013, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 27,05 Eur, faktúru číslo XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti 18.06.2013, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 46,85 Eur, faktúru číslo XXXXXXXXXX

s dátumom splatnosti 18.07.2013, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 195,90 Eur. Keďže žalovaná neuhradila dohodnutú cenu za poskytnuté služby riadne a včas, dostala sa do omeškania.

Súd vykonal šetrenie za účelom zistenia pobytu žalovanej. Napriek vykonanému šetreniu sa však nepodarilo zistiť jej pobyt, preto jej súd v zmysle ustanovenia § 29 ods. 2 Oobčianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) ustanovil opatrovníčku na zastupovanie v tomto konaní. Súdom ustanovená opatrovníčka sa k návrhu nevyjadrila.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p., predvolanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 Eur, od toho okamihu ide o drobný spor.

Podľa § 156 ods. 3 O.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Súd s poukazom na § 115a ods. 2 O.s.p. vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko ide o drobný spor. S poukazom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu.

Súd doručil žalobcovi poučenie podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a opatrovníčke žalovanej doručil žalobu s návrhom na vydanie platobného rozkazu s prílohami a poučenie podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. dňa 24.02.2016. Opatrovníčka žalovanej nenavrhla vykonať žiadne dôkazy.

Súd verejne vyhlásil rozsudok dňa 12.04.2016 v pojednávacej miestnosti č. 206, pričom oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo vyvesené na Úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 21.03.2016 a zvesené z Úradnej tabule 12.04.2016 o 14.30 hod.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to zmluvou o poskytovaní služby zo dňa 18.12.2010, všeobecnými podmienkami na poskytovanie verejnej telefónnej služby, faktúrou číslo XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti 17.03.2013, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 15 Eur, faktúru číslo XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti 17.04.2013, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 26,58 Eur, faktúru číslo XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti 18.05.2013, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 27,05 Eur, faktúru číslo XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti 18.06.2013, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 46,85 Eur, faktúru číslo XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti 18.07.2013, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 195,90 Eur, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014, pokusom o zmier zo dňa 31.07.2015.

Právny predchodca žalobcu ako poskytovateľ a žalovaná ako účastník uzavreli dňa 18.12.2010 zmluvu o poskytovaní služby. Predmetom zmluvy bol Magio SAT, Magio SAT klasik, Magio SAT - TV balíček.

Keďže žalovaná za poskytnuté služby zo strany právneho predchodcu žalobcu neuhradila cenu služieb riadne a včas, za neuhradené služby právny predchodca žalobcu vyfakturoval žalovanej faktúry číslo XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti 17.03.2013, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 15 Eur, faktúru číslo XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti 17.04.2013, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 26,58 Eur, faktúru číslo XXXXXXXXXX O. dátumom splatnosti 18.05.2013, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 27,05 Eur, faktúru číslo XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti 18.06.2013, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 46,85 Eur, faktúru číslo XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti 18.07.2013, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 195,90 Eur.

Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti ku inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou Zmluvy sú Všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými súčasťami zmluvy o pripojení sú dohodnuté druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa ust. § 42 ods. 1 písm. a) a písm. b) vyššie citovaného zákona, podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručí účastníkovi najneskôr do 3 mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia, to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb. Účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a všeobecnými podmienkami a zaplatiť za poskytovanú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify a ak to povaha služby umožňuje aj na základe predloženia dokladov o vyúčtovaní.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskom zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., v zmysle § 3 ktorého výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o pripojení spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s

uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa zmluvy sa mal predmetný právny vzťah s odkazom na ust. § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka riadiť príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka okrem práv a povinností výslovne upravených zákonom o elektronických komunikáciách. V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré neupravuje. V rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).

aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný záväzkový vzťah.

Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie ale aj nášho právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal zvolením iného zákona, ktorý primárna nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov, t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri uzatváraní zmluvy v rámci svojej podnikateľskej či inej zárobkovej činnosti. Zvolenie režimu Obchodného zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to, dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa.

Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže ide o zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu ako dodávateľom a žalovaným ako spotrebiteľom, keď priamo v zmluve je uvedené, že žalovaný ju uzatváral ako účastník - fyzická osoba nepodnikateľ, pričom obsah zmluvy, Všeobecných podmienok a tým aj samotného dojednania režimu Obchodného zákonníka bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, ale taktiež aj s odkazom na príslušné ustanovenia Zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý zákon je potrebné na daný vzťah aplikovať.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Žalovaná nesplnila svoj záväzok vyplývajúci jej zo zmlúv, dodatkov a všeobecných podmienok a neuhradila žalobcovi poplatky za poskytované služby. Žalobca ako deň omeškania žalovanej určil deň nasledujúci po splatnosti každej faktúry.

Na základe vykonaného dokazovania a vychádzajúc z citovaných ustanovení, súd mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania bola spotrebiteľská zmluva. Spotrebiteľ - žalovaná, v čase uzatvárania zmluvy nemala možnosť individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy s dodávateľom - žalobcom.

Zo strany žalovanej došlo k porušeniu zmluvných podmienok, a to neuhradením cien poskytnutých služieb tak, ako boli účtované v jednotlivých faktúrach, preto súd žalobe v časti o zaplatenie súm za poskytnuté mesačné poplatky vyhovel a zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 80,71 Eur predstavujúcej súčet súm za poskytnuté služby z faktúry číslo XXXXXXXXXX znejúcej na sumu 15 Eur, z ktorej žalobca žaloval 15 Eur, z ktorej súd priznal uvedenú sumu; z faktúry číslo XXXXXXXXXX znejúcej na sumu 26,58 Eur, z ktorej žalobca žaloval 26,58 Eur, súd priznal sumu 21,59 Eur; z faktúry číslo XXXXXXXXXX znejúcej na sumu 27,05 Eur, z ktorej žalobca žaloval 27,05 Eur, súd priznal sumu 22,06 Eur; z faktúry číslo XXXXXXXXXX znejúcej na sumu 46,85 Eur, z ktorej žalobca žaloval 46,85 Eur, súd priznal sumu 22,06 Eur. Keďže žalovaná sa s plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcim pod dni, ktorý bol v tej ktorej faktúre označený ako deň splatnosti, nasledujúcim dňom dostala do omeškania, zaviazal ju súd aj na platenie úrokov z omeškania.

Ako vyplýva z vyššie uvedeného predmetom konania bol aj žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie poplatku za prerušenie poskytovania služby pre neplatenie ako bol uplatnený vo faktúre č. 8751654336 v sume 16,50 Eur bez DPH, t.j. 19,80 Eur s DPH. Súd má za to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal vznik záväzku žalovaného hradiť žalobcovi vyúčtované poplatky, tak ako ich uplatnil žalobným návrhom a teda neuniesol dôkazné bremeno, čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku poplatkov, pretože nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje, nepredložil a nepreukázal súdu, či skutočne došlo k prerušeniu, či obmedzeniu služby poskytovanej jeho právnym predchodcom, aké náklady mu v súvislosti s vykonaním takéhoto úkony vznikli, aby súd mohol tieto následne posúdiť v zmysle ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, preto má súd za to, že v tejto časti bola žaloba nedôvodná a to bez ohľadu na úhradu vykonanú žalovanej aj na tieto položky. Aj tu platí, že v danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Žalobca je povinný k žalobe pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti.

Čo sa týka nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty za nedodržanie doby splatnosti vo výške 4,99 Eur bez DPH, ktorú si žalobca uplatnil 3x, a to vo faktúrach č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, tak v danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Žalobca je povinný k žalobe pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Na základe uvedeného má potom súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku na poplatok za upomienku, pretože nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje, preto súd v tejto časti žalobu spolu s príslušenstvom zamietol. Žalobca nepreukázal súdu zaslanie upomienok a ani nepreukázal, že by mu za zaslanie týchto upomienok vznikli nejaké reálne náklady v uvedenej výške. V prípade poplatku takéhoto typu zaň dodávateľ spotrebiteľovi neposkytol žiadne protiplnenie. Predmetný poplatok tak predstavuje iba ďalšiu sankciu v prípade omeškania spotrebiteľa s úhradami dlhu, nie iba skutočnú náhradu nákladov

dodávateľa. Uplatňovanie uvedeného poplatku je možné zároveň považovať za priečiace sa dobrým mravom v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka.

Z vykonaného dokazovania pri vyhodnotení všetkých dôkazov mal súd preukázané, že žaloba žalobcu je nedôvodná aj v časti na zaplatenie sumy 195,90 Eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 195,90 Eur od 19.07.2013 do zaplatenia z titulu zmluvnej pokuty. Žalobca nepreukázal vznik jeho nároku na zaplatenie uvedenej zmluvnej pokuty relevantnými skutočnosťami. Žalobca má podľa § 120 O.s.p. povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Ak žalobca nedoloží dôkazy o svojich tvrdeniach, súd pri hodnotení dôkazov podľa § 132 O.s.p. môže prihliadať len na dôkazy, ktoré účastníci konania predložili alebo označili. Nepredloženie listinných dôkazov a dôkazov o uplatnenej pohľadávke zo strany žalobcu preto nemôže viesť k úspechu žalobcu v konaní, nakoľko dôkazné bremeno o tvrdeniach uvádzaných v návrhu na začatie konania je na žalobcovi. Na základe vyššie uvedených skutočností súd žalobu ako nedôvodnú v časti uplatnenej zmluvnej pokuty s príslušenstvom zamietol t.j. v časti zaplatenie sumy 195,90 Eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 195,90 Eur od 19.07.2013 do zaplatenia.

Z uplatnenej sumy vo výške 260,58 Eur s príslušenstvom bolo súdom priznaných 80,71 Eur. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu v prevyšujúcej časti, to je v sume 4,99 Eur s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 4,99 Eur od 18.04.2013 do zaplatenia, v sume 4,99 Eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 4,99 Eur od 19.05.2013 do zaplatenia, v sume 22,06 Eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 22,06 Eur od 19.06.2013 do zaplatenia, v sume 195,90 Eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 195,90 Eur od 19.07.2013 do zaplatenia zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak účastník vo veci mal úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Účastníci mali vo veci pomerný úspech, pričom žalovaná bola úspešnejšia vo väčšom rozsahu ako žalobca. Z tohto dôvodu súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, že žiaden z účastníkom nemá na náhradu trov právo.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Prešov do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.