Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/180/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s. r. o., IČO: 35 831 154, so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Karadžičova 8, P. O. BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanému: Z. V., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom X., Y.. Č. G. H. X, XXX XX L., o zaplatenie sumy 2.280,44 € s prísl., takto

rozhodol:

I/

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 930,41 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % od 01. 12. 2015 do zaplatenia, pričom súd p o v o ľ u j e žalovanému zaplatiť dlh v splátkach po 20,00 € mesačne, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do každého 20-teho dňa v mesiaci až do úplného zaplatenia dlhu, pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo len jednej splátky. II/ V časti o zaplatenie sumy 1.085,33 € s príslušenstvom sa konanie z a s t a v u j e . III/ Vo zvyšnej časti sa žaloba žalobcu z a m i e t a .

IV/

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 55,50 € za zaplatený súdny poplatok a v sume 143,62 € na náhradu trov právneho zastúpenia, na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXX a to v lehote do 30-tich dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V/

Žalobcovi sa v r a c i a krátený súdny poplatok za podanie žaloby vo výške 58,30 € po právoplatnosti tohto rozsudku, prostredníctvom Slovenskej pošty, a. s. - prevádzkovateľ systému, IČO: 36 631 124, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica.

odôvodnenie:

Spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s. (CFH) podala na tunajšom súde dňa 15. 05. 2015 žalobu, ktorou sa domáhala, aby súd zaviazal žalovaného, zaplatiť jej sumu 2.280,44 € s príslušenstvom. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 23. 11. 2010 účastníci uzavreli Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalovanému poskytol pôžičku 3.750,00 €. Žalovaný sa zaviazal splácať pôžičku v pravidelných 60 mesačných splátkach po 64,31 €, celkovo uhradil čiastku 836,03 €. Keďže bol v omeškaní so splácaním splátok, veriteľ listom zo dňa 25. 05. 2012 vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo. Dlh činí 2.280,44 €.

Z dôvodu postúpenia pohľadávky na súčasného žalobcu a na návrh súd rozhodol uznesením zo dňa 16. 09. 2015 o pripustení zámeny účastníkov na strane žalobcu tak, že doterajší žalobca CFH vystúpil z konania, na jeho miesto vstúpil súčasný žalobca.

Žalobca bol vyzvaný na špecifikáciu žalovanej sumy, k čomu zaslal súdu písomné vyjadrenie dňa 22. 02. 2016 a čiastočné späťvzatie žaloby. Uviedol, že žalobcom uplatnená pohľadávka predstavuje zostatok neuhradeného úveru vrátane pokút a poplatkov ku dňu predčasného zosplatnenia, ktoré boli účtované v súlade so Všeobecnými obchodnými podmienkami. Zmluvné pokuty boli účtované vo výške 264,70 €, v tomto rozsahu však žalobca na zaplatení uvedenej sumy netrvá. Preto vzal svoj návrh v časti o zaplatenie sumy 264,70 € spolu s príslušným úrokom z omeškania späť. Zotrval na úhrade sumy 2.015,74 €, ktorá má predstavovať rozdiel medzi predpísanými splátkami v celkovej výške 2.851,77 € a celkovými úhradami zo strany žalovaného vo výške 836,03 €. Žiadal, aby súd zaviazal žalovaného, zaplatiť mu sumu 2.015,74 € spolu s príslušným úrokom z omeškania.

Na základe dispozitívneho úkonu žalobcu súd uznesením zo dňa 25. 02. 2016 zastavil konanie v časti o zaplatenie istiny 264,70 € spolu s príslušenstvom a vrátil žalobcovi zodpovedajúcu časť súdneho poplatku.

Žaloba bola žalovanému doručená do vlastných rúk dňa 07. 12. 2015 a následne bol výzvou doručenou dňa 16. 03. 2016 vyzvaný, aby sa k žalobe v lehote do 10-tich dní vyjadril. Žalovaný zaslal súdu písomné vyjadrenie dňa 29. 03. 2016, v ktorom uviedol, že si je vedomý svojho dlhu, ktorý však nemá z čoho splácať, pretože prišiel o zamestnanie a stal sa bezdomovcom. Toho času je zamestnaný cez agentúru, sú mu však vykonávané exekučné zrážky v prospech Pohotovosti, spoločnosti Profi Credit a T-mobile. Zo mzdy mu zostáva čiastka 150,00 €, k čomu doložil listinné doklady.

Žalobca bol súdom vyzvaný, aby sa vyjadril k posúdeniu zmluvy zo strany súdu, ktorý preskúmava spotrebiteľskú zmluvu za účelom ochrany spotrebiteľov ex offo. Súd konštatoval neurčitý údaj o konečnej splatnosti úveru a neurčité stanovenie termínu splátok, istiny, úrokov a poplatkov, na základe čoho sa zmluva považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Taktiež bol vyzvaný, vyjadriť sa k postupu pri mimoriadnom zosplatnení dlhu, najmä aby uviedol, na základe akého právneho titulu takto postupoval a k dodržaniu postupu v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Na výzvu súdu žalobca poukázal na to, že s prihliadnutím na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, netrvá na svojom návrhu v časti prevyšujúcom rozdiel medzi poskytnutou sumou úveru a doteraz zaplatenou sumou. Žalobca konštatoval, že medzi zmluvnými stranami nebolo dojednané predčasné zosplatnenie úveru a preto dojednané splátky sa premlčovali v 3-ročnej premlčacej lehote podľa lehoty ich splatnosti. Preto žalobca žiadal, zaviazať žalovaného na zaplatenie nepremlčaných splatných splátok čistej istiny. V zmysle Všeobecných obchodných podmienok bola splatnosť splátok dojednaná vždy do 20-teho dňa v mesiaci so splatnosťou prvej splátky v mesiaci nasledujúcom po uzavretí zmluvy. Dátum prvej splátky bol 20. 12. 2012 a dátum poslednej splátky pri počte 60 mesačných splátok bol 20. 11. 2015. Výška splátky vo vzťahu k istine činí 33,33 €. Žalovaný uhradil doposiaľ sumu 836,03 €, čo predstavuje zaplatenie 25 mesačných splátok čistej istiny v období od 20. 12. 2010 do 20. 12. 2012 v celkovej sume 833,25 € a časť 26-tej splátky v sume 2,78 € splatnej 20. 01. 2013. Ku dňu podania žalobného návrhu dňa 15. 05. 2015 zostala neuhradená časť istiny z 26-tej splátky vo výške 30,50 € a 34 ďalších nasledujúcich splátok za obdobie od 20. 02. 2013 do 20. 11. 2015, z toho splatných 27 splátok od 20. 02. 2013 do 20. 04. 2015 v celkovej sume 899,91 €. Celková suma neuhradených splatných splátok činí 930,41 €. Z tohto dôvodu v prevyšujúcej časti o zaplatenie sumy 1.085,33 € s prislúchajúcim úrokom z omeškania vzal žalobca žalobu späť a žiadal súd konanie v tejto časti zastaviť. Vo zvyšnej časti navrhoval, zaviazať žalovaného na úhradu sumy 930,41 € spolu s príslušným úrokom z omeškania od splatnosti jednotlivých splátok istiny až do zaplatenia.

Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 12. 04. 2016 v neprítomnosti účastníkov konania, ktorí boli predvolaní na pojednávanie riadne a včas. Právny zástupca žalobcu svoju neúčasť písomne ospravedlnil a požiadal o vykonanie pojednávania v jeho neprítomnosti. Žalovaný svoju neúčasť neospravedlnil, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, čím boli splnené ustanovenia § 101 ods.2 O. s. p. Súd po oboznámení sa so žalobou a listinnými dokladmi zistil nasledujúci skutkový a právny stav.

Na základe Zmluvy o poskytnutí bezúčelovej pôžičky, žalovaný dňa 22. 11. 2010 požiadal o pôžičku v článku 5 vo výške 2.000,00 € so splátkami na 60 mesiacov. V článku 7 spoločnosť CFH dňa 23. 11.

2010 schválila pôžičku vo výške 2.000,00 € so splátkami 60x po 62,50 € s dojednanou ročnou úrokovou sadzbou 32,13 %. RPMN bola 32,13 %, priemerná hodnota RPMN 20,68 %. Celková suma pôžičky bola 3.750,00 €, termín konečnej splatnosti bol 11/2015. Ďalej bola dojednaná mesačná výška poistenia 1,81 € so sadzbou 2,9 %.

Podľa Všeobecných obchodných podmienok platných od 11. 06. 2010 v bode 6.1 je klient povinný riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku a to v pravidelných mesačných splátkach v sume a termínoch určených splátkovým kalendárom, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, inak v sume a termínoch uvedených v zmluve alebo v podmienkach, alebo vo VOP. Podľa bodu 6.2, pokiaľ nie je v splátkovom kalendári, v zmluve alebo v podmienkach stanovené inak, sú splátky splatné do 20-teho dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci.

Výzvou zo dňa 25. 05. 2012 bol žalovaný vyzvaný spoločnosťou CFH k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo v celkovej výške 3.048,29 € v lehote do 3 dní od doručenia upomienky. Poštová zásielka sa veriteľovi vrátila s pozn. „adresát neznámy“ dňa 31. 05. 2012.

Podľa prehľadu splátok a úhrad boli žalobcovi celkovo predpísané splátky 2.851,77 €, pokuty vo výške 267,70 €, na úhradách je evidovaná čiastka 836,03 €. Prvá splátka bola žalovanému predpísaná dňa 20. 12. 2010 a tento ju uhradil dňa 21. 12. 2010. Splátky uhrádzal do 1/2012, následne splátky neplatil žiadne, v 6/2012 je evidované zosplatnenie splátok vo výške 1.694,19 €.

Žalovaný k tvrdeniam o svojich pomeroch predložil splátkový kalendár, ktorý mu bol navrhnutý v exekučnom konaní, vedený Exekútorským úradom JUDr. Ing. Jána Gaspera pod č. Ex 590/2014, rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. , ktorým bol zaviazaný k dlhu voči spoločnosti Intrum Justitia Slovakia, s. r. o. vo výške 454,73 € s príslušenstvom, na ktorý mu boli povolené splátky po 70,00 €, výplatné lístky za 6/2015 - čistý príjem 424,40 €, z ktorého bola vykonaná exekučná zrážka 107,44 €, za 10/2015 čistý príjem 563,62 €, z ktorého bola vykonaná exekučná zrážka 246,67 €.

Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 01. 05. 2014, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods.2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Podľa ods.3, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ods.4, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Na základe citovaného zákonného ustanovenia nie sú žiadne pochybnosti a žalobca to ani nenamietal, že spor, ktorý je predmetom tohto konania vznikol medzi dodávateľom pri výkone jeho obchodnej činnosti (poskytovanie úverov) a žalovanou ako spotrebiteľom jeho úverovej služby, t. j., že ide o zmluvu spotrebiteľskú. V spotrebiteľských vzťahoch majú prednosť osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva tak, ako to má na mysli citované znenie ust. § 52 ods. 2 a žalovaný vzťah sa má posúdiť vo svetle cieľov smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (,,smernica“).

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z o spotrebiteľských úveroch účinný do 30.11.2011 (platné znenie v čase uzavretia zmluvy) tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Podľa ods. 2 spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinný do 30.11.2011 zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa ods. 2 zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinný do 30.11.2011 poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka účinného do 31.5.2014, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka účinného do 31.5.2014, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods.1 Nariadenia Vlády SR č. 586/2008 Z. z. účinný do 31. 01. 2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 10c Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Úroková sadzba Európskej centrálnej banky v čase omeškania bola vo výške 0,05 %.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd nemal pochybnosti o tom, že medzi účastníkmi zmluvy došlo k vzniku záväzkovo-právneho vzťahu na základe Zmluvy o poskytnutí bezúčelovej pôžičky, t. j., že sa jedná o vzťah spotrebiteľský, čo v tomto prípade sporné nebolo. Súd preto spotrebiteľskú zmluvu podrobil kontrole „ex offo“ z hľadiska dodržiavania práv spotrebiteľa.

Na základe dispozitívneho úkonu žalobcu súd rozhodol o čiastočnom zastavení konania a to v časti o zaplatenie sumy 1.085,33 € s príslušenstvom (výrok č. II/ rozsudku). Keďže k späťvzatiu žaloby došlo v uvedenej časti pred prvým pojednávaním, súd nezisťoval stanovisko žalovaného, pretože prípadný nesúhlas by nemal vplyv na rozhodnutie súdu. Súd o čiastočnom zastavení konania rozhodoval v súlade s ustanovením § 96 ods.1, 3 O. s. p. Pri čiastočnom zastavení konania súd zároveň rozhodol o vrátení kráteného súdneho poplatku (výrok č. IV/ rozsudku). Žalobca pri podaní žaloby uhradil súdny poplatok 136,50 €, po prvom čiastočnom späťvzatí žaloby zostala predmetom konania suma 2.015,74 €, ktorej zodpovedá súdny poplatok 120,50 €., z ktorej súd vychádzal. Po ďalšom čiastočnom späťvzatí žaloby zostala predmetom konania suma 930,41 €, ktorej zodpovedá súdny poplatok 55,50 €., Rozdiel vo výške 65 € ( 120,50 € - 55,50 € ) bolo potrebné krátiť o sumu 6,70 €, ktorú v tomto prípade pri čiastočnom

zastavení konania vrátiť nemožno a zvyšok vo výške 58,30 € potom súd vráti žalobcovi prostredníctvom prevádzkovateľa systému. Súd tak rozhodol podľa § 11 ods.3, 4, 6, 11 zákona č. 71/1992 Zb.

V ďalšej časti sa súd zaoberal dôvodnosťou nároku uplatneného žalobcom. Preskúmaním Zmluvy o pôžičke súd konštatuje, že táto neobsahovala obligatórne náležitosti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere v čase jej uzavretia podľa platnej zákonnej úpravy zákon č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom do 31. 11. 2011. Zmluva neobsahovala údaj o termíne konečnej splatnosti, ktorý bol uvedený len všeobecným údajom 7/2015, pričom takýto údaj nespĺňa náležitosti určitosti právneho úkonu tak, ako bolo doposiaľ ustálené v mnohých rozhodnutiach slovenských súdov. Rovnako zmluva neobsahovala termíny splatnosti istiny, úrokov a poplatkov a hoci vo všeobecnosti je zrejmé, že splátka v sebe zahŕňa splátku istiny i úroku, nie je zrejmé, aká časť splátky má byť použitá na istinu, aká časť na úrok. V tejto časti súd dodáva, že právny predchodca žalobcu spravidla vo Všeobecných obchodných podmienkach upravuje povinnosť klienta splácať pôžičku v pravidelných mesačných splátkach podľa splátkového kalendára, avšak predmetný splátkový kalendár súdu predložený nebol, ani žiaden dôkaz o tom či, kedy a za akých okolností bol doručovaný žalovanému ako spotrebiteľovi. Na základe uvedeného sa potom pôžička považuje za bezúročnú a bez poplatkov v súlade s ustanovením § 11 ods.1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z.

Žalobca sám potvrdil, že medzi účastníkmi nebola dohoda o možnosti žiadať celú pôžičku naraz pri neplnení splátok v súlade s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka, súd potom právny úkon

- mimoriadne zosplatnenie pôžičky zo dňa 25.5.2012 považuje za absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože právny úkon odporuje zákonnému ustanoveniu § 656 OZ. Právny predchodca žalobcu nebol oprávnený žiadať zaplatenie celého úveru naraz, pretože to nebolo medzi účastníkmi zmluvy dojednané. Žalovanému preto zostalo zachované právo splácať pôžičku v dojednaných mesačných splátkach počas celého trvania Zmluvy o pôžičke. Súd potom konštatuje, že pokiaľ žalobca dispozitívnym úkonom - čiastočným späťvzatím žaloby a následnou špecifikáciou dlhu konštatoval, že si v tomto konaní uplatňuje sumu 930,41 €, ktorá predstavuje súčet neuhradených splátok istiny splatných ku dňu podania žaloby s tým, že žalovanému bola poskytnutá istina 2.000,00 €, celkovo uhradil sumu 836,03 €, zvyšok dlhu ( t.j. časť splátky č.26 vo výške 30,50 € a nasledujúcich 27 splátok od 20.2.2013 do 20.4.2015 po 33,33 € ) činí takto vyčíslenú sumu 930,41 €. Ďalej súd konštatuje, že pokiaľ medzi účastníkmi konania nebola zmluvne dojednaná lehota splatnosti jednotlivých splátok, súd vychádzal z údajov zo zmluvy, kedy zmluva mala trvať do 11/2015 a teda žalovaný sa najskôr mohol dostať do omeškania s plnením takto uplatnenej čiastky ku dňu 01. 12. 2015. Súd preto zaviazal žalovaného, zaplatiť žalobcovi zvyšok neuhradenej istiny vo výške 930,41 € ako aj úrok z omeškania určený ku dňu prvého omeškania s uvedenou čiastkou, t. j. k 01. 12. 2015, kedy výška úrokovej sadzby v súlade s predpismi občianskeho práva úroku z omeškania činí 8,05 % ročne, preto žalobcom uplatnený úrok z omeškania vo výške 5,05 % bol v zákonnom rozsahu. Súd v prevyšujúcej časti príslušenstva, pokiaľ si žalobca vyčíslil úrok z omeškania z určených splátok po 33,33 € mesačne od dátumu nasledujúceho po 20-tom dni v mesiaci, považoval za nepreukázaný, nedôvodný a preto v tejto časti bola žaloba zamietnutá (výrok č. III/ rozsudku).

Ďalej sa súd zaoberal žiadosťou žalovaného, umožniť mu zaplatiť dlh v splátkach s poukazom na súčasné osobné, zárobkové a majetkové pomery. Súd konštatuje, že na základe žiadosti žalovaného a predložených listín je zrejmé, že nie je v jeho finančných možnostiach toho času uhradiť celý dlh naraz bez toho, aby nedošlo k vážnemu ohrozeniu finančnej situácie žalovaného. Preto súd určil žalovanému, s prihliadnutím na výšku dlhu, že je oprávnený zaplatiť dlh v splátkach vo výške 20,00 € mesačne, ktoré splátky sú splatné od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do každého 20- teho dňa v mesiaci až do úplného zaplatenia dlhu. Zároveň však súd stanovil, že ak žalovaný čo len jednu splátku nezaplatí, nezaplatením splátky sa celý dlh stane zročný a žalovaný ho bude musieť uhradiť naraz. Je preto na žalovanom, aby zabezpečil riadne splácanie dlhu v určených splátkach, ktoré aj pri jeho skutočnom príjme musí byť žalovaný schopný uhrádzať. Súd tak rozhodol podľa § 160 ods.1 O. s. p.

O trovách konania rozhodoval súd jednak v zastavenej časti konania podľa § 146 ods.2 veta prvá, kedy náhradu trov tejto časti konania nesie ten z účastníkov, ktorý zavinil, že sa konanie muselo zastaviť. Keďže na základe dispozitívneho úkonu žalobcu bez zavinenia žalovaného došlo k čiastočnému zastaveniu konania, v tejto časti je povinný nahradiť trovy konania žalobca. Žalovanému v súvislosti s čiastočnými zastaveniami konania trovy nevznikli, preto súd o náhrade trov konania žalovanému nerozhodoval. Vo veci samej vo zvyšku bol žalobca úspešný len v nepatrnej časti, preto mu patrí

plná náhrada trov konania v súlade s ustanovením § 142 ods.3 O. s. p. (jeho neúspech bol len v časti príslušenstva). Žalobca si uplatnil náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok s tým, že uplatnenej istine 930,41 € zodpovedá súdny poplatok vo výške 55,50 €. Ďalej si žalobca uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 239,21 € a to za dva úkony právnej pomoci po 91,28 € (1x podanie žaloby, 1x prevzatie a príprava zastúpenia), 2x režijný paušál po 8,39 € a 20 % DPH. Súd však konštatuje, že k istine 930,41 € patrí právnemu zástupcovi 2x náhrada po 51,45 €, čo spolu s režijným paušálom a DPH spolu činí 143,62 €. Trovy právneho zastúpenia boli vyúčtované v súlade s ustanovením § 1 ods.3, § 9 ods.1, § 10 ods.1, § 13a ods.1 písm. a/, písm. c/, § 16 ods.3, § 18 ods.3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. Súd tak zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi na trovách konania sumu 55,50 € za zaplatený súdny poplatok a sumu 143,62 € na náhradu trov právneho zastúpenia. S prihliadnutím na poukázaný nepriaznivý finančný stav u žalovaného, súd určil dlhšiu lehotu splatnosti a to do 30-tich dní od právoplatnosti tohto rozsudku (§ 160 ods.1 O. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j. 1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, 8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, 9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, 10. bol odvolacím súdom schválený zmier, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.

1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, 3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., 4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa, f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).