Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20S-22-2015.pdf
PDF · 130.79 KB
Case nature
Area
Subarea
20S/22/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a členov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Pavla Lacza v právnej veci žalobcu: JUDr. Jarmila Mračnová, Staničná 256, Moravský Svätý Ján, IČO: 36 085 014, zastúpená advokátskou kanceláriou URBAN s.r.o., Slanská Huta 77, Košice-okolie, pracovisko Račianska 69/B, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ advokát JUDr. Ondrej Urban, MBA, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.k. 1100307/1/10346/2015/2206 zo dňa 12.01.2015 takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalobkyni sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 10.03.2015 domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného č.k. 1100307/1/10346/2015/2206 zo dňa 12.01.2015, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 9201401/5/4550724/2014 zo dňa 08.10.2014 o vyrubení rozdielu dane v sume 7.733,78 eur na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2008 podľa § 68 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (daňový poriadok) a zák. č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov
Žalobu odôvodňovala nezákonnosťou označeného rozhodnutia, vecnou nesprávnosťou jeho výroku ako aj výroku rozhodnutia, ktoré mu predchádzalo, keď vo výrokových častiach nie sú uvedené hmotnoprávne ustanovenia zákona o dani z príjmov , podľa ktorých správca dane a tiež žalovaný rozhodoval a pri vydaní rozhodnutia postupoval. Právne záväzný je iba výrok rozhodnutia, ktorý predstavuje exekučný titul tak z hľadiska formálneho ako aj materiálneho, keď „predvýroková časť“ ako ani „odôvodnenie“ nie sú právne záväzné a nezakladajú žiadne práva a povinnosti. Uvedenie týchto ustanovení v odôvodnení rozhodnutia je v rozpore so zákonom, keď ust. § 63 ods.3 písm.d/ daňového poriadku nerozlišuje medzi procesnými a hmotnoprávnymi ustanoveniami, ktoré musia byť vo výroku uvedené. Ak tomu tak nie je, bol porušený zákon a žalobkyni tak bolo odňaté zákonné právo na spravodlivý správny proces, keď výrok rozhodnutia žalovaného v spojení s jeho neodôvodnením je nezrozumiteľný, neurčitý, zmätočný a tak nezákonný.
Za odvolací dôvod označila žalobkyňa i skutočnosť, že žalovaný sa po skutkovej, vecnej ani právnej stránke nevyporiadal s jej argumentáciou ako daňovníka, ktorú uvádzala v jednotlivých vyjadreniach označených ako Sumárne vyjadrenie I zo dňa 30.05.2014, Sumárne vyjadrenie II zo dňa 19.09.2014, Vyjadrenie k protokolu zo dňa 28.06.2014, Odvolanie zo dňa 31.10.2014, na obsah ktorých žalobou odkázala.
V námietkach uvedených v jednotlivých vyjadreniach poukazovala na to, že správca dane neuznal výdavky v sume 1.127.758,- Sk ako daňové výdavky žalobkyne - daňovníka za rok 2008 podľa zák. č. 595/2003 Z.z. a žalovaný vo svojom rozhodnutí iba zopakoval nesprávne, neskutkové a nelogické argumenty, ktoré uvádzal v rozhodnutí správca dane, čím tak správca dane ako i žalovaný v rozpore so zásadou daňového konania nereagovali na skutkovú, vecnú a právnu argumentáciu daňovníka - žalobkyne uvedenú vo vyjadreniach. Žalobkyňa s odkazom na svoje rozsiahle vyjadrenia, ktoré podávala správcovi dane a tiež žalovanému jednoznačne splnila svoju dôkaznú povinnosť, uniesla dôkazné bremeno a Daňovému úradu Trnava ako správcovi dane preukázala, že výdavky v sume 37.434,71 eur (1.127.758,- Sk) sú daňovo uznateľné výdavky daňovníka, sú to výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, preukázateľne vynaložené daňovníkom a zaúčtované v jeho účtovníctve. Napriek tomu protokol, ktorý bol výsledkom daňovej kontroly bol vydaný v rozpore s obsahom daňového spisu a skutočného stavu veci, preto i napadané rozhodnutia sú nepreskúmateľné a arbitrárne, žalovaný, ani správca dane sa žiadnym spôsobom nevyporiadali s podstatnými a relevantnými dôkazmi, ktoré predkladala žalobkyňa, konkrétne s inventárnou kartou, dôkazom o prehľade pohybu majetku, ako ani stanoviskom Notárskej komory SR, ktoré boli ako prílohy priložené k zápisnici spísanej dňa 25.04.2013, ako aj 27.03.2013, ktoré sú kľúčové dokumenty a ktoré mal správca dane vziať do úvahy pri hodnotení dôkazov a riadne sa nimi vysporiadať. Správca dane bol i v štádiu vyrubovacieho konania povinný zohľadniť tieto dokumenty a tiež argumentáciu súvisiacu s opravou výpovede žalobkyne ako daňovníka, ktorá je súčasťou zápisnice zo dňa 05.11.2013, vyporiadať sa s prehlásením manžela Ing. U., ako i s predloženým uznesením Prezídia NK SR a jeho stanovisko k výdavkom súvisiaci s oblečením ako i dokladom č. INT-8/1 o účtovaní úroku v účtovníctve spoločnosti SAND s.r.o. Uvedené dokumenty ale správca dane nevyhodnotil, nezahrnul do protokolu, z toho dôvodu protokol nemôže byť podkladom pre vyrubovacie konanie.
Správca dane a rovnako i žalovaný nesprávne postupovali keď dospeli k záveru, že výdavky týkajúce sa nehnuteľnosti, konkrétne domu v X. - F., ktorý žalobkyňa nadobudla do bezpodielového spoluvlastníctva s manželom Ing. F. U. na základe kúpnej zmluvy nezohľadnil, že žalobkyňa opravila svoju výpoveď, podľa ktorej pôvodne vypovedala, že predmetnú nehnuteľnosť nezaradila do obchodného majetku, ale neskôr ju opravila s odkazom na to, že neovláda účtovnícke predpisy, preto odpovedala na otázku správcu dane chybne. Pred vydaním protokolu ale správcovi dane predložila inventárnu kartu, ktorá je dôkazom o tom, že nehnuteľnosť bola do obchodného majetku zaradená s nulovou účtovnou hodnotou v roku 2007, teda bola vložená do podnikania aj keď nebola odpisovaná, ktoré rozhodnutie o odpisoch je právom daňovníka, ktorý sa môže rozhodnúť, či bude daňovú výhodu uplatňovať a robiť odpisy, alebo nie. Napriek tomu si ale môže odpisovať daňové výdavky, ktoré na predmetnú nehnuteľnosť preukázateľne za účelom dosiahnutia príjmu vynaložil, ktoré boli v účtovníctve žalobkyni i riadne zaúčtované a to ako nákup stavebného a iného materiálu, tesárske práce a poistné súvisiace s predmetnou nehnuteľnosťou, ku ktorej žalobkyňa uzatvorila ako daňovník i zmluvu o nájme, s čím je spojené jej právo nájomcu uplatniť si odpisy z technického zhodnotenia budovy. Postup správca dane, ktorý vyhodnotil zmluvu o nájme ako neplatný právny úkon je nesprávny.
Rovnako žalobkyňa za nesprávne označila i konanie správcu dane, ktorý neuznal ako daňový výdavok platené úroky z úveru a poplatky za úver, ako ani výdavky žalobkyne na nákup šiat, bundy, obuvi, sviečok, hoci práve uznesením Notárskej komory SR preukázala, že oblečenie je daňovým výdavkom, rovnako i sviečky, ktoré slúžili na dekoráciu notárskeho úradu, teda ich nákup bol vynaložený na výkon podnikateľskej činnosti a nie na osobnú potrebu žalobkyne, ako tvrdí správca dane, ktorý sa dôsledne s dôkazmi, ktoré predložila na preukázanie opodstatnenosti svojho tvrdenia v dostatočnom rozsahu v rozhodnutí nevysporiadal.
Žalovaný vo vyjadrení k žalobe žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. K žalobnému dôvodu o nedostatkoch výroku uviedol, že výrok tak správcu dane ako i žalovaného obsahuje všetky formálne náležitosti ako ukladá ust. § 63 ods. 3 písm. c, d) daňového poriadku, keď v odôvodnení rozhodnutia v súlade s ust. § 63 ods. 5 daňového poriadku správa dane uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom pre vydanie rozhodnutia i spôsob vyporiadania sa s námietkami daňového subjektu, ako i úvahy, ktoré ovplyvnili vyhodnotenie dôkazov a na základe ktorých hmotnoprávnych predpisov bolo o veci rozhodnuté. Žalovaný v rozhodnutí jasne uviedol, čo musí obsahovať výrok rozhodnutia s uvedeným i právneho predpisu, podľa ktorého sa postupovalo, teda príslušné rozhodnutia sú vydané spôsobom, ktorý ukladá zákon.
Rozhodnutie správcu dane bolo vydané na základe protokolu, pred vyhotovením ktorého bola žalobkyňa oboznámená v zápisnici zo dňa 27.03.2013 so zistenými skutočnosťami, ku ktorým nemala žiadne návrhy ani námietky, k zisteným skutočnostiam sa v zmysle ust. § 45 ods1 písm. f) daňového poriadku nevyjadrila a nenavrhla, aby v protokole boli uvedené jej vyjadrenia.
Správca dane ako daňový výdaj neuznal výdavky súvisiace s opravou a rekonštrukciou nehnuteľnosti - domu nachádzajúceho sa na ul. B. XXX, X. - F., pretože nehnuteľnosť nebola zaradená do obchodného majetku žalobkyne. Správca dane neuznal ako daňové výdavky vynaložené na nákup šiat, obuvi, bundy a sviečok, pretože tieto nespĺňali podmienky reklamy na prezentáciu podnikateľskej činnosti tak, ako tvrdí žalobkyňa vo vyjadreniach, pretože nesplnili podmienku pracovného odevu podľa osobitných predpisov, alebo pracovného ošatenia, neboli označené obchodným menom žalobcu, pričom sa uznesením č. 65 zo zasadnutia Prezídia NK SR, ktoré predložila žalobkyňa podrobne správca dane zaoberal v zápisnici zo dňa 03.04.2014 s tým, že ich nemožno považovať za daňové výdavky. Rovnako správca dane neuznal za daňový výdavok ani poplatok za úver a úroky z úveru, ku ktorým žalobkyňa nepreukázala, že išlo o platby, ktoré súviseli s úverom poskytnutým na presne stanovený účel.
Žalobkyňa súčasne s podaním žaloby požiadala podľa § 250c O.s.p. v spojení s § 250b ods. 1 O.s.p. o odklad vykonateľnosti rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane, ktorej žiadosti ale predsedníčka senátu nevyhovela, čo bolo žalobkyni oznámené upovedomením zo dňa 12.05.2015.
Krajský súd v Trnave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 246 ods. 1 O.s.p. nariadil podľa § 244 ods. 1 v spojení s § 247 a nasl. O.s.p. vo veci pojednávanie, ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalobkyne i zástupca žalovaného.
Právny zástupca žalobkyne zotrval na žalobných dôvodoch v rozsahu písomne podanej žaloby a žiadal, aby konajúci súd žalované rozhodnutie zrušil a vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zdôraznil, že žalovaný opakovane poukazuje na tie isté nelogické argumenty , pričom sa ani správca dane ani žalovaný riadne nevysporiadali so skutkovou, vecnou ani právnou argumentáciou žalobkyne podanou v daňovom konaní. Na potvrdenie opodstatnenosti žaloby ešte doplnil, že u žalobkyne bola vykonaná i kontrola na DPH, ktorej výška nebola správcom dane spochybnená.
Žalovaný sa k veci súvisiacej s kontrolou DPH nevyjadril s tým, že táto skutočnosť nebola obsahom žaloby, nezaoberal sa ňou ani protokol a tak ani následné vydané rozhodnutia. Žalobkyňa až po oboznámení sa s obsahom protokolu začala vo vyrubovacom konaní predkladať správcovi dane rôzne alternatívy, ktorými sa snažila preukázať, ako účtovne s nehnuteľnosťou, s ktorou súvisiace náklady neboli považované za daňové výdavky naložila. Správca dane ich ale vyhodnotil ako účelové, preto na ne neprihliadol, ale sa zápisnične so všetkými tvrdeniami a dokladmi vyporiadal, čo je preukázané i obsahom administratívneho spisu a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie i rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a pripojeného administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
Podľa § 244 O.s.p.
(1) v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
(2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu").
(3) Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
Podľa § 247 O.s.p.
(1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
(2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.
Podľa § 250i O.s.p.
(1) Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.
Podľa § 3 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
(3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Podľa § 24 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) (1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2)
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
(2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
(3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
(4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Podľa § 63 zák. č. 563/2009 Z.z. (3) Ak tento zákon alebo osobitné predpisy 1)neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať a) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, b) číslo a dátum rozhodnutia, c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu; 33)ak ide o zahraničnú fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú
právnickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto právnickú osobu, d) výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu príslušnej banky, na ktorý má byť suma zaplatená, e) poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie odkladného účinku, f) vlastnoručný podpis povereného zamestnanca finančného riaditeľstva alebo správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, s uvedením jeho mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky, ak ide o správcu dane, ktorým je obec, podpis starostu obce alebo ním povereného zamestnanca obce s uvedením mena, priezviska starostu obce a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie doručuje elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky sa nahrádzajú zaručeným elektronickým podpisom. (5)Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
Daňový poriadok definuje základné zásady daňového konania, ktoré vychádzajú z princípov právneho štátu, Ústavy Slovenskej republiky a medzinárodnej legislatívy pri aproximácii daňového práva SR a krajín Európskej únie. V zmysle základnej zásady daňového konania sa v daňovom konaní postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných zúčastnených v daňovom konaní. Daňový poriadok je procesným predpisom upravujúcim postupy, pomocou ktorých správcovia daní realizujú úlohy a ciele určené hmotnoprávnymi normami (najmä daňovými zákonmi) a je zárukou zákonného postupu pri plnení úloh správcu dane, ako aj zárukou zákonnej ochrany práv a právom chránených záujmov daňových subjektov. Medzi podstatné princípy daňového poriadku patrí zásada zákonnosti, ktorá ustanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi (ust. § 3 ods. 1 daňového poriadku). V zmysle zásady súčinnosti (ust. § 3 ods. 2 daňového poriadku) správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov (ust. § 3 ods. 3 daňového poriadku), podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Z daňového poriadku vyplýva, že dokazovanie vedie správca dane, ktorý vedie daňové konanie, pričom všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane preukazuje daňový subjekt, ak bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť (ust. § 24 ods. 1 daňového poriadku).
Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorý potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 9201401/5/455724/2014 zo dňa 08.10.2014 ako správcu dane o vyrubení rozdielu dane vo výške 7 733,78 eur na dani z príjmov fyzickej osoby podľa zák. č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov za zdaňovacie obdobie roka 2008.
Podľa § 2 zák.č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov Na účely tohto zákona sa rozumie i) daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve 1) daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, ak tento zákon neustanovuje inak,
Podľa § 19 ods.2 zák.č. 595/2003 Z.z. Daňové výdavky, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok v tomto zákone sú k) výdavky (náklady) na reklamu vynaložené na účel prezentácie podnikateľskej činnosti daňovníka, tovaru, služieb, nehnuteľností, obchodného mena, ochrannej známky, obchodného označenia výrobkov a iných práv a záväzkov súvisiacich s činnosťou daňovníka so zámerom dosiahnutia, zabezpečenia, udržania alebo zvýšenia príjmov daňovníka,
Podľa § 21 zák. č. 595/2003 Z.z. (1) Daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, 1) výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, a ďalej a) výdavky (náklady) na obstaranie hmotného majetku, nehmotného majetku ( § 22) a hmotného majetku a nehmotného majetku vylúčeného z odpisovania ( § 23), g) výdavky na technické zhodnotenie ( § 29 ods. 1) a výdavok, ktorý sa považuje za technické zhodnotenie ( § 29 ods. 2), i) výdavky na osobnú potrebu daňovníka vrátane výdavkov (nákladov) na ochranu osoby daňovníka a blízkych osôb daňovníka, na ochranu majetku daňovníka, ktorý nie je súčasťou obchodného majetku daňovníka, a majetku blízkych osôb daňovníka; toto ustanovenie sa nepoužije na výdavky (náklady) podľa § 19 ods. 2 písm. e) a p),
Podľa § 22 zák. č. 595/2003 Z.z. (6) Iným majetkom na účely tohto zákona sú d) technické zhodnotenie prenajatého majetku vyššie ako 30 000 Sk vykonané a odpisované nájomcom, e) technické zhodnotenie plne odpísaného hmotného majetku vyššie ako 30 000 Sk,
Podľa § 25 zák. č. 595/2003 Z.z. (1) Vstupnou cenou hmotného majetku a nehmotného majetku je a) obstarávacia cena; 118) obstarávacou cenou majetku nadobudnutého od fyzickej osoby darom alebo vkladom je obstarávacia cena zistená u darcu alebo vkladateľa, len ak ide o majetok, ktorý u darcu alebo vkladateľa nebol zahrnutý do obchodného majetku, pričom pri jeho predaji uskutočnenom v deň darovania alebo vkladu by sa naň nevzťahovalo oslobodenie podľa § 9, b) suma vo výške vlastných nákladov, 118) d) cena určená podľa písmen a) až c) pri preradení majetku z osobného užívania fyzickej osoby do obchodného majetku alebo u daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie pri začatí používania majetku na činnosť, z ktorej príjmy sú predmetom dane, pričom za roky nevyužívania hmotného majetku a nehmotného majetku na zabezpečenie zdaniteľného príjmu sa odpisy neuplatňujú, e) suma vo výške pohľadávky, ktorá je zabezpečená prevodom vlastníckeho práva k hmotnému hnuteľnému majetku a k hmotnému nehnuteľnému majetku, ktorý pri nezaplatení pohľadávky alebo jej časti prechádza do vlastníctva veriteľa, 115) znížená o čiastku splateného úveru alebo pôžičky,
Správca dane vychádzal z výsledku daňovej kontroly, o ktorej bol vyhotovený protokol č. 9201401/5/1696038/2013/Bo,Se,Kol. zo dňa 03.05.2013. Správca dane pri výkone daňovej kontroly zistil daň vo výške 8 279,89 eur oproti dani v podanom daňovom priznaní vo výške 546,11 eur, čím vznikol rozdiel dane v sume 7 733,78 eur, čo vyhodnotil ako porušenie zákona o dani z príjmov.
Uvedené rozhodnutie bolo napadnuté odvolaním.
Žalovaný pri preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia správcu dane v spojení s odvolacími dôvodmi a námietkami preskúmal postup správcu dane, jednotlivé úkony, obsah zápisníc o vyjadrení daňového subjektu, vyhodnotil predložené listinné dôkazy a dospel k záveru, že zistenia správcu dane v priebehu daňovej kontroly sú postačujúce na neuznanie ako daňové výdavky tie, ktoré nedôvodne žalobkyňa ako daňové výdavky v daňovom priznaní uplatnila, keď nepredložila dostatok dôkazov, ktoré by preukazovali jej tvrdenia, pričom na nej ako daňovom subjekte leží dôkazné bremeno a s odkazom na príslušné hmotnoprávne predpisy rozhodnutie správcu dane potvrdil.
Z obsahu spisu vyplýva, že daňovníčkou je fyzická osoba vykonávajúca podnikateľskú činnosť na základe rozhodnutia Ministerstva spravodlivosti SR vykonávajúca činnosť a profesiu notára.
Správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia sa podrobne zaoberal a z hľadiska hmotného vyložil nedôvodnosť žalobkyňou uplatnených výdavkov, keď výdavkom označeným ako náklad na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov mali byť stavebné práce vynaložené na rekonštrukciu a zhodnotenie nehnuteľnosti, ktorú žalobkyňa nadobudla do bezpodielového spoluvlastníctva s manželom Ing. F. U. kúpnou zmluvou zo dňa 23.05.2007 za sumu 2.000.000,- Sk.
V priebehu daňovej kontroly žalobkyňa predložila správcovi dane zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 30.06.2007, ktorou ako prenajímateľka spolu so svojim manželom Ing. F. U. prenajala nájomcovi č. 1 spoločnosti SAND s.r.o. Šaštín - Stráže, v zastúpení konateľa Ing. Silvera Mračnu a nájomcovi č. 2 Notársky úrad JUDr. Jarmile Mračnovej, zastúpenej žalobkyňou zakúpenú nehnuteľnosť na výkon podnikateľskej činnosti. Podľa zmluvy ale nehnuteľnosť je v stave, že na v zmluve uvedený účel nie je vyhovujúca, preto bude upravená tak, aby mohli nájomcovia č. 1 a č. 2 uvedení v zmluve, užívať prenajaté priestory. K uvedenému správca dane skonštatoval, že takáto nájomná zmluva je neplatná, pretože žalobkyňa ako fyzická osoba nemôže uzatvoriť obchodnú zmluvu sama so sebou, napriek tomu že je podnikateľkou, a ak si na základe takto uzatvorenej nájomnej zmluvy uplatnila daňové výdavky na opravu prenajatej nehnuteľnosti, tieto jej správcom dane nemohli byť priznané práve z dôvodu, že daňovníčka predmetnú nehnuteľnosť ani na podnikateľskú činnosť v rozhodnom období neužívala a nemala ju ani zaradenú vo svojom obchodnom majetku, čo potvrdila v čase vykonávanej daňovej kontroly správcovi dane, ako je zaznamenané v zápisnici o miestnom zisťovaní zo dňa 19.03.2013 č. 9201401/5/1036560/2013/Bo,Se,Kol a rovnaké vyjadrenie podala aj k výzve na predloženie dôkazov dňa 15.03.2013 keď uviedla, že budova nie je zahrnutá v obchodnom majetku ani u nej ako podnikateľky ani u jej manžela.
Napriek tomu, že uvedená nehnuteľnosť teda nebola zaradená v obchodnom majetku u žalobkyne, si v zdaňovacom období v roku 2008 účtovala výdavky ovplyvňujúce základ dane a to technické zhodnotenie v sume 1.025.837,- Sk. Správcom dane bola z uvedeného dôvodu vyzvaná výzvou zo dňa 31.01.2013 na predloženie doklad preukazujúcich dôvodnosť takéhoto konania, k čomu žalobkyňa ako daňovníčka predložila inventárnu kartu dlhodobého hmotného majetku (DHM) č. 3 bez bližšej špecifikácie, na ktorej bol podľa zistenia správcu dane uvedený rok a spôsob obstarania 2008, 2009 s dátum vystavenia inventárnej karty dňa 31.12.2009. Inventárnu kartu hmotného majetku predložila žalobkyňa ale už dňa 21.11.2012, ako je zaznamenané v zápisnici o ústnom pojednávaní z tohto dňa a predložila i podrobný zoznam majetku od 01.01.2000 do 31.02.2008, v ktorom je uvedená stavba- notárky úrad v hodnote 1.025.837,- Sk zaradená do majetku s dátumom dňa 31.12.2008, čo je ale v rozpore s inventárnou kartou, ktorú žalobkyňa predložila vo vyrubovacom konaní dňa 13.05.2013 bez čísla, s označením majetku ako hmotný investičný majetok -HIM s nulovou hodnotou ako prílohu k dodatočnému vyjadreniu k zápisnici zo dňa 27.03.2014. ktorá bola predložená dodatočne s dátumom zaradenia do majetku dňa 15.06.2007.
Po oboznámení sa s výsledkami kontroly za zdaňovacie obdobie v roku 2008 v rámci dodatočného vyjadrenia žalobkyňa ako daňovníčka predložila inventárnu kartu bez čísla dňa 13.05.2013, na ktorej už je vstupná cena uvedená 0,00 Sk do roku 2007 s dobou odpisovania 0 a dátumom obstarania 15.06.2007. Správca dane pri kontrole DHM, ktorou je i sporná nehnuteľnosť vychádzal zo zákona o účtovníctve č. 431/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov v spojení so zák. č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a spôsobu účtovania príslušnej účtovnej jednotky, ktorou je daňový subjekt - žalobkyňa, kedy vstupnou cenou hmotného majetku je obstarávacia cena (§ 25) pri nadobudnutí majetku kúpou. Je nesporné, že uvedený majetok nadobudli manželia za cenu 2.000.000,- Sk, preto nebolo na slobodnej vôli a rozhodnutí daňového subjektu, či predmetnú nehnuteľnosť zaradí alebo nezaradí do podnikania a v akej hodnote, ak ju chce použiť ako daňový výdavok, pretože túto povinnosť zákon jednoznačne určuje a podľa v rozhodnom čase platných právnych predpisov súvisiacich s účtovaním sa v tomto smere posudzujú aj vynaložené náklady na technické zhodnotenie hmotného majetku, ktoré si daňový subjekt mohol uplatniť do daňových výdavkov formou odpisov po ukončení rekonštrukcie budovy. Správca dane na základe žiadosti daňového subjektu vypočul i svedkyňu U. U., ktorá vykonávala pre žalobkyňu účtovníctvo a ktorá uviedla, že predmetnú nehnuteľnosť na základe pokynu žalobkyne zaradila do obchodného majetku inventárnou kartou s nulovou účtovnou hodnotou, keď vychádzali z toho, že uvedená nehnuteľnosť už bola predmetnom odpisovania u pôvodného predávajúceho, ktorým bolo Mesto Šaštín - Stráže od roku 1964, teda jednalo sa už o nehnuteľnosť, ktorá bola predávajúcim účtovne odpísaná, preto ju žalobkyňa zaradila do majetku v nulovej hodnote.
Keďže správcovi dane bola predložená inventárna karta o zaradení nehnuteľnosti do obchodného majetku v rôznych variantoch, pričom kúpna zmluva nepreukazovala existenciu predmetnej nehnuteľnosti s nulovou hodnotou, správca dane uvedené skutočnosti vyhodnotil s tým, že žalobkyňa ako podnikateľka si nemohla uplatniť výdavky súvisiace s nákupom stavebného a iného materiálu na opravu predmetnej nehnuteľnosti ako výdavok na dosiahnutia, zabezpečenia a udržanie zdaniteľných príjmov i v spojení s poistením za budovu, keď vlastne zhodnocovala vlastný majetok, ktorý nemala
zaradený do obchodného majetku ktorým je majetok slúžiaci na podnikanie. S tejto súvislosti zákon o účtovníctve jednoznačne určuje, ako sa ohodnocuje majetok vložený do podnikania a nedáva daňovému subjektu možnosť výberu a voľby o tom, v akej cene nehnuteľnosť do podnikania zaradí.
Žalobkyňa ako daňovníčka do výdavkov zaúčtovala i zaplatené poplatky z poskytnutého úveru na základe úverovej zmluvy č. 0252760727/2006 na obstaranie stroja a poplatok za správu úveru. Predmetný úver bol poskytnutý pre potreby spoločnosti SAND s.r.o., ktoré finančné prostriedky z tohto úveru na základe zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi Notárskym úradom so sídlom Šaštín - Stráže poskytla ako veriteľ dlžníkovi, ktorým je spoločnosť SAND s.r.o. Šaštín - Stráže vo výške 1.000.000,- Sk. Úverová zmluva č. 0252760727/2006 zo dňa 14.03.2006 bola ale poskytnutá JUDr. Jarmile Mračnovej na zakúpenie stroja, nie na poskytnutie pôžičky právnickej osobe, teda si takýmto úverom žalobkyňa ako daňovníčka nezabezpečovala zdaniteľné príjmy, preto ani úroky z tohto úveru a poplatok vo výške 1.800,- Sk za správu úveru nemohli byť posúdené ako výdavky, ktoré by súviseli so zdaniteľným príjmom.
Vo vyrubovacom konaní žalobkyňa síce predložila doklady preukazujúce prehľad pohybov od 01.01.2008 do 31.12.2008 a interný doklad č. INT-8/1 zo dňa 22.10.2008, ktorý označila za podstatný pre preukázanie opodstatnenosti tohto daňového výdavku a ktorým preukazovala refundáciu uvedených úrokov vo výške 20.116,- Sk, ktoré boli daňovníčke pripísané na podnikateľský účet. Tieto náklady správca dane ako dodatočne preukázané uznal, ale úrok vo výške 3.470,- Sk a poplatok vo výške 1.800,- Sk neuznal, pretože ich nebolo možné považovať za daňový výdavok riadne daňovníkom preukázaný.
Správca dane neuznal žalobkyni ani výdavkové doklady o zaplatení za šaty, kostým a doplnky, jeden pár obuvi, bunda, sviečky s tým, že uvedené neuznané výdavky neboli vynaložené za účelom dosiahnutia príjmu.
Konajúci súd mal z administratívneho spisu dostatočne preukázanú snahu správcu dane v rozsahu zákonom uloženej povinnosti odstrániť rozporné tvrdenia žalobkyne najmä v súvislosti so zaradením nehnuteľnosti do obchodného majetku a zistiť čo najúplnejšie skutkový stav. Správca dane v priebehu daňovej kontroly dostatočne konkretizovaným spôsobom vyzýval žalobkyňu k predloženiu dôkazov, o ktorých mal pochybnosti a v rozhodnutí o vyrubení rozdielu dane sa všetkými z konania zistenými skutočnosťami, ako i z vyjadreniami, ktoré boli predkladané správcovi dane zo strany daňového subjektu podrobne vysporiadal.
Súd pri vyhodnotení opodstatnenosti žaloby v rozsahu žalobných dôvodov nepovažoval v zhode s názorom žalovaného za relevantný dôkaz o zaradený nehnuteľnosti do obchodného majetku daňového subjektom obranu, že nerozumie účtovníctvu, preto nesprávne odpovedala na otázku správcu dane keď uviedla, že spornú nehnuteľnosť nemala zaradenú v obchodnom majetku. K uvedenému vzal súd do úvahy, že žalobkyňa nemusí poznať predpisy o účtovníctve, ale vzhľadom na jej odborné vzdelanie, podľa ktorého je absolventkou práva, musí mať isté znalosti z oblasti obchodného práva a preto ani termín obchodný majetok nemôže byť pre ňu pojem, ktorému nerozumie. Z uvedeného dôvodu tvrdenie o tom, že nepochopila otázku a preto nesprávne odpovedala, súd vyhodnotil ako účelové tvrdenie vedené snahou zvrátiť závery, ku ktorému dospel správca dane a ktoré skonštatoval v protokole. V tomto smere súd vyhodnotil i predkladané inventárne karty o zaradení investičného majetku do účtovníctva, keď žalobkyňa vo výkaze o majetku a záväzkoch k 31.12.2008 predmetnú nehnuteľnosť nevykazovala, preto nemožno ani inventárnu kartu predloženú bez označenia a následnú opravu výpovede žalobkyne o tom, že nepochopila otázku správcu dane považovať za „kľúčový dôkaz“ ktorým sa žalovaný nezaoberal a naň neprihliadol. Správca dane i žalovaný v rozhodnutiach túto skutočnosť uviedli a skutkovo i právne správne vyhodnotili. Výdavky za technické zhodnotenie nehnuteľnosti nemožno preto podľa § 22 ods. 6 písm. d) zákona o dani z príjmov účinnom v roku 2008 považovať za iný majetok, v spojení s tým, že nájomnú zmluvu nemožno považovať za platne uzatvorenú, nakoľko ju uzatvorila tá istá fyzická osoba sama so sebou. Tvrdenie žalobkyne o tom, že správca dane mal zmluvu posudzovať nie ako nájomnú, ale ako zmluvu o výpožičke nehnuteľností v kombinácii so zmluvou o umožnení odpisovania technického zhodnotenia hmotného majetku zo strany nájomcu súd vyhodnotil ako účelové tvrdenie bez právnej relevancie. Z ust. § 659 Obč. zák., ktorým je upravená zmluva o výpožičke vyplýva, že toto ustanovenie neuvažuje a nevzťahuje sa i na pôžičku nehnuteľnej veci, pretože pri nehnuteľnosti sa takýto právny režim považuje za nájomný vzťah, ako ho správca dane správne posúdil. Náklady vynaložené na rekonštrukciu nehnuteľnosti zakúpenej manželmi U. predstavujú zhodnocovanie ich vlastného majetku a preto sa považujú za výdavky na osobnú potrebu daňovníka.
Neuznanie úrokov z úveru vo výške 3 470 Sk a poplatku za úver vo výške 1 800 Sk ako daňový výdavok celkom vo výške 5 270 Sk, keď úver bol poskytnutý žalobkyni na obstaranie stroja a využitý na iný účel ako bol určený tiež nemožno považovať za preukázané výdavky, ako skonštatoval i žalovaný v súlade so zistením správcu dane, pretože žalobkyňa jednoznačne správcovi dane nepreukázala, že sa jednalo o výdavky, súvisiace s konkrétnym úverom poskytnutým na určený účel a opak nepreukázali ani tzv. kľúčové dokumenty, ako žalobkyňa označuje výpis z účtu o zaúčtovaní úroku v účtovníctve spoločnosti SAND s.r.o. a súčasne doklad o uskutočnení platby úroku od tejto spoločnosti v prospech žalobkyne na základe zmluvy o pôžičke, prehlásenie Ing. Silvera Mračnu ako konateľa spoločnosti SAND s.r.o. že platba bola uhradená v prospech účtu žalobkyne ako splátku úrokov a účtovný doklad č. INT-8/1 ako dôkaz o zaúčtovaní úroku v účtovníctve spoločnosti SAND, s.r.o.
K neuznaniu výdavkov na nákup šiat, obuvi, bundy a sviečok ako daňových výdavkov v sume 21 371,40 Sk poukazuje konajúci súd na to, že v odôvodnení rozhodnutia tak správca dane ako i žalovaný ako odvolací správny orgán sa podrobne vyporiadali a to i s poukazom na uznesenie Prezídia NK SR, ktoré predložila žalobkyňa správcovi dane, keď skonštatovali, že tieto výdavky nemôže byť priznané ako daňové výdavky, pretože nespĺňajú základnú požiadavku kladenú na posúdenie daňového výdavku podľa § 19 ods.2 písm.k/ zák.č. 595/2003 Z.z. K tomuto záveru dáva konajúci súd do pozornosti rozhodnutie NS SR vydané pod sp. zn. 5Sžf/5/2008 zo dňa 18.12.2008, ktoré sa zaoberá tiež posúdením výdavkov na reprezentačné oblečenie notárky pracujúcej v notárskom úrade, ku ktorému NS SR v uvedenom rozhodnutí skonštatoval, že“ regulácia primeraného oblečenia jednotlivca viac spadá pod oblasť mravných noriem a stavovských pravidiel ako pod zákonnú reguláciu“. Pre dôstojný výkon profesie notára podľa zák. č. 323/1992 Zb. nie je predpísané oblečenie vo forme rovnošaty, resp. iného úradného odevu“. Slušný odev sa automaticky predpokladá tiež pri iných povolaniach, ktoré nie sú zaradené medzi slobodné povolania, notári nemajú predpísaný konkrétny druh oblečenia, ktoré musia pri výkone svoje profesie mať oblečený a uvedené oblečenie je použiteľné i na iné príležitosti ako výlučne pri činnosti notára. Nákupom reprezentatívneho oblečenia si žalobkyňa nemôže uplatňovať ako daňový výdavok a to bez ohľadu na názor Prezídia NK SR, ktorý daňové predpisy neovplyvňuje, rovnako tak ani náklady na obuv . Náklady na nákup sviečok tiež nie sú výdavky, ktoré by mal preukázanú súvislosť s profesiou notára a mali slúžiť na zabezpečenie, udržanie alebo zvýšenie príjmu, ako vyžaduje ust. § 19 ods.1 písm.k/ zák. o dani z príjmov a bez ktorých by takýto príjem žalobkyňa nedosiahla.
K námietke právneho zástupcu žalobkyne, ktorý poukázal na to, že žalovaný opakovane odkazuje na tie isté skutočnosti, ktoré už uviedol správca dane a ktoré sú uvedené i v protokole bez toho, aby ich ďalej rozviedol, konajúci súd dáva do jeho pozornosti, že žalovaný iba dal po preskúmaní rozhodnutia v rámci žalobkyňou podaného odvolania odpovede na námietky v ňom uvedené, ktoré sú totožné s obsahom jednotlivých vyjadrení žalobkyne podaných v rámci konania pred správnym orgánom, preto ani nemohli byť iné. Na jednotlivé skutočnosti a dôvody nakoniec žalobkyňa ani žalobe nepopisuje, iba na ne odkazuje s poukazom na svoje vyjadrenia vykonané pred správcom dane a v priebehu vyrubovacieho konania.
Súd sa zaoberal i námietkou nedostatku výrokovej časti rozhodnutia, o ktorej žalobkyňa tvrdí, že ak neobsahuje hmotnoprávne ustanovenia je v rozpore so zákonom. Takýto právny názor považuje konajúci súd nesprávny, ktorý z príslušného právneho predpisu nevyplýva. Rozhodnutie spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti, je v zhode s právnou úpravou uvedenou v daňovom poriadku, rozhodnutie má všetky náležitosti, ktoré sa od neho vyžadujú, pretože výrok rozhodnutia nemusí obsahovať hmotnoprávne ustanovenia, ktoré pri hmotnom posúdení veci žalovaný ako i správca dane použil a ust. § 63 ods. 3 písm. d) daňového poriadku jednoznačne uvádza, čo musí byť uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia a § 63 ods. 5 daňového poriadku definuje náležitosti, ktoré majú byť uvedené v odôvodnení rozhodnutia a medzi tie patrí i použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodlo. S odkazom na vyššie uvedené, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia keď žalobu z dôvodu jej neopodstatnenosti zamietol .
O trovách konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobkyni nárok na náhradu trov konania vzhľadom na jej neúspech nepriznal.
Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.