Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_16C-297-2015.pdf
PDF · 82.62 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/297/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda samosudcom Michalom Novotným v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., IČO: 35 717 769, so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, zastúpeného: Alan Strelák, advokát, Bratislava, proti žalovanej: 1. U. H., nar. XX. G. XXXX, bytom E. X. S. XX, S., 2. B. V., nar. XX. E. XXXX, bytom tamtiež, o 612,50 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaní sú povinní do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalobcovi 422,50 € s 5,25 % ročným úrokom z omeškania od 19. marca 2014. II. V časti o zaplatenie 190 € s 5,525 % ročným úrokom z omeškania od 19. marca 2014 sa žaloba zamieta. III. Žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 47,88 € (v tom 44,01 € trovy právneho zastúpenia a 13,87 € iné trovy konania) do troch dní od právoplatnosti rozsudku do rúk JUDr. Vratislava Šteffeka, advokáta.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou došlou súdu 5. júna 2015 domáhal voči žalovaným spoločného a nerozdielneho zaplatenia súm uvedených vo výroku. V žalobe predniesol, že 8. augusta 2013 uzavrel so žalovanou v 1. rade ako dlžníkom a žalovaným v 2. rade ako spoludlžníkom zmluvu o spotrebiteľskom úvere na sumu 500 € za odplatu 190 €, ktoré malí žalovaní splatiť v 3 pravidelných splátkach po 2,50 € a desiatich splátkach po 68,25 €, t. j. spolu 690 €. Celkovo však splatili len 141 €. Vzhľadom na to žalobca žiadal predčasné splatenie zvyšku úveru k 18. marcu 2014 a od nasledujúceho dňa si nárokuje úrok z omeškania.
2. Žalovaná v 1. rade sa k žalobe doručenej do vlastných rúk 1. marca 2016 nevyjadrila, rovnako ako ani žalovaný v 2. rade k žalobe doručenej 2. marca 2016.
3. Pretože ide o drobný spor (nárok pod 100 €, porov. § 200ea ods. 1 O. s. p.), súd mimo pojednávania (§ 115a ods. 2 O. s. p.) vykonal dokazovanie listinami, a to: zmluva o úvere (č. l. 2), obchodné podmienky (č. l. 2/rub), predžalobná upomienka s podacím hárkom (č. l. 3 a 4), oznámenie o zosplatnení záväzku s podacím hárkom (č. l. 5 a 6), predžalobná upomienka s podacím hárkom (č. l. 7 a 8), oznámenie o zosplatnení záväzku s podacím hárkom (č. l. 9 a 10) a v spojení so všeobecne známymi, resp. nespornými skutočnosťami (§ 121, § 153 ods. 1 O. s. p.) súd zistil tento
skutkový stav:
4. a) Žalobca je spoločnosť, ktorej predmetom podnikania je okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Žalovaní nekonali v prerokúvanej veci v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, ani podnikateľskej činnosti.
b) Žalobca (zastúpený finančným agentom), žalovaná v 1. rade ako „dlžník“ a žalovaný v 2. rade ako „spoludlžník“ 8. augusta 2013 podpísali zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX (č. l. 2) na formulári žalobcu. V jej čl. I sa deklaruje, že veriteľ (žalobca) poskytol „dlžníkovi/spoludlžníkovi“ bezúčelový, hotovostný, spotrebiteľský úver v sume 500 € (do formulára je dopísaná rukou), a to za celkový úrok 20 % istiny a za odmenu 18 % istiny. „Dlžník/spoludlžník“ podpisom zmluvy potvrdil prevzatie istiny v hotovosti. „Dlžník/spoludlžník“ sa tak na úroku a odmene (spolu označované ako „odplata“) zaviazal zaplatiť celkovo 190 € (t. j. 38 % z 500 €), teda spolu s istinou sumu 690 €, čo bolo vyplnené v čl. II tejto zmluvy. V ďalšom odseku čl. II bolo dohodnuté a rukou vyplnené, že táto suma je splatná v 13 splátkach, a to v troch po 2,50 € a desiatich po 68,25 € v určených termínoch splatnosti. Zmluva okrem iného obsahovala ustanovenie, podľa ktorého sú jej súčasťou obchodné podmienky v prílohe zmluvy. Priložené (predtlačené) obchodné podmienky (č. l. 2/rub), ktoré boli tiež podpísané žalovanými, ustanovovali okrem iného toto: „1. Veriteľ má právo žiadať od dlžníka vrátenie celej dlžnej sumy po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky v jej plnej výške. ... 8... V tých ustanoveniach, v ktorých sa dlžník/spoludlžník zaväzujú k finančnému plneniu, príp. kedy z jednotlivých ustanovení pre nich vyplynie povinnosť plniť, má sa za to, že ich plnenie je spoločné a nerozdielne...“ Bod 1 obchodných podmienok obsahoval okrem iného určenie RPMN, v bode 2 bola určená konečná splatnosť.
c) Žalovaní zaplatili celkovo 77,50 €, ďalšie splátky nevykonali (nesporné tvrdenie).
d) Žalobca predžalobnými upomienkami zo 6. februára 2014 (č. l. 3 a 7) upozornil žalovaných na možnosť zosplatnenia celého zvyšného plnenia. Následne žalobca listami z 12. marca 2014 (č. l. 5 a 9) podanými na poštu 13. marca 2014 (č. l. 6 a 10) oznámil žalovaným, že záväzok splatiť celú pôžičku bol zosplatnený k 19. marcu 2014. Žalovaní však svoje záväzky nesplnil ani potom.
5. Takto zistený skutkový stav vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§ 132 O. s. p.). Všetky skutkové zistenia v bode 4 sú v podstate len reprodukciou listín, resp. vychádzajú z tvrdení žalobcu, ktoré žalovaný nijako nepopieral.
Právne vec súd posúdil takto:
6. Žalobca sa domáha svojich nárokov z titulu zmluvy, ktorou boli žalovaným poskytnuté a odovzdané peňažné prostriedky v hotovosti a títo sa zaviazal vrátiť ich zvýšené o tzv. odplatu. Takáto právna konštrukcia napĺňa definíciu pôžičky v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka. Pretože žalobca ako veriteľ poskytoval túto pôžičku v rámci svojho podnikania a žalovaní ju neprijímali na takéto účely, spĺňajú definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom k 8. augustu 2013, a zmluva z tohto dňa je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) cit. zákona a úver ňou poskytnutý je spotrebiteľským úverom v právnej forme pôžičky [§ 1 ods. 2 cit. zákona].
7. Obsahom úverovej zmluvy je okrem iného dohodnutá ročná úroková sadzba vo výške 38 %. Podľa názoru súdu však takáto výška úroku odporuje dobrým mravom, a to napriek tomu, že pohľadávka na splatenie poskytnutého úveru nie je zabezpečená žiadnym zabezpečovacím prostriedkom a že je poskytnutá v relatívne nízkej sume, takže aj každý úrok sa prejaví relatívne vyššou percentuálnou sadzbou (porov. napr. uzn. NS SR 6 M Obdo 5/2009). Podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. 5 Cdo 26/2011) totiž pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky.
Úroková sadzba 38 % je podľa názoru súdu neprijateľná, pretože predstavuje takmer polovičné zhodnotenie peňažných prostriedkov na ročnej báze. V relevantnom čase sa pritom podľa všeobecne známych údajov inflácia v Slovenskej republike pohybovala na jednocifernej úrovni (1-3 % ročne). Takto vysoká úroková sadzba nie je odôvodnená ani žiadnymi osobitnými dôvodmi kreditného rizika dlžníka, ani hospodárskou alebo inou situáciou v slovenskej ekonomike. Okrem toho je v prerokúvanej veci úrok vypočítavaný z celej istiny vopred a následne splácaný v jednotlivých splátkach, teda efektívna úroková sadzba (zohľadňujúca postupne sa amortizujúcu istinu) je reálne vyššia a blíži sa výške RMPN (takmer 67 %). Vzhľadom na to súd dospel k záveru, že dohoda o takejto úrokovej sadzbe je právnym úkonom, ktorý sa prieči dobrým mravom, v dôsledku čoho je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná.
8. Dôsledkom neplatnosti dojednania o úrokovej sadzbe je však úplná absencia akejkoľvek úrokovej sadzby v zmluve o pôžičke. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. v rozhodnom znení sa však úver pre absenciu úrokovej sadzby považuje za bezúročný a bez poplatkov. Toto ustanovenie predstavuje aj lex specialis k ustanoveniu § 502 ods. 1 Obch. zák., ktoré v prípade absencie dohody o úrokoch priznáva veriteľovi právo na bežné úroky. Neplatnosť dohody o úrokovej sadzbe v úverovej zmluve tak mala za následok, že veriteľ nemôže požadovať odplatu (úrok, odmenu) z poskytnutého úveru.
9. Vzhľadom na to má veriteľ právo len na zaplatenie istiny 500 €. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalovaní splatili 77,50 €, preto súd žalobcovi mohol priznať len 422,50 €. K zosplatneniu tejto sumy došlo v súlade s prvou vetou bodu 1 obchodných podmienok a § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 8. augustu 2013 potom, čo bol žalovaný na túto možnosť upozornený. Vzhľadom na dátum podania na poštu (13. marca 2014) na adresu, na ktorej žalovaní preberá aj písomnosti súdu, možno podľa názoru súdu vychádzať z toho, že k jeho doručeniu do dispozičnej sféry žalovaných v zmysle § 45 ods. 1 Obč. zák. došlo najneskôr 16. marca 2014. Žalobca teda určil ako deň splatnosti dátum nasledujúci až po tomto dni, čomu podľa názoru súdu nič neprekáža.
10. Omeškaním žalovaných s platením celej dlžnej sumy vznikol žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. od 19. marca 2014. Keďže v ods. 8 obchodných podmienok zmluvy z 8. augusta 2013 bola dohodnutá spoločná a nerozdielna zodpovednosť žalovaných za záväzky z tejto zmluvy, zaťažujú ich v zmysle § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
11. Vzhľadom na to súd žalobe vyhovel len čiastočne (výrok I), vo zvyšku ju zamietol (výrok II).
12. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého patrí žalobcovi pri čiastočnom úspechu náhrada (422,50 : 190, t. j. 69 % : 31 %) 38 % jeho trov. Účelne vynaložené trovy konania žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku 36,50 € a trov právneho zastúpenia 115,82 € (tarifná odmena za dva úkony - 1. prevzatie a príprava, 2. žaloba po 39,84 € zo základu 612,50 € podľa § 10 ods. 1 a § 13a ods. 1 písm. a/ a c/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z., paušálna náhrada za dva úkony v roku 2015 dvakrát po 8,39 € podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl., 20 % DPH z uvedených súm vo výške 19,30 € podľa § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z.). Podľa pomeru úspechu tak má žalobca právo na náhradu 13,87 € zo súdneho poplatku a 44,01 € z trov právneho zastúpenia; náhradu sú žalovaní povinní zaplatiť do rúk advokáta (§ 149 O. s. p.) takisto spoločne a nerozdielne, keďže taký je ich pomer na veci a na konaní (§ 142 ods. 1 O. s. p. per analogiam).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde alebo ústne do zápisnice na ktoromkoľvek okresnom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je adresované, dátume a podpise odvolateľa uviesť tiež, v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, v čom sa tento rozsudok alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), alebo f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú právoplatným rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie.