Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/181/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Otíliou Belavou v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., sídlo Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., sídlo Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, sídlo Župné nám. 13, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy podľa zák.č. 514/2003 Z.z.,

rozhodol:

Súd návrh právneho zástupcu navrhovateľa z 08.04.2016, doručený súdu 11.04.2016 na prerušenie konania do právoplatne skončenia konania pre porušenie práva Európskej únie v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod č.k. , z a m i e t a .

Súd návrh z a m i e t a .

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Návrhom z 21.09.2012, podaným tunajšiemu súdu 27.09.2012 navrhovateľ žiadal, aby súd medzitýmnym rozsudkom rozhodol, že odporca je zodpovedný za škodu ktorá vznikla navrhovateľovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava I, keď nerozhodol o žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku navrhovateľa, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č.: 103400075 dlžníkom V. C.Ü. (kde po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 11128/2011) v zákonom stanovenej lehote. Zároveň navrhovateľ žiadal zaviazať odporcu na zaplatenie majetkovej ujmy 3.686,38 EUR a nemajetkovej ujmy 737,28 EUR. Svoj návrh odôvodnil tým, že ako veriteľ zo zmluvy o úvere č.:103400075 navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení dlžníkom V.Z. C.. Súdny exekútor registráciou pridelil veci číslo EX 11128/2011 a následne predložil návrh na vykonanie exekúcie s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu - Okresný súd Bratislava I a požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie prijal, čím došlo podľa § 44 ods.2 Exekučného poriadku platného od 01.06.2010 do 31.05.2011 ako aj Exekučného poriadku platného od 01.06.2011 k zákonnému založeniu povinnosti zaoberať sa žiadosťou a rozhodnúť do 15 dní od doručenia žiadosti a to bez ohľadu na to, či exekučným titulom bolo rozhodnutie všeobecného súdu, rozhodnutie rozhodcovského súdu alebo notárska zápisnica. Exekučný súd o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol až 06.09.2011 (konanie začalo 16.06.2011) a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, t.j. po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 82 dní). V dôsledku takéhoto konania navrhovateľovi vznikla majetková škoda vo výške 3.686,38 EUR ako náhrada istiny s príslušenstvom, ktorá bola predmetom súdneho konania a už nemôže byť priznaná právoplatným

rozhodnutím všeobecného súdu v konaní proti dlžníkovi zo záväzkového vzťahu zmluvy o úver a preto nemôže nastať akceptácia návrhu na nútené vymáhanie istiny a príslušenstva exekučným súdom. V časti nemajetkovej ujmy v peniazoch má navrhovateľ zato, že samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahoch zaručeného v čl. 48 ods.2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného v čl. 6 ods.1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Výšku nemajetkovej ujmy navrhovateľ vyčíslil s odkazom na doktrínu prijatú Ústavným súdom SR a nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. , , a túto vyčíslil ako 20% z uplatňovanej istiny s príslušenstvom, t.j. 737,28 EUR.

S podaním návrhu, navrhovateľ vzniesol námietku zaujatosti voči všetkým sudcom Okresného súdu Bratislava I s odôvodnením, keďže vznik škody nesprávnym úradným postupom zapríčinil Okresný súd Bratislava I, je vylúčené aby bol predmetný spor prejednaný pred Okresným súdom Bratislava I. O vznesenej námietke rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením z 18.10.2012 pod č.k. -19 tak, že vymenoval sudcov ktorí nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania vo veci a ktorý sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania vo veci.

Odporca sa k návrhu vyjadril písomne podaním z 19.09.2013, doručeným súdu 24.09.2013 (č.l. 48) s tým, že žalobný návrh vykazuje procesné nedostatky, je zmätočný (neuvedenie spisovej značky exekučného konania vedeného na súde, nie je uvedený dátum kedy sa navrhovateľ dozvedel o vzniku škody), preto navrhuje aplikovať ust. § 43 ods.1 O.s.p.. Nie je jasný ani titul uplatneného nároku, či si uplatňuje nárok titulom nesprávneho úradného postupu pre prieťahy, z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia alebo nerozhodnutie súdu v zákonom stanovenej lehote. Vo vzťahu k prieťahom navrhovateľ neuviedol čo urobil pre odstránenie neželaného stavu, či využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy predsedovi súdu alebo ústavnú sťažnosť. V konečnom dôsledku odporca má zato, že všeobecný súd nemá v konaní o náhradu škody oprávnenie posudzovať prieťahy v konaní súdu (právomoc je daná iba predsedovi súdu a Ústavnému súdu). Odporca poukazuje, že dňa 25.09.2012 mu bola doručená žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom návrh bol podaný na súd 27.09.2012, t.j. pred uplynutím zákonnej lehoty ustanovenej v § 15 ods.1 zák.č. 514/2003 Z.z., čím bol návrh na súde uplatnený predčasne. K nesprávnemu úradnému postupu odporca uviedol, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok najmä v prípade existencie dôvodov podľa § 45 ods.1 písm. c) zák.č. 244/2002 Z.z.. Sám navrhovateľ vychádza zo znenia ust. § 44 ods.2 zák.č. 244/2002 Z.z. účinného od 01.06.2011 z ktorého vyplýva, že 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom titule. Z uvedeného vyplýva, že akýkoľvek nárok navrhovateľa vychádzajúci z nesprávneho úradného postupu ako nevydania rozhodnutia v 15-dňovej lehote v namietaných exekučných konaniach začatých po 01.06.2011, je nárok neopodstatnený. I na základe judikatúry Ústavného súdu pod vyplýva, že pri posúdení či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného Ústavou SR, pričom ústavný súd prihliada na lehoty uvedené v ústave alebo v zákone () ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie základného práva, pretože sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Pojem zbytočné prieťahy obsiahnutý v čl. 48 ods.2 Ústavy SR je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci, postup dotknutého štátneho orgánu nemusí sa vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods.2 Ústavy SR (). Z danej veci je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä, ak sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Nakoľko navrhovateľ namieta prieťahy v konaní, v tejto súvislosti odporca poukazuje na ust. § 9 ods. 2 zák.č. 514/2003 Z.z. v znení zák.č. 412/2012 Z.z. s tým, že navrhovateľ nesplnil povinnosť tvrdenia ani povinnosť preukázania, preto odporca považuje existenciu prieťahov za nepreukázanú. K materiálnej škode odporca má zato, že navrhovateľ nepreukázal jej existenciu, uplatnené nároky v tejto časti možno považovať za hypotetické. Nie je pravdivé tvrdenie navrhovateľa, že nie je možné vymôcť pohľadávku od dlžníka a že rozhodnutie v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia spôsobuje nevymožiteľnosť pohľadávky. Rozhodnutie o zamietnutí iba preukázalo nespôsobilosť konkrétneho rozhodcovského rozsudku byť exekučným titulom. Navrhovateľ

mal možnosť získať iný exekučný titul napr. podaním návrhu na začatie konania, resp. platobným rozkazom, čo nevykonal a sám svojou nečinnosťou prispel k situácii, ktorú v návrhu namieta. Akékoľvek prípadné námietky navrhovateľa o prekážke rozhodnutej veci sú podľa názoru odporcu irelevantné (uznesenie KS v Trnave z 31.05.2012 č.k. , uznesenie KS v Žiline z 11.07.2012 č.k. ). Ak by aj nastala situácia, že si toto právo navrhovateľ uplatnil novým návrhom, musel by preukázať, že mu súd priznal požadovaný nárok od dlžníka v sume, ktorú požaduje od odporcu; a že pohľadávka je nevymožiteľná v dôsledku pochybenia okresného súdu t.j., že nebyť nesprávneho úradného postupu okresného súdu, došlo by k riadnemu vymoženiu pohľadávky, čo navrhovateľ nepreukázal. K nemajetkovej ujme odporca má zato, že vznik nemajetkovej ujmy v prípade právnických osôb a fyzických osôb je odlišný. V danom prípade nemajetkovú ujmu si uplatňuje právnická osoba u ktorej pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti sú irelevantné (rozsudok NS ČR č.k. ). Navrhovateľ uvádza zánik podnikateľských aktivít a plánov, ktoré bližšie nekonkretizuje. Navrhovateľ neupresnil v čom a ako situácia ovplyvnila jeho ďalšie podnikateľské aktivity. Požadovaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 20% z istiny a príslušenstva nie je podložená akýmikoľvek reálnymi skutočnosťami či rozumnou úvahou. Odporca poukázal na list Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/ A3/RM/kb D(2010) 1360 adresovaný stálemu predstaviteľovi SR pri Európskej únii, v ktorom Európska komisia poukázala na sťažnosti slovenských spotrebiteľov a slovenského združenia na ochranu spotrebiteľov v súvislosti s praktikami navrhovateľa. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zák.č. 514/2003 Z.z. je nevyhnuté okrem nesprávneho úradného postupu, vzniku škody či nemajetkovej ujmy preukázať i príčinnú súvislosť medzi týmito zložkami. Podľa ustálenej súdnej praxe príčinná súvislosť je priama väzba javov (objektívnych súvislostí) v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). Atribútom príčinnej súvislosti je „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí ak je iba sprostredkovaný. Na základe skutočností tvrdených navrhovateľom nemožno vyvodiť, že navrhovateľovi vznikla postupom okresného súdu škoda. Odporca žiadal návrh zamietnuť.

Navrhovateľ a jeho právny zástupca mali doručenie predvolania riadne vykázané, na pojednávanie sa nedostavili, svoju neúčasť neospravedlnili. Odporca mal doručenie predvolania riadne vykázané, na pojednávanie sa nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil písomne, pojednávanie nežiadal odročiť, preto súd podľa § 101 ods.2 a § 119 O.s.p., konal v neprítomnosti účastníkov.

Podaním z 08.04.2016, doručeným súdu 11.04.2016 navrhovateľ predložil návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods.1 písm. c) O.s.p. s odôvodnením, že pred Okresným súdom Prešov prebieha konanie pod č.k. o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie, ktorého sa mal dopustiť Okresný súd Prešov v exekučnom konaní vedenom proti navrhovateľovi na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v ktorom sa vymohlo plnenie na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky ako aj v rozpore so zákonmi schválenými z dôvodu transpozície smerníc Európskej únie zameranými na ochranu spotrebiteľa na finančnom trhu. Okresný súd Prešov konanie podľa § 109 ods.1 písm. c) O.s.p. prerušil do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie (prejudiciálne konanie č. C-168/15) o prejudiciálnych otázkach v tomto znení:

1. Či ide o závažné porušenie práva Európskej únie, ak sa vymôže v exekúcii vedenej na základe rozhodcovského rozsudku plnenie z neprijateľnej podmienky v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie ? 2. Môže vzniknúť zodpovednosť členského štátu za porušenie komunitárneho práva pred tým, ako účastník konania využije všetky právne prostriedky prislúchajúce mu podľa právneho poriadku členského štátu v konaní o výkone rozhodnutia; vzhľadom na skutkový stav veci, môže v tomto prípade vzniknúť táto zodpovednosť členského štátu pred samotným ukončením konania o výkon rozhodnutia a pred vyčerpaním možnosti žalobkyne požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia ? 3. V prípade, ak áno, je dostatočne jasným a závažným porušením komunitárneho práva konanie orgánu, ktoré opisuje žalobkyňa, vzhľadom na daný skutkový stav, najmä vzhľadom na absolútnu nečinnosť žalobkyne a vzhľadom na nevyčerpanie všetkých právnych prostriedkov nápravy umožnených právom členského štátu ? 4. Ak ide v tomto prípade o dostatočne závažné porušenie komunitárneho práva, je žalobkyňou uplatňovaná suma škody, za ktorú má zodpovednosť členský štát; možno

škodu v tomto poňatí stotožňovať s vymoženou pohľadávkou, ktorá je bezdôvodným obohatením ? 5. Má vydanie bezdôvodného obohatenia, ako právny prostriedok nápravy, prednosť pred náhradou škody ?

Zodpovedanie prejudiciálnych otázok má zásadný význam i pre ďalší priebeh tohto súdneho konania, nakoľko pre vznik nároku na náhradu škody má fundamentálny význam posúdenie správnosti postupu exekučného súdu pri vydaní poverenia na výkon exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu. Navrhovateľ má zato, že je potrebné konanie prerušiť do právoplatne skončenia konania o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie v konaní vedenom pred Okresným súdom Prešov pod č.k. .

Podľa § 109 ods.2 písm. c) O.s.p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

Súd je názoru, že navrhovateľ nedôvodne požiadal o prerušenie konania podľa § 109 ods.1 písm. c) O.s.p., nakoľko v tomto konaní súd nežiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázky podľa medzinárodnej zmluvy, preto súdu zákon neukladá konanie prerušiť. Z obsahu návrhu na prerušenie konania je zrejmé, že navrhovateľ podal návrh na prerušenie konania z dôvodu súdneho konania vedeného pred Okresným súdom Prešov pod č.k. v rámci ktorého boli Súdnemu dvoru Európskej únie položené prejudiciálne otázky, ktoré majú význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní. Na základe uvedeného súd o návrhu na prerušenie konania rozhodoval podľa § 109 ods.2 písm. c) O.s.p., kedy je výlučne na posúdení súdu, či konanie preruší alebo nie.

Súd má zato, že vyššie uvedené prejudiciálne otázky položené Súdnemu dvoru Európskej únie nemôžu mať význam pre toto súdne konanie, nie sú nevyhnutné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej, nakoľko v tomto konaní sa rieši otázka nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v prieťahoch v konaní o žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote. Preto súd návrh na prerušenie konania uznesením priamo do zápisnice súdu, na pojednávaní 12.04.2016, zamietol.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinami - spisom Okresného súdu Bratislava I pod č.k. , znaleckým posudkom Ekonomickej univerzity v Bratislave č.1/2014 zo 17.01.2014, pričom prihliadol na obsah spisového materiálu podľa § 120 ods.1 O.s.p. a zistil nasledovný skutkový stav:

Zo spisu Okresného súdu Bratislava I pod č.k. súd zistil, že žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti povinnej V. C., nar. XX.XX.XXXX z 08.08.2011 bola podaná na súd 11.08.2011. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu z 27.04.2011 pod č.k. SR 02350/11 vydaný Slovenskou rozhodcovskou, a.s.. Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo 17.08.2011 pod sp. zn.: bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z 28.07.2011 zamietnutá. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 08.12.2011. Uznesením z 13.12.2012 pod č.k. -11 Okresný súd Bratislava I žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 16.09.2011.

Pri posúdení uplatneného nároku súd vychádzal zo znenia zák.č. 514/2003 Z.z. účinného v čase žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, t.j. v čase namietaných zbytočných prieťahov a vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok.

Podľa § 1 písm. a) zák.č. 514/2003 Z.z., tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zák.č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 zák.č. 514/2003 Z.z., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zák.č. 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 9 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zák.č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods.1 zák.č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods.1 zák.č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods.2 zák.č. 514/2003 Z.z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods.3 zák.č. 514/2003 Z.z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 44 ods.2 zák.č. 233/1995 Z.z. účinný v čase žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 44 ods.3 zák.č. 233/1995 Z.z., ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že navrhovateľ sa domáha zodpovednosti za škodu podľa lex specialis zák.č. 514/2003 Z.z. titulom nesprávneho úradného postupu, ktorý spočíva v tom, že Okresný súd Bratislava I v konaní pri udelení poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému nepostupoval v súlade so zákonom, porušil ust. § 44 ods.2 Exekučného poriadku, keď o žiadosti o udelenie poverenie na vykonanie exekúcie súd rozhodol až 06.09.2011, t.j. po uplynutí zákonom stanovenej lehoty v omeškaní 82 dní (konanie začalo 16.06.2011.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava I pod č.k. mal súd preukázané, že žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti povinnej V. C. z 08.08.2011 bola podaná na súd 11.08.2011 a Okresný súd Bratislava I dňa 17.08.2011 pod sp. zn.: -11 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 16.09.2011.

Nesprávny úradný postup definuje § 9 ods. Z.z. ako porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Zákon č. 514/2003 Z.z. nedefinuje pojem škoda ani neupravuje rozsah jej náhrady a keďže uvedený zákon je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku predpisom špeciálnym, ustanovenia Občianskeho zákonníka sa použijú len vtedy, keď špeciálny zákon nemá vlastnú úpravu. Preto v prípade škody a jej náhrady súd použil ust. § 442 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého škoda predstavuje vo všeobecnosti ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Uhrádza sa skutočná škoda a to čo poškodenému ušlo, t.j. ušlý zisk.

Zákon umožňuje priznať poškodenému aj nemajetkovú ujmu v peniazoch, a to v prípade, ak by samotné konštatovanie porušenia práva nepostačovalo vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.

Právo na náhradu škody majú tí, ktorí boli účastníkmi konania a boli poškodení nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosť je objektívna, založená na kumulatívnom splnení troch podmienok: 1. nesprávny úradný postup, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

K prvej podmienke - nesprávny úradný postup. Námietku nesprávneho úradného postupu, ktorý mal spočívať v tom, že Okresný súd Bratislava I v konaní pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi nepostupoval v súlade so zákonom, porušil ust. § 44 ods.2 Exekučného poriadku, keď o žiadosti o udelenie poverenie na vykonanie exekúcie súd rozhodol až 06.09.2011 (konanie začalo 16.06.2011, čím v omeškaní bol viac ako 82 dní), súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Podľa citovaného ust. § 44 ods.2 zák.č. 233/1995 Z.z. súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul a ak nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Z rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I zo 17.08.2011 pod sp. zn.: -11 mal súd preukázané, že súd skúmal exekučný titul po formálnej aj materiálnej stránke, pričom zistil vady ktoré v rozhodnutí špecifikoval a ustálil, že absencia materiálnej vykonateľnosti je prekážkou ktorá bráni výkonu exekúcie bez možnosti jej odstránenia, preto žiadosť o udelenie poverenia zamietol. Súd má zato, že zákonodarca jednoznačne v ust. § 44 ods.2 zák.č. 233/1995 Z.z. uložil súdu povinnosť skúmať exekučný titul s tým, že v prípade ak nezistí rozpor o.i. exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Je nepochybné, že exekučným titulom žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo rozhodnutie Stáleho rozhodcovského súdu z 27.04.2011 pod č.k. SR 02350/11 vydaný Slovenskou rozhodcovskou, a.s., t.j. exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. d) zák.č. 233/1995 Z.z., kedy 15 -dňová lehota pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, neplatí. Z uvedeného má súd zato, že tvrdenie navrhovateľa, že súd nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia v 15- dňovej zákonnej lehote, nemá oporu v zákone.

V ďalšom i tvrdenie navrhovateľa, že súd konal so zbytočnými prieťahmi, keď o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ktoré začalo 16.06.2011, rozhodol až 06.09.2011, t.j. po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a v omeškaní viac ako 82 dní, je zmätočné a nepravdivé. Zo spisu Okresného súdu Bratislava I pod č.k. mal súd preukázané, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je z 08.08.2011 a bola podaná na súd 11.08.2011, o ktorej súd rozhodol 17.08.2011 pod sp. zn.: -11 tak, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Z uvedeného je nepochybné, že navrhovateľ nemá ani vedomosť o tom, kedy bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručená súdu (doručená 11.08.2011 avšak podľa vyjadrenia navrhovateľa doručená bola 16.06.2011) a kedy súd rozhodol (súd rozhodol 17.08.2011 avšak podľa vyjadrenia navrhovateľa súd rozhodol 06.09.2011).

Vo vzťahu k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov treba konštatovať, že uvedené právo je garantované v čl. 48 ods.2 Ústavy SR a tieto je kompetentný preskúmavať len Ústavný súd SR, ktorý vždy s poukazom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu po zhodnotení základných kritérií (zložitosť veci, správanie účastníka, postup súdu) konštatuje, či bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa nemá kompetenciu, v konaní o náhrade škody podľa zák.č. 514/2003 Z.z. preskúmavať, resp. zisťovať zbytočné prieťahy. Správnosť tohto názoru súd opiera o logický výklad, že ak by prvostupňový súd vo veci náhrady škody podľa zák.č. 514/2003 Z.z. mohol posudzovať postup iného súdu z hľadiska zbytočných prieťahov, došlo by k situácii, kedy by prvostupňový súd posudzoval postup iných všeobecných súdov a to i súdov vyššieho stupňa napr. Krajského súdu, Najvyššieho súdu SR, čo je podľa názoru súdu neprípustné (možnosť porušenia inštančného princípu). Ďalšou nie menej dôležitou skutočnosťou je fakt, že ak by kompetenciu preskúmavať porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov okrem Ústavného súdu SR mali aj iné orgány, znamenalo by to, že to isté konanie v rovnakom čase by boli oprávnené preskúmavať čo do porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov rôzne orgány, s rôznym stupňom hierarchie (mohlo by dôjsť k viacerým rozhodnutiam, viacerých orgánov o rovnakej otázke porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, čo vyvoláva zmätočnosť). V konečnom dôsledku je potrebné konštatovať, že samotnej ochrany práv sa možno domáhať využitím inštitútu ústavnej sťažnosti podľa § 127 ods.1 Ústavy SR a či došlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný preskúmavať v súlade s ustálenou judikatúrou Ústavný súd SR. V tejto súvislosti súd musí konštatovať, že Slovenská republika ratifikovala medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách ktoré majú prednosť pred zákonmi SR, ak zabezpečujú väčší rozsah základných práv a slobôd. Keďže čl. 6 ods.1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nárok na náhradu škody pre prípad porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov neupravuje, súd vychádza z platných vnútroštátnych predpisov. Uvedený názor súdu podporuje novela zák.č. 514/2003 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2013, ktorá v § 9 ods.2 taxatívne vymedzuje z akých podkladov súd pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu pri zbytočných prieťahoch v konaní má vychádzať, t.j. z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

S poukazom na vyššie uvedené a preukázané skutočnosti súd dospel k názoru, že k nesprávnemu úradnému postupu nedošlo, čím prvá podmienka objektívnej zodpovednosti splnená nebola.

Keďže nebola splnená prvá podmienka objektívnej zodpovednosti, z dôvodu hospodárnosti konania sa súd už s ďalšími zákonnými podmienkami nezaoberal a ani s obranou odporcu.

Súd vyhodnotil všetky dôkazy podľa § 132 O.s.p. a dospel k názoru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, preto návrh zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Hoci odporca bol v konaní plne úspešný, súd mu trovy konania nepriznal, nakoľko si žiadne neuplatnil.

Súdne konanie je podľa § 4 ods.1 písm. k) zák.č. 71/1992 Zb.z. v znení noviel (v čase podania návrhu) oslobodené od súdneho poplatku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, na tunajšom súde, písomne, dvojmo.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak odvolateľ nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.