Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_13CoP-14-2015.pdf
PDF · 91.41 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoP/14/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Jozefa Engela, v právnej veci starostlivosti súdu o mal. Š.X. Š., nar. 8.12.1999, trvale bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúceho z rodičov matky: E. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., O.. Z.. I. XXXX/XX, a otca: S. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom N., O.. Z.. I. XXXX/XX, o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 2.6.2015 pod č.k. 27P/255/2014-61, o námietke zaujatosti zákonnej sudkyne Okresného súdu Prešov S.. I.G.Q. I. a na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 2.6.2015 pod č.k. 27P/255/2014-61, jednohlasne takto
rozhodol:
Sudkyňa Okresného súdu Prešov S.. I.G.Q. I. nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci.
Potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Prešov vyššie označeným rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 24P/113/2012-37 zo dňa 18.5.2012 tak, že zvýšil výživné zo strany otca pre mal. Š. Š.I.J., nar. X.XX.XXXX zo sumy 60,- eur mesačne na sumu 100,- eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 1.9.2014 opakovane do budúcna. Dlžné výživné za obdobie od 1.9.2014 do 31.5.2015 pre mal. Š. vo výške 360,- eur povolil otcovi splácať v 30,- eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok až úplného vyrovnania dlhu. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Vychádzal z odôvodnenia návrhu, ktorým matka maloletého žiadala zvýšiť výživné zo strany otca zo sumy 60,- eur mesačne na sumu 150,- eur mesačne počnúc septembrom 2014 do budúcna, dôvodiac, že od posledného rozhodnutia došlo k podstatnému zvýšeniu nákladov na uspokojenie jeho potrieb, ktorý je už žiakom 9. ročníka základnej školy. Aj naďalej má zdravotné problémy, má atopický ekzém, ploché nohy, skoliózu, ktoré si vyžadujú ďalšie finančné prostriedky. Na druhej strane sa finančné možnosti a majetkové pomery u otca neznížili. Na pojednávaní dňa 2.6.2015 súhlasila s navýšením výživného iba na sumu 100,- eur mesačne. Otec maloletého s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasil, bol však ochotný prispievať na jeho výživu sumou navýšenou o 20,- eur (80,- eur mesačne).
Na základe vykonaného dokazovania a aplikáciou § 62, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine uzavrel, že od poslednej úpravy výživného uplynula doba 3 rokov, čím došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého, ktorý pri poslednej úprave výživného navštevoval 6. ročník základnej školy a v súčasnej dobe končí štúdium na ZŠ a bol prijatý na strednú školu, čím sa mu podstatným spôsobom
zvýšili výdavky a v blízkej dobe sa ešte viac navýšia. Ide najmä o kúpu učebných pomôcok a školských potrieb, ale tiež úhrady cestovného, stravy, hygienických potrieb, ale aj výdavky spojené s jeho športovou aktivitou, keďže aktívne pláva v plaveckom klube, s čím má zvýšené výdavky na platenie poplatkov a plaveckých sústredení, ale aj na zakupovanie športových potrieb. Rovnako má zvýšené výdavky na lieky, keďže aj naďalej navštevuje alergologickú ambulanciu, užíva lieky, špeciálne krémy a maste, ktoré nakupuje výlučne matka. Taktiež navštevuje ortopedickú ambulanciu, s čím sú zvýšené výdavky na zakupovanie ortopedických vložiek 2x v roku. K ďalšiemu zvýšeniu výdavkov u maloletého dôjde v blízkej dobe, keďže po prázdninách nastupuje na strednú školu, avšak už v súčasnej dobe bol matke na triednom aktíve tejto školy odovzdaný prehľad potrieb, pomôcok a platieb v novom školskom roku. Doposiaľ zvýšené výdavky hradila matka, otec výnimočne dal synovi vreckové, pokiaľ sa stretli, čo však bolo občasné a nepravidelné. V poslednom období k stretnutiam došlo len pri preberaní pošty otcom v byte matky.
K zmene pomerov došlo aj na strane oboch rodičov, pričom matke sa čiastočne zvýšil príjem, avšak sa úverovo zaťažila. Finančne sa vyporiadala s otcom maloletého po rozvode manželstva a spláca úver po 93,- eur mesačne. U otca došlo k zmene jeho majetkových pomerov, disponuje s finančnou čiastkou 20.000,- eur, ktoré, ako uviedol, chce investovať do bývania, teda vložil do banky z dôvodu ich ďalšieho zhodnotenia. Súd nepovažoval riešenie bytovej otázky otca za nevyhnutné, keďže sa na pojednávaní vyjadril, že odmieta bývať v garsónke, ktorú si z vyplatených finančných prostriedkov mohol zakúpiť. Momentálne žije u svojej sestry, zmenil zamestnanie a pracuje v hlavnom pracovnom pomere, aj na základe dohody o vykonaní práce. Aj keď nedošlo k podstatnému navýšeniu príjmu u otca, nedošlo ani k podstatnému zvýšeniu príjmu u matky, u ktorej súd zohľadňuje osobnú starostlivosť o maloletého spočívajúcu v nefinančnom ohodnotení (varenie, pranie, čas strávený nakupovaním pre maloletého), v dôsledku čoho si nemôže matka zvýšiť svoj príjem napr. ďalším zamestnaním. Naopak, otec za tieto služby platí svojej sestre, pričom si tieto domáce práce môže vykonávať aj sám. Zároveň nepreukázal súdu žiadne objektívne alebo subjektívne dôvody (napr. zlý zdravotný stav, resp. iné osobné dôvody), pre ktoré nemôže matke pomôcť podieľať sa na zvýšených výdavkoch maloletého, ktoré riadne súdu preukázala a ktoré sa snaží zabezpečiť sama na pokraji svojich finančných možností a schopností. Už pred dvoma rokmi, keď otec požiadal súd o zníženie výživného, konštatoval prvostupňový súd, že výživné vo výške 60,- eur mesačne je na hranici únosnosti. Od tejto doby maloletý podrástol, nosí oblečenie a obuv vo veľkosti pánskych čísel, bol prijatý na strednú školu, a preto je povinnosťou otca podieľať sa na týchto zvýšených výdavkoch. Príjem otca je porovnateľný s príjmom matky, ktorá z neho zabezpečuje výživu sebe a maloletému a zároveň dokáže z neho splácať aj úver. Tvrdenia otca, že je prakticky bezdomovec, neobstoja, pretože má zabezpečené bývanie u sestry a disponuje s peniazmi, ktoré môže použiť na zabezpečenie svojho bývania. Okrem toho je zamestnaný, pracuje aj na dohodu o vykonaní práce a podľa pracovnej zmluvy má pohyblivú zložku príjmu vo výške 25 % základnej mzdy a podľa dohody je mu možné priznať prémie a osobné ohodnotenie. V období, keď žil s matkou maloletého v spoločnej domácnosti, mesačne jej prispieval sumou 300,- eur, čo uviedol aj na pojednávaní, teda je v jeho schopnostiach zarobiť viac, než súdu preukázal. Teda vzhľadom na zvýšené výdavky maloletého, preukázanie príjmu otca, jeho súčasné majetkové pomery, ako aj jeho možnosti a schopnosti nájsť si zamestnanie, čo sa mu podarilo v priebehu konania bezprostredne po tom, čo ukončil predchádzajúce zamestnanie, považoval súd prvého stupňa zvýšenie výživného pre mal. Š. zo sumy 60,- eur mesačne na 100,- eur mesačne za primerané, a to od 1.9.2014 do budúcna, čo súvisí so začiatkom školského roka, kedy mala matka zvýšené výdavky na zakúpenie učebných pomôcok a školských potrieb, pričom nastúpil do 9. ročníka ZŠ a začal sa pripravovať na štúdium na strednej škole.
Zároveň súd prvého stupňa dlžné výživné za obdobie od 1.9.2014 do 31.5.2015 vo výške 360,- eur na mal. Š. mu povolil splácať v splátkach po 30,- eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok až do úplného vyrovnania dlhu (§ 163 ods. 2 O.s.p.).
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal otec maloletého odvolanie, v ktorom predovšetkým vzniesol námietku zaujatosti sudkyne S.. I. I.. Túto námietku zdôvodnil tým, že sa osobne pozná s matkou maloletého. V priebehu pojednávania to dávala mu na vedomie svojím konaním. Jeho bývalá manželka mu vždy hovorila, aby išiel pracovať do zahraničia, pričom to isté mu povedala aj pani sudkyňa. V priebehu pojednávania sa mu nedala k ničomu vyjadriť a ani nič povedať na svoju obranu. Všetko vysvetľovala iba matke maloletého, pričom nakoniec sudkyňa rozhodla tak, ako navrhovala matka.
Ďalej v odvolaní uviedol, že od posledného rozhodovania o výživnom uplynuli teraz 3 roky. V podstate sa nič nezmenilo v súvislosti so zdravotným stavom mal. Š., aj pred 3 rokmi mal skoliózu, atopický ekzém, spadnutú klenbu a bral lieky, ktoré stáli toľko ako teraz. Pokiaľ ide o to, že vyrástol, aj tak by mu bolo treba kúpiť nejaké oblečenie. Školské pomôcky sa kupujú každý rok na začiatku školského roka a aj v jeho priebehu. Na strednú školu, na ktorú bol prijatý, nie sú až také vysoké investície na zakúpenie školských potrieb. Venuje sa plávaniu, pričom s tým nie sú nijaké vysoké výlohy na zakúpenie športového výstroja, snáď dvoje plavky a tie nie sú drahé. Od posledného rozhodovania o výživnom jeho zárobok sa nezvýšil. V priemere zarobí 400,- eur mesačne. Dostal vyplatenú polovicu bytu, ale za to nové bývanie pre seba nekúpi a bude musieť si zobrať úver, ktorý treba splácať. Býva u sestry ale je to iba dočasné riešenie. Preto robí aj na dohodu, aby vyriešil svoju situáciu, pokiaľ ide o bývanie. Nie je schopný zarábať viac. Má už skoro 50 rokov a nemá už toľko fyzických síl ako mal pred 10-timi rokmi. Nedokáže sa už podieľať vo zvýšenej miere na potrebách syna tak, ako to navrhuje jeho matka. Tiež sa potrebuje najesť, potrebuje peniaze na cestovanie a potrebuje sa obliecť. Na to 150,- eur, ktoré mu teraz ostanú, nepostačuje pokryť uvedené potreby. Matka maloletého zarába viac, než to jej zamestnávateľ vykazuje. Je všeobecne známe, že u súkromníkov to tak je. Teda finančná situácia matky nie je zlá. Dedila po svojej matke a zrejme viac, ako uviedla na pojednávaní. Jeho doterajšia finančná situácia je taká, že na výživu syna nemôže prispievať viac ako 75,- eur mesačne od 1.7.2015.
Matka maloletého vo vyjadrení k odvolaniu otca zo dňa 9.7.2015 žiadala potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny. Okrem iného, jej výdavky na úhradu potrieb maloletého Š. považuje za opodstatnené, čo tvrdil aj kolízny opatrovník vo vyjadrení zo dňa 10.7.2015.
Prv, než odvolací súd pristúpil k prejednaniu odvolania otca maloletého proti rozsudku súdu prvého stupňa, zaoberal sa opodstatnenosťou námietky otca o zaujatosti zákonnej sudkyne S. I.G.Q. I..
Podľa § 14 ods. 1 O.s.p., sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.
Citované zákonné ustanovenie predpokladá taký vzťah vlastného záujmu sudcu na prejednávanej veci alebo taký jeho osobný vzťah k účastníkom konania (či len k niektorému z nich), prípadne k ich zástupcom (resp. aj tu i len k jednému z viacerých zástupcov), pokiaľ ich v konaní vystupuje viac, ktorý by pri všetkej možnej snahe o správnosť rozhodnutia ovplyvnil jeho objektívny pohľad na vec a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu nezákonného rozhodnutia.
Nestrannosť je potrebné skúmať z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska nestrannosti, t.j. v danom prípade je potrebné zistiť osobné presvedčenie sudcu prejednávajúceho prípad, a z objektívneho hľadiska nestrannosti, t.j. v danom prípade je potrebné zistiť, či sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie akejkoľvek pochybnosti v danom smere. Nie je možné uspokojiť sa len so subjektívnym hľadiskom nestrannosti, ale je potrebné skúmať, či sudca poskytuje záruky nestrannosti aj z objektívneho hľadiska. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa objektívneho hľadiska sudcu, ale podľa vonkajších skutočností. V danom prípade platí tzv. teória zdania, podľa ktorej nestačí, že podľa názoru niektorého účastníka, sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť v očiach druhej strany. Spravodlivosť nielenže má byť vykonávaná, ale sa musí aj javiť, že má byť vykonávaná. Teda sudca sa má objektívne javiť v očiach strán, že je nestranný, a zároveň musí byť vylúčená akákoľvek vonkajšia oprávnenosť pochybností o jeho nezaujatosti.
Zákonná sudkyňa S.. I.G.C. I. k námietke zaujatosti otca sa vyjadrila na č.l. 68, keď uviedla, že matku mal. Š. osobne nepozná, nie je s ňou v priateľskom ani príbuzenskom pomere, a preto sa necíti byť vo veci zaujatá. Vo veci rozhodla podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, ale najmä v záujme mal. dieťaťa, a to v súlade so zákonom.
Na námietku zaujatosti otca sa vyjadrila aj matka mal. Š., keď v podaní zo dňa 9.7.2015 (č.l. 69) uviedla, že nie je pravdou, že sa osobne pozná so sudkyňou S.. I.G.Q. I.. V tomto podaní sa zároveň vyjadruje ohľadom veci samej.
V súvislosti s námietkou otca maloletého o zaujatosti zákonnej sudkyne odvolací súd dospel k záveru, že táto je neopodstatnená. Naviac, z jeho tvrdených skutočností vyplýva iba to, že sa zakladajú na jeho subjektívnych pocitoch v priebehu prvostupňového konania, že sudkyňa sa osobne pozná s matkou
maloletého, čo dávala mu na vedomie aj svojím konaním počas pojednávania. Tento dôvod zaujatosti ničím ďalším nezdôvodnil tak, ako to predpokladá ustanovenie § 14 ods. 1 O.s.p.. Naviac dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach (§ 14 ods. 3 O.s.p.). Z tohto dôvodu odvolací súd rozhodol, že sudkyňa Okresného súdu Prešov S.. I.G.Q. I. nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci.
Čo sa týka odvolania otca proti rozsudku súdu prvého stupňa, v tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že pokiaľ okresný súd zvýšil výživné na maloletého v zmysle výroku rozsudku, správne zistil skutkový stav a správne ho aj právne vyhodnotil. Preto je potrebné odkázať na vecne správne a vystihujúce odôvodnenie rozsudku okresným súdom (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom otca maloletého odvolací súd dopĺňa:
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa tohto ustanovenia, zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov podľa ods. 3 tohto ustanovenia. Na strane povinného môže byť takouto zmenou strata zamestnania (súd je povinný skúmať príčiny), dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov a podobne. Na strane oprávneného sú takýmito okolnosťami napríklad nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb - u školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky (predškolák - prvý stupeň - druhý stupeň - stredná škola - vysoká škola), zmena majetkových pomerov a podobne. Až v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti.
Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplýva, že manželstvo rodičov maloletého bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 18.5.2012, sp.zn. 24P/113/2012-37. Na čas po rozvode bol maloletý Šimon zverený do osobnej starostlivosti matky a zo strany otca bolo určené výživné vo výške 60,- eur mesačne, pričom rozsudok nadobudol právoplatnosť 29.5.2012. V uvedenom čase bola matka zamestnaná vo firme C. S. - LILI a jej priemerný čistý príjem bol 400,- eur. V tom istom čase otec pracoval ako pracovník SBS vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni a zároveň vo firme ORMESTER Slovakia, s.r.o., na základe dohody o vykonaní práce, kde mal priemernú čistú mzdu vo výške 35,- eur. Býval s matkou maloletého v spoločnej domácnosti, do ktorej prispieval sumou 300,- eur mesačne. Mal vyživovaciu povinnosť k staršej dcére, ktorá v tom čase študovala. Mal. Š. bol žiakom 6. ročníka základnej školy. V roku 2013 podal otec návrh na zníženie výživného, pričom rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 19.9.2013, sp.zn. 29P/98/2013-57 bol jeho návrh zamietnutý z dôvodu, že nedošlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Suma 60,- eur mesačne pre vtedy žiaka 8. ročníka základnej školy, ktorý mal zdravotné problémy, bola na hranici jeho únosnosti.
Odvolací súd si zabezpečil v súvislosti so zisťovaním zmeny pomerov na strane povinného otca, ako aj na strane oprávneného mal. Š. potvrdenie o návšteve školy, z ktorého vyplýva, že Š. Š., nar. X.XX.XXXX, je v školskom roku 2015/2016 už žiakom 1. ročníka I. N. Š. E. C. N., N. X (č.l. 89). Rozsudok súdu prvého stupňa bol vyhlásený dňa 2.6.2015. Odvolací súd je toho názoru, že v súvislosti s nástupom maloletého na strednú školu došlo k zmene pomerov na jeho strane tak, ako to predpokladá ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine, a to v súvislosti so zvýšením jeho nákladov z titulu štúdia na strednej škole. Na strane povinných rodičov sa v podstate pomery od posledného určenia výživného nezmenili. Preto správne rozhodol súd prvého stupňa, ak napadnutým rozsudkom zvýšil výživné zo strany otca pre mal. Š. zo sumy 60,- eur mesačne na sumu 100,- eur mesačne a taktiež rozhodol o dlžnom výživnom za obdobie od 1.9.2014 do 31.5.2015.
Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.