Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_7P-83-2021.pdf
PDF · 87.51 KB
Case nature
Area
Subarea
7P/83/2021
Uznesenie
Okresný súd Lučenec vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: R. V., narodená XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov: matka M. V., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, XXX XX C. C., t.č. bytom Q. XXX, XXX XX S. V., W. XX, H. republika, štátna občianka Slovenskej republiky a otec M. V., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/XX, XXX XX C., štátny občan Slovenskej republiky, právne zastúpený: JUDr. Ladislav Faludi, advokát, IČO: 45 018 821, so sídlom 9. mája 20, 985 59 Vidiná, o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Súd n e m á právomoc vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu R. V., narodenej XX.XX.XXXX.
II. Súd konanie o úpravu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu R. V., narodenej XX.XX.XXXX z a s t a v u j e.
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ (otec) sa návrhom doručeným tunajšiemu dňa 10.12.2021 domáhal zverenia maloletej do svojej starostlivosti a prispievania matkou maloletej na výživu vo výške 100 Eur mesačne vždy k 15. dňu toho ktorého kalendárneho mesiaca k rukám navrhovateľa (otca) a prispievať 50 Eur mesačne na sporenie.
2. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. XXP/XXX-XXX zo dňa 28.01.2022 bolo rozhodnuté tak, že vo výroku I. súd nariadil návrat maloletej R. V., narodenej XX.XX.XXXX do krajiny jej obvyklého pobytu, do H. republiky. Výrokom II. súd nariadil otcovi maloletej navrátiť ju na územie H. republiky v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo výroku III. súd uviedol, že v prípade, že otec maloletú nevráti na územie H. republiky v súlade s výrokom II. tohto uznesenia, je matka maloletej oprávnená po uplynutí stanovenej lehoty maloletú prevziať za účelom jej navrátenia do krajiny obvyklého pobytu maloletej, do H. republiky. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.06.2022 a vykonateľnosť dňa 11.06.2022. Voči tomuto uzneseniu podal otec odvolanie. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp.zn. XXCoP/XX/XXXX-XXX zo dňa 18.05.2022 potvrdil uznesenie okresného súdu vo výrokoch I., II., III. a V. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.06.2022.
3. Súd podaním zo dňa 20.06.2022 vyzval navrhovateľa na späťvzatie svojho zjavne nedôvodného návrhu v lehote 5 dní od doručenia tejto výzvy s poukazom na vyššie uvedené rozhodnutia a nariadenie. Uvedená výzva bola právnemu zástupcovi navrhovateľa doručená dňa 07.07.2022, avšak navrhovateľ sa do dnešného dňa nevyjadril k predmetnej výzve.
4. Podľa článku 7 ods. 2 Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb.: Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo
na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.
5. Podľa čl. 288 prvé dve vety Zmluvy o fungovaní Európskej únie (konsolidované znenie): Na účely výkonu právomocí Únie inštitúcie prijímajú nariadenia, smernice, rozhodnutia, odporúčania a stanoviská. Nariadenie má všeobecnú platnosť. Je záväzné vo svojej celistvosti a je priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
6. Podľa článku 100 ods. 1 Nariadenia Rady (EÚ) o právomoci a uznávaní a výkone v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (ďalej len „Nariadenie Brusel II ter“): Toto nariadenie sa vzťahuje len na konanie začaté, na verejné listiny úradne vyhotovené alebo zaregistrované a na dohody zaregistrované 1. augusta 2022 alebo po tomto dni.
7. Podľa článku 8 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len „Nariadenie Brusel II bis“): Súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
8. Podľa článku 17 Nariadenia Brusel II bis: Ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
9. Podľa čl. 10 Nariadenie Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti: Ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej nemá podľa tohto nariadenia právomoc konať, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
10. Podľa článku 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok ( ďalej len „CMP“): Každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi vyjadrené a chránené.
11. Podľa § 24 CMP: Konanie je začaté doručením návrhu na začatie konania súdu alebo vydaním uznesenia o začatí konania.
12. Podľa § 2 ods. 1 CMP: Na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
13. Podľa § 9 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“): Ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
14. Súd mal z Uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXP/XXX-XXX zo dňa 28.01.2022 preukázané, že obvyklý pobyt maloletej je na území H. republiky. Okresný súd Banská Bystrica mal z vykonaného dokazovania preukázané, že maloletá sa narodila v W., kde po narodení žila spolu s rodičmi. Podľa zhodného vyjadrenia rodičov mala maloletá v W. pediatra, spolu s rodičmi tam navštívila aj zubára, pričom tieto skutočnosti neboli medzi rodičmi sporné. Medzi rodičmi neboli sporné ani skutočnosti ohľadom udržiavania sociálnych a rodinných väzieb, keďže domácnosť v W. navštevovala i ďalšia staršia dcéra otca. K trvalému pobytu maloletej súd uviedol, že trvalý pobyt má len evidenčný charakter, a neodzrkadľuje ani nepodporuje význam trvalého pobytu dieťaťa. Maloletá má trvalý pobyt po svojej matke v Slovenskej republike, čo potvrdili obaja rodičia. Rodičia v H. republike zabezpečovali starostlivosť o maloletú spoločne, neprebehlo tam žiadne konanie týkajúce sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností. Vzhľadom na útly vek maloletej bola v prevažnej miere v starostlivosti svojich rodičov, ktorí dlhodobo žili a pracovali v H. republike už pred narodením maloletej. Maloletá je v H. republike napojená na zdravotný a sociálny systém. Zo zhodného vyjadrenia rodičov
vyplýva, že maloletá v sprievode rodičov navštevovala Slovenskú republiku, nakoľko väčšia časť rodiny otca a matky tu žije, avšak vždy sa po takejto návšteve vrátili späť do H. republiky, a to až do mája 2021. Z vyjadrenia otca vyplýva, že maloletá od svojho narodenia trávila čas v W., celkovo spolu 10 a pol mesiaca, pričom na území Slovenskej republiky bola dobu iba 8 a pol mesiaca. Skutočnosť, že pred podaním návrhu maloletá strávila na území Slovenskej republiky 5 mesiacov, neznamená, že maloletá tu nadobudla obvyklý pobyt (odôvodnenie č. 39 uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXP/ XXX-XXX zo dňa 28.01.2022). Okresný súd Banská Bystrica dospel k záveru, že obvyklým pobytom maloletej je územie H. republiky, čo sa premietlo aj do výrokovej časti tohto uznesenia (výrok I.), kde súd nariadil návrat maloletej do krajiny jej obvyklého pobytu, do H. republiky.
15. Na základe vyššie uvedeného za aplikácie vyššie uvedených právnych predpisov súd skutkovo a právne uzatvára, že obvyklý pobyt maloletej je u matky na území H. republiky, čo vyplýva zo zistených skutkových okolností nachádzajúcich sa v právoplatnom rozhodnutí Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXP/XXX-XXX zo dňa 28.01.2022, v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. XXCoP/XX/XXXX-XXX zo dňa 18.05.2022. Súd preto v súlade s článkom 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je pri posudzovaní právomoci vo veci rodičovských práv a povinností k dieťaťu, v prvom rade skúmal právomoc vo veci rodičovských práv a povinností k dieťaťu podľa Nariadenia, pričom postupoval v súlade čl. 100 ods. 1 Nariadenie Brusel II ter a keďže konanie bolo začaté dňa 13.12.2021, súd aplikoval Nariadenie Brusel II bis. Podľa článku 8 ods. 1 citovaného nariadenia má súd členského štátu právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
16. Súd posudzoval v nadväznosti na článok 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý upravuje prednosť právne záväzných aktov Európskej únie, ktorým nesporne je aj Nariadenie svoju právomoc vo vzťahu k úprave rodičovských práv a povinností maloletej R.. V § 111 CMP je síce upravené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, avšak prednosť pred uvedeným ustanovením má v nadväznosti na už citovaný článok 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Nariadenie Brusel II bis, keďže sa jedná o právne záväzný akt Európskej únie, ktorým je Nariadenie Brusel II bis, poukazujúc na článok 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únii. V súlade s § 9 CSP v nadväznosti na článok 2 ods. 1 CMP však súd takú vec, ktorá nepatrí do právomoci súdov Slovenskej republiky bezodkladne zastaví, keďže nedostatok právomoci znamená neodstrániteľnú vadu konania.
17. S odkazom na článok 8 ods. 1 Nariadenia Brusel II bis, súd poukazuje na to, že právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu majú súdy členského štátu, kde má dieťa obvyklý pobyt v čase začatia konania. Súd poukazuje na to, že obvyklý pobyt je autonómny pojem práva Európskej únie. Za obvyklý pobyt sa považuje miesto, ktoré odzrkadľuje určitú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho, rodinného prostredia, na tento účel sa berie do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky, dôvody pobytu na území členského štátu a presťahovanie sa rodiny do tohto štátu, štátna príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa užíva v danom štáte. Tieto kritériá vyplývajú z judikatúry týkajúcej sa práva Európskej únie. Súd vzhľadom na to, že maloletá v súlade s článkom 17 Nariadenia Brusel II bis v nadväznosti na článok 8 ods.1 Nariadenia Brusel II bis nemá obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, ale na území H. republiky, nie je tak daná právomoc prejednať úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu súdmi Slovenskej republiky, ale príslušným súdom H. republiky a súd v súlade s § 9 CSP v nadväznosti na čl. 2 ods. 1 CMP konanie pre nedostatok právomoci v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode zastavil a zároveň vyhlásil, že danú právomoc nemá, a to aj bez návrhu účastníkov konania v súlade s článkom 17 Nariadenia Brusel II bis.
18. Pojem „obvyklý pobyt“ v zmysle článku 8 ods. 1 Nariadenia Brusel II bis treba vykladať tak, že mu zodpovedá miesto, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Na tento účel treba vziať do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte. Je na vnútroštátnom súde, aby určil, kde má dieťa obvyklý pobyt, majúc na pamäti všetky osobitné skutkové okolnosti každého jednotlivého prípadu (Rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-523/07 z 02.04.2009).
19. Podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-512/17 z 28.06.2018: „Článok 8 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000, sa má vykladať v tom zmysle, že obvyklý pobyt dieťaťa v zmysle tohto nariadenia zodpovedá miestu, kde má v skutočnosti stredobod svojho života. Vnútroštátnemu súdu prináleží na základe súboru zhodných skutkových okolností určiť, kde sa v čase podania návrhu na určenie rodičovských práv a povinností vo vzťahu k dieťaťu nachádzal tento stredobod dieťaťa. V tejto súvislosti, v prípade, ako je ten vo veci samej, vzhľadom na skutočnosti zistené týmto súdom, treba spoločne za rozhodujúce okolnosti považovať: skutočnosť, že dieťa bývalo od svojho narodenia až do rozchodu rodičov v zásade s nimi na určitom mieste; okolnosť, že rodič vykonávajúci od rozchodu partnerov skutočnú starostlivosť o dieťa má s ním stále každodenný pobyt na tomto mieste a vykonáva tam svoje povolanie v rámci pracovného pomeru na dobu neurčitú; a skutočnosť, že dieťa má na uvedenom mieste pravidelné kontakty s jeho druhým rodičom, ktorý stále býva na tomto mieste. Naopak, v prípade, ako je ten vo veci samej, nemožno za rozhodujúce považovať okolnosti: pobyty, ktoré rodič vykonávajúci v skutočnosti starostlivosť o dieťa s ním v minulosti uskutočnil na území členského štátu, z ktorého pochádza, v rámci svojej dovolenky alebo v období sviatkov; pôvod tohto rodiča, kultúrne väzby dieťaťa k tomuto členskému štátu, ktoré z toho vyplývajú, a jeho vzťahy s rodinnými príslušníkmi bývajúcimi v uvedenom členskom štáte a prípadný zámer uvedeného rodiča usadiť sa s dieťaťom v budúcnosti v tomto druhom členskom štáte.“
20. Súd poukazuje, že vzhľadom na podaný návrh, ktorý sa týka nielen úpravy starostlivosti rodičov k maloletému dieťaťu, ale aj otázky úpravy výživného. Pokiaľ ide o otázku právomoci vo veciach výživného toto upravuje nariadenie Rady ES č. 4/2009, kde podľa článku 10 ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej nemá podľa tohto nariadenia právomoc konať, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc vo veci vyživovacej povinnosti, a to vzhľadom na to, že obvyklý pobyt dieťaťa je v H. republike. Súd poukazuje na to, že nedostatok právomoci konať je neodstrániteľnou podmienkou konania v súlade s výkladom § 9 CMP, súd takéto konanie musí zastaviť, čo zodpovedá výrokom tohto rozsudku vzhľadom na záver, že právomoc má príslušný súd H. republiky.
21. Podľa § 52 CMP: Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
22. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 CMP, nakoľko žiaden z účastníkov si neuplatňoval náhradu trov konania, súd žiadnemu z účastníkov nepriznal túto náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 62 ods. 1, 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Podľa § 64 CMP, zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Podľa § 65 CMP, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.
Podľa § 66 CMP, odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.
Podľa § 67 CMP, na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Podľa § 367 ods. 3 CMP, uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.