Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4To-61-2022.pdf
PDF · 77.14 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/61/2022
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., MBA a sudcov JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD. a JUDr. Petra Kvietka, v trestnej veci obžalovaného Y. R., stíhaného pre prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. b/ Tr. zák. a prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 13. 09. 2022, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, sp.zn 2T/173/2021 zo dňa 18. 03. 2022, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora sa z a m i e t a .
odôvodnenie:
Rozsudkom samosudkyne Okresného súdu Zvolen, sp.zn. 2T/173/2021 zo dňa 18. 03. 2022, bol obž. Y. R. oslobodený spod obžaloby okresného prokurátora podľa § 285 písm. b/ Tr. por., pre skutok, ktorý mal spáchať tak, že
od presne nezisteného času od mesiaca máj 2021 do 00:30 hod. dňa 01. 09. 2021 na ul. M. K. č. XXXX/ XX vo B. a na iných miestach dlhodobo prenasleduje pošk. Z. L. nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. K. č. XXXX/XX, XXX XX B. tým, že ju sleduje a vyhľadáva jej osobnú blízkosť a to tak, že dva až trikrát do mesiaca, hlavne počas víkendov, chodí do miesta jej trvalého bydliska a zvoní pri dverách vedúcich do bytu na druhom poschodí, nakoľko má vedomosť, že je v byte sama, taktiež v presne nezistenom čase v mesiaci máj 2021 v čase okolo 17:00 hod. pri tom, ako venčila psa na sídlisku Zlatý Potok vo B., prišiel zozadu k pošk. Z. L. a dožadoval sa, aby sa rozprávali, čo odmietala a chcela z miesta odísť, avšak jej v tom bránil tým, že ju chytil okolo bokov, za ruky a odmietal pustiť, chytil nôž a naznačoval, že zabije psa, následne v presne nezistenom čase v mesiaci jún 2021 v čase okolo 21:00 hod. na sídlisku B. J. vo B. kontaktoval pošk. Z. L. v čase, keď išla po ulici so svojimi rodičmi B. L. a C. L. a chcel sa ňou rozprávať napriek jej nesúhlasu, následne dňa 10. 07. 2021 niekedy po polnoci prišiel k bytu na adrese M. K. č. XXXX/XX vo B., ktorého majiteľmi sú B. L. a C. L., zvonil na zvonček, no poškodená neotvárala, preto odišiel, ale potom sa vrátil asi okolo 01:10 hod., opäť zvonil a po tom, ako mu pošk. Z. L. otvorila zo strachu, aby nebúchal na dvere, vošiel do bytu a fyzicky ju napadol, pričom poškodená kričala, aby jej dal pokoj a vypadol z bytu preč, čo nerešpektoval a až po príchode E. P. z bytu odišiel, dňa 07. 08. 2021 asi okolo 02:00 hod. opäť čakal na treťom poschodí bytového domu, v ktorom býva pošk. Z. L. a zobral jej mobilný telefón, dňa 17. 08. 2021 opäť vyhľadal osobnú blízkosť pošk. Z. L., ktorá sa v čase okolo 19:21 hod. nachádzala na terase pohostinstva „Základňa" na sídlisku B. J. vo B., pričom počas telefonického rozhovoru so svojím otcom B. L. zbadala obvineného, ktorý bol od nej vzdialený asi 5 metrov, následne v ten istý deň v čase okolo 21:00 hod. opäť prišiel k dverám bytu a zvonil, ale neotvorila mu dvere bytu, ale zavolala políciu a dňa 01. 09. 2021 opäť v čase o 00:30 hod. opäť prišiel k dverám bytu a zvonil, čím takýmto dlhodobým konaním vzbudil u pošk. Z. L. dôvodnú obavu o svoj život a zdravie a bez súhlasu vlastníkov bytu č. XX na druhom poschodí v bytovom dome na ul. M. K. XX vo B. pošk. B. L., nar. XX. XX. XXXX a C. L., nar. XX. XX. XXXX, obaja trvale bytom M. K. č. XXXX/XX, XXX XX B. a ich dcéry Z. L., ktorá s nimi býva, neoprávnene v ňom zotrval
pretože skutok nie je trestným činom.
Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil tým, že po vykonanom dokazovaní mal súd za preukázané, že jednotlivé čiastkové útoky vymedzené v obžalobe, resp. stretnutia obžalovaného s poškodenou počas obdobia od mája 2021 do 1.9.2021 sa síce stali, ale podľa výsledkov dokazovania nenaplnili všetky znaky skutkovej podstaty žalovaných trestných činov, nakoľko nie je možné hovoriť o porušovaní domovej slobody poškodených a nebezpečnom prenasledovaní poškodenej Z. L. za situácie a okolností, keď aj sama poškodená uviedla, že obžalovaného púšťala do bytu pravidelne a trávili spolu víkendy počas neprítomnosti rodičov v ich byte. Pokiaľ aj počas stretávania obžalovaného s poškodenou došlo k inému konaniu, napr. dňa 10.7.2021 a 7.8.2021, toto je riešené v inom trestnom, resp. priestupkovom konaní.
Prvostupňový súd uviedol, že v danej veci má za to, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v žalovanom období tak, ako bolo vymedzené v obžalobe, sa obžalovaný a poškodená pravidelne stretávali, aj za účelom intímnych kontaktov, pričom iniciátormi boli obaja, tiež medzi nimi prebiehala aj mobilná komunikácia, ktorú možno označiť za vzájomnú. Minimálne zvláštne sa tak javila výpoveď a samotné správanie poškodenej Z. L., ktorá na jednej strane uvádzala, že bola obžalovaným prenasledovaná do tej miery, že to zhoršilo kvalitu jej života, musela sa stále obzerať okolo seba, či ju obžalovaný nesleduje, ale zároveň na druhej strane priznávala, že počas žalovanej doby sa s obžalovaným stretávala cez víkendy, aj sa spolu intímne stýkali. Prvostupňový súd zdôraznil, že ust. § 360a Tr. zák. vyžaduje, že sa prenasledovanie jednoznačne uskutočňovalo proti vôli prenasledovaného, ale nie je zrejmé, kedy a akým spôsobom dala poškodená najavo nevôľu stretávať sa s obžalovaným, keď akceptovala, v niektorých prípadoch aj iniciovala, stretnutie s obžalovaným aj po ich údajnom rozchode. Okresný súd mal za to, že pre uznanie viny páchateľa zo žalovaného skutku by bolo nutné, aby k takémuto záveru súd dospel vyhodnotením vykonaných dôkazov a to tak priamych, ako aj nepriamych. V danom prípade však po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov nebolo možné jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vysloviť záver o vine obžalovaného, preto ho súd spod obžaloby oslobodil.
Proti rozsudku zahlásil odvolanie priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní okresný prokurátor, pričom svoje odvolanie následne aj písomne odôvodnil. Poukazoval na to, že konanie poškodenej Z. L. je na prvý pohľad nelogické a ťažko pochopiteľné, čo uznala aj sama poškodená vo svojom výsluchu, nakoľko nevedela racionálne vysvetliť, či tak konala preto, že sa pokúšala zistiť dôvod konania obžalovaného alebo aj z obavy z prípadného jeho konania, ak by sa mu neozvala. V súhrne teda po preukázaní na jednotlivé výpovede svedkov okresný prokurátor tvrdil, že je pomerne nelogické konanie poškodenej, aj vzhľadom na závery znaleckého posudku, ktoré možno prikázať skutočným obavám a zúfalej snahe dozvedieť sa o dôvodoch konania obžalovaného a v konečnom dôsledku zabrániť mu v ďalšom obdobnom konaní. Ani o prezentovaný strach z osoby obžalovaného teda nebol len domnelý, ako to uzavrel súd prvého stupňa, ale tento skutočne aj existoval a je prítomný v konaní poškodenej Z. L. dodnes.
Z vykonaného dokazovania podľa jeho názoru nevyplynulo, že všetky čiastkové útoky, ktoré sa mali udiať počas žalovaného obdobia, sú predmetom iných konaní. Zo skutkov, ktoré spadajú do predmetného obdobia, je samostatne riešený jedine skutok zo dňa 7.8.2021 a skutok z 10.7.2021, aj to však len z pohľadu spôsobených zranení poškodenej Z. L.. Okolnosť, akým spôsobom sa obžalovaný dostal do bytu poškodenej, kde sa predmetný skutok následne mal udiať, nespadala do rozsahu dokazovania v danej veci, ale táto bola celkom jednoznačne predmetom napadnutej trestnej veci obžalovaného. Okresný prokurátor ďalej poukázal na to, že súd prvého stupňa pochybil, keď sa opomenul zaoberať viacerými závažnými skutočnosťami, ktoré odzneli na hlavnom pojednávaní, pričom jednou z nich bola tá časť výpovede poškodenej C. L., v ktorej uviedla, že jej raz suseda hovorila, ako nejaké chalanisko vysedávalo v ich bytovke na 3.poschodí, pričom túto na jej otázku prakticky odbil, aby sa nestarala, čo tam robí. Šokujúcim však bolo aj vyjadrenie poškodenej Z. L., že ju telefonicky kontaktoval nejaký chlapec, s ktorým bol obžalovaný vo väzbe a ten sa s ňou chcel stretnúť. V. skutočnosťami, rovnako ako samotným čiastkovým útokom zo dňa 1.9.2021, sa súd taktiež vôbec nevenoval a nevyhodnotil ich v súhrne ďalších vykonaných dôkazov.
Z uvedených dôvodov bol prokurátor toho názoru, že súd prvého stupňa všetky skutkové a právne okolnosti nedôvodne vyhodnocoval výlučne v prospech obžalovaného Y. R. a to aj napriek tomu, že tomuto bola vykonaným znaleckým skúmaním zistená nezrelosť, egocentrickosť a nízka miera
empatie s tým, že záujmy a potreby iných osôb zohľadňoval len v minimálnej miere, pričom zvýrazňoval zohľadňovanie len jeho vlastnej osoby. Aj napriek tomuto súd uveril obhajobe obžalovaného a to aj napriek početným nelogickostiam, až absurdnostiam, na ktoré okresný prokurátor poukazoval počas celého hlavného pojednávania.
Na základe podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ môže podať odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že prvostupňový súd vykonal všetky dostupné dôkazy, na základe ktorých správne ustálil skutkový stav a jeho postup bol správny, keď podľa § 285 písm. b/ Tr. por. obžalovaného spod obžaloby oslobodil, keď dospel k tomu záveru, že síce sa skutok stal, nie je však trestným činom.
Podľa § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd stručne a jasne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si vzájomne odporovali. Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny.
Z pohľadu krajského súdu je zrejmé a jasné, akým spôsobom okresný súd hodnotil jednotlivé dôkazy a to samostatne, ako aj vo vzájomnej súvislosti. Je zrejmé, že objektívna stránka trestného činu nebezpečného prenasledovania spočíva v dlhodobom prenasledovaní, ktoré je spôsobilé vzbudiť u iného dôvodnú obavu o jeho život alebo zdravie, život alebo zdravie jemu blízkej osoby alebo podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu jeho života.
Konanie obžalovaného vo viacerých dielčích skutkoch sa čiastočne vymyká riadnemu, morálne správnemu konaniu vo vzťahu dvoch osôb, avšak aj konanie poškodenej možno hodnotiť minimálne ako chaotické a vnútorne rozporné. Nie je zrejmé, akým spôsobom malo dochádzať k takému dlhodobému prenasledovaniu , ktoré by bolo spôsobilé vzbudiť u iného dôvodnú obavu. Poškodená pri viacerých stretnutiach s obžalovaným nielen spolupracovala, ale ako aj sama priznala, mala s ním intímny styk, dokonca ho púšťala do nehnuteľnosti a teda nie je možné pokračujúce prenasledovanie rozdeľovať na jednotlivé čiastkové útoky , ak v istých okamihoch predmetné konania pociťovala ako prenasledovanie a následne ďalšie konanie obžalovaného iniciovala, resp. sa na ňom dobrovoľne podieľala.
Krajský súd potom zhodne ako okresný súd musí konštatovať, že neboli produkované rozhodné dôkazy o tom, že by sa stal skutok tak, ako bolo uvedené v obžalobe okresného prokurátora. Neboli produkované dôkazy o tom, že by obžalovaný iného dlhodobo prenasledoval tým spôsobom, aby mohol vzbudiť u neho dôvodnú obavu. Pokiaľ sa okresný prokurátor domáhal doplniť dokazovanie, resp. uvádzal skutočnosti, že prvostupňový súd všetky skutkové a právne okolnosti nedôvodne vyhodnocoval výlučne v prospech obžalovaného Y. R., tak s týmto sa krajský súd nestotožnil, nakoľko z vykonaného dokazovania je zrejmé a zrozumiteľné, akým spôsobom vyhodnocoval okresný súd jednotlivé dôkazy tak jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti a krajský súd nevidí nelogickosť v tomto jeho myšlienkovom pochode.
Z uvedených dôvodov preto považoval Krajský súd v Banskej Bystrici odvolanie okresného prokurátora za nedôvodné a v tomto zmysle ho podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.