Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-271-2005.pdf
PDF · 100.71 KB
Case nature
Area
Subarea
1Er/271/2005
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní vo veci oprávneného OTP Banka Slovensko, a. s., so sídlom Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31 318 916, proti povinnému A. K., G.. XX.XX.XXXX, K. O. XX, XXX XX K. K., Š. U. A., na vymoženie pohľadávky vo výške 168,31 Eur s prísl. spolu s trovami exekúcie, o postúpenom návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie,
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
II. Oprávnený j e p o v i n n ý zaplatiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Máriovi Mičákovi, so sídlom exekútorského úradu Kollárova 39, 974 01 Banská Bystrica, vo výške 134,36 Eur.
odôvodnenie:
Okresný súd Banská Bystrica dňa 27.04.2005 udelil súdnemu exekútorovi JUDr. Máriovi Mičákovi, so sídlom exekútorského úradu Kollárova 39, 974 01 Banská Bystrica (ďalej len „súdny exekútor“), poverenie na vykonanie exekúcie, pod č. 5601 011576, č. k. 1Er/271/2005, voči povinnému A. K., G.. XX.XX.XXXX, K. O.B. XX, XXX XX K. K., Š. U. A., (ďalej len „povinný“). Podkladom na udelenie poverenia bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, doručená na súd dňa 21.04.2005, spolu s návrhom na vykonanie exekúcie od oprávneného OTP Banka Slovensko, a. s., so sídlom Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31 318 916 (ďalej len „oprávnený“), doručeným na sídlo exekútora dňa 14.04.2004, a spolu s exekučným titulom - Platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica, zo dňa 23.11.2004, č. k. 64Rob/144/2004, právoplatným a vykonateľným 01.01.2005 (ďalej len „exekučný titul“).
Dňa 09.06.2014 bolo na tunajší súd doručené podanie exekútora, označené ako „Postúpenie návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie“, zo dňa 27.05.2014 (ďalej len „podanie“), v ktorom exekútor žiadal, aby súd na základe zisteného majetkového stavu povinného uvedeného v správe o stave exekúcie, zo dňa 12.12.2013 a následného podaného návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie, zo dňa 14.03.2014, túto zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. c) a písm. h) Exekučného poriadku a uložil oprávnenému nahradiť trovy exekúcie vo výške 254,53 Eur, pozostávajúce z paušálnej odmeny za výkon exekučnej činnosti vo výške 109,56 Eur (ďalej len „paušálna odmena“), časovej odmeny za výkon exekučnej činnosti vo výške 53,12 Eur (ďalej len „časová odmena“), z odmeny za manipuláciu zo spismi vo výške 1,32 Eur (ďalej len „odmena za manipuláciu“), náhrad hotových výdavkov pozostávajúcich z kopírovania a tlače vo výške 14,10 Eur, poštovného vo výške 24,12 Eur, faktúry za súčinnosť vo výške 3,32 Eur, cestovných náhrad vo výške 3,09 Eur, telekomunikačných poplatkov vo výške 0,50 Eur, náhrady za stratu času vo výške 2,66 Eur a DPH vo výške 42,42 Eur. Súdu bol spolu s podaním exekútora doručený aj exekučný spis exekútora, pod sp. zn. EX 41/05, návrhu na zastavenie exekúcie zo strany oprávneného, zo dňa 14.03.2014 a súčasne aj Vyúčtovanie trov exekúcie, zo dňa 27.05.2014.
Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie,
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.
Preskúmaním podania exekútora a exekučného spisu exekútora súd zistil, že oprávnený svojim podaním zo dňa 14.03.2014, ktoré bolo doručené exekútorovi dňa 31.03.2014 uviedol, že na základe oznámenia exekútora o neúspešnosti exekučného konania, kedy exekútor oznámil skutočnosti, že povinný je poberateľom invalidného dôchodku, nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, nie je poberateľom dávky v hmotnej núdzi ani žiadnej sociálnej dávky, nie je držiteľom ani vlastníkom žiadneho motorového vozidla, nevlastní žiadne nehnuteľnosti, nemá živnostenské oprávnenie, nie je spoločníkom v obchodnej spoločnosti a ďalších negatívnych lustrácii o jeho majetku, navrhuje zastavenie exekúcie.
Uvedené skutočnosti súd preveril podľa doručeného spisu exekútora, v ktorom bola zažurnalizovaná Správa o stave exekúcie, zo dňa 12.12.2013, adresovaná oprávnenému, ktorá bola zhodná s tvrdeniami, ktoré uviedol oprávnený vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie.
Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti prijal záver, že v tomto prípade bol nastolený dôvod zastavenia exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, t. j. pre nemajetnosť povinného, ktorá bola preukázaná zisteniami exekútora. Keďže návrh oprávneného na zastavenie exekúcie bol podaný po oboznámení sa so správou o stave exekúcie, súd preto ustálil, že exekúciu zastaví z dôvodu nemajetnosti povinného a nie na základe procesného zavinenia oprávneného podľa ust. § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku.
Súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti I. tohto uznesenia.
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
V súvislosti s ustáleným záverom, že dôvod zastavenia exekúcie spočíval v nemajetnosti povinného, súd rozhodol tak, že trovy exekúcie bude znášať oprávnený.
Na základe návrhu exekútora súd ďalej pristúpil k rozhodovaniu o trovách exekúcie a posudzovania ich dôvodnosti, účelnosti a opodstatnenosti podľa Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len "Vyhláška") v znení účinnej k dátumu začatia exekučného konania, t. j. 14.04.2004.
Podľa § 4 ods. 1 Vyhlášky základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymáhanej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16).
Podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti..
Podľa § 14 ods. 2 Vyhlášky základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,63 Eur za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 3 Vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 Eur.
Podľa § 15 ods. 1 Vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Preskúmaním nároku na paušálnu odmenu súd zistil, že túto si exekútor uplatňoval za 33 úkonov exekučnej činnosti, a to za 9x úkon zisťovanie majetku povinného (§ 15 ods. 1 psím. j) Vyhlášky), 12x úkon zisťovanie platiteľa príjmu povinného (§ 15 ods. 1 psím. h) Vyhlášky), ďalej úkon zisťovanie bydliska povinného 1x (§ 15 ods. 1 písm. g) Vyhlášky), úkon za získanie poverenia na vykonanie exekúcie 1x (§ 15 ods. 1 písm. a) Vyhlášky), úkon zisťovanie obchodných podielov a prevádzok 1x, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 2x (§ 15 ods. 1 psím. c) Vyhlášky), doručenie príkazu na začatie exekúcie 1x (§ 15 ods. 1 psím. d) Vyhlášky), doručenie exekučného príkazu zrážkami zo mzdy 4x, doručenie exekučného príkazu predajom hnuteľných vecí 2x.
Z vyúčtovania bolo zistené, že uvedené úkony exekučnej činnosti boli označené dátumom uskutočnenia, opísané svojim obsahom, ktorý mal podklad v ustanoveniach Vyhlášky a s uvedením počtu toho ktorého úkonu. Po preskúmaní spisu exekútora súd uvádza, že tieto úkony boli žurnalizované v spise spolu s pripojenými poštovými doručenkami, čím bolo pre súd preukázané, že tieto úkony exekútora boli aj reálne vykonané.
Súd napriek formálne preukázaným a špecifikovaným úkonom exekúcie zo strany exekútora považoval na účely priznania odmeny za výkon exekučnej činnosti za potrebné zobrať na zreteľ aj tzv. materiálnu stránku výkonu exekúcie exekútorom, ktorá spočíva v skutočnostiach ako dĺžka konania exekúcie, hospodárnosť konania, výška vymáhaného nároku ako aj v skutočnosti, či už skôr v priebehu exekúcie nenastal niektorý z dôvodov na zastavenie exekúcie, ktorý ak by bol prítomný, odôvodňoval by vznik povinnosti exekútora podľa ust. § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, čoho následkom by bolo posúdenie či nebol nastolený dôvod na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku. Týmto prieskumom súd sleduje najmä zámer, či nedošlo pri skúmaní uvedených skutočností k vzniku neodôvodnených trov exekúcie.
Na uvedené účely súd preskúmal exekučný spis exekútora.
Z Oznámenia pôvodného zamestnávateľa povinného, zo dňa 01.06.2005, kedy bolo exekútorovi oznámené, že s povinným bol rozviazaný pracovný pomer, z poskytnutých súčinností Sociálnej poisťovne, zo dňa 03.06.2008, 17.07.2009, 16.06.2010 a ďalších neskorších, ktoré uvádzali rovnaké skutočnosti vyplývalo, že povinný nie je registrovaný ako poistenec sociálneho poistenia, nepoberá ani dávky v nezamestnanosti a nepoberá dôchodok.
Ďalej zo samotnej Správy z výkonu, zo dňa 15.06.2005, ktorú exekútor sám vypracoval na základe jeho návštevy u povinného dňa 15.06.2005 vyplýva, že povinný býva spolu so svojou družkou a s ich dvoma maloletými deťmi v prenajatom byte od Mesta Banská Bystrica, k zariadeniu bytu uviedol, že je nepredajné pre jeho opotrebovanosť a jeho staršieho dáta. Zo správy tiež vyplýva, že povinný mal v tom čase ešte iné dlhy a že bola na neho vedená iná exekúcia. Nie je preto zrejmé konanie exekútora, prečo následne dňa 06.07.2005 vyhotovil Exekučný príkaz na vykonanie exekúcie predajom hnuteľných vecí.
Z výpisov z Geografického a kartografického ústavu, zo dňa 07.11.2005, z 29.06.2008, z 09.04.2011 a ďalších neskorších vyplývali zistenia, že povinný nie vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti.
Z poskytnutých súčinností z OR PZ v Banskej Bystrici, z 11.07.2008 a z 29.12.2009, vyplývala skutočnosť, že povinný nie je držiteľom a ani vlastníkom žiadneho motorového vozidla.
Nakoniec exekútor sám vo svojej správe o stave exekúcie v bode č. 8 uviedol, že majetkové pomery povinného boli zisťované opakovane v rámci rokov 2005 - 2013, a to zakaždým s rovnakým výsledkom.
K samotnému exekučnému konaniu súd uvádza, že exekučné konanie bolo začaté dňa 14.04.2004 a teda jeho dĺžka ku dňu vyhotovenia Správy exekútora o stave exekúcie, zo dňa 12.12.2013, predstavovala len vtedy 9 rokov a 8 mesiacov. Súd v tejto súvislosti opätovne uvádza, že za toto obdobie bolo vykonaných zo strany exekútora 33 úkonov exekučnej činnosti. Ďalej je potrebné tiež uviesť, že za toto obdobie nedošlo k vymoženiu žiadnej sumy z majetku povinného v prospech oprávneného.
Súd na základe uvedených skutočností preto prijal záver, že vzhľadom na dĺžku konania od začatia exekučného konania, s prihliadnutím na výšku vymáhanej pohľadávky a zistení ohľadne majetkových pomerov povinného, existovali už minimálne v roku 2009 dôvodné pochybnosti o tom, či majetok povinného stačí aspoň na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor si preto mal minimálne v tom čase splniť povinnosť vyplývajúcu z ust. § 57 ods. 4 Exekučného poriadku a predložiť vec exekučnému súdu po tom, čo nadobudol poznatky o uvedených skutočnostiach.
Z uvedených zistení bolo, resp. muselo byť exekútorovi zrejmé, že nakoľko nedošlo v uvedenom období k vymoženiu žiadnej sumy od povinného, nie je preto žiadúce, aby exekúcia pokračovala naďalej vykonávaním ďalších úkonov exekučnej činnosti. Následným ich vykonávaním nedošlo k vymoženiu pohľadávky oprávneného ani v časti a viedlo len k navyšovaniu trov exekúcie. Takýto postup exekútora bolo potrebné označiť zo strany súdu za nehospodárny, neefektívny a neúčelný.
Na podklade uvedených zistení preto súd priznal ako odôvodnené úkony exekučnej činnosti úkony od začatia exekučného konania, t.j. 14.04.2004 do posledného úkonu dňa 06.08.2009, kedy už boli zrejmé závery exekútora o majetkových pomeroch povinného. Tieto úkony predstavujú počet 19 úkonov, ktoré pri sadzbe hodnoty úkonu vo výške 3,32 Eur tvoria paušálnu odmenu vo výške sumy 63,80 Eur. Ostatné úkony v počte 14 z nastolených dôvodov považoval súd za neúčelné a preto ich exekútorovi nepriznal.
Ďalej preskúmaním nároku na časovú odmenu súd zistil, že túto si exekútor uplatňoval za prevzatie návrhu + založenie spisu 1 hod., výkon exekúcie 2 hod., správu z výkonu exekúcie 1 hod., upovedomenie o zrážkach z dôchodku v trvaní 1 hod., štúdium spisu + správa o stave exekúcie, vypracovanie úkonu zrušenie zrážok z iného príjmu v trvaní 1 hod., za vypracovanie oznámenia o ukončení exekúcie v trvaní 1 hod., za vypracovanie konečného vyúčtovania exekúcie v trvaní 1 hod., za úkon vyúčtovanie trov exekúcie v trvaní 1 hod., za postúpenie návrhu na zastavenie exekúcie v trvaní 1 hod., za úkon žiadosť o vyznačenie právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie v trvaní 1 hod., za úkon výzva na úhradu trov exekúcie v trvaní 1 hod. , za úkon vrátenie poverenia na vykonanie exekúcie v trvaní 1 hod., za úkon archivácia spisu v trvaní 1 hod. a úkon štátny archív v trvaní 1 hod.
Súd nemohol priznať časovú odmenu za vrátenie poverenia na vykonanie exekúcie, konečné vyúčtovanie trov exekúcie a vyúčtovanie trov exekúcie, nakoľko sa jedná o zákonné povinnosti exekútora uložené Exekučným poriadkom, ktoré je exekútor povinný vykonať v súvislosti s ukončením exekúcie, resp. sú v samotnom záujme exekútora (vyúčtovanie trov exekúcie) a preto nie je daný žiadny dôvod na to, aby tieto úkony exekútora platil oprávnený.
Rovnako súd nemohol priznať časovú odmenu za vynaložený čas na archiváciu spisu, žiadosť na vyznačenie právoplatnosti uznesenia, postúpenie návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie a bližšie neurčitý úkon ako štátny archív. Táto činnosť nemá bezprostredný súvis s vymáhaním pohľadávky oprávneného a tiež je potrebné uviesť, že takýto predmet činnosti súvisí so základným chodom exekútorského úradu, ktoré si má exekútor riešiť vo vlastnej réžii.
Súd tiež nepriznal ako časovú odmenu za vykonanie činnosti upovedomenie k zrážkam z dôchodku, nakoľko sa jedná o činnosť, ktorá už podľa dôvodov uvedených v predošlých odsekov po dátume 06.08.2009 nemala byť vykonaná.
Súd preto nepriznal exekútorovi časť z časovej odmeny v trvaní 3 hodiny. Ostatnú časť z popísaných úkonov považoval súd za vykonané dôvodne. a preto priznal za ne exekútorovi časovú odmenu v trvaní 4 3 hod. , čo pri sadzbe vo výške 6,64 Eur predstavuje sumu vo výške 33,20 Eur. Podľa § 21 Vyhlášky Odmena za a) vydanie odpisu alebo potvrdenia zo spisov za každú aj začatú stranu vydaného textu je 0,66 eura, b) nahliadnutie do spisov oprávnenými osobami za každú aj začatú hodinu je 1 euro, c) požičanie spisu oprávneným osobám je 3,32 eura.
Ďalej súd pristúpil k posudzovaniu nároku exekútora na odmenu podľa § 21 Vyhlášky. Súd zistil, že túto odmenu si exekútor uplatnil za potvrdenie zo spisu, správy o stave exekúcie. Súd preskúmaním spisu exekútora zistil, že uvedená Správa o stave exekúcie, zo dňa 12.12.2013 nebola vypracovaná na návrh oprávneného, príp. nebolo zo spisu preukázané, že oprávnený žiadal vydanie odpisu / potvrdenie zo spisu ohľadne tejto správy. Táto správa bola zaslaná oprávnenému ako sumár zistení exekútora ohľadne majetku oprávneného a nie je ju preto možné považovať za listinu, ktorú si oprávnený vyžiadal zo spisu.
Súd preto tento uplatňovaný nárok, ktorý spočíval v odmene podľa § 21 Vyhlášky vo výške 1,32 Eur nepriznal.
Podľa § 22 Vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Následne súd pristúpil k posudzovaniu nároku na náhradu hotových výdavkov pozostávajúcich z tlače a kopírovania vo výške 14,10 Eur, poštovného vo výške 24,12 Eur, bližšie nešpecifikovaného výdavku „fa za súčinnosť (GKÚ 28.10.2005)“ vo výške 3,32 Eur, cestovných náhrad vo výške 3,09 Eur a telekomunikačných poplatkov vo výške 0,50 Eur.
Súd ohľadne uplatnenej náhrady hotových výdavkov za tlač a kopírovanie vo výške 14,10 Eur uvádza, že tieto úkony majú povahu administratívnych prác a preto nemôžu svojim charakterom tvoriť hotové výdavky, za ktoré by exekútorovi prináležala náhrada. Súd tento výklad prijal v prvom rade preto, že samotné ust. § 22 ods. 1 Vyhlášky demonštratívnym výpočtom uvádza, aký charakter majú mať hotové výdavky exekútora, t. j. cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Sú to podľa súdu také náhrady, ktoré exekútor musí uhradiť externým (cudzím) subjektom (znalec, telekomunikačné služby, poplatky orgánom štátnej správy a samosprávy, poštovné poštovej službe), príp. len ich časť ako napr. pohonné hmoty (cestovné).
Okrem uvedeného záveru súd ďalej zastáva názor, že nie možné súdnemu exekútorovi, ako štátom určenej a splnomocnenej osobe na výkon exekučných titulov (§ 2 Ex. por.), ktorej výkon je ale svojim spôsobom za splnenia zákonných predpokladov (§ 10 ods. 1 Ex. por.) slobodným povolaním, priznávať výdavky typu tlač upovedomení, tlače príkazov na začatie/vykonanie exekúcie, tlač žiadostí o súčinnosti a tlač iných ďalších listín, pretože by týmto došlo k náhradám exekučnej činnosti v absolútnej miere, t. j. exekútor by ako predstaviteľ slobodného povolania neznášal ani minimálnu časť nákladov na svoj výkon exekučnej činnosti. V tejto súvislosti súd preto zastáva názor, že takéto náklady si musí exekútor znášať sám z priznanej odmeny.
Ďalej súd v nadväznosti na svoje predošlé závery vychádzal aj z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, č. k. III. ÚS 27/08, zo dňa 23. januára 2008, v ktorom ústavný súd označil tvrdenia Krajského súdu v Košiciach v znení, že „odvolací súd sa stotožňuje aj so záverom prvostupňového súdu v tom smere, že súdnemu exekútorovi náhrada za bežný režijný kancelársky materiál nepatrí. Administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou majú zložku osobnú (práca zamestnanca) aj materiálovú (papier a pod.), ktoré sú súdnym exekútorom pre daňové účely uplatnené ako výdavky a ich náhrada z hľadiska trov exekúcie je v zmysle § 25 vyhl. zahrnutá v odmene“ za úvahy vychádzajúce z konkrétnych faktov, za logické, a preto aj celkom legitímne, pričom podľa neho napadnuté uznesenie nevykazuje znaky arbitrárnosti a je aj náležite odôvodnené. Ústavný súd tiež uviedol, že odvolací súd súčasne ozrejmil, prečo nebola sťažovateľovi ako súdnemu exekútorovi priznaná náhrada za bežný režijný kancelársky materiál.
Obdobné závery boli nastolené aj uznesení Krajského súdu v Košiciach, č. k. 13CoE/50/2014, zo dňa 27.10.2014, 1CoE/185/2013, zo dňa 23.09.2014, a v uznesení Krajského súdu v Nitre, č. k. 11CoE/70/2013, zo dňa 30.04.2013.
Súd preto nepriznal uplatnené náhrady za tlač a kopírovanie vo výške 14,10 Eur.
Exekútor si uplatnil aj nárok na náhradu poštovného vo výške 24,12 Eur. K uplatneniu tohto nároku priložil podrobný popis o tom, aký druh písomnosti doručoval, komu ju doručoval a aký konkrétny výdavok
bol vynaložený na doručovanie týchto písomností. Nakoľko súd exekútorovi nepriznal úkony samotnej exekučnej činnosti po období od 06.08.2009, súd priznal poštovné len do tohto dátumu, súvisiace s priznanými úkonmi exekučnej činnosti podľa vyúčtovania vo výške 8,72 Eur.
Úkon s názvom „fa za súčinnosť (GKÚ 28.10.2005)“ vo výške 3,32 Eur nebol bližšie exekútorom špecifikovaný a vyjasnený, záznam v exekučnom spise o tomto úkone založený nebol a preto ho súd nepriznal.
Cestovné náhrady boli preukázané v exekučnom spise exekútora prostredníctvom záznamu, ktorý bol náležite špecifikovaný a preto súd priznal náhradu cestovného vo výške 3,09 Eur a aj náhradu za stratu času vo výške 2,66 Eur.
Celková výška trov exekúcie, ktorú súd priznal exekútorovi a na ktorú zaviazal oprávneného pozostáva z paušálnej odmeny za priznané úkony výkonu exekučnej činnosti vo výške 63,80 Eur, z časovej odmeny vo výške 33,20 Eur, z krátených hotových výdavkov (poštovné, cestovné, telekomunikačné poplatky) vo výške 12,31 Eur, náhrady za stratu času vo výške 2,66 Eur a DPH vo výške 22,39 Eur, predstavuje sumu 134,36 Eur.
Poučenie:
Proti výroku o zastavení exekúcie je prípustné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajší súd, písomne v troch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 OSP). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 OSP).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Proti výroku o trovách exekúcie, o ktorom rozhodol súdny úradník alebo justičný čakateľ je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica, písomne v troch vyhotoveniach (§ 374 ods. 4 prvá veta O. s. p.).
Podaním odvolania sa rozhodnutie zrušuje a opätovne rozhodne sudca súdu prvého stupňa. (§ 374 ods. 4 prvá a tretia veta O. s. p.). Voči následnému uzneseniu sudcu, ktorý rozhodne o podanom odvolaní, odvolanie nie je prípustné (§ 202 O. s. p.).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.