Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41C/36/2016

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou v právnej veci navrhovateľa: mBank SPÓLKA AKCYJNA, so sídlom Senatorska 18, Varšava, 00-950, Poľská republika, identifikačné číslo: 001254524, podnikajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky mBank S.A., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Pribinova 10, 811 09 Bratislava, IČO: 36 819 638, zastúpeného právnym zástupcom Bartošík Šváby s.r.o., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 929 049, proti odporkyni: Y., štátny občan SR, v konaní o zaplatenie 235,90 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Odporkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Návrhom zo dňa 28.01.2016, doručeným Okresnému súdu Žilina elektronicky dňa 29.01.2016, sa navrhovateľ voči odporkyni domáhal zaplatenia istiny vo výške 235,90 Eur, kapitalizovaného príslušenstva vo výške 233,88 Eur, 14,99 % zmluvného úroku ročne zo sumy 235,90 Eur od 19.01.2016 do zaplatenia, 8,75 % úroku z omeškania ročne zo sumy 1 022,90 Eur od 12.01.2013 do 18.03.2013, 8,75 % úroku z omeškania ročne zo sumy 792,90 Eur od 20.03.2013 do 16.05.2013, 8,75 % úroku z omeškania ročne zo sumy 762,90 Eur od 17.05.2013 do 03.06.2013, 8,75 % úroku z omeškania ročne zo sumy 732,90Eur od 04.06.2013 do 11.07.2013, 8,75 % úroku z omeškania ročne zo sumy 702,90 Eur od 12.07.2013 do 16.07.2013, 8,75 % úroku z omeškania ročne zo sumy 672,90 Eur od 17.07.2013 do 11.11.2013, 8,75 % úroku z omeškania ročne zo sumy 642,90 Eur od 12.11.2013 do 18.11.2013, 8,75 % úroku z omeškania ročne zo sumy 612,90 od 19.11.2013 do 30.12.2013, 8,75 % úroku z omeškania ročne zo sumy 582,90 Eur od 31.12.2013 do 11.02.2014, 8,75 % úroku z omeškania ročne zo sumy 515,90 Eur od 12.02.2014 do 12.03.2014, 8,75 % úroku z omeškania ročne zo sumy 445,90 Eur od 13.03.2014 do 16.04.2014, 8,75 % úroku z omeškania ročne zo sumy 415,90 Eur od 17.04.2014 do 17.06.2014, 8,75 % úroku z omeškania ročne zo sumy 385,90 Eur od 18.06.2014 do 17.09.2014, 8,75 % úroku z omeškania ročne zo sumy 355,90 Eur od 18.09.2014 do 16.12.2014, 8,75 % úroku z omeškania ročne zo sumy 325,90 Eur od 17.12.2014 do 21.01.2015, 8,75 % úroku z omeškania ročne zo sumy 295,90 Eur od 22.01.2015 do 16.10.2015, 8,75 % úroku z omeškania ročne zo sumy 265,90 Eur od 17.10.2015 do 18.01.2016, 8,75 % úroku z omeškania ročne zo sumy 235,90 Eur od 19.01.2016 do zaplatenia, a náhrady trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku v sume 16,50 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 72,38 Eur, s odôvodnením, že navrhovateľ uzatvoril s odporkyňou zmluvu o používaní kreditnej karty P., na základe ktorej navrhovateľ odporkyni poskytol úver, ku ktorého čerpaniu dochádzalo prostredníctvom používania kreditnej karty. Uviedol, že úver bol úročený dohodnutou úrokovou sadzbou vo výške 14,99 % ročne. Úverový limit bol poskytnutý maximálne do 1 000 Eur a odporkyňa sa zaviazala uhrádzať dlžnú sumu podľa mesačného výpisu z úverového účtu najmenej vo výške minimálnej splátky. Poukázal, že v zmysle bodu 2.17.5 (a ) Obchodných podmienok je nesplácanie úveru dôvodom pre odstúpenie od zmluvy. Odporkyňa splátky v dohodnutej výške a termíne ich splatnosti neuhradila, čím sa dostala do omeškania so splácaním úveru podľa zmluvy. Navrhovateľ viackrát odporkyňu vyzval na zaplatenie dlhu. Z dôvodu omeškania odporkyne navrhovateľ v zmysle zmluvy, obchodných podmienok ako aj §506 Obchodného zákonníka od zmluvy odstúpil. Uviedol, že z výpisu z úverového účtu odporkyne vyplýva, že odporkyňa začala úver čerpať dňa 01.07.2009. Podľa výpisu je odporkyňa ku dňu 18.01.2016 v omeškaní so zaplatením dlžnej sumy celkom vo výške 469,78 Eur. Istina dlžnej sumy predstavuje sumu 265,90 Eur. Nesplatené príslušenstvo predstavuje ku dňu 18.01.2016 sumu 233,88 Eur. Konštatoval, že nakoľko po poslednom zázname na výpise nebola vykonaná žiadna platba, žalovanou sumou je pohľadávka navrhovateľa, ktorú tvorí istina vo výške 235,90 Eur a príslušenstvo. Navrhovateľ bol názoru, že v súlade s § 506 Obchodného zákonníka má právo žiadať vrátenie dlžnej čiastky aj spolu s úrokmi, a to úrokom dohodnutým priamo v zmluve vo výške 14,99 %, ako aj zákonným úrokom z omeškania. Vyjadril názor, že odstúpením od zmluvy pre omeškanie sa odporkyne s úhradou úveru sa stali všetky záväzky odporkyne vyplývajúce zo zmluvy splatné. Nárok na zmluvný úrok si uplatnil odo dňa nasledujúceho po poslednom zázname na výpise. Konštatoval, že zmluva o úvere uzavretá medzi navrhovateľom a odporkyňou je spotrebiteľskou zmluvou. Bol názoru, že skutočnosť, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú začlenené v §§ 52-54 Občianskeho zákonníka však automaticky neznamená, že sa na všetky právne úkony týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv majú aplikovať výlučne ustanovenia Občianskeho zákonníka. Poukázal na uznesenie NSSR sp. zn. zo dňa 27.03.2013, podľa ktorého ak zmluva o úvere sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka, následne aj na otázku premlčania navrhovateľom uplatneného nároku bolo treba aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. Bol názoru, že zmluva o úvere ako aj všetky práva a povinnosti z nej vyplývajúce sa riadi predovšetkým Obchodným zákonníkom s výnimkou tých práv a povinností, ktoré sú upravené v §§ 52-54 Občianskeho zákonníka. Mal za to, že je to dané tým, že v zmysle § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka je zmluva o úvere tzv. absolútnym obchodom, a to bez ohľadu na povahu zmluvných strán. Občiansky zákonník žiadnu úpravu zmluvy o úvere alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neobsahuje, preto neexistujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré by boli na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Takisto dal do pozornosti rozsudok NS ČR sp. zn. , v ktorom rozsudku najvyšší súd uviedol, že je potrebné na spotrebiteľské úvery aplikovať obchodnoprávnu úpravu premlčania, a teda štvorročnú premlčaciu dobu. Dal do pozornosti súdu, že existencia nároku navrhovateľa na zaplatenie úroku pri odstúpení od zmluvy má oporu aj v právnej úprave spotrebiteľských úverov podľa zákona č. 129/2010 Z.z., a to podľa § 13 ods. 3 citovaného zákona. Bol názoru, že má nárok na zaplatenie zmluvne dohodnutého úroku z úveru, a to odo dňa poskytnutia úveru až do jeho zaplatenia. Zároveň uviedol, že si uplatňuje a aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania odo dňa kedy od zmluvy o úvere odstúpil, nakoľko uplatnenie nároku na zaplatenie úrokov z omeškania nevylučuje žiadne ustanovenie zákona č. 129/2010 Z.z. Uviedol, že od zmluvy odstúpil dňa 26.12.2012. Odporkyňa si zásielku prevzala dňa 04.01.2013, kedy sa odstúpenie stalo účinným. Nakoľko poskytol odporkyni dodatočnú 7-dennú lehotu na úhradu dlžnej sumy, požaduje úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po uplynutí uvedenej lehoty, t.j. odo dňa 12.01.2013.

Odporkyňa sa k návrhu, ktorý jej bol doručený náhradným spôsobom v zmysle ustanovenia § 47 ods. 2 O.s.p. dňa 26.02.2016, ktorú skutočnosť preukazuje doručenka na č.l. 85 súdneho spisu, písomne v súdom určenej lehote nevyjadrila.

Podľa § 115a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku („O.s.p.“) na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali. Podľa § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch. Podľa § 156 ods. 1 O.s.p., rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti výkonu rozhodnutia.

Podľa § 156 ods. 3 O.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 Eur, od toho okamihu ide o drobný spor.

Súd po poučení účastníkov konania podľa ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p. v súlade s ustanovením § 115a ods. 2 v spojitosti s ustanovením § 156 ods. 1 a 3 a ustanovením § 200ea ods. 1 O.s.p. prejednal vec bez nariadenia pojednávania, nakoľko v danej veci išlo o drobný spor, a vyhlásil verejne rozsudok dňa 11.04.2016, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd zverejnil na úradnej tabuli súdu dňa 30.03.2016.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to výpisom z kreditnej karty ku dňu 26.01.2016 (č.l. 21-33 spisu), Všeobecnými obchodnými podmienkami mBank S.A., pobočka zahraničnej banky platné od 01.06.2011 (č.l. 37-42 spisu), zmluvou o používaní kreditnej karty mBank č. P. (č.l. 50-51 spisu), žiadosťou o poskytnutie kreditnej karty mBank zo dňa 25.06.2009 (č.l. 52-54 spisu), formulárom o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere (č.l. 55 spisu), sadzobníkom poplatkov platným od 01.01.2009 (č.l. 58-59 spisu), obchodnými podmienkami vydávania a používania kreditných kariet v mBank s platnosťou od 15.08.2012 (č.l. 61-65 spisu), poslednou výzvou k uhradeniu dlžnej čistky/odstúpením od zmluvy zo dňa 26.12.2012 (č.l.66 spisu), mechanizmom poskytovania úveru prostredníctvom kreditnej karty (č.l. 67 spisu). Súd tak na základe navrhovateľom produkovaných dôkazov dospel k nasledovným skutkovým zisteniam, pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k nasledovným záverom. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,

Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Navrhovateľ a odporkyňa uzavreli dňa 25.06.2009 zmluvu o používaní kreditnej karty mBank č. P., na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporkyni úver s úverovým limitom maximálne do sumy 1 000 Eur, ktorý odporkyňa čerpala prostredníctvom kreditnej karty. Podľa formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere výška mesačnej splátky bola dohodnutá minimálne 3% z dlžnej sumy s dátumom splatnosti k 26. dňu v mesiaci.

Súd právny vzťah medzi navrhovateľom a odporkyňou právne posúdil ako zmluvu o úvere § 479 Obchodného zákonníka. Aj keď súd posúdil zmluvný vzťah medzi navrhovateľom a odporcom ako zmluvu o úvere, teda absolútny obchod v zmysle § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka, zároveň predmetnú zmluvu vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, keď navrhovateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, pri uzatvorení predmetnej zmluvy vystupoval v pozícii dodávateľa v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Odporkyňa pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, a teda je potrebné ju v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení považovať za spotrebiteľa. Predmetnú zmluvu súd vyhodnocoval aj za aplikácie zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. navrhovateľ je veriteľom v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch a odporkyňu možno považovať za spotrebiteľa v zmysle ustanovenia § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na to, že predmetnou zmluvou sa zaviazal poskytnúť navrhovateľ ako dodávateľ odporkyni ako spotrebiteľovi dočasné peňažné prostriedky a odporkyňa ako spotrebiteľ sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené s úverom, zmluva uzavretá medzi nimi spĺňa základné náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 2 písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd dodáva, že spotrebiteľský charakter predmetnej zmluvy ustálil v návrhu na začatie konania aj navrhovateľ, odporkyňa sa k návrhu na začatie konania relevantným spôsobom nevyjadrila a teda v tomto konaní nie je charakter predmetnej zmluvy sporný. V prípade samotnej existencie uplatneného nároku navrhovateľa vo výške 235,90 Eur s príslušenstvom súd vychádzal z obsahu spisu a listinných dôkazov predložených navrhovateľom, majúc tak v rozhodnom čase vyhlásenia rozsudku v tejto veci za preukázaný skutkový stav tak, ako ho opísal vo svojich tvrdeniach navrhovateľ v návrhu na začatie konania spolu s predloženými prílohami. Odporkyňa bola od začiatku konania nečinná. Keďže súd nezistil žiadny dôkaz spochybniť alebo vyvrátiť správnosť evidencie navrhovateľa o základe a výške jeho nároku voči odporkyni na vrátenie finančných prostriedkov poskytnutých odporkyni v rámci podmienok Zmluvy o používaní kreditnej karty P., považoval základ a výšku nároku navrhovateľa 235,90 Eur s príslušenstvom za preukázaný a nesporný. Avšak z dôvodu vyhodnotenia zmluvného vzťahu medzi navrhovateľom a odporkyňou ako vzťahu spotrebiteľského, súd bol povinný postupovať v súlade s § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával, a teda z úradnej povinnosti prihliadať aj na premlčanie uplatneného nároku navrhovateľa, a to napriek nečinnosti odporkyne, resp. napriek skutočnosti, že odporkyňa sa premlčania nároku navrhovateľa v danom prípade nedovolávala. Ustanovenie nadobudlo účinnosť 1. mája 2014 a právny predpis, ktorého je súčasťou, nemá prechodné ustanovenia, to znamená, že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.

Pri posudzovaní otázky premlčania súd vychádzal z ustanovenie § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, ktoré prikazuje aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka na práva a povinnosti zo spotrebiteľskej zmluvy, pokiaľ sú pre spotrebiteľa priaznivejšie než príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka. Inými slovami možno v prípade spotrebiteľskej zmluvy aplikovať iba tam, kde nenarazí na obmedzenia vyplývajúce z Občianskeho zákonníka. Súd k uvedenému dodáva, že aj ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. mája 2014, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa mali inak použiť normy obchodného práva, uprednostňuje v spotrebiteľských vzťahoch aplikáciu Občianskeho zákonníka. Uvedené ustanovenie sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou (rozsudok NS SR z 21. apríla 2015, sp. zn. ).

V zmysle vyššie uvedeného, keď spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere predurčuje prednostne aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka, nielen na ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, ale aj na posúdenie premlčania práv z právneho vzťahu založeného touto zmluvou, súd pri riešení otázky premlčania, plynutia premlčania a dĺžke premlčacej doby aplikoval prednostne ustanovenia Občianskeho zákonníka. Aplikoval tak priaznivejšie ustanovenie o premlčacej dobe trojročnej podľa Občianskeho zákonníka oproti premlčacej dobe štvorročnej typickej podľa Obchodného zákonníka, a to s poukazom na ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva obsahuje úpravu premlčania a je pre nepodnikateľov výhodnejšia. V súlade s vyššie danými právnymi závermi tak ustanovenia Obchodného zákonníka v danom prípade aplikoval súd iba tam, kde tieto nenarážali na obmedzenia vyplývajúce z Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti dáva súd do pozornosti aj Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. -15 zo dňa 5. júna 2013.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

V danom prípade odporkyňa splátky úveru v dohodnutej výške a termíne ich splatnosti v súlade s predmetnou zmluvou neuhrádzala. V článku 2 bod H písm. b) formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere je následkom nesplácania úveru vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru zo strany navrhovateľa, alebo odstúpenie od zmluvy. Z predloženého výpisu z kreditnej karty, ktorý je obrazom kreditných a debetných operácii na účte odporkyne, je zrejmé, že navrhovateľ odporkyni zaslal upomienku v mesiaci 9/2012 (poplatok za odoslanie upomienky 12.09.2012) a v mesiaci 11/2012 (poplatok za odoslanie upomienky 12.11.2012). Následne poslednou výzvou k uhradeniu dlžnej čiastky zo dňa 26.12.2012, odporkyni doručenou dňa 04.01.2013, navrhovateľ odporkyňu vyzýval na zaplatenie dlhu vzniknutého z predmetnej zmluvy o úvere najneskôr do siedmich dní od doručenia výzvy. Odporkyňu upozornil, že ak nedôjde v stanovenej lehote k uhradeniu dlžnej pohľadávky je táto výzva zároveň odstúpením od predmetnej zmluvy s ohľadom na skutočnosť, že odporkyňa nesplatila minimálnu splátku podľa výpisu z účtu. Uvedený postup navrhovateľa je v súlade s čl. 2.8.14 Obchodných podmienok vydávania a používania kreditných kariet v mBank, podľa ktorého v prípade neuhradenia minimálnej splátky v lehote stanovenej vo výpise môže navrhovateľ vykonať úhradu minimálnej splátky z bankového účtu klienta, vypovedať zmluvu, odstúpiť od zmluvy alebo vyhlásiť okamžitú celej dlžnej sumy evidovanej na úverovom účte. V tejto súvislosti súd poukazuje na zákonnú úpravu § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorej odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo zmeniť bez súhlasu druhej strany. Podľa § 350 ods. 2 Obchodného zákonníka pri poskytnutí dodatočnej lehoty môže oprávnená strana druhej strane vyhlásiť, že odstupuje od zmluvy, ak druhá strana nesplní svoju povinnosť v tejto lehote. V tomto prípade nastávajú účinky odstúpenia márnym uplynutím tejto lehoty, ak je primeraná, alebo uplynutím primeranej lehoty, ak určená lehota nebola primeraná. Podľa § 351 ods. 1, 2 (prvej vety) Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti. V prejednávanej veci navrhovateľ od zmluvy odstúpil 26.12.2012, s tým že odporkyni bolo odstúpenie doručené dňa 04.01.2013. Navrhovateľ poskytol odporkyni na úhradu dlžnej sumy dodatočnú lehotu 7 dní, a to odo dňa doručenia odstúpenia od zmluvy odporkyni. Poskytnutá dodatočná lehota márne uplynula 11.01.2013.

Vychádzajúc z uvedeného v intenciách citovaných zákonných ustanovení súd vyhodnotil uplatnený nárok navrhovateľa ako premlčaný. Súd dospel k záveru, že trojročná premlčacia doba začala plynúť v súlade s ustanovením § 103 v spojení s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka najneskôr dňa 26.12.2012, a teda je evidentné, že keď navrhovateľ uplatnil svoj nárok na zaplatenie peňažného dlhu dňa 29.01.2016 uplatnil ho po uplynutí zákonnej premlčacej lehoty. Súd konštatuje, že táto právna situácia by nastala aj v prípade pokiaľ by sa počiatok plynutia premlčacej doby odvíjal od uplynutia dodatočnej lehoty na úhradu dlhu (t.j. od 12.01.2013).

V dôsledku premlčania tak nebolo možné uplatnený nárok navrhovateľovi priznať. Preto súd návrh navrhovateľa zamietol.

Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý úspech vo veci nemal. V konaní bola úspešná odporkyňa. Nakoľko si však odporkyňa v priebehu konania náhradu trov konania neuplatnila a ani jej preukázateľne žiadne trovy v konaní nevznikli, súd jej náhradu trov konania nepriznal. Návrhom zo dňa 28.01.2016, doručeným Okresnému súdu Žilina elektronicky dňa 29.01.2016, sa navrhovateľ voči odporkyni domáhal zaplatenia istiny vo výške 235,90 Eur, kapitalizovaného príslušenstva vo výške 233,88 Eur, 14,99 % zmluvného úroku ročne zo sumy 235,90 Eur od 19.01.2016 do zaplatenia, 8,75 % úroku z omeškania ročne zo sumy 1 022,90 Eur od 12.01.2013 do 18.03.2013, 8,75 % úroku z omeškania ročne zo sumy 792,90 Eur od 20.03.2013 do 16.05.2013, 8,75 % úroku z omeškania ročne zo sumy 762,90 Eur od 17.05.2013 do 03.06.2013, 8,75 % úroku z omeškania ročne zo sumy 732,90Eur od 04.06.2013 do 11.07.2013, 8,75 % úroku z omeškania ročne zo sumy 702,90 Eur od 12.07.2013 do 16.07.2013, 8,75 % úroku z omeškania ročne zo sumy 672,90 Eur od 17.07.2013 do 11.11.2013, 8,75 % úroku z omeškania ročne zo sumy 642,90 Eur od 12.11.2013 do 18.11.2013, 8,75 % úroku z omeškania ročne zo sumy 612,90 od 19.11.2013 do 30.12.2013, 8,75 % úroku z omeškania ročne zo sumy 582,90 Eur od 31.12.2013 do 11.02.2014, 8,75 % úroku z omeškania ročne zo sumy 515,90 Eur od 12.02.2014 do 12.03.2014, 8,75 % úroku z omeškania ročne zo sumy 445,90 Eur od 13.03.2014 do 16.04.2014, 8,75 % úroku z omeškania ročne zo sumy 415,90 Eur od 17.04.2014 do 17.06.2014, 8,75 % úroku z omeškania ročne zo sumy 385,90 Eur od 18.06.2014 do 17.09.2014, 8,75 % úroku z omeškania ročne zo sumy 355,90 Eur od 18.09.2014 do 16.12.2014, 8,75 % úroku z omeškania ročne zo sumy 325,90 Eur od 17.12.2014 do 21.01.2015, 8,75 % úroku z omeškania ročne zo sumy 295,90 Eur od 22.01.2015 do 16.10.2015, 8,75 % úroku z omeškania ročne zo sumy 265,90 Eur od 17.10.2015 do 18.01.2016, 8,75 % úroku z omeškania ročne zo sumy 235,90 Eur od 19.01.2016 do zaplatenia, a náhrady trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku v sume 16,50 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 72,38 Eur, s odôvodnením, že navrhovateľ uzatvoril s odporkyňou zmluvu o používaní kreditnej karty P., na základe ktorej navrhovateľ odporkyni poskytol úver, ku ktorého čerpaniu dochádzalo prostredníctvom používania kreditnej karty. Uviedol, že úver bol úročený dohodnutou úrokovou sadzbou vo výške 14,99 % ročne. Úverový limit bol poskytnutý maximálne do 1 000 Eur a odporkyňa sa zaviazala uhrádzať dlžnú sumu podľa mesačného výpisu z úverového účtu najmenej vo výške minimálnej splátky. Poukázal, že v zmysle bodu 2.17.5 (a ) Obchodných podmienok je nesplácanie úveru dôvodom pre odstúpenie od zmluvy. Odporkyňa splátky v dohodnutej výške a termíne ich splatnosti neuhradila, čím sa dostala do omeškania so splácaním úveru podľa zmluvy. Navrhovateľ viackrát odporkyňu vyzval na zaplatenie dlhu. Z dôvodu omeškania odporkyne navrhovateľ v zmysle zmluvy, obchodných podmienok ako aj §506 Obchodného zákonníka od zmluvy odstúpil. Uviedol, že z výpisu z úverového účtu odporkyne vyplýva, že odporkyňa začala úver čerpať dňa 01.07.2009. Podľa výpisu je odporkyňa ku dňu 18.01.2016 v omeškaní so zaplatením dlžnej sumy celkom vo výške 469,78 Eur. Istina dlžnej sumy predstavuje sumu 265,90 Eur. Nesplatené príslušenstvo predstavuje ku dňu 18.01.2016 sumu 233,88 Eur. Konštatoval, že nakoľko po poslednom zázname na výpise nebola vykonaná žiadna platba, žalovanou sumou je pohľadávka navrhovateľa, ktorú tvorí istina vo výške 235,90 Eur a príslušenstvo. Navrhovateľ bol názoru, že v súlade s § 506 Obchodného zákonníka má právo žiadať vrátenie dlžnej čiastky aj spolu s úrokmi, a to úrokom dohodnutým priamo v zmluve vo výške 14,99 %, ako aj zákonným úrokom z omeškania. Vyjadril názor, že odstúpením od zmluvy pre omeškanie sa odporkyne s úhradou úveru sa stali všetky záväzky odporkyne vyplývajúce zo zmluvy splatné. Nárok na zmluvný úrok si uplatnil odo dňa nasledujúceho po poslednom zázname na výpise. Konštatoval, že zmluva o úvere uzavretá medzi navrhovateľom a odporkyňou je spotrebiteľskou zmluvou. Bol názoru, že skutočnosť, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú začlenené v §§ 52-54 Občianskeho zákonníka však automaticky neznamená, že sa na všetky právne úkony týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv majú aplikovať výlučne ustanovenia Občianskeho zákonníka. Poukázal na uznesenie NSSR sp. zn. zo dňa 27.03.2013, podľa ktorého ak zmluva o úvere sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka, následne aj na otázku premlčania navrhovateľom uplatneného nároku bolo treba aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. Bol názoru, že zmluva o úvere ako aj všetky práva a povinnosti z nej vyplývajúce sa riadi predovšetkým Obchodným zákonníkom s výnimkou tých práv a povinností, ktoré sú upravené v §§ 52-54 Občianskeho zákonníka. Mal za to, že je to dané tým, že v zmysle § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka je zmluva o úvere tzv. absolútnym obchodom, a to bez ohľadu na povahu zmluvných strán. Občiansky zákonník žiadnu úpravu zmluvy o úvere alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neobsahuje, preto neexistujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré by boli na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Takisto dal do pozornosti rozsudok NS ČR sp. zn. , v ktorom rozsudku najvyšší súd uviedol, že je potrebné na spotrebiteľské úvery aplikovať obchodnoprávnu úpravu premlčania, a teda štvorročnú premlčaciu dobu. Dal do pozornosti súdu, že existencia nároku navrhovateľa na zaplatenie úroku pri odstúpení od zmluvy má oporu aj v právnej úprave spotrebiteľských úverov podľa zákona č. 129/2010 Z.z., a to podľa § 13 ods. 3 citovaného zákona. Bol názoru, že má nárok na zaplatenie zmluvne dohodnutého úroku z úveru, a to odo dňa poskytnutia úveru až do jeho zaplatenia. Zároveň uviedol, že si uplatňuje a aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania odo dňa kedy od zmluvy o úvere odstúpil, nakoľko uplatnenie nároku na zaplatenie úrokov z omeškania nevylučuje žiadne ustanovenie zákona č. 129/2010 Z.z. Uviedol, že od zmluvy odstúpil dňa 26.12.2012. Odporkyňa si zásielku prevzala dňa 04.01.2013, kedy sa odstúpenie stalo účinným. Nakoľko poskytol odporkyni dodatočnú 7-dennú lehotu na úhradu dlžnej sumy, požaduje úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po uplynutí uvedenej lehoty, t.j. odo dňa 12.01.2013.

Odporkyňa sa k návrhu, ktorý jej bol doručený náhradným spôsobom v zmysle ustanovenia § 47 ods. 2 O.s.p. dňa 26.02.2016, ktorú skutočnosť preukazuje doručenka na č.l. 85 súdneho spisu, písomne v súdom určenej lehote nevyjadrila.

Podľa § 115a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku („O.s.p.“) na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali. Podľa § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch. Podľa § 156 ods. 1 O.s.p., rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti výkonu rozhodnutia.

Podľa § 156 ods. 3 O.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 Eur, od toho okamihu ide o drobný spor.

Súd po poučení účastníkov konania podľa ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p. v súlade s ustanovením § 115a ods. 2 v spojitosti s ustanovením § 156 ods. 1 a 3 a ustanovením § 200ea ods. 1 O.s.p. prejednal vec bez nariadenia pojednávania, nakoľko v danej veci išlo o drobný spor, a vyhlásil verejne rozsudok dňa 11.04.2016, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd zverejnil na úradnej tabuli súdu dňa 30.03.2016.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to výpisom z kreditnej karty ku dňu 26.01.2016 (č.l. 21-33 spisu), Všeobecnými obchodnými podmienkami mBank S.A., pobočka zahraničnej banky platné od 01.06.2011 (č.l. 37-42 spisu), zmluvou o používaní kreditnej karty mBank č. P. zo dňa 25.06.2009 (č.l. 50-51 spisu), žiadosťou o poskytnutie kreditnej karty mBank zo dňa 25.06.2009 (č.l. 52-54 spisu), formulárom o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere (č.l. 55 spisu), sadzobníkom poplatkov platným od 01.01.2009 (č.l. 58-59 spisu), obchodnými podmienkami vydávania a používania kreditných kariet v mBank s platnosťou od 15.08.2012 (č.l. 61-65 spisu), poslednou výzvou k uhradeniu dlžnej čistky/odstúpením od zmluvy zo dňa 26.12.2012 (č.l.66 spisu), mechanizmom poskytovania úveru prostredníctvom kreditnej karty (č.l. 67 spisu). Súd tak na základe navrhovateľom produkovaných dôkazov dospel k nasledovným skutkovým zisteniam, pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k nasledovným záverom. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,

Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Navrhovateľ a odporkyňa uzavreli dňa 25.06.2009 zmluvu o používaní kreditnej karty mBank č. P., na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporkyni úver s úverovým limitom maximálne do sumy 1 000 Eur, ktorý odporkyňa čerpala prostredníctvom kreditnej karty. Podľa formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere výška mesačnej splátky bola dohodnutá minimálne 3% z dlžnej sumy s dátumom splatnosti k 26. dňu v mesiaci.

Súd právny vzťah medzi navrhovateľom a odporkyňou právne posúdil ako zmluvu o úvere § 479 Obchodného zákonníka. Aj keď súd posúdil zmluvný vzťah medzi navrhovateľom a odporcom ako zmluvu o úvere, teda absolútny obchod v zmysle § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka, zároveň predmetnú zmluvu vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, keď navrhovateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, pri uzatvorení predmetnej zmluvy vystupoval v pozícii dodávateľa v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Odporkyňa pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, a teda je potrebné ju v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení považovať za spotrebiteľa. Predmetnú zmluvu súd vyhodnocoval aj za aplikácie zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. navrhovateľ je veriteľom v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch a odporkyňu možno považovať za spotrebiteľa v zmysle ustanovenia § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na to, že predmetnou zmluvou sa zaviazal poskytnúť navrhovateľ ako dodávateľ odporkyni ako spotrebiteľovi dočasné peňažné prostriedky a odporkyňa ako spotrebiteľ sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené s úverom, zmluva uzavretá medzi nimi spĺňa základné náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 2 písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd dodáva, že spotrebiteľský charakter predmetnej zmluvy ustálil v návrhu na začatie konania aj navrhovateľ, odporkyňa sa k návrhu na začatie konania relevantným spôsobom nevyjadrila a teda v tomto konaní nie je charakter predmetnej zmluvy sporný. V prípade samotnej existencie uplatneného nároku navrhovateľa vo výške 235,90 Eur s príslušenstvom súd vychádzal z obsahu spisu a listinných dôkazov predložených navrhovateľom, majúc tak v rozhodnom čase vyhlásenia rozsudku v tejto veci za preukázaný skutkový stav tak, ako ho opísal vo svojich tvrdeniach navrhovateľ v návrhu na začatie konania spolu s predloženými prílohami. Odporkyňa bola od začiatku konania nečinná. Keďže súd nezistil žiadny dôkaz spochybniť alebo vyvrátiť správnosť evidencie navrhovateľa o základe a výške jeho nároku voči odporkyni na vrátenie finančných prostriedkov poskytnutých odporkyni v rámci podmienok Zmluvy o používaní kreditnej karty P., považoval základ a výšku nároku navrhovateľa 235,90 Eur s príslušenstvom za preukázaný a nesporný. Avšak z dôvodu vyhodnotenia zmluvného vzťahu medzi navrhovateľom a odporkyňou ako vzťahu spotrebiteľského, súd bol povinný postupovať v súlade s § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával, a teda z úradnej povinnosti prihliadať aj na premlčanie uplatneného nároku navrhovateľa, a to napriek nečinnosti odporkyne, resp. napriek skutočnosti, že odporkyňa sa premlčania nároku navrhovateľa v danom prípade nedovolávala. Ustanovenie nadobudlo účinnosť 1. mája 2014 a právny predpis, ktorého je súčasťou, nemá prechodné ustanovenia, to znamená, že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.

Pri posudzovaní otázky premlčania súd vychádzal z ustanovenie § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, ktoré prikazuje aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka na práva a povinnosti zo spotrebiteľskej zmluvy, pokiaľ sú pre spotrebiteľa priaznivejšie než príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka. Inými slovami možno v prípade spotrebiteľskej zmluvy aplikovať iba tam, kde nenarazí na obmedzenia vyplývajúce z Občianskeho zákonníka. Súd k uvedenému dodáva, že aj ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. mája 2014, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa mali inak použiť normy obchodného práva, uprednostňuje v spotrebiteľských vzťahoch aplikáciu Občianskeho zákonníka. Uvedené ustanovenie sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou (rozsudok NS SR z 21. apríla 2015, sp. zn. ).

V zmysle vyššie uvedeného, keď spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere predurčuje prednostne aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka, nielen na ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, ale aj na posúdenie premlčania práv z právneho vzťahu založeného touto zmluvou, súd pri riešení otázky premlčania, plynutia premlčania a dĺžke premlčacej doby aplikoval prednostne ustanovenia Občianskeho zákonníka. Aplikoval tak priaznivejšie ustanovenie o premlčacej dobe trojročnej podľa Občianskeho zákonníka oproti premlčacej dobe štvorročnej typickej podľa Obchodného zákonníka, a to s poukazom na ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva obsahuje úpravu premlčania a je pre nepodnikateľov výhodnejšia. V súlade s vyššie danými právnymi závermi tak ustanovenia Obchodného zákonníka v danom prípade aplikoval súd iba tam, kde tieto nenarážali na obmedzenia vyplývajúce z Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti dáva súd do pozornosti aj Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. -15 zo dňa 5. júna 2013.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

V danom prípade odporkyňa splátky úveru v dohodnutej výške a termíne ich splatnosti v súlade s predmetnou zmluvou neuhrádzala. V článku 2 bod H písm. b) formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere je následkom nesplácania úveru vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru zo strany navrhovateľa, alebo odstúpenie od zmluvy. Z predloženého výpisu z kreditnej karty, ktorý je obrazom kreditných a debetných operácii na účte odporkyne, je zrejmé, že navrhovateľ odporkyni zaslal upomienku v mesiaci 9/2012 (poplatok za odoslanie upomienky 12.09.2012) a v mesiaci 11/2012 (poplatok za odoslanie upomienky 12.11.2012). Následne poslednou výzvou k uhradeniu dlžnej čiastky zo dňa 26.12.2012, odporkyni doručenou dňa 04.01.2013, navrhovateľ odporkyňu vyzýval na zaplatenie dlhu vzniknutého z predmetnej zmluvy o úvere najneskôr do siedmich dní od doručenia výzvy. Odporkyňu upozornil, že ak nedôjde v stanovenej lehote k uhradeniu dlžnej pohľadávky je táto výzva zároveň odstúpením od predmetnej zmluvy s ohľadom na skutočnosť, že odporkyňa nesplatila minimálnu splátku podľa výpisu z účtu. Uvedený postup navrhovateľa je v súlade s čl. 2.8.14 Obchodných podmienok vydávania a používania kreditných kariet v mBank, podľa ktorého v prípade neuhradenia minimálnej splátky v lehote stanovenej vo výpise môže navrhovateľ vykonať úhradu minimálnej splátky z bankového účtu klienta, vypovedať zmluvu, odstúpiť od zmluvy alebo vyhlásiť okamžitú celej dlžnej sumy evidovanej na úverovom účte. V tejto súvislosti súd poukazuje na zákonnú úpravu § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorej odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo zmeniť bez súhlasu druhej strany. Podľa § 350 ods. 2 Obchodného zákonníka pri poskytnutí dodatočnej lehoty môže oprávnená strana druhej strane vyhlásiť, že odstupuje od zmluvy, ak druhá strana nesplní svoju povinnosť v tejto lehote. V tomto prípade nastávajú účinky odstúpenia márnym uplynutím tejto lehoty, ak je primeraná, alebo uplynutím primeranej lehoty, ak určená lehota nebola primeraná. Podľa § 351 ods. 1, 2 (prvej vety) Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti. V prejednávanej veci navrhovateľ od zmluvy odstúpil 26.12.2012, s tým že odporkyni bolo odstúpenie doručené dňa 04.01.2013. Navrhovateľ poskytol odporkyni na úhradu dlžnej sumy dodatočnú lehotu 7 dní, a to odo dňa doručenia odstúpenia od zmluvy odporkyni. Poskytnutá dodatočná lehota márne uplynula 11.01.2013.

Vychádzajúc z uvedeného v intenciách citovaných zákonných ustanovení súd vyhodnotil uplatnený nárok navrhovateľa ako premlčaný. Súd dospel k záveru, že trojročná premlčacia doba začala plynúť v súlade s ustanovením § 103 v spojení s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka najneskôr dňa 26.12.2012, a teda je evidentné, že keď navrhovateľ uplatnil svoj nárok na zaplatenie peňažného dlhu dňa 29.01.2016 uplatnil ho po uplynutí zákonnej premlčacej lehoty. Súd konštatuje, že táto právna situácia by nastala aj v prípade pokiaľ by sa počiatok plynutia premlčacej doby odvíjal od uplynutia dodatočnej lehoty na úhradu dlhu (t.j. od 12.01.2013).

V dôsledku premlčania tak nebolo možné uplatnený nárok navrhovateľovi priznať. Preto súd návrh navrhovateľa zamietol.

Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý úspech vo veci nemal. V konaní bola úspešná odporkyňa. Nakoľko si však odporkyňa v priebehu konania náhradu trov konania neuplatnila a ani jej preukázateľne žiadne trovy v konaní nevznikli, súd jej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.