Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_12C-321-2015.pdf
PDF · 100.58 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/321/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v právnej veci navrhovateľky: T. K., R.. XX.XX.XXXX, D. C., R. R. V. XXX, zastúpenej JUDr. Helenou Buzgóovou, advokátkou, Dunajská Streda, Alžbetínske nám. 2, proti odporcovi: Š. K., R.. XX.XX.XXXX, D. A. I., C. XX, zastúpenému advokátskou kanceláriou: Kubicová, Benkóczki, Baláž - advokáti, s. r. o., Bratislava, Záhradnícka 68, o návrhu navrhovateľky na zvýšenie výživného a o spojenom návrhu odporcu na zrušenie výživného takto
rozhodol:
Súd návrh odporcu na zrušenie vyživovacej povinnosti z a m i e t a .
Súd z vy š u j e výživné odporcovi voči navrhovateľke zo sumy 4.500 Sk (149,37 eur) na sumu 180 eur mesačne, počnúc dňom 15.06.2015.
Týmto sa mení rozsudok tunajšieho súdu č. k. 6C/93/2008-40 zo dňa 10.07.2008.
Dlh na zročnom výživnom vznikol odporcovi za obdobie od 15.06.2015 do 11.04.2016 v sume 273,29 eur. Súd povoľuje odporcovi dlh na výživnom splácať mesačne spolu s bežným výživným v splátkach po 20 eur, pod stratou výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 15.06.2015 sa navrhovateľka domáhala rozhodnutia súdu, ktorým by zvýšil odporcovi
- jej otcovi súdom určené výživné na sumu 149,37 eur mesačne od podania návrhu na sumu 250 eur mesačne a zároveň by zaviazal odporcu k zaplateniu polovice školného vo výške 500 eur. Návrh odôvodnila tým, že od poslednej úpravy výživného v roku 2008 sa zmenili cenové relácie všetkých oblastí živobytia, odporca bol súdom zaviazaný k plateniu výživného 4.500 Sk mesačne, inak sa na starostlivosti o ňu vôbec nepodieľa. V súčasnosti študuje na vysokej škole v 4. ročníku. Má výdavky na cestovnom z miesta bydliska do Bratislavy a na MHD, školských potrebách, matka jej zabezpečuje stravu, ošatenie a náklady na kultúru, uhrádza výdavky na telefón, doučovanie z anglického jazyka, životné poistenie a náklady u kožného lekára a na lieky. Býva u svojej matky, výdavky na bývanie predstavujú cca 300 eur mesačne, a ďalšie výdavky - odvoz komunálneho odpadu, daň z nehnuteľnosti a poistenie domu a motorového vozidla predstavujú spolu cca 360 eur ročne. V 1. ročníku štúdia mala vážne zdravotné problémy, s nákladným liečením, odporca sa na tom nijako nepodieľal. Pri nástupe na štúdium zaplatila školné 1.000 eur, napriek jej žiadosti odporca na školné neprispel.
Odporca (tam navrhovateľ) podal dňa 25.06.2015 proti navrhovateľke (tam v postavení odporkyne) tunajšiemu súdu návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa (vec evidovaná pod sp. zn.
16C/337/2015) s účinnosťou od 01.07.2015. Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľka v akademickom roku 2013/2014 študovala tretí rok trojročného bakalárskeho štúdia v programe environmentalistika, pričom na vysokej škole (Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského) už študovala v akademickom roku 2009/2010. Absolvovaním bakalárskeho študijného programu získala vysokoškolské vzdelanie 1. stupňa, kedy najneskôr nadobudla schopnosť samostatne sa živiť a schopnosť získať pravidelný príjem. Tým došlo k naplneniu podmienok stanovených zákonom pre zánik jeho vyživovacej povinnosti. V uvedenej veci sa navrhovateľka vyjadrila písomne podaním zo dňa 23.07.2015 cestou advokátky tým, že navrhla návrh zamietnuť s poukazom na ňou podaný vlastný návrh (o zvýšenie výživného) s tým, že na vysokej škole naďalej študuje a keby sa otec o ňu zaujímal, mal by vedomosti o tom, že mala vážne zdravotné problémy ešte v 1. ročníku štúdia a pre zlý zdravotný stav bola nútená štúdium prerušiť, kedy pokračovala v pomaturitnom kvalifikačnom štúdiu v odbore cestovný ruch na súkromnej strednej odbornej škole (v školskom roku 2010/2011). Druhý ročník pomaturitného štúdia ukončila súčasne s prvým rokom bakalárskeho štúdia na vysokej škole.
Uznesením tunajšieho súdu č. k. 16C/337/2015-26 zo dňa 14.08.2015 bola vec vedená na tunajšom súde pod sp. zn. 16C/337/2015 spojená na spoločné konanie s vecou vedenou na tunajšom súde pod sp. zn. 12C/321/2015.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkyne, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a obsahom spisu zn. 6C/93/2008 a zistil nasledovný skutkový stav veci: Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 6C/93/2008-40 zo dňa z 10.07.2008 bolo odporcovi výživné na navrhovateľku zvýšené zo sumy 1.200 Sk na sumu 4.500 Sk mesačne od mája 2008. Podľa obsahu spisu navrhovateľka v tom čase študovala v 3. triede gymnázia, doučovala sa z nemeckého a anglického jazyka počas školského roka 2007/2008 s výdavkom 5.000 Sk, absolvovala autoškolu, vrátane školenia prvej pomoci, matka navrhovateľky mala vykázaný mesačný príjem 14.368 Sk (476,93 eur), platila navrhovateľke životné poistenie. Odporca v konaní cestou advokátky súhlasil so zvýšením výživného, pojednávania sa nezúčastnil, jeho zárobkové a majetkové pomery skúmané neboli.
Rozhodnutím školy zo dňa 07.07.2014 bola navrhovateľka prijatá na dvojročné magisterské štúdium programu pedológia v odbore geológia dennou formou. V čase podania návrhu bola navrhovateľka študentkou 1. ročníka magisterského štúdia na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave dennej formy v programe pedológia. Podľa potvrdenia o návšteve školy z 18.01.2016 navrhovateľka je riadnou študentkou 2. ročníka štúdia študijného programu pedológia dennej formy druhého stupňa (magisterského).
Rozhodnutím vysokej školy zo dňa 28.10.2013 bola navrhovateľka zaviazaná k zaplateniu školného za akademický rok 2013/2014 vo výške 1.000 eur z dôvodu prekročenia štandardnej dĺžky štúdia s poukazom na § 92 ods. 6 zákona o vysokých školách. V danom v roku študovala 3. ročník 1. stupňa vysokoškolského štúdia v programe environmentalistika. Na žiadosť navrhovateľky zo dňa 12.11.2013 o odpustenie alebo zníženie školného jej rozhodnutím vysokej školy zo dňa 08.01.2014 bolo znížené školné o 50% z dôvodu dlhodobých zdravotných problémov, k čomu doložila lekárske potvrdenia.
Na dotaz súdu vysoká škola oznámila listom zo dňa 18.03.2016, že podmienkou postupu do ďalšieho ročníka bolo úspešné absolvovanie predmetov v minimálnej hodnote 40 kreditov, čo navrhovateľka nesplnila a preto bola zo štúdia vylúčená.
Podľa lekárskej správy vystavenej lekárom pre deti a dorast zo dňa z 17.09.2013 prekonala navrhovateľka infekčnú mononukleózu s pečeňovým postihnutím, so začiatkom v decembri 2009, mala predpísanú antibiotickú liečbu počas dvoch týždňov a užívala hepatopatiká. K normalizácii pečeňových enzýmov došlo v marci 2010. Na dotaz súdu vystavil lekár dňa 11.03.2016 správu, v ktorej ďalej uviedol, že ochorenie obmedzovalo pacientku až do normalizácie pečeňových enzýmov, v bežnom živote, mohla byť výrazne unavená už pri bežnom zaťažení, pričom po prekonaní mononukleózy je zvýšená náchylnosť na bežné infekty v období pol roka až roka.
Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že strednú školu ukončila maturitnou skúškou na gymnáziu v Dunajskej Strede a v ďalšom školskom roku (2009) začala študovať na vysokej škole
- Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave environmentalistiku. V decembri 2009 jej bola diagnostikovaná mononukleóza, čo je choroba pečene a trpela neustálymi bolesťami, kvôli
zdravotným problémom nebola schopná chodiť do školy a robiť riadne skúšky. V zimnom semestri dosiahla počet potrebných kreditov zo skúšok, ale v letnom semestri jej jeden kredit chýbal, predpokladá, že práve z dôvodu, že kvôli chorobe, pretože navštevovala školu nepravidelne, nebola schopná chodiť riadne do školy a potom nerozumela učivu. Choroba sa prejavovala tým, že mala horúčku, bolelo ju hrdlo, hlava, cítila nutkanie na zvracanie, zároveň schudla. Z krvných testov, ktoré vykázali zlé výsledky ohľadne pečene, jej bola zistená mononukleóza. Pre dobre nastavenú liečbu sa mohla liečiť v domácom prostredí. Slabosť cítila až do mája, ani vtedy ešte nemala krvné testy v poriadku, k lekárovi kvôli tomu chodila na kontroly až do leta. V septembri 2010 začala študovať dvojročné pomaturitné štúdium v Dunajskej Strede odbor cestovný ruch, ktoré riadne ukončila, pričom v období štúdia v 2. ročníku pomaturitného štúdia začala zároveň opäť študovať na Prírodovedeckej fakulte UK. Pomaturitné štúdium a 1. ročník vysokej školy ukončila naraz. Cestovný ruch zvolila kvôli cudzím jazykom, učila sa najmä angličtinu, štúdium absolvovala dennou formou. Pre pomaturitné štúdium sa rozhodla v septembri 2010 z dôvodu, že už nemala možnosť podať novú prihlášku na vysokú školu. Magisterské štúdium mohla študovať aj diaľkovou formou, ale zvolila dennú formu práve aj pre vyživovaciu povinnosť odporcu, ktorý sa nikdy inak na starostlivosti o ňu nepodieľal, nepomáhal jej, ani sa o nej neinformoval. V súčasnosti študuje v 5. ročníku vysokej školy, špecializácia pedológia a v tomto školskom roku by mala štúdium ukončiť štátnicovou skúškou. Niekedy v lete zvykla mať príjem z brigádnických prác - v predchádzajúcich ročníkoch aj počas semestra, ale v súčasnosti sa veľa určí a píše diplomovú prácu. Je bez príjmu, nemajetná. Na školské potreby má výdavky asi 30 eur mesačne - knihy z angličtiny alebo potreby do laboratória, plášť a papuče. Do školy dochádza denne, cestovné predstavuje asi 60 eur mesačne. Na kultúru minie asi 20 eur mesačne, telefón ju stojí 20 eur mesačne. Dvakrát do týždňa sa doučuje z angličtiny s výdavkom 40 až 50 eur mesačne (6 eur na hodinu), životné poistenie matka platí 17 eur mesačne. Navštevuje kožného lekára, predpísané prípravky za 20 až 30 eur jej vydržia asi 2 mesiace. Jej matka vlastní rodinný dom so záhradou a osobné motorové vozidlo zn. Peugeot 207. Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že má príjem zo zamestnania 620 eur mesačne, popri zamestnaní v rámci svojich záľub pracuje na dohodu o vykonaní práce ako športový komisár pre automobilový a motocyklový šport, čomu venuje 30 až 40 hodín mesačne počas víkendov, s čím má však aj výdavky
- na obnovu licencie ročne 27 eur a absolvovanie školenia 40 eur + cestovné. Vlastní osobné vozidlo zn. Peugeot 307, rok výroby 2007, kúpené vlani od jeho brata za 3.000 eur. Býva u svojich rodičov, na bývanie a stravu im prispieva podľa možností 170 až 200 eur mesačne, u rodičov býval už aj v čase predchádzajúcej úpravy výživného. Lieči sa na vysoký krvný tlak, predpísané lieky vychádzajú na 25 až 30 eur mesačne, internet a telefón platí 28 euro mesačne.
Svedkyňa E. J., matka navrhovateľky, vypovedala, že má príjem 616 eur mesačne, od júla 2015 hromadne zamestnávateľ na základe rozhodnutia predstavenstva družstva znižoval všetkým zamestnancom s poukazom na zlé hospodárske výsledky a zlú situáciu v poľnohospodárstve o 5% mzdy. Rodinný dom, ktorý vlastní, nadobudla v roku 1990 kúpou od jej otca. Vozidlo zn. Peugeot 207 kúpila ako nové v roku 2008. Výdavky na bývanie predstavujú - okrem predložených dokladov na vodné-stočné 15 eur mesačne, výťah žumpy 15 eur mesačne, poplatok za odvoz komunálneho odpadu predstavuje 28 eur mesačne, poistenie domu 22 eur ročne a poistenie vozidla (povinné zmluvné poistenie a havarijné poistenie) spolu 309 eur, daň z nehnuteľnosti 22 eur ročne. Navrhovateľka študuje na vysokej škole, potvrdila výdavky uvádzané navrhovateľkou. Svedkyňa medzičasom dedením po svojom otcovi nadobudla podiel v 1/6 na rodinnom dome, dom má hodnotu 35.000 eur. Podľa predložených dokladov výdavky na služby spojené s bývaním predstavujú mesačné platby na elektrinu 100,89 eur, plyn 118 eur, koncesionárske poplatky 4,64 eur, na telefón a internet 27,84 eur a UPC 10,75 eur.
Odporca mal podľa potvrdenia zamestnávateľa (Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a. s.) v roku 2015 príjem v priemere 616,75 eur mesačne, za obdobie od júla do decembra 2014 mu zamestnávateľ vykázal príjem v priemere 648,06 eur. Odporca má ďalší príjem, ktorý vykázal potvrdením od ďalšieho zamestnávateľa za rok 2015 vo výške v priemere cca 50 eur mesačne. Matka navrhovateľky podľa mesačných výplatných listín mala za obdobie od júna 2014 do januára 2016 príjem v priemere 650 eur mesačne. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa
alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (§ 62 ods. 1 až 3, 5 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine)
Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 63 ods. 1 zák. o rodine)
Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (§ 75 ods. 1 zák. o rodine)
Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (§ 76 ods. 1 zák. o rodine)
Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. (§ 77 ods. 1 zák. o rodine)
Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. (§ 78 ods. 1 zák. o rodine)
Podľa § § 4 ods. 1 zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa sústavná príprava dieťaťa na povolanie podľa tohto zákona je štúdium, ktoré sa a) organizuje na strednej škole dennou formou, alebo b) uskutočňuje na vysokej škole dennou formou.
Predmetom konania je posúdenie návrhov oboch účastníkov - zo strany navrhovateľky na zvýšenie výživného a zo strany odporcu na zrušenie výživného. Tu súd v prvom rade posudzoval, či v prípade navrhovateľky trvá sústavná príprava na budúce povolanie.
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie schopné samé sa živiť. Kedy nastane takýto faktický stav, závisí od okolností konkrétneho prípadu. Nestačí preukázanie skutočnosti, že dieťa už je schopné nejakej - hocijakej - zárobkovej činnosti. Zákon uprednostňuje záujem oprávneného, preto v prípade, ak sa dieťa rozhodne pokračovať v ďalšom vzdelávaní, hoci už ukončilo prípravu na konkrétne povolanie, povinnosť rodičov vyživovať dieťa nezaniká. Vyživovacia povinnosť (z uhla pohľadu prípravy dieťaťa na povolanie) končím dosiahnutím 1. najvyššieho stupňa vzdelania v bežnom vzdelávacom procese (prvá ukončená vysoká škola alebo univerzita). Aj v prípade, že dočasne zanikne povinnosť plniť výživné, nakoľko nie sú splnené predpoklady pre jeho existenciu - napríklad dieťa je už schopné samé sa živiť - môže sa, ak dôjde k zmene týchto podmienok, vyživovacia povinnosť obnoviť. (C. H. Beck, Zákon o rodine, komentár, 2011)
Navrhovateľka v školskom roku 2009/2010 začala študovať na vysokej škole (v predchádzajúcom školskom roku ukončila stredoškolské štúdium bez odborného zamerania maturitnou skúškou), keď do ďalšieho (2.) ročníka nenastúpila pre nesplnenie podmienok preukázateľne zo zdravotných dôvodov. Pokračovala v pomaturitnom štúdiu, pričom následne (v školskom roku 2011/2012) ukončila (dvojročné) pomaturitné štúdium a zároveň aj prvý ročník nového štúdia na vysokej škole (rovnakého smeru), v ktorom riadne pokračuje doposiaľ. Súd tak uzavrel, že navrhovateľka riadne štúdiom na vysokej škole pokračuje v sústavnej príprave na svoje budúce povolanie a vyživovacia povinnosť odporcu trvá. Z tohto dôvodu súd návrh odporcu na zrušenie výživného zamietol.
Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov, ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Teda pri určení výživného treba vychádzať zo zásady, že životná úroveň dieťaťa má byť úmerná životnej úrovni rodičov. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na povolanie. Súd sa pri určovaní výšky výživného riadi základnými pravidlami, a to odôvodnenými potrebami oprávnenej osoby a schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinnej osoby. Odôvodnené potreby oprávnenej osoby závisia od veku, zdravotného stavu, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a rozsahu jeho prípravy na budúce povolanie. Výživné pre dieťa nemá slúžiť len na uspokojovanie všetkých jeho najzákladnejších hmotných potrieb (jedlo, bývanie, ošatenie, obuv), ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, prípravu na povolanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby, ...). Za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. Na strane povinného súd skúma faktické príjmy, ale prihliada tiež na to, čo je objektívne možné, aby zarobil (podľa veku, zdravotného stavu, kvalifikácie, odbornosti, situácie na trhu práce, pracovných skúseností), majetkové pomery, tiež počet, druh a výšku ďalších vyživovacích povinností.
Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky bol podaný dôvodne, od poslednej úpravy výživného jednoznačne došlo k podstatnej zmene pomerov, predovšetkým na strane navrhovateľky ako oprávnenej, odporca si neplní svoju vyživovaciu povinnosť v primeranej výške voči navrhovateľke, ktorá sa štúdiom sústavne pripravuje na svoje budúce povolanie a uplatnenie v pracovnom procese. V súčasnosti je bez príjmu, bez majetku a nie je ešte schopná sama sa živiť. Zvýšené (a účelné - dôvodné) výdavky má navrhovateľka v súvislosti s návštevou školy, študuje mimo svojho bydliska, má preukázateľné výdavky spojené, na cestovnom, na školských potrebách, tiež však v súvislosti s vekom a odôvodnenými potrebami (§ 120 ods. 3 O. s. p. - ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.). Tieto skutočnosti odôvodňujú zvýšenie výživného odporcovi, s prihliadnutím na jeho zárobok zodpovedá zvýšenie výživného na 180 eur mesačne, ktorú sumu musí byť odporca schopný na navrhovateľku platiť. Takéto výživné (na výživné možno počítať s 25 až 30% čistého príjmu výživou povinného rodiča, čo v prípade odporcu predstavuje rozsah 154 až 184 eur z príjmu zo zamestnania) a primeraným výživným od matky (tiež viazanej zákonom k vyživovacej povinnosti dieťaťa) umožní uspokojiť odôvodnené potreby navrhovateľky. Vyživovaciu povinnosť otcovi súd zvýšil spätne, a to od podania návrhu, keďže už v tom čase bol dôvod na zvýšenie výživného a bola preukázaná zmena pomerov na strane navrhovateľky.
Odporcovi od podania návrhu do dňa rozhodnutia takto na určenej (zvýšenej) čiastke výživného vznikla povinnosť za mesiac jún (16 dní), mesiace júl 2015 až marec 2016 a mesiac apríl (11 dní) - v sume 30,63 eur/30 dní x 16 dní plus 9x 30,63 eur plus 30,63 eur/30 dní x 11 dní, čo spolu predstavuje 273,29 eur za dané obdobie. Výšku splátky súd určil tak, aby približne do roka bol dlh vyplatený.
Podľa § 160 ods. 1 O. s. p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Podľa ods. 2 ak súd odsúdil na opakujúce sa plnenie v budúcnosti zročných dávok, treba ich plniť, len čo sa podľa rozsudku stanú zročnými.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p., v konaní boli po procesnej stránke úspešní sčasti obaja účastníci, preto žiadnemu z nich trovy k náhrade nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1, 2 O. s. p.). Rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného sú predbežne vykonateľné. (§ 162 ods. 2 O. s. p.) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)