Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

34C/332/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Lýdiou Lučivjanskou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: Ľ. M., nar. XX.X.XXXX, bytom F. Č. Ľ. XXX/X, XXX XX O., zastúpený opatrovníčkou Dagmar Dominikovou, zamestnankyňou Okresného súdu Košice I, v konaní o zaplatenie 566,70 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 147,80 Eur s 8,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy 24,35 Eur odo dňa 19.2.2013 do zaplatenia, s 8,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy 44,15 Eur odo dňa 18.3.2013 do zaplatenia, s 8,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy 45,95 Eur odo dňa 18.4.2013 do zaplatenia, s 8,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 33,35 Eur odo dňa 19.5.2013 do zaplatenia a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 14.5.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť mu sumu 566,70 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 24,35 Eur odo dňa 19.2.2013 do zaplatenia, s 8,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy 44,15 Eur odo dňa 18.3.2013 do zaplatenia, s 8,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy 45,95 Eur odo dňa 18.4.2013 do zaplatenia, s 8,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 33,35 Eur odo dňa 19.5.2013 do zaplatenia, s 8,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 418,90 Eur odo dňa 19.6.2013 do zaplatenia a zaviazal žalovaného k náhrade trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 33,50 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 111,78 Eur.

Žalobca odôvodnil žalobu najmä tými skutočnosťami, že jeho právny predchodca Slovak Telekom, a.s. so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469 uzavrel so žalovaným dňa 19.10.2012 zmluvu č. XXXXXXXXXX. Predmetom zmluvy bolo poskytovanie telekomunikačných služieb v zmysle zákona o elektronických komunikáciách v platnom a účinnom znení. Na základe zmluvy postupca Slovak Telekom, a.s. poskytol žalovanému telekomunikačné služby, špecifikované v zmluve za podmienok stanovených v zmluve a vo všeobecných podmienkach. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu stanovenú v zmluve a cenníku. Postupca vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté telekomunikačné služby v súlade s platnými cenovými podmienkami postupcu. Postupca vystavil žalovanému vyúčtovacie faktúry, pričom mu postúpil nasledovné pohľadávky z faktúr č. XXXXXXXXXX na sumu 24,35 Eur so splatnosťou 18.2.2013, č. XXXXXXXXXX na sumu 44,15 Eur so splatnosťou 17.3.2013, č. XXXXXXXXXX na sumu 45,95 Eur so splatnosťou 17.4.2013, č. XXXXXXXXXX na

sumu 33,35 Eur so splatnosťou 18.5.2013, č. XXXXXXXXXX na sumu 418,90 Eur so splatnosťou dňa 18.6.2013.

Podľa § 115a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.

Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch ( ust. § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku).

Podľa ust. § 115a ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku súhlas účastníkov s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania alebo výslovné vzdanie sa práva na prejednanie veci sa vzťahuje aj na odvolacie konanie. O tejto skutočnosti musia byť účastníci konania poučení.

Vzhľadom k tomu, že nebolo potrebné vo veci nariaďovať pojednávanie, pretože rozhodnutie súdu bez nariadenia pojednávania nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ide o drobný spor, súd v súlade s ust. § 115a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku rozhodol vec bez nariadenia pojednávania dňa 11.4.2016 na základe listinných dôkazov predložených žalobcom, a to oboznámením sa so Zmluvou o poskytovaní verejných služieb zo dňa 19.10.2012, Všeobecnými obchodnými podmienkami spoločnosti Slovak Telekom, a.s., Cenníkom spoločnosti Slovak Telekom, a.s., faktúrou č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX zmluvou o postúpení pohľadávok medzi postupcom Slovak Telekom, a.s., a spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o. zo dňa 20.11.2014, oznámením o postúpení pohľadávky a pokusom o zmier zo dňa 31.3.2015 a výškou úrokových sadzieb Európskej centrálnej banky.

Súd vykonal vo veci dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav.

Žalovaný uzavrel so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., so sídlom Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35763 469 podľa ust. § 44 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších zmien a doplnkov zmluvu o poskytovaní verejných služieb dňa 19.10.2012. Na základe zmluvy o pripojení sa spoločnosť Slovak Telekom, a.s. zaviazala poskytovať žalovanému telekomunikačné služby v dohodnutom rozsahu, a žalovaný ako užívateľ sa zaviazal za poskytované služby platiť cenu podľa platného cenníka právneho predchodcu žalobcu. Neoddeliteľnou súčasťou uvedenej zmluvy boli Všeobecné podmienky poskytovania verejnej telefónnej služby. Právny predchodca žalobcu vyfakturoval žalovanému poskytnuté služby faktúrami v celkovej výške 566,70 Eur, a to faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 4.2.2013 na sumu 24,35 Eur, so splatnosťou dňa 18.2.2013, faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 3.3.2013 na sumu 44,15 Eur, so splatnosťou dňa 17.3.2013, faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 3.4.2013 na sumu 45,95 Eur so splatnosťou dňa 17.4.2013, faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 4.5.2013 na sumu 33,35 Eur so splatnosťou dňa 18.5.2013, faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 4.6.2013 na sumu 418,90 Eur so splatnosťou dňa 18.6.2013. Dňa 20.11.2013 Slovak Telekom, a.s. postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému na žalobcu. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 31.3.2015 právny nástupca EOS KSI Slovensko, s.r.o. oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky spolu s výzvou na jej úhradu do 3.4.2015. Žalovaný na výzvu na dodatočné splnenie svojej povinnosti nereagoval žiadnou, ani čiastočnou úhradou.

V danom prípade ide o zmluvu o pripojení, pričom zmluva o pripojení nie je upravená ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, ale je upravená v osobitných zákonoch. Svojim charakterom ide o zmluvu spotrebiteľskú.

Podľa ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa ust. § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách účinného od 1. 11. 2011, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné

pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách účinného od 1.11. 2011, zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať:

a.) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2, b.) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o 1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní služieb tiesňového volania, 2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s osobitnými predpismi, 3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46, 4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb, 5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby, 6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení, c.) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d.) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby, e.) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby, f.) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami, g.) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb, h.) spôsob urovnávania sporov podľa § 75, i.) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

Podľa ust. § 43 ods. 12 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách účinného od 1.11. 2011, účastník je povinný

a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania, má súd za dostatočne preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu platnej zmluvy o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej právny predchodca Slovak Telekom, a.s. poskytol žalovanej SIM kartu a poskytoval telekomunikačné služby.

Na základe uzatvorenej zmluvy právny predchodca žalobcu dodal žalovanému služby a s poukazom na Všeobecné obchodné podmienky, bola žalovaný povinný platiť cenu za poskytnuté služby. Súd nepodrobil súdnej kontrole cenu služieb, pretože cena bola jasne a zrozumiteľne dohodnutá a z úradnej moci (ex offo) súd nezistil ani iné okolnosti, ktoré by indikovali vadnosť právneho úkonu v časti ceny služieb. Preto súd žalobe v časti zaplatenia ceny za dodané služby vo výške 147,80 Eur vyhovel, nakoľko

žalovaný ako dlžník má povinnosť z platného záväzku zaplatiť cenu služby ( ust. § 494 Občianskeho zákonníka).

Podľa ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Výšku úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch určuje Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to v ustanovení § 3 nariadenia.

Podľa ust. § 10c Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. februára 2013, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Do 31. 1. 2013 bola výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (t. j. deň po dni splatnosti dlžnej sumy).

Je nepochybné, že sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 147,80 Eur, a preto má žalobca nárok aj na úrok z omeškania z tejto sumy. Súd priznal žalobcovi podľa ustanovenia § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s ustanovením § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. tak, ako si ho žalobca uplatňoval.

Po vykonanom dokazovaní však súd žalobu zamietol v časti zaplatenia zmluvnej pokuty vyúčtovanej faktúrou č. XXXXXXXXXX vo výške 418,90 Eur so splatnosťou dňa 18.6.2013 a to z nasledovných dôvodov.

Podľa ust. § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 53 ods. 1,2,4 písm. k) a ods. 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Je nepochybné, že v danom prípade má zmluva o pripojení v spojení so Všeobecnými zmluvnými podmienkami charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ust. § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že právny predchodca žalobcu ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných ( typových, resp. formulárových zmlúv), ktoré sú uzatvárané vo viacerých prípadoch, tieto má vopred pripravené, a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému služby v rámci jeho podnikateľskej činnosti a žalovaná pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej, či inej podnikateľskej činnosti. Žalovaný pritom obsah zmluvy, obchodných podmienok, pred ich podpisom potrebným spôsobom nemohol ovplyvniť. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenia ( ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú zmluvnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Súd ako orgán členského štátu Európskej únie je pri poskytovaní ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj v takej, ktorej súd už skôr judikoval ( ust. § 53a Občianskeho zákonníka).

Ustanovenie § 53a Občianskeho zákonníka je dôsledkom transpozície Smernice rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach spotrebiteľských zmluvách, ktorá v článku 7 ods. 1 ukladá členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: „Členské štátny zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov ?.

S ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov; „ Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa, a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok?. článok 6 ods. 1 Smernice). Ustanovenie článku 6 ods. 1 Smernice sa má považovať za kogentné ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel verejného poriadku ( bod 50 uznesenia súdneho dvora č. C-76/10 vo veci Pohotovosť / Korčkovská), teda pravidiel, na ktorých rešpektovanie musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za každých okolností vyžadovať.

Ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná ( podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, pričom ide o absolútnu neplatnosť). Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav, navyše zákonom explicitne zakázaný, a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu Európskej únie a práva Európskej únie na ochranu práv spotrebiteľa. Zákaz používania vychádzajúci z právoplatného rozsudku súdu sa týka celého textu predmetnej zmluvnej pokuty a zmluvnej podmienky ako celku, a preto nemôže ísť len o čiastočnú neplatnosť zmluvnej pokuty. Súd ako orgán členského štátu Európskej únie je pri poskytovaní ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatnené plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj z takej, ktorú súd už skôr judikoval ( ust. § 53 Občianskeho zákonníka). Plnenie z takejto podmienky navyše vždy zakladá bezdôvodné obohatenie ( ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka z neplatného právneho úkonu). Navyše zmluvnú pokutu uplatňovanú z absolútne neplatného zmluvného dojednania nemožno moderovať, pretože tomu bráni jej neplatnosť. Zníženie zmluvnej pokuty podľa všeobecného ust. § 545a Občianskeho zákonníka sa môže týkať iba platne uzatvorenej zmluvnej pokuty.

Zákaz ďalšieho používania neprijateľnej podmienky v demokratickej spoločnosti by mal byť samozrejmý a rešpektovaný subjektami práva ipso facto. Ak existuje zákonná povinnosť zdržať sa protiprávneho konania ( používania neprijateľnej zmluvnej podmienky) je oprávnené očakávať, že dodávateľ bude

právnu povinnosť rešpektovať a od spotrebiteľov nebude požadovať plnenie s dobrými mravmi, majúce svoje základ neprijateľnej zmluvnej podmienke. Takéto prirodzene anticipované konanie je nielen prejavom rešpektu práva, k hodnotám právneho poriadku a zásadám súkromného práva, ale osobitne prejavom konania v súlade s dobrými mravmi ( ust. § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa) a v súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti ( ust. § 2 písm. u) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení, a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom ( porovnaj rozsudky Mostaza Claro, C 168/05, bod 25, Océano Grupo Editorial SA C ).

Na tomto mieste je potrebné ešte uviesť, že žalobca nepreukázal žiadnym spôsobom uzavretie dohody týkajúcej sa zmluvnej pokuty, o ktorý svoj nárok odvíja. Zmluvné podmienky ohľadom zmluvnej pokuty, ktoré boli vyhlásené za neprijateľné, neboli nikdy v týchto prípadoch individuálne dojednané, čo vyplýva aj z rozhodovacej činnosti súdu, ktorý rieši stovky sporov, kde vystupuje žalobca alebo jeho právny predchodca a uplatňuje si právo na zaplatenej zmluvnej pokuty. Dodatky k zmluvám o pripojenie sa líšia svojim obsahom len v úvodovo spotrebiteľovi, v aktivovaných službách, type mobilného telefónu, v kúpnej cene mobilného telefónu, dobe viazanosti a zmluvnej pokute. Tieto zmluvy sú formulovanými zmluvami, do ktorej sa údaje dopisujú.

Na základe uvedených skutočnosti súd žalobu žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 418,90 Eur aj s požadovanými úrokmi z omeškania zamietol ako nedôvodnú.

Podľa ust. § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa ust. § 151 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Výrok o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným sa opiera o ustanovenie § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

V danom prípade mal žalobca v konaní úspech len čiastočný, pretože súd žalobe vyhovel len v časti o zaplatenia 147,80 Eur ( 26,08 % ), čo je neúspechom žalovaného. V časti o zaplatenie 418,90 Eur ( 73,92 %) však súd žalobu zamietol, čo je úspechom žalovaného. Z uvedeného vyplýva, že v konečnom dôsledku bol v konaní úspešnejší žalovaný, ktorému by patrila náhrada trov konania po odpočítaní jeho neúspechu od úspechu, vo výške 47,84 % z celkových trov konania. Žalovaný si však náhradu trov konania neuplatnil, ani mu žiadne trovy konania nevznikli. Preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. V prevažnej miere neúspešnému žalobcovi náhrada trov konania nepatrí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.

V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

V zmysle § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ust. § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku.)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.