Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_10C-103-2010.pdf
PDF · 98.51 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/103/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Milanom Vaľušom v právnej veci žalobcu: V.. C. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. Č.. XXX proti žalovanému: Rapid life, životná poisťovňa a.s., IČO: 31690904 so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, zast. JUDr. Danielom Blyštanom, advokátom, AK, Rastislava 68, 040 01 Košice o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach zo dňa 29.07.2009 sp.zn. 2C/06/2009.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáha rozhodnutia, ktorým by súd zrušil rozsudok Arbitrážneho súdu Košice sp.zn. 2C/06/2009 zo dňa 29.07.2009, ktorým rozhodcovský súd svojim rozhodnutím určil viacero právnych vzťahov, napriek tomu, že existuje vykonateľné rozhodnutie súdu, predbežné opatrenie podľa ktorého sa má zdržať žalovaný používania niektorých praktík a tiež sú namietané Všeobecné poistné podmienky žalovaného zo dňa 21.05.2007 ako neplatné. Najväčším nedostatkom postupu žalovaného, je rozhodcovská doložka uvedená vrámci neplatných Všeobecných poistných podmienok žalovaného zo dňa 21.05.2007. Ak sú teda neplatné Všeobecné poistné podmienky, neplatná je aj rozhodcovská doložka. Na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, je bez ďalšieho nezákonný aj rozhodcovský rozsudok. Ako dôkaz uviedol, rozsudok Okresného súdu Trenčín sp.zn. 11C/91/2009.
Žalovaný namietal miestnu príslušnosť Okresného súdu vo Vranove n.T.. Otázku miestnej príslušnosti, ktorú namietal žalovaný vyriešil Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 27.10.2010, ktorým určil, že na konanie je príslušný Okresný súd Vranov n.T..
Následne na to, Okresný súd vo Vranove n.T. uznesením zo dňa 01.03.2011 prerušil konanie vedenom na Okresnom súde vo Vranove n.T. pod sp.zn. 10C/103/2010 do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde v Trenčíne pod sp.zn. 11C/91/2009 s tým, že Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 21.10.2011 zmenil uznesenie Okresného súdu vo Vranove n.T., ktorým bolo konanie prerušené s tým, že návrh na prerušenie konania, zamietol.
Žalovaný písomným vyjadrením zo dňa 21.06.2012 prostredníctvom svojho zástupcu namietal neurčitosť a nezrozumiteľnosť žalobného návrhu a opätovne žiadal prerušiť konanie, až do právoplatného skončenia konania pre Ústavným súdom SR pod sp.zn. Rvp/1721/2011. Okresný súd vo Vranove n.T. uznesením zo dňa 09.11.2012 návrh žalovaného na ďalšie prerušenie konania zamietol. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 31.05.2013 potvrdil uznesenie Okresného súdu vo Vranove n.T. zo dňa 09.11.2012, ktorým súd opätovne zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania.
Žalovaný vyjadrením zo dňa 30.07.2015 žiadal návrh zamietnuť z toho dôvodu, že rozhodcovský rozsudok zrušenie ktorého sa žalobca domáha, spĺňa predpoklady, ktoré sú uvedené v zákone č. 335/2014 Z.z. z toho dôvodu, že novelizáciou zákona - exekučného poriadku zákonodarca vložil nový § 243d/ v ktorom je uvedené, že exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 01.01.2015 možno začať len do 3 mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote, nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie, rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania, zaväzovať. Uvedené ustanovenie je platné od 01.01.2015. V dôsledku uvedeného, sú obe strany konania objektívne bez právneho záujmu na výsledku konania. Preto žiada žalobu zamietnuť.
Žalobca na pojednávaní dňa 11.04.2016 uviedol, že trvá na podanej žalobe v celom rozsahu, vo veci už bol vypočutý, predložil súdu vyjadrenia na ktorých trvá a poukázal aj na exekučné konanie vedené pod sp.zn. 12Er/1881/2009.
Žalovaný a zást. žalovaného sa pojednávania nezúčastnili s tým, že ospravedlnili svoju neúčasť a súhlasili s tým, aby súd vykonal pojednávanie v ich neprítomnosti.
Okrem výsluchu žalobcu, súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou na čl. 1-2, rozhodcovským rozsudkom Arbitrážneho súdu Košice sp.zn. 2C/06/2009 na čl. 9-18, kópiou spisu Arbitrážneho súdu Košice sp.zn. 2C/06/2009 na čl. 59, vyjadrením žalovaného vo veci samej zo dňa 21.06.2012 na čl. 129-133, spolu s prílohami na čl. 134-173, obsahom zápisnice o pojednávaní zo dňa 27.06.2012 na čl. 174-177, vyjadrením žalobcu vo veci s prílohami na čl. 156-260, vyjadrením žalovaného zo dňa 30.07.2015 na čl. 289-290, vyjadrením zást. žalovaného zo dňa 04.04.2016 na čl. 297, ako aj celým obsahu spisu Okresného súdu vo Vranove n.T. sp.zn. 12Er/1881/2009.
Z vykonaného dokazovania súd zistil, že Arbitrážny súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 29.07.2009 sp.zn. 2C/06/2009 rozhodol a určil, že zníženie poistného v poistnej zmluve č. 5073400021 podpísané žalovaným dňa 08.07.2007 je platné, určil, že pristúpenie k Všeobecným poistným podmienkam Rapid life životná poisťovňa a.s. 21.05.2007 podpísané žalovaným dňa 08.07.2007 je platné, určil, že právo žalovaného na zrušenie poistenia založeného poistnou zmluvou č. 5073400021 s výplatnou odkupnej hodnoty podľa časti II. Čl. 10 ods. 1, časti XVII. ods. 7f Všeobecných poistných podmienok žalobcu zo dňa 27.05.2007 nie je, určil, že právo žalobcu na administratívny a správny poplatok podľa časti XVI. ods. 7 Všeobecných poistných podmienok žalobcu zo dňa 21.05.2007 a podľa písm. k/ Sadzobníka administratívnych poplatkov žalobcu, je platné, určil, že časť XVII. ods. 7d. Všeobecných poistných podmienok žalobcu zo dňa 21.05.2007 je platný, určil, že časť XVII. ods. 7f. Všeobecných poistných podmienok žalobcu zo dňa 21.05.2007 je platný, určil, že časť XVII. ods. 7h Všeobecných poistných podmienok žalobcu zo dňa 21.05.2007 je platný.
Ako to vyplýva z obsahu spisu Okresného súdu vo Vranove n.T. sp.zn. 12Er/1881/2009, tak v tomto konaní žalovaný požiadal prostredníctvom súdneho exekútora Ing. JUDr. Bohumila Husťáka o vydanie poverenia na výkon exekúcie a to vymoženie trov konania 390 eur + trov exekúcie v súvislosti rozsudkom Arbitrážneho súdu Košice sp.zn. 2C/06/2009 s tým, že Okresný súd vo Vranove n.T. vydal dňa 08.10.2009 poverenie na výkon exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia - rozhodcovského súdu. Okresný súd vo Vranove n.T. súd vyhovel námietkam povinného v plnom rozsahu z dôvodu, že sa vymáha plnenie zo spotrebiteľskej formulárovej zmluvy a rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 25.07.2013 potvrdil uznesenie Okresného súdu vo Vranove n.T. zo dňa 17.07.2012. Najvyšší súd SR odmietol dovolanie žalovaného v konaní 12Er/1881/09 oprávneného, ako oneskorene podané.
Podľa ust. § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
V danom prípade súd dospel k záveru, že žalobca preukázal právny záujem na podanej žalobe, keď sa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu v Košiciach zo dňa 29.07.2009 sp.zn. 2C/06/2009, nakoľko ako to vyplýva z oboznámeného rozhodcovského rozsudku, skutočne Arbitrážny súd Košice v konaní sp.zn. 2C/06/2009 rozhodol a určil platnosť viacerých právnych vzťahov, napriek
tomu, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná so spotrebiteľom / žalobcom / a vylučuje žalobcu, ako spotrebiteľa v možnosti obrátiť sa so svojimi nárokmi na všeobecný súd. V danom prípade medzi účastníkmi konania v prípade platnosti rozhodcovského rozsudku, existuje stav právnej neistoty a je v záujme žalobcu na podaní žaloby o neplatnosť rozhodcovského rozsudku, ktorým rozsudkom by bola vyriešená vec týkajúca sa právneho vzťahu žalobcu a žalovaného, v súvislosti s poistnou zmluvou č. 5073400021.
Podľa ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy č. 5073400021 (08.07.2007) sa za spotrebiteľské zmluvy považovali kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v 8. časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Na uvedený právny vzťah je totiž potrebné aplikovať zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinný od 1.7.2007 a vychádzať pritom z ustanovenia § 3 ods. 3, podľa ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Nepochybne poistná zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ).
Podľa § 53 ods. 4 citovaného zákona neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Ako vyplýva z § 54 ods. 1, ods. 2 zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Ako vyplýva § 1 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účinného v čase vydania rozhodcovského rozsudku v rozhodcovskom konaní možno rozhodovať len spory, ktoré účastníci konania pred súdom môžu skončiť súdnym zmierom.
V zmysle § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.13a)
Podľa § 17 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.
Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol
použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.
Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a z hodnotenia v konaní vykonaných dôkazov je súd toho názoru, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná dôvodne. Žalobca sa žalobným návrhom domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku. Žalobný návrh podal na súde v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný dňa 29.07.2009 a žalobca podal žalobu včas dňa 07.08.2009.
Občiansky zákonník účinný od 1.1.2008 za neprijateľnú podmienku v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) považuje aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Na iné vyhodnotenie takejto neprijateľnej podmienky nie je dôvod ani u zmlúv uzatvorených pred 31.12.2007. Občiansky zákonník účinný do 31.12.2007 len demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky, a teda charakter neprijateľných podmienok mohli mať aj iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v ust. § 53 vždy spájal sankciu neplatnosti. Rozhodcovskú doložku v predmetnej veci si žalobca osobitne nevyjednal, nakoľko táto splývala s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všeobecným obchodným podmienkam a teda aj rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom.
Z vykonaných dôkazov mal súd za jednoznačne preukázané, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná. Individuálnym dojednaním nebolo podpísanie Osobitných zmluvných dojednaní ako súčasti všeobecných podmienok žalovaného a individuálnosť dojednania nevyplýva ani z toho, že v tlačive o záznamoch a potrebách klienta je vopred predformulovaná všeobecná informácia o možnosti riešiť spory v rozhodcovskom konaní. Vzhľadom na uvedené je podľa názoru súdu nesporné, že v rámci rozhodcovského konania boli pri rozhodovaní porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku, konkrétne ustanovenia § 53 ods. 4 - neprihliadnutie rozhodcovského súdu na neprijateľnú zmluvnú podmienku, porušená bola taktiež zásada rovnosti účastníkov (§ 40 ods. 1 písm. g) zákona č. 244/2002 Z. z.), a to už pri výbere rozhodcu. Z uvedených dôvodov súd žalobe na základe ustanovenia § 40 ods. 1 písm. j) zákona č. 244/2002 Z. z. vyhovel a rozhodcovský rozsudok, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, zrušil.
Možno teda prijať záver, že ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah (čo je aj tento prípad) nemôže ísť o individuálne vyjednané zmluvné podmienky.
V predmetnej veci došlo k porušeniu ustanovenia § 40 ods. 1 písm. g), j) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, nakoľko formuláciou rozhodcovskej doložky došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania práve so zreteľom na to, že táto rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná so spotrebiteľom a vylučuje spotrebiteľa z možnosti obrátiť sa so svojimi nárokmi aj na všeobecný súd. Naviac, v zmysle písm. j) citovaného zákona, pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa a to § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka.
Rozhodcovský súd v konaní sp.zn. 2C/06/2009 skutočne rozhodol a určil platnosť viacerých právnych vzťahov napriek tomu, že podľa vykonaného dokazovania išlo o neprijateľné zmluvné podmienky, preto súdu neostávalo nič iné, len zrušiť rozsudok rozhodcovského súdu Arbitrážneho súdu v Košiciach zo dňa 29.07.2009 sp.zn. 2C/06/2009.
O trovách konania rozhodol súd v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého žalobca síce v konaní úspech mal, avšak trovy konania si neuplatnil a žalovaný v konaní nebol úspešný. Preto súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.