Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5T/49/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, samosudkyňou Mgr. Alexandrou Osadskou, v trestnej veci obžalovaného K. L., pre pokračovací zločin daňového podvodu podľa , písmeno a) , na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa 13.09.2022, takto

rozhodol:

Obžalovaný

K. L. R. X. D. E. M. R. , narodený XX.XX.XXXX X. O., trvale bytom M. XXX,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e :

ako konateľ obchodnej spoločnosti B. s.r.o. M., ktorá bola ako daňový subjekt registrovaným mesačným platcom dane s pridanej hodnoty, si v časovom období od mesiaca január 2013 do mesiaca júl 2015, zabezpečil fiktívne daňové doklady v zmysle potvrdení z elektronických registračných pokladní Y.: XXXXXXXXXXXXXXXX R. Y.: XXXXXXXXXXXXXXXX, ktoré boli prevádzkované na čerpacej stanici pohonných hmôt F. na N. ulici XX v O. a ktorými mali byť deklarované nákupy pohonných hmôt Z. plus diesel s tým, že tieto následne zahrnul do účtovníctva obchodnej spoločnosti HE-NI Z. s.r.o. M., ktoré bolo podkladom na podávanie daňových priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jednotlivých kalendárnych mesiacov na Daňový úrad O., pričom fiktívnymi potvrdeniam z elektronických registračných pokladní navýšil nárok na nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty a to konkrétne:

- v daňovom priznaní podanom dňa 22.2.2013 za zdaňovacie obdobie mesiaca január 2013 o peňažnú sumu vo výške 359,54 eur,

- v daňovom priznaní podanom dňa 25.3.2013 za zdaňovacie obdobie mesiaca február 2013 o peňažnú sumu vo výške 5 242,56 eur,

- v daňovom priznaní podanom dňa 24.4.2013 za zdaňovacie obdobie mesiaca marec 2013 o peňažnú sumu vo výške 6 225,43 eur,

- v daňovom priznám podanom dňa 24.5.2013 za zdaňovacie obdobie mesiaca apríl 2013 o peňažnú sumu vo výške 7 552,71 eur,

- v daňovom priznám podanom dňa XX.X.XXXX za zdaňovacie obdobie mesiaca máj XXXX o peňažnú sumu vo výške 5 443,93 eur,

- v daňovom priznaní podanom dňa 25.7.2014 za zdaňovacie obdobie mesiaca jún 2013 o peňažnú sumu vo výške 10 046,23 eur,

- v daňovom priznaní podanom dňa 25.8.2013 za zdaňovacie obdobie mesiaca júl 2013 o peňažnú sumu vo výške 6 924,54 eur,

- v daňovom priznám podanom dňa 25.9.2013 za zdaňovacie obdobie mesiaca august 2013 o peňažnú sumu vo výške 4 583,39 eur,

- v daňovom priznaní podanom dňa 25.10.2013 za zdaňovacie obdobie mesiaca september 2013 o peňažnú sumu vo výške 6 864,87 Eur,

- v daňovom priznaní podanom dňa 25.11.2013 za zdaňovacie obdobie mesiaca október 2013 o peňažnú sumu vo výške 7 807,32 Eur,

- v daňovom priznaní podanom dňa 27.12.2013 za zdaňovacie obdobie mesiaca november 2013 o peňažnú sumu vo výške 8 174,91 Eur,

- v daňovom priznaní podanom dňa 24.1.2014 za zdaňovacie obdobie mesiaca december 2013 o peňažnú sumu vo výške 7 892,60 Eur,

- v daňovom priznám podanom dňa 25.2.2014 za zdaňovacie obdobie mesiaca január 2014 o peňažnú sumu vo výške 6 247,31 Eur,

- v daňovom priznaní podanom dňa 25.3.2014 za zdaňovacie obdobie mesiaca február 2014 o peňažnú sumu vo výške 6 499,26 Eur,

- v daňovom priznaní podanom dňa 25.4.2014 za zdaňovacie obdobie mesiaca marec 2014 o peňažnú sumu vo výške 6 421,08 Eur,

- v daňovom priznaní podanom dňa 25.5.2014 za zdaňovacie obdobie mesiaca apríl 2014 o peňažnú sumu vo výške 7 569,46 Eur,

- v daňovom priznám podanom dňa 25.6.2014 za zdaňovacie obdobie mesiaca máj 2014 o peňažnú sumu vo výške 7 745,34 Eur,

- v daňovom priznaní podanom dňa 25.7.2014 za zdaňovacie obdobie mesiaca jún 2014 o peňažnú sumu vo výške 8 120,88 Eur,

- v daňovom priznaní podanom dňa 25.8.2014 a dňa 24.9.2014 za zdaňovacie obdobie mesiaca júl 2014 o peňažnú sumu vo výške 5 997,71 Eur,

- v daňovom priznaní podanom dňa 24.9.2014 za zdaňovacie obdobie mesiaca august 2014 o peňažnú sumu vo výške 7 453,83 Eur,

- v daňovom priznaní podanom dňa 27.10.2014 za zdaňovacie obdobie mesiaca september 2014 o peňažnú sumu vo výške 4 708,84 Eur,

- v daňovom priznaní podanom dňa 25.11.2014 za zdaňovacie obdobie mesiaca október 2014, o peňažnú sumu vo výške 6 788,19 Eur,

- v daňovom priznaní podanom dňa 23.12.2014 za zdaňovacie obdobie mesiaca november 2014 o peňažnú sumu vo výške 12 019,32 Eur,

- v daňovom priznaní podanom dňa 26.1.2015 za zdaňovacie obdobie mesiaca december 2014 o peňažnú sumu vo výške 8 540,06 Eur,

- v daňovom priznaní podanom dňa 24.2.2015 za zdaňovacie obdobie mesiaca január 2015 o peňažnú sumu vo výške 11 167,43 Eur,

- v daňovom priznaní podanom dňa 23.3.2015 za zdaňovacie obdobie mesiaca február 2015 o peňažnú sumu vo výške 10 458,- Eur,

- v daňovom priznaní podanom dňa 22.4.2015 za zdaňovacie obdobie mesiaca marec 2015 o peňažnú sumu vo výške 12 229,54 Eur,

- v daňovom priznaní podanom dňa 22.5.2015 za zdaňovacie obdobie mesiaca apríl 2015 o peňažnú sumu vo výške 11 408,98 Eur,

- v daňovom priznám podanom dňa 25.6.2015 za zdaňovacie obdobie mesiaca máj 2015 o peňažnú sumu vo výške 9 594,61 Eur,

- v daňovom priznaní podanom dňa 27.7.2015 za zdaňovacie obdobie mesiaca jún 2015 o sumu 8 243,42 Eur,

čím si neoprávnene uplatnil nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty v celkovej výške 228 331,29 Eur,

t e d a :

neoprávnene vo veľkom rozsahu uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech,

t ý m s p á c h a l :

pokračovací zločin daňového podvodu podľa , písmeno a) .

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa , zistiac poľahčujúce okolnosti podľa písmeno j), písmeno l), písmeno n) , nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa , postupom podľa , za požitia , písmeno d) trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa , za podmienok uvedených v , súd výkon uloženého trestu podmienečne odkladá a zároveň ukladá probačný dohľad nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe.

Podľa súd ustanovuje skúšobnú dobu na 5 (päť) rokov.

Podľa písmeno h) povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

Podľa , prikazuje obžalovanému preukazovať v pravidelných trojmesačných intervaloch probačnému a mediačnému úradníkovi zdroje svojich príjmov a obživy.

Podľa trest prepadnutia majetku.

Podľa , , trest zákazu činnosti vykonávať funkciu štatutárneho zástupcu alebo člena štatutárneho orgánu v akejkoľvek obchodnej spoločnosti, člena dozorného orgánu, vedúceho organizačnej zložky podniku, vedúceho podniku zahraničnej osoby, vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby alebo prokuristu na 6 (šesť) rokov.

odôvodnenie:

Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nitra pod č. , podanej na Okresný súd Nitra (ďalej len „súd“) dňa 07.06.2021, prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému K. L. (ďalej len „obžalovaný“).

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 13.09.2022 urobil vyhlásenie v zmysle písmeno b) , že je vinný zo spáchania skutkov, ktoré sú mu kladené za vinu vo vyššie označenej obžalobe. Keďže na všetky otázky súdu, položené mu, po poučení o neodvolateľnosti prijatého vyhlásenia o vine a v tomto rozsahu aj o nenapadnuteľnosti takéhoto vyhlásenia o vine odvolaním ani dovolaním, okrem dovolania podľa písmeno c) , podľa ustanovenia písmeno c), , , a odpovedal obžalovaný kladne, po súhlasnom stanovisku prokurátora, súd jeho vyhlásenie prijal a rozhodol, že dokazovanie, v rozsahu priznania spáchania skutkov, sa na hlavnom pojednávaní nevykoná. Súd tak rozhodol z dôvodu, že vyhlásenie obžalovaného o vine bolo v zhode s dokazovaním vykonaným v prípravnom konaní a tiež z dôvodu, že konaním obžalovaného boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty pokračovacieho zločinu daňového podvodu podľa , písmeno a) . Súd vyhodnotil, že týmto postupom bolo dostatočne preukázané, že skutky úmyselne spáchal obžalovaný spôsobom uvedeným v skutkovej vete obžaloby, v dôsledku čoho boli tieto skutky aj správne právne kvalifikované a následne súd vykonal dokazovanie iba čo sa týka výroku o treste a o škode.

Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie aj prečítaním k veci relevantných listinných dôkazov, najmä správami, lustráciami ohľadne osoby obžalovaného a lustráciami ohľadne majetkových pomerov obžalovaného.

Z výpisu z D. registra spoločnosti B. s.r.o. a I. s.r.o. vyplynulo, že obžalovaný pôsobil v spoločnosti B. s.r.o. ako konateľ a jediný spoločník od jej vzniku XX.XX.XXXX až do jej zániku v dôsledku zlúčenia dňa XX.XX.XXXX, pričom jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť X. s.r.o. a v spoločnosti I. s.r.o. je konateľom od XX.XX.XXXX.

Zo správy F. poisťovne vyplynulo, že spoločnosť B.S s.r.o. bola registrovaná v F. poisťovni od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX ako zamestnávateľ.

Z majetkového profilu obžalovaného a z jeho vyhodnotenia vyplynulo, že obžalovaný nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti na území F. republiky, je vlastníkom motocykla - skútra a osobného motorového vozidla - X., ktoré sú blokované exekútorom. Lustrácia v Živnostenskom registri F. republiky k osobe obžalovaného zo dňa 13.03.2020 bola negatívna. Z previerky v bankách a v stavebných sporiteľniach súd zistil, že obžalovaný má vedený účet v OTP banka, a.s., na ktorom bol ku dňu 11.11.2020 stav 7.393,04 eur, ktorý je zablokovaný exekútormi. Na účte vedenom v Tatra banka, a.s. bol ku dňu 07.12.2020 evidovaný stav 761,23 eur. Na účte vedenom v Z. banka, a.s., ktorého majiteľom je spoločnosť X. s.r.o., bola vydaná karta na meno obžalovaného, na ktorej bol ku dňu 07.12.2020 evidovaný stav mínus 32,56 eur kvôli exekúciám. Účet vedený vo VÚB banka, a.s. bol založený dňa 31.12.2001 a zrušený bol dňa 26.11.2019. Obžalovaný má uzatvorené starobné dôchodkové sporenie vedené vo VÚB Generali dôchodková správcovská spoločnosť, pričom hodnota osobného dôchodkového účtu ku dňu 09.11.2020 predstavovala sumu 6.900,64 eur. Obžalovaný má uzatvorené aj životné poistenie v Kooperativa poisťovňa, a.s., ktorého odkupná hodnota k 02.11.2020 predstavovala sumu 565,89,- eur. V sociálnej poisťovni obžalovaný nemá nedoplatky. Obžalovaný k majetkovému profilu uviedol, že exekúcie má kvôli nedoplatkom vo VšZP, asi v výške 1 500,-eur, ktoré v krátkej dobe plánoval zaplatiť a kvôli dlhu voči spoločnosti C.

Z odpisu registra trestov, z lustrácie v databáze súdov a lustrácie T. prokuratúry F. republiky súd zistil, že obžalovaný bol doposiaľ jedenkrát súdne trestaný a okrem predmetného trestného stíhania nie je proti nemu vedené žiadne iné trestné stíhanie. Obžalovaný bol Okresným súdom Z. v I. republike odsúdený za prečin ublíženia na zdraví z nedbanlivosti a bol mu uložený peňažný trest 30.000 Kč, ktorý zaplatil dňa 19.02.2021 a trest odňatia slobody tri mesiace, ktorý bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu jeden rok do 24.06.2021, pričom dňa 17.08.2021 sa obžalovaný osvedčil (podľa vyjadrenia obžalovaného išlo o dopravnú nehodu). Súd mal ďalej preukázané, že obžalovanému bolo dňa 12.11.2020 vznesené obvinenie pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa písmeno a) , pričom trestné stíhanie bolo dňa 04.12.2020 zastavené, pretože trestnosť činu zanikla.

Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra F. republiky a z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov súd zistil, že obžalovaný bol za obdobie od 01.01.2010 do 13.06.2022 24x priestupkovo prejednávaný, pričom s výnimkou jedného priestupku proti majetku, ktorého sa dopustil poškodením pištole na tankovanie, sa dopúšťal priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Obžalovaný ospravedlňoval páchanie priestupkov na úseku dopravy tým, že na kamióne aktívne jazdí približne od roku 2000 a mesačne najazdí od 12-14 tisíc kilometrov. Obžalovaný ku svojím osobným pomerom vypovedal, že jej rozvedený, že má tri deti, pričom vyživovaciu povinnosť má už len voči jednému dieťaťu, ktoré je zverené svojej matke. Tiež uviedol, že v súčasnosti pracuje ako vodič kamiónu na základe pracovnej zmluvy pre Frost Cargo, s.r.o.

P. úvahách o druhu trestu a jeho výmere postupoval súd v zmysle ustanovení až odsek 4, , pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného a možnosť jeho nápravy.

V súvislosti s rozhodovaním o treste u obžalovaného súd poukázal na základné pravidlá dôležité pri ukladaní trestu. Medzi ne v prvom rade patrí ustanovenie zakotvujúce účel trestu, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu . Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa teda uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých členov spoločnosti, robí z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (retribúcia). V treste je teda obsiahnuté aj spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne, ako aj etické.

Osobu obžalovaného treba hodnotiť vždy vo všetkých súvislostiach. V rámci hodnotenia osoby obžalovaného nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy. Zásada proporcionálnosti trestu znamená, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Z hľadiska dosiahnutia účelu trestu je princíp proporcionality založený hlavne na vhodnosti, resp. dodatočne dôležitom cieli a rozumnej väzbe medzi aplikovanou právnou normou a cieľom, na zisťovaní kritéria nevyhnutnosti, potrebnosti či použitia najmenej drastických - šetrnejších prostriedkov, a na proporcionalite (úmernosti) v užšom zmysle slova. Netreba zabúdať na to, že v treste, ako najvýznamnejšom prostriedku štátneho donútenia, nemôže absentovať zásada humanizmu, v zmysle ktorej treba dodržať princíp úmernosti represie, aby táto zrejme neprekročila mieru, nevyhnutnú pre splnenie účelu trestu, pretože účel trestu neplní ani príliš mierny trest, ale ani príliš tvrdý trest (nález Ústavného súdu SR, sp. zn. , z 28.11.2012). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka obžalovaného.

Súd aplikujúc skôr rozvedené právne úvahy pri ukladaní trestu a jeho výmery prihliadol priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ich pomer, pričom zistil, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný za úmyselný trestný čin, a že bol priestupkovo prejednávaný len za priestupky na úseku cestnej premávky, s výnimkou jedného priestupku proti majetku (len v súvislosti s prácou vodiča). Súd preto prihliadol na okolnosť uvedenú v § 36 písmeno j), že pred spáchaním tohto trestného činu viedol riadny život (spáchané priestupky nezaložili dôvod na nepriznanie tejto okolnosti, lebo išlo o úplne odlišný druh protiprávnej činnosti a tieto nemali žiadny súvis s prejednávanou vecou). Z ďalších poľahčujúcich

okolností uvedených v súd u obžalovaného zistil okolnosť, že sa obžalovaný priznal k spáchaniu skutkov (písmeno l), pričom priznanie urobil prostredníctvom vyhlásenia o vine podľa písmeno b) na hlavnom pojednávaní. Súd obžalovanému tiež priznal okolnosť uvedenú v podľa písmena n) , pretože obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti súdu. V danom prípade obžalovaný totiž vyhlásením o vine a odpovedaním na otázky podľa aj písmeno h) umožnil prevziať výsledky rozsiahleho dokazovania z prípravného konania bez toho, aby tieto museli byť konfrontované s výsledkami dokazovania na hlavnom pojednávaní, ktoré by bolo nielen časovo náročné, ale aj obsiahle vzhľadom na rozsah spisového materiálu ako aj komplikovanosť tejto finančnej kauzy (bolo vypočutých 21 svedkov, ktorých prokurátor v konaní pred súdom aj vypočuť, vyhodnocovanie rozsiahlych analytických listov daňového subjektu, daňových priznaní za žalované obdobia, teda od februára 2013 do júla 2015 a najmenej 2500 pokladničných dokladov), čím obžalovaný súdu výrazne pomohol v urýchlenom rozhodnutí. Z priťažujúcich okolností uvedených v súd u obžalovaného nezistil žiadnu okolnosť. Pre prevládajúci pomer poľahčujúcich okolností súd znížil o jednu tretinu hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby z 12 rokov na desať rokov a štyri mesiace podľa postupom podľa .

Súd do úvah o výmere a druhu trestu poňal nielen vyššie uvádzané, ale aj samotnú osobu obžalovaného, možnosť jeho nápravy, priznanie obžalovaného a oľutovanie skutku a dospel tak k presvedčeniu, že najmä absolútna absencia priťažujúcich okolností a doba medzi konaním obžalovaného a vyhlásením konečného rozhodnutia boli spôsobilé odôvodniť použitie a oprávňovali súd, aby obžalovanému mimoriadne znížil trest pod dolnú hranicu zákonnej trestnej sadzby podľa písmeno d) . Bolo nesporné, že v danom prípade doba medzi konaním obžalovaného a vyhlásením konečného rozhodnutia mala bezprostredný vplyv aj na účel trestu, ktorý má byť uložením trestu dosiahnutý. So zväčšujúcim časovým odstupom od spáchania trestného činu sa oslabuje jednak prvok individuálny, rovnako však aj generálna prevencia. Ak doba od spáchania trestného činu nedosahuje zákonnú premlčaciu dobu, prichádza do úvahy len jej premietnutie do miernejšieho trestu využitím . Aplikujúc túto zásadu na posudzovaný prípad bolo zrejmé, že trestné stíhanie obžalovaného bolo začaté dňa 26.2.2016, a to za skutky spáchané v období od februára 2013 do júla 2015; obvinenie voči obžalovanému bolo vznesené až 29.5.2020, teda takmer po piatich rokoch od dokonania skutku. Súd preto aj na základe vyššie vysvetleného pristúpil k uplatneniu zmierňovacieho inštitútu podľa a a uložil obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody na tri roky so skúšobnou dobou na päť rokov so súčasným nariadením probačného dohľadu nad správaním obžalovaného. Súd nepovažoval za potrebné na dosiahnutie individuálnej prevencie uložiť obžalovanému trest nepodmienečný (dolná hranica je určená na sedem rokov), pretože takýto trest by bol nielen pre obžalovaného neprimerane prísny, neúmerný k spáchanému trestnému činu, „tvrdý“ a prekročil by mieru nevyhnutnú pre splnenie účelu trestu; nepodmienečný trest odňatia slobody by nezohľadňoval ani dĺžku konania a ani osobné pomery obžalovaného, ktorého, podľa doterajšieho spôsobu života, nemohol súd hodnotiť ako kriminálne závadovú osobu. Od trestného činu, zo spáchania ktorého bol obžalovaný uznaný za vinného, uplynulo viac ako sedem rokov, počas ktorých obžalovaný žil riadnym spôsobom života, čo malo tiež výrazný vplyv na miernejší prístup súdu pri ukladaní trestu, pričom obžalovaný sám nezaložil dôvod, na základe ktorého by sa právoplatné skončenie trestného stíhania odďaľovalo. Uloženou výmerou podmienečného trestu a uložením povinnosti podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu a preukazovať v pravidelných trojmesačných intervaloch probačnému a mediačnému úradníkovi zdroje svojich príjmov a obživy spolu s obligatórnym uložením prísneho trestu prepadnutia majetku a trestu zákazu činnosti súd na šesť rokov, vzhľadom na rozsah a kombináciu uložených sankcií, sledoval posilnenie účelu podmienečného trestu s probačným dohľadom, ktorý považoval za postačujúci a uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody vzhliadol za drastické.

Súd znova podčiarkol, že v danom prípade boli splnené všetky materiálne zákonné podmienky pre aplikáciu ustanovenia , teda pre aplikáciu generálnej klauzuly mimoriadneho zníženia trestu, ktorými sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu, a to vrátane možnosti nápravy páchateľa. Pomery páchateľa sa týkajú jeho osobnostného hodnotenia. Ide teda o okolnosti, ktoré charakterizujú osobu páchateľa ako objekt trestu, a tiež o okolnosti, pre ktoré je rovnaký trest pre rôznych páchateľov rôzne citeľný.

Pri ustálenej súdnej praxi za pomery páchateľa odôvodňujúce postup podľa ustanovenia možno považovať taktiež viac významných poľahčujúcich okolností pri nedostatku priťažujúcich okolností, teda v danom prípade tri poľahčujúce okolnosti, a to bez zistenia akejkoľvek priťažujúcej okolnosti. Osobitne súd považoval za nevyhnutné znova poukázať na to, že obžalovaný pred spáchaním trestného činu viedol bezúhonný život a že svojím priznaním napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti súdu. Aj na základe uvedeného súd vyhodnotil, že u obžalovaného aj trest kratšieho trvania bude z hľadiska proporcionality ukladania trestov dostatočný pre dosiahnutie účelu trestu vyplývajúceho z ustanovenia , teda bude dostatočný tak na jeho nápravu ako aj na odradenie iných od páchania takejto trestnej činnosti, čím v konečnom dôsledku dôjde k zabezpečeniu tzv. konečného účelu trestu spočívajúceho v ochrane spoločnosti pred páchaním trestnej činnosti. Súd mal za to, že v danej veci možno aplikovať aj stanovisko Najvyššieho súdu F. republiky č. Tpj 55/2016, podľa ktorého súd, po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine, má možnosť k nemu pristúpiť aj pri kvalifikovanej skutkovej podstate, na báze analógie k mimoriadnemu zníženiu trestu za rovnakých podmienok, ako pri schválení dohody o vine a treste. V danom prípade súd preto nepovažoval uloženie prísnejšieho trestu za úmerné, za humánne a za nevyhnutné na splnenie účelu trestu v zmysle . Súd preto pri aplikácii zmierňovacieho ustanovenia v danom prípade považoval za vhodné zmierniť tvrdosť zákona.

Súd pri ukladaní trestu zistil, že v danom prípade boli splnené aj všetky podmienky a predpoklady na uloženie aj vedľajšieho trestu, a to trestu zákazu činnosti vykonávať funkciu štatutárneho zástupcu alebo člena štatutárneho orgánu v akejkoľvek obchodnej spoločnosti, člena dozorného orgánu, vedúceho organizačnej zložky podniku, vedúceho podniku zahraničnej osoby, vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby alebo prokuristu obžalovanému na dobu šesť rokov, pretože obžalovaný sa dopustil zločinu daňového podvodu ako konateľ obchodnej spoločnosti tým, že si fiktívnymi potvrdeniami z elektronických registračných pokladní navyšoval nárok na nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty. Súd v zmysle uložil trest zákazu činnosti v hornej polovici sadzby podľa na šesť rokov, nakoľko pri uznaní viny za zločin daňového podvodu podľa alebo odsek 3 , je povinnosťou súdu uložiť trest zákazu činnosti v hornej polovici trestnej sadzby uvedenej v (jeden až 10 rokov).

Ako vyplýva z doposiaľ uvedeného, objektívne boli splnené všetky zákonné podmienky pre uloženie trestu prepadnutia majetku podľa ustanovenia , podľa ktorého tento trest súd uloží obligatórne aj pri trestnom čine daňového podvodu podľa alebo odsek 3 , ak páchateľ nadobudol majetok aspoň v značnom rozsahu trestnou činnosťou alebo z príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti.

O náhrade škode súd v konaní nerozhodoval, pretože poškodený Daňový úrad Bratislava si nárok na náhradu škody neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.