Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12C-96-2012.pdf
PDF · 163.86 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/96/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci navrhovateľa: C. J., nar. XX.X. XXXX, trvale bytom V., O. XXX/X, zastúpený JUDr. Ivanou Magdolenovou Joríkovou, advokátkou so sídlom v Partizánskom, Hrnčírikova 1/B proti odporkyni: S. J., nar. XX.X. XXXX, bytom V., D. XXX/X, zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Edit Balážiková s.r.o., so sídlom v Partizánskom, Jesenského 231/5 o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
Z vecí tvoriacich bezpodielové spoluvlastníctvo navrhovateľa, C. J. a odporkyne, S. J. sa prikazuje:
A. Podľa Dohody účastníkov o ich čiastočnom vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva zo dňa 8.3. 2013:
1. do výlučného vlastníctva navrhovateľa, C. J.:
- hnuteľné veci: počítač s tlačiarňou, rádio vežu, 3 ks malých komod, 2 ks detských postelí, vybavenie z detskej izby - buk, kuchynský stôl so stoličkami , umývačku riadu, rádio zn. Philips, nočnú lampu zelenú, kameru zn. SONY, náradie z garáže (ponk, zverák s príslušenstvom, 2 ks skrine plechové s obsahom, dosky z garáže a práčovne, sadrokartón, hliníková konštrukcia na sadrokartón), kúpeľňové skrinky, veci v hodnote 535 eur;
2. do výlučného vlastníctva odporkyne, S. J.:
- hnuteľné veci: sedacia súprava 3+2+1, televízor zn. SONY, televízor zn. OVP/OTF, práčka zn. Electrolux, manželská posteľ, komoda veľká, vybavenie detskej izby - orech, rádio zn. Roadstar, nočná lampa z obývačky, domáce kino, video zn. FUNAI a fotoaparát, veci v hodnote 520 eur;
B. do výlučného vlastníctva odporkyne nehnuteľnosti:
- pozemok parcely registra C, parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX vedenom T. úradom v P., D. katastra G., pre katastrálne územie V., okres G., obec V., ktorý bol geometrickým plánom č. XXX/XX zo dňa XX.X. XXXX, vypracovaným súkromnou zememeračskou kanceláriou N., L.. D. XX, G., rozdelený na pozemok parcely registra C, parc. č. XXXX/ X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX a pozemok registra C, parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2;
- rodinný dom súp. č. XXX/X, postavený na pozemku parcely registra C, parc. č. XXXX/X (podľa geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXX/XX novovytvorený pozemok, parc. č. XXXX/X) v katastrálnom území V..
C. do výlučného vlastníctva navrhovateľa zostatok peňazí na bežnom účte navrhovateľa č. XXXXXXXXX/XXXX ku dňu XX.X. XXXX vo výške XXX,XX eur. D. do výlučného vlastníctva odporkyne zostatok peňazí na bežnom účte odporkyne č. XXXXXXXXXX/ XXXX ku dňu XX.X. XXXX vo výške X.XXX,XX eur.
Odporkyňa je povinná zaplatiť na vyrovnanie podielov navrhovateľovi sumu 30.107,70 eur, do troch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Navrhovateľka i odporca sú povinní, každý zvlášť, zaplatiť na účet Okresného súdu Prievidza náhradu trov konania štátu vo výške 46,33 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Účastníci sú povinní, každý zvlášť, zaplatiť na účet Okresného súdu Prievidza súdny poplatok za vyporiadanie ich bezpodielového spoluvlastníctva vo výške 925,75 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajší súd dňa 14.6. 2012 sa navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva, ktoré za trvania manželstva s odporkyňou nadobudol. Podľa tvrdenia navrhovateľa, za trvania manželstva spoločne s odporkyňou nadobudli rodinný dom a pozemok zapísaný na LV č. XXXX pre k. ú. V. a hnuteľné veci uvedené v návrhu. Nehnuteľnosti boli na základe znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného znalcom W.. G. C. ohodnotené sumou XX.XXX eur. Y. veci majú podľa neho zostatkovú hodnotu X.XXX eur. G. navrhovateľa do bezpodielového spoluvlastníctva (ďalej len „J.“) účastníkov patria tiež peňažné prostriedky vložené na účtoch v peňažných ústavoch. V čase zániku BSM bola na účte navrhovateľa suma 250 eur a na účte odporkyne suma 1.100 eur. Vzhľadom k tomu, že sa z rodinného domu odsťahoval a v súčasnosti nehnuteľnosti a všetky hnuteľné veci užíva odporkyňa, navrhol, aby nehnuteľnosti a všetky hnuteľné veci súd prikázal do výlučného vlastníctva odporkyne, pričom odporkyňa vyplatí navrhovateľovi sumu 44.075 eur na vyrovnanie podielov. Mal záujem sa na vyporiadaní BSM s odporkyňou dohodnúť, pričom odporkyňa súhlasila s tým, aby nehnuteľnosti patriace do BSM pripadli do jej výlučného vlastníctva, s tým, že ona navrhovateľovi vyplatí jemu prislúchajúci podiel, avšak žiadala pri výške tohto podielu zohľadniť financie (sumu 19.284 eur), ktoré podľa tvrdenia odporkyne na vybudovanie nehnuteľnosti vynaložili jej rodičia a tieto darovali výlučne jej, s čím nesúhlasil. Taktiež odporkyňa dala vyhotoviť znalecký posudok, na základe ktorého všeobecná hodnota nehnuteľnosti rodinného domu bola stanovená na sumu 54.300 eur, s ktorou navrhovateľ nesúhlasil, pretože nezodpovedala trhovej cene nehnuteľnosti.
Odporkyňa vo svojom prvom, písomnom vyjadrení k meritu veci zo dňa 21.9. 2012 prostredníctvom svojho právneho zástupcu s návrhom navrhovateľa, aby všetky veci nadobudnuté účastníkmi za trvania ich manželstva nadobudla do výlučného vlastníctva ona, pričom navrhovateľovi bude povinná zaplatiť na vyrovnanie podielu sumu 44.075 eur, nesúhlasila. Bola ochotná s navrhovateľom dohodnúť sa na rozsahu a na zostatkových hodnotách hnuteľných vecí a na tom, ktorému z účastníkov v rámci vyporiadania tie ktoré veci pripadnú do výlučného vlastníctva. Súhlasila s tým, aby nehnuteľnosti pripadli do jej výlučného vlastníctva, nesúhlasila však so všeobecnou hodnotou nehnuteľností tak, ako táto bola zistená v znaleckom posudku č. 37/2011 vypracovaným Ing. G. C. na objednávku navrhovateľa v októbri 2011 (84.000 eur), ale žiadala, aby súd vychádzal z všeobecnej hodnoty nehnuteľností zistenej znaleckým posudkom č. XX/XXXX vypracovaným W.. C. P. v júni 2011, ktorý nehnuteľnosti ocenil na sumu 54.300 eur. Súčasne žiadala, aby pri vyporiadaní BSM účastníkov súd zohľadnil výšku finančných darov rodičov odporkyne, ktoré boli použité v plnej výške na vykonanie investícií do rodinného domu a boli darmi len v prospech odporkyne a ich hodnota predstavovala celkom sumu 22.007,42 eur. Predložila súdu výpis z účtu odporkyne ku dňu 25.2. 2011, kde predstavuje zostatok sumu 1.353,94 eur a dala do pozornosti súdu, že uvedené prostriedky slúžili k úhrade nákladov spojených s vedením spoločnej domácnosti, v ktorej navrhovateľ žil do dňa 1.8. 2012, pričom však neprispieval ani len na základné náklady spojené s užívaním rodinného domu.
Dokazovaním vykonaným na pojednávaní, vypočutím účastníkov, svedkov E. E., S. E., C. J., R. J., G. B., S. X. st., G. J., S. X. ml., I. J., G. C., I. D., I. J., K. C., E. E., Q. T., I. J., I. D., P. D., znalca W.. C. Y., oboznámením sa s LV č. XXXX pre k. ú. V., rozsudkom M. súdu G. č. k. 16C/211/2010-23 zo dňa 21.2. 2011, čestnými prehláseniami (č. l. 5, 56 až 72, 73, 235 až 253, 281 až 287), potvrdením Slovenskej sporiteľne, a.s. z 6.9. 2012 a 17.1. 2013, písomnými vyjadreniami účastníkov, Zoznamom výdavkov na
stavbu rodinného domu (č. l. 55), Dohodou o čiastočnom vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 8.3. 2013, prehlásením rodičov odporkyne (č. l. 86), potvrdeniami o zamestnaní a príjme navrhovateľa a odporkyne od septembra 1993 až do rozvodu manželstva účastníkov (č. l. 101 až 174, 227 až 231, 234, 267, 270 až 275), výpisom z Obchodného registra na spoločnosť VSD, spol. s r.o. (č. l. 289), potvrdením účelovej výpovede zmluvy o stavebnom sporení zo dňa 17.5. 1999 (č. l. 181), faktúrami a pokladničnými dokladmi k zoznamu výdavkov vynaložených na stavbu rodinného domu (179 až 226), čestným prehlásením spoločnosti VSD, spol. s r.o. so sídlom v Čereňanoch zo dňa 18.12. 2011 (č. l. 268), písomným znaleckým posudkom č. 86/2014, vypracovaným Ing. Miroslavom Huliakom, znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie oceňovanie nehnuteľností, písomným stanoviskom znalca Ing. Huliaka (č. l. 374), písomným doplnením znaleckého posudku doručené súdu 10.7. 2015 (č. l. 406), písomnými znaleckými posudkami vypracovanými na žiadosť účastníkov č. 72/2011 (W.. P.) a č. 37/2011 (Ing. Magdolen) a ďalšími dôkazmi, tvoriacimi obsah spisu, mal súd zistený tento skutkový stav veci:
Manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. k. 16C/211/2010-23 zo dňa 21.2. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.2. 2011. Z manželstva účastníkov pochádzajú dve deti, pričom obe deti v rozvodovom konaní boli na čas po rozvode manželstva zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Aj po rozvode manželstva žili obaja účastníci v rodinnom dome, ktorý patrí do masy BSM a v auguste 2012 sa navrhovateľ odsťahoval. V dome zostala bývať odporkyňa aj so spoločnými deťmi účastníkov.
Za trvania manželstva účastníkov ich BSM zrušené nebolo (§ 148 ods. 2 a § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka) a účastníci si dohodou ani nerozšírili, resp. nezúžili obsah ich BSM (§ 143a ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Zánikom manželstva účastníkov zaniklo aj ich bezpodielové spoluvlastníctvo v zmysle ustanovenia § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka a pretože k vyporiadaniu BSM medzi účastníkmi dohodou nedošlo, súd na návrh konal o vyporiadaní BSM v zmysle § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
Pri vyporiadaní BSM nebol súd viazaný návrhmi účastníkov, ktoré veci patria alebo nepatria do BSM a z úradnej povinnosti zisťoval celú masu zaniknutého BSM. Svoje dokazovanie súd zameral predovšetkým na zistenie vecí, ktoré patria do BSM, ďalej na ocenenie tejto masy a v konečnom štádiu na jeho vyporiadanie.
Pri zisťovaní rozsahu zaniknutého BSM súd vychádzal z ust. § 143 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou veci získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
Z obsahu spisu je zrejmé, že účastníci v priebehu konania, dňa 8.3. 2013, uzavreli Dohodu o čiastočnom vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, podľa ktorej ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva účastníkov patrili do BSM tieto hnuteľné veci: počítač s tlačiarňou, rádio veža, 3 ks malých komod, 2 ks detských postelí, vybavenie z detskej izby - buk, kuchynský stôl so stoličkami , umývačka riadu, rádio zn. Philips, nočná lampa zelená, kamera zn. SONY, náradie z garáže (ponk, zverák s príslušenstvom, 2 ks skrine plechové s obsahom, dosky z garáže a práčovne, sadrokartón, hliníková konštrukcia na sadrokartón), kúpeľňové skrinky, sedacia súprava 3+2+1, televízor zn. SONY, televízor zn. OVP/OTF, práčka zn. Electrolux, manželská posteľ, komoda veľká, vybavenie detskej izby
- orech, rádio zn. Roadstar, nočná lampa z obývačky, domáce kino, video zn. FUNAI a fotoaparát.
Podľa dohody účastníkov, do výlučného vlastníctva navrhovateľa pripadnú tieto hnuteľné veci: počítač s tlačiarňou, rádio veža, 3 ks malých komod, 2 ks detských postelí, vybavenie z detskej izby - buk, kuchynský stôl so stoličkami , umývačka riadu, rádio zn. Philips, nočná lampa zelená, kamera zn. SONY, náradie z garáže (ponk, zverák s príslušenstvom, 2 ks skrine plechové s obsahom, dosky z garáže a práčovne, sadrokartón, hliníková konštrukcia na sadrokartón), kúpeľňové skrinky.
Podľa dohody účastníkov, do výlučného vlastníctva odporkyne pripadnú tieto hnuteľné veci: sedacia súprava 3+2+1, televízor zn. SONY, televízor zn. OVP/OTF, práčka zn. Electrolux, manželská posteľ, komoda veľká, vybavenie detskej izby - orech, rádio zn. Roadstar, nočná lampa z obývačky, domáce kino, video zn. FUNAI a fotoaparát.
Na pojednávaní pred súdom sa účastníci dohodli aj na tom, že hnuteľné veci, ktoré pripadnú do výlučného vlastníctva navrhovateľa majú zostatkovú hodnotu 535 eur a že hnuteľné veci, ktoré pripadnú do výlučného vlastníctva odporkyne majú zostatkovú hodnotu 520 eur.
Vychádzajúc z právneho názoru Krajského súdu v Trenčíne v uznesení č. k. 19Co/635/2013-265 zo dňa 17.10. 2013, ktorým bol tunajší súd viazaný, „....význam dispozičnej zásady právo disponovať žalobným návrhom v prípade, o ktorý v súdenej veci ide, sa za právneho stavu, keď účastníci v začatom súdnom konaní uzatvorili dohodu o čiastočnom vyporiadaní BSM, prejaví nie zastavením konania, ale tým, že sa „vyporiadanou“ časťou BSM súd v ďalšom konaní zaoberať nebude, dohoda však bude obsiahnutá vo výrokovej časti rozhodnutia, ako aj v jeho odôvodnení, pretože sa týka komplexného vyporiadania BSM....“,súd pojal Dohodu účastníkov o ich čiastočnom vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva zo dňa 8.3. 2013, doplnenú dňa 21.3. 2016 na pojednávaní pred súdom o zostatkové hodnoty hnuteľných vecí, do výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Potvrdeniami vystavenými Slovenskou sporiteľňou, a.s., predloženými do spisu účastníkmi, mal súd zistené, že ku dňu právoplatne skončeného rozvodového konania účastníkov bol na bežnom účte navrhovateľa č. 374023557/0900 zostatok vo výške 223,55 eur a na bežnom účte odporkyne č. 0066481740/0900 zostatok vo výške 1.353,94 eur. Odporkyňa v súvislosti s peňažnými prostriedkami na jej účte ku dňu právoplatne rozvedeného manželstva vo výške 1.353,94 eur uviedla, že tieto prostriedky boli použité k úhrade nákladov spojených s vedením spoločnej domácnosti, v ktorej navrhovateľ žil do 1.8. 2012, pričom on sám neprispel ani len na základné náklady spojené s užívaním rodinného domu, preto si uvedenú sumu voči nemu započítava v plnej výške na tieto výdaje: inkaso mesačne 104,22 eur, digi televízia 9,63 eur mesačne, plyn 15 eur mesačne a poistka na dom 40 eur. Zostatky finančných prostriedkov na vyššie uvedených účtoch neboli súčasťou dohody účastníkov o ich čiastočnom vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (vyplýva to jednoznačne z druhého odseku bodu III. Dohody zo dňa 8.3. 2013 a takisto z písomných vyjadrení účastníkov a z ich ústnych prednesoch na pojednávaniach - viď aj vyjadrenie právnej zástupkyne odporkyne na pojednávaní dňa 21.3. 2016). Vyššie uvedené účty po rozvode manželstva účastníkov zrušené neboli a preto súd prikázal zostatky na týchto účtoch ku dňu právoplatne skončeného konania o rozvod manželstva do výlučného vlastníctva toho účastníka, ktorému účet patril. Pokiaľ odporkyňa v konaní tvrdila, že finančné prostriedky na jej účte slúžili k úhrade nákladov spojených s vedením spoločnej domácnosti, v ktorej navrhovateľ žil aj po rozvode manželstva do dňa 1.8. 2012, pričom však neprispieval ani len na základné náklady spojené s užívaním rodinného domu, z dôvodu ktorého žiadala, aby pri vyporiadaní BSM súd na stav jej bežného účtu ku dňu právoplatného rozvodu jej manželstva neprihliadal, tieto svoje tvrdenia v konaní nijako nepreukázala (ani prípadné predloženie dokladov o úhrade platieb odporkyňou nedokazuje, že predmetné platby boli realizované z jej prostriedkov, z ktorých peňažných prostriedkov boli tieto platby realizované a ani akým spôsobom - napr. prevodom z účtu na účet). Navyše, podľa právneho názoru súdu, keďže predmetom vyporiadania BSM účastníkov boli v zmysle ust. § 143 Občianskeho zákonníka iba veci, ktoré účastníci nadobudli za trvania manželstva, podstatný pre rozhodovanie súdu v predmetnej veci bol stav peňazí na účtoch účastníkov ku dňu, keď ich manželstvo bolo právoplatne rozvedené.
Okrem vyššie uvedených vecí do BSM účastníkov patria aj nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva V., špecifikované vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, ktoré žiadala prikázať do svojho výlučného vlastníctva odporkyňa, ktorá v rodinnom dome spolu aj s deťmi účastníkov zostala po rozvode manželstva bývať. Odporca súhlasil s prikázaním nehnuteľností do výlučného vlastníctva odporkyne, na poslednom pojednávaní vo veci však navrhol v rámci vyporiadania BSM tieto nehnuteľnosti predať a výťažok predaja rozdeliť medzi účastníkov rovným dielom. Odporkyňa s takýmto návrhom nesúhlasila. Úplne rozdielne stanovisko zaujali účastníci aj k všeobecnej hodnote nehnuteľností, pričom každý z nich vychádzal zo znaleckého posudku, ktorý si dal sám vypracovať. Podľa znaleckého posudku č. 72/2011 vypracovanom znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností, Ing. Miloslavom Terlandom, vypracovaným dňa 8.6. 2011, na žiadosť odporkyne, všeobecná hodnota nehnuteľností predstavuje sumu 54.300 eur. Podľa znaleckého posudku č. 37/2011 vypracovanom znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad hodnoty
nehnuteľností, Ing. Pavlom Magdolenom, vypracovaným dňa 27.11. 2011, na žiadosť navrhovateľa, všeobecná hodnota nehnuteľností predstavuje sumu 84.000 eur. Odporkyňa navyše pri určení všeobecnej hodnoty nehnuteľností žiadala prihliadať na aj na výšku finančných darov rodičov odporkyni, ktoré boli použité v plnej výške na vykonanie investícií do rodinného domu a boli darmi len v prospech odporkyne a ich hodnota predstavovala celkom sumu 22.007,42 eur.
Z dôvodu dvoch diametrálne rozdielnych znaleckých posudkov k zisteniu všeobecnej hodnoty vyporiadavaných nehnuteľností a skutočnosti, že sa účastníci na všeobecnej hodnote nehnuteľností nevedeli zhodnúť, nariadil súd uznesením č. k. 12C/92/2012-327 vo veci znalecké dokazovanie na zistenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností.
Súdom ustanovený znalec z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, Ing. Miroslav Huliak, vo svojom písomnom znaleckom posudku č. 86/2014, doručeného súdu dňa 1.12. 2014 uviedol, že reálne rozdelenie nehnuteľností na dve časti vzhľadom na dispozičné riešenie je s primeranými finančnými nákladmi a primeraným technickým riešením nemožné. Rozdiely v meraní dĺžok a plôch uvádzaných v znaleckých posudkoch predložených do spisu účastníkmi, môžu byť spôsobené nepriamym meraním (napr. podzemné prvky), alebo spôsobom merania a podobne. V posudku č. 72/2011 nie je uvažovaná studňa a v jeho posudku je započítaná aj záhonová obruba. Východiskové hodnoty 152.809 eur v posudku č. 37/2011, 147.855 eur v posudku č. 72/2011 a 149.303 eur v jeho posudku zodpovedajú rozmerom, počtu a technickému riešeniu prvkov nehnuteľností so zohľadnením dokončenosti jednotlivých prvkov pri tvorbe rozpočtového ukazovateľa v podlažiach (alebo bodoch pri príslušenstve), zistených u znalcov. Hodnoty sú podobné, pričom rozdiel je hlavne v odhade dokončenosti, resp. nedokončenosti jednotlivých prvkov. Technické hodnoty 136.118 eur v posudku č. 37/2011 a 133.346 eur v posudku č. 72/2011 sú tiež podobné a zohľadňujú u oboch posudkov rovnaký lineárny spôsob výpočtu opotrebovania nehnuteľnosti od r. 2001 do ocenenia v r. 2011. V jeho posudku je tiež použitý lineárny spôsob výpočtu opotrebenia nehnuteľnosti od r. 2001, avšak až do ocenenia v r.2014. Toto zodpovedá technickej hodnote 128.372 eur (opotrebenie nehnuteľnosti je teda približne o 3 % väčšie oproti posudkom č. 37/2011 a č. 72/2011, pri predpokladanej životnosti napríklad hlavnej zložky, t. j. rodinného domu 100 rokov je opotrebenie 1 % za rok). Rozdiel je v hodnote priemerného koeficientu polohovej diferenciácie, resp. predajnosti 0,385 v posudku č. 37/2011 a 0,30 v posudkoch č. 72/2011 a v jeho posudku. Odporúčané hodnoty priemerného koeficientu polohovej diferenciácie pre ostatné obce (napr. obec V.) podľa metodiky ÚSI Žilina sú v intervale 0,2 až 0,3 (obytné budovy), pričom tieto hodnoty sú len orientačné a stanovenie priemerného koeficientu polohovej diferenciácie resp. predajnosti je na individuálnom prístupe a zodpovednosti znalca. V prípadoch, ak ide o samostatnú obec, ktorá tvorí obytnú časť mesta, alebo oblasť so zvýšeným záujmom o kúpu nehnuteľností, je možné Kpd zvýšiť o max. hodnotu 0,15 oproti pôvodnému koeficientu prislúchajúcemu pôvodnému zaradeniu. V jeho posudku a v posudku č. 72/2011 bola použitá horná hodnota odporúčaného a orientačného intervalu 0,2 až 0,3. Znalec v posudku č. 37/2011 použil hodnotu 0,385, vyššiu oproti hodnote použitej v jeho posudku a znalcom v posudku č. 72/2011. Pri výpočte koeficientu polohovej diferenciácie v bodoch s najväčšou váhou uvádza znalec v posudku č. 37/2011 v č. 6 - typ nehnuteľnosti triedu I. - veľmi priaznivý. V jeho posudku a v posudku č. 72/2011 je v č. 6 trieda III. - priemerný. V bode č. 19 vyjadruje znalec svoj názor na teoretickú predajnosť nehnuteľnosti v čase ocenenia. Znalec v posudku č. 72/2011 zvažuje triedu 3 - priemerná. V bode 3.1.1.1 jeho posudku a v posudku č. 37/2011 je trieda ll. - dobrá nehnuteľnosť. Pri výpočte hodnoty pozemku v koeficiente prevyšujúcich faktorov (kz) znalec v posudku č. 37/2011 použil hodnotu 3,0 a zohľadňuje zvýšený záujem o kúpu oproti východiskovej hodnote 3,32 eur za m2 z dôvodu tvaru pozemku, výmery pozemku, druhu možnej zástavby a sadových úprav. Znalec v posudku č. 72/2011 v koeficiente prevyšujúcich faktorov 1,8 zohľadnil stav na trhu s pozemkami v lokalite a v čase a vyšší záujem o kúpu oproti východiskovej hodnote 3,32 eur za m2. V tomto posudku je kz vo výške 2,8 a zohľadňuje zvýšený záujem o kúpu oproti východiskovej hodnote 3,32 eur za m2 v mieste a čase ocenenia. Znalec určil všeobecnú hodnotu stavby na 55.328,43 eur a všeobecnú hodnotu pozemku na sumu 3.225,60 eur. Všeobecnú hodnotu nehnuteľností po zaokrúhlení určil znalec na sumu 58.600 eur.
K výhrade odporkyne k znaleckému posudku v časti ocenenia pozemku parc. č.. a síce, že ustálenie ceny znalcom nezohľadňuje skutočnosť, že na predmetný pozemok je možný prístup len cez pozemky nepatriace do vlastníctva účastníkov konania, z dôvodu ktorého by hodnota pozemku mala byť znížená o 45 % a nie o 25 %, ako ustálil znalec, znalec vo svojom písomnom stanovisku k veci (č. l. 374) uviedol, že vlastníci pozemku parc. č. XXXX/X pre k.ú. V. majú umožnený prístup na tento pozemok cez
priliehajúci západný súkromný pozemok. Na základe šírky priliehajúceho pozemku a šírky prístupového úseku zodpovedá využívaná prístupová plocha k predmetnému pozemku ploche približne XXX m2. Vlastník tohto pozemku je na celej ploche obmedzený (nie je možné žiadne vlastné využitie pre účely pestovania rastlín, stavby, dopravy ap.). V prípade napr. jednorazovej odplaty pri zriadení vecného bremena v prospech vlastníka stavby spočívajúceho v práve cesty cez priľahlý pozemok a pri 100 % obmedzení vlastníka na tejto ploche, zodpovedá táto plnej výške odhadnutej hodnoty pozemku. Keďže hodnoty 1 m2 susedných stavebných pozemkov možno považovať za porovnateľné a pri pomere plôch poskytnutého (využívaného) pozemku a pozemku parc. č. XXXX/X . (XXX/XXX) 0.238, resp. 23.8 % (po zaokrúhlení podľa metodiky 25 %), je v posudku použité zníženie odhadovanej hodnoty pozemku parc. č. XXXX/X vo výške 25 %.
Z dôvodov výhrad navrhovateľa k písomne vypracovanému posudku (podanie doručené súdu 3.6. 2015), keď navrhovateľ namietal správnosť znalcom použitého koeficientu polohovej diferenciácie, priemerného koeficientu predajnosti, skutočnosť, že znalec pri stanovení všeobecnej hodnoty nehnuteľností vychádzal v rozpore s uznesením súdu zo stavu nehnuteľnosti ku dňu vypracovania posudku a nie k stavu nehnuteľnosti v čase právoplatného rozhodnutia o rozvode manželstva účastníkov, keď znalec dôsledne nezisťoval, či nehnuteľnosť - stavba je reálne deliteľná alebo nie, predvolal súd znalca na pojednávanie súdu.
Znalec pri svojom výsluchu na pojednávaní pred súdom zotrval na záveroch svojho písomne podaného znaleckého posudku s tým, že naozaj v rozpore s uznesením tunajšieho súdu určil všeobecnú hodnotu nehnuteľností vychádzajúc zo stavu nehnuteľností v čase podania posudku a nie v čase právoplatne rozvedeného manželstva účastníkov.
Z vyššie uvedených dôvodov vypracoval znalec písomné Doplnenie znaleckého posudku, ktoré súdu doručil dňa 10.7. 2015 a ktorým určil všeobecnú hodnotu nehnuteľností k ich stavu ku dňu 25.2. 2011 na sumu 59.100 eur (po zaokrúhlení).
Všeobecnú hodnotu nehnuteľností určenú znalcom po doplnení znaleckého dokazovania určenú znalcom vo výške 59.100 eur účastníci nenamietali, naopak, z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 21.3. 2016 vyplýva, že sa s touto hodnotou nehnuteľností stotožnili. Súd preto vychádzal pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov zo všeobecnej hodnoty nehnuteľností vo výške 59.100 eur.
Z vyššie vykonaného dokazovania mal súd teda zistené, že do masy BSM patria 1. nehnuteľnosti špecifikované vo výrokovej časti tohto rozhodnutia v hodnote 59.100 eur, o ktoré mala záujem len odporkyňa, ktorá žiadala prikázať nehnuteľnosti do jej výlučného vlastníctva; 2. hnuteľné veci špecifikované vo výrokovej časti tohto rozhodnutia o vyporiadaní ktorých účastníci uzavreli dohodu o čiastočnom vyporiadaní ich BSM, podľa ktorej do výlučného vlastníctva navrhovateľa pripadnú veci uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia v zostatkovej cene 535 eur a podľa ktorej do výlučného vlastníctva odporkyne pripadnú veci uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia v zostatkovej cene 520 eur. Do masy BSM je treba takisto zahrnúť zostatky na bežných účtoch účastníkov v Slovenskej sporiteľni, a.s., ku dňu právoplatného rozvodu manželstva, t. j. ku dňu 25.2. 2011, ku ktorému dňu mal navrhovateľ na svojom účte sumu 223,50 eur a odporkyňa na svojom účte sumu 1.353,94 eur.
Celková masa BSM pozostáva z vyššie uvedených nehnuteľností, hnuteľných vecí a zostatkov na účtoch účastníkov ku dňu právoplatne rozvedeného manželstva v celkovej sume 61.732,49 eur.
Odporkyňa v priebehu konania žiadala, aby pri vyporiadaní BSM súd zohľadnil výšku finančných darov rodičov odporkyne, ktoré boli použité v plnej výške na vykonanie investícií do rodinného domu vo vlastníctve účastníkov a boli darmi len v prospech odporkyne a ich hodnota predstavovala celkom sumu 22.007,42 eur. Na zistenie pravdivosti vyššie uvedených tvrdení odporkyne bolo potrebné v ďalšom priebehu konania vykonať dokazovanie.
Odporkyňa tvrdila, že rodičia jej peniaze dávali do ruky pritom jej vždy povedali, na kúpu čoho má tieto peniaze použiť. Rodičia navrhovateľa pol roka pred ich svadbou vydávali dcéru, ktorej kúpili dom, takže im finančne nemohli pomôcť.
Podľa vyjadrenia navrhovateľa, tvrdenia odporkyne o daroch jej rodičov len pre odporkyňu na vykonanie investícií do rodinného domu, ktorý stavali, pravdivé nie sú. V tejto súvislosti poukázal na to, že rodičia odporkyne odporkyni aj jemu spoločne darovali pozemok, na ktorom niekedy v lete 1995 začali stavať rodinný dom. Nepoprel, že rodičia odporkyne jemu aj odporkyni v súvislosti s touto stavbou, za účelom kúpy materiálu poskytli sumu asi 100.000 Sk, resp. 110.000 Sk. Práce na dome sa realizovali svojpomocne, zakúpenie rôzneho materiáli na stavbu domu financovali nielen rodičia odporkyne, ale aj jeho rodičia. Poukázal tiež na to, že od roku 1994 žili 6 rokov u jeho rodičov, ktorí im všetko financovali, vrátane nákladov na bývanie, stravu a stavbu domu. Poprel tiež, že by s odporkyňou pred rozvodom manželstva mali nejakú hotovosť. Takisto poprel, že by rodičia odporkyne odporkyni darovali sumu 22.007,42 eur. V tejto súvislosti tiež poukázal na to, že odporkyňa pôvodne, v rámci mimosúdneho rokovania tvrdila, že dar od jej rodičov predstavoval sumu 19.284 eur, ktorú sumu už v tom čase navrhovateľ popieral, pričom v súdnom konaní už odporkyňa uvádzala sumu o skoro 3.000 eur vyššiu. V čase manželstva účastníkov konania rodičia navrhovateľa ako aj rodičia odporkyne darovali vždy finančné prostriedky alebo iné majetkové hodnoty obidvom účastníkom konania a nikdy nie len výlučne jednému. Toto tvrdenie možno oprieť tiež o list vlastníctva č. XXXX pre k.ú. V. (č. l. XXX), z ktorého vyplýva, že rodičia odporkyne darovali pozemok obidvom účastníkom konania a to 3 mesiace predtým, ako začali stavať rodinný dom. Analogicky možno teda tvrdiť, že ak rodičia odporkyne darovali obom účastníkom konania pozemok, darovali im tiež finančné prostriedky na výstavbu rodinného domu. Poukázal tiež na to, že na faktúrach a dodacích listoch, ktoré sa týkajú stavby rodinného domu, je len jeho meno.
Odporkyňa predložila súdu Zoznam výdavkov na stavbu rodinného domu (č. l. 55) a takisto viacero čestných prehlásení z júna 2011, z obsahu ktorých mal otec odporkyne, E. E. viacerým fyzickým osobám z dôvodu výkonu rôznych prác na dome zaplatiť rôznu sumu peňazí (č. l. 57 až 72) a takisto Čestné prehlásenie neexistujúceho subjektu - VSD, spol. s r.o. (spoločnosť VSD, spol. s r.o. bola z Obchodného registra vymazaná dňom 29.11. 2002), podľa ktorého E. E. si dal v tejto spoločnosti v roku 1999 vyrobiť tam uvedené plastové výrobky v sume 82.046 Sk, sumu ktorú vyplatil osobne v hotovosti.
E. E., otec odporkyne, ako svedok na pojednávaní tvrdil, že dcére daroval pozemok a stavbu vo vlastníctve účastníkov, ktorá sa stavala svojpomocne financoval on sám. Navrhovateľ od začiatku vedel, že peniaze daruje len svojej dcére. Vždy dal peniaze za určitým účelom v súvislosti so stavbou svojej dcére do rúk. S navrhovateľom o peniazoch nikdy nehovoril. Nikdy mu teda nehovoril ani to, na aký účel sú určené. Stavbu financoval postupne, pričom v období od roku 1995 do roku 2000 mohol svojej dcére prispieť finančne sumou 550.000 Sk. V rozpore s predchádzajúcim svojím tvrdením uviedol, že pozemok, na ktorom sa dom staval je zapísaný na oboch účastníkov z dôvodu, že to žiadal navrhovateľ s tým, že ak by pozemok neprepísal aj na navrhovateľa, tento by odmietol na dome pracovať.
Z prehlásenia rodičov odporkyne (č. l. 86) vyplýva, že počas výstavby rodinného domu vo vlastníctve účastníkov darovali svojej dcére peňažné prostriedky vo výške minimálne 628.082,39 Sk (20.848 eur), ktoré boli vynaložené na úhradu materiálu použitého na výstavbu rodinného domu a úhradu prác stavebným robotníkom.
Skutočnosť, že navrhovateľ mal pred uzavretím manželstva a aj počas manželstva pravidelný mesačný príjem preukázal písomnosťami založenými v spise na č. l. 101 až 174, 227, 229, 230, 234, 267 a 270 až 275.
K Zoznamu výdavkov vynaložených na stavbu rodinného domu predložila odporkyňa do spisu faktúry, dodacie listy a pokladničné doklady (č. l. 179 až 226), pričom na faktúrach a dodacích listoch je uvedené meno navrhovateľa.
Za trvania manželstva, v roku 1999 bola na účet odporkyni poukázaná zo stavebného sporenia suma 61.203,40 sk (č. l. 181).
Z čestných prehlásení z č. l. 235 až 253 a 281 až 287 mal súd zistené, vyplýva, že konkrétne fyzické osoby tam uvedené v období rokov 1995 až 2004 vykonávali pomocné práce na rodinnom dome účastníkov, niektoré z nich vzhľadom na priateľský vzťah s p. J. bez nároku na odmenu, resp. niektorým z nich za vykonané práce bola vyplatená p. Borkom konkrétna suma peňazí.
Odporkyňa do spisu predložila tiež čestné prehlásenie podpísané I. T., že p. E. E. mu v roku 1995 vyplatil sumu 7.000 Sk na úhradu nákladov za predaj materiálu a to tesárske práce - šalovanie pri výstavbe v tom čase rozostavaného rodinného domu vo vlastníctve účastníkov.
K vyššie uvedenému čestnému vyhláseniu na pojednávaní dňa 21.3. 2016 navrhovateľ predložil súdu vyjadrenie I. T., že toto čestné prehlásenie podpísal ale nebolo vypísané a suma tam uvedená sa nezakladá na pravde. Bolo mu vyplatených 500 Sk (nie 7.000 Sk), pričom sa nepamätá, kto mu túto sumu vyplácal. O výkon prác ho však požiadal G..
Odporkyňa do spisu predložila tiež čestné prehlásenie podpísané X. G., že p. E. E. mu v roku 1998 vyplatil sumu 10.000 Sk na úhradu nákladov za predaj materiálu a to na omietacie práce vo vnútri pri výstavbe v tom čase rozostavaného rodinného domu vo vlastníctve účastníkov.
K vyššie uvedenému čestnému vyhláseniu na pojednávaní dňa 21.3. 2016 navrhovateľ predložil súdu vyjadrenie X. G., že takéto čestné prehlásenie nepodpísal, podpisoval len čistý papier.
Svedkyňa S. matka odporkyne, na pojednávaní pred súdom uviedla, že dom účastníci postavili z finančných prostriedkov, ktoré dali dcére. Jej manžel takto dcére dal 600.000 Sk a ona sama asi 300.000 Sk. Pozemok tiež darovali dcére. Kupoval sa materiál na stavbu, platili sa robotníci, strava, pitie ap. Doklady na zakúpenie materiálu na stavbu domu mala k dispozícii odporkyňa. Spolu s manželom vždy dala peniaze dcére a konkrétny materiál na stavbu kupoval navrhovateľ. Ako vlastník pozemku, na ktorom sa rodinný dom postavil je uvedený aj navrhovateľ z dôvodu, že inak by účastníci rodinný dom nestavali.
Svedkovia G. B., S. X. st., G. J., S. X. ml., I. J., G. C., I. D., I. J., K. C., na pojednávaní zhodne uviedli, že za vykonanie rôznych prác na predmetnom dome im zaplatil otec odporkyne konkrétnu sumu peňazí. Čestné prehlásenie bolo robené po vykonaných prácach na základe toho, že ich oslovil otec odporkyne, po tom, čo od svedkov zisťoval aké práce na dome robili a akú sumu im mal otec odporkyne zaplatiť. Svedkovia sa nevedeli vyjadriť komu vyplácané peniaze patrili a niektorí ani k tomu, či v čestnom prehlásení uvedená suma im v skutočnosti aj bola vyplatená (X. st., X. ml.). Niektorí svedkovia si čestné prehlásenie, ktoré podpísali ani neprečítali (svedok G. J.). D. J. dokonca tvrdil, že sumu 21.0000 Sk uvedenú v čestnom prehlásení mu vyplácal navrhovateľ. Svedok I. J. zas tvrdil, že nejakú malú sumu mu vyplatila aj stará mama navrhovateľa (30 Sk).
Ďalší svedkovia, E. E., Q. T., I. J. zas na pojednávaní tvrdili, že za vykonanie rôznych prác na predmetnom dome im zaplatil navrhovateľ resp. jeho otec konkrétnu sumu peňazí. Čestné prehlásenie bolo vyhotovené po vykonaní v ňom uvedených prác na základe toho, že ich oslovil navrhovateľ. Peniaze svedkom vyplácal otec navrhovateľa.
Svedok I. D., bývalý konateľ spoločnosti VSD spol. s r.o. potvrdil, že čestné prehlásenie zo dňa 18.12. 2011 vyhotovil aj podpísal on, na okolnosti vystavenia tohto prehlásenia sa však nepamätal. Nevedel sa vyjadriť ani k tomu, či spoločnosť výrobky uvedené v prehlásení vyrobila. Nevedel vysvetliť ani to, že v čase vystavenia prehlásenia vyššie uvedená spoločnosť už z obchodného registra bola vymazaná
- neexistovala.
Svedok C. J., otec navrhovateľa, na pojednávaní pred súdom uviedol, že takisto on s manželkou sa zúčastňoval konkrétnych prác na rodinnom dome, takisto on prispel na kúpu rôzneho materiálu, takisto on alebo jeho syn zaplatili peniaze konkrétnym ľudom, ktorý na dome práce vykonávali. Synovi takisto s manželkou poskytli peniaze zo stavebného sporenia. Zabezpečil takisto materiál na výrobu plastových okien a tieto s ďalšími zamestnancami firmy v ktorej pracoval pre účastníkov zhotovil po pracovnom čase. Všetko robil pre oboch účastníkov a tak to bolo aj zo strany rodičov odporkyne.
Svedkyňa R. na pojednávaní pred súdom uviedla, že po uzavretí manželstva účastníkov odporkyňa chodila do školy a navrhovateľ, jej syn na náhradnú civilnú službu. Účastníci bývali v jej rodinnom dome, v ktorom im dve z troch izieb dali k dispozícii. Pretože v tom čase boli účastníci bez príjmu, všetky náklady na domácnosť financovala ona s manželom. Počas trvania manželstva darovali účastníkom aj peniaze v hotovosti - na kúpu auta 20.000 Sk na ústredné kúrenie v ich dome 30.000 Sk. Na stavbu domu ona i jej manžel zabezpečovali rôzny materiál, takisto zabezpečili na stavbe rôzne osoby, niektorým z nich aj
zaplatili, niektorí pracovali na stavbe zadarmo, resp. za stravu. Potvrdila, že jej manžel vo firme, v ktorej pracoval s ďalšími ľuďmi kompletizoval okná do rodinného domu účastníkov.
Svedok P. D. na pojednávaní tvrdil, že sa zúčastnil na zatepľovaní rodinného domu účastníkov. Potvrdil, že otcovi odporkyne vypísal čestné prehlásenie, že prevzal od neho peniaze vo výške 70.000 Sk. Súčasne však na pojednávaní spochybnil, aká suma mu v skutočnosti zaplatená bola a takisto aj to, od koho ju prevzal, teda či od niekoho z účastníkov, alebo od otca navrhovateľa alebo odporkyne.
Skutočnosť, že zatepľovacie práce na rodinnom dome účastníkov realizoval P. D. vyvracala právna zástupkyňa navrhovateľa predložením čestných prehlásení E. E. a S. C. (č. l. 282 a 287), s tým, že týmto dvom osobám otec navrhovateľa zaplatil sumu 45.000 Sk, ktorú si títo dvaja rozdelili.
Z čestných prehlásení I. C., I. T., K. D., K. V. a C. K. mal súd zistené, že na výrobe plastových okien rodinného domu účastníkov sa podieľali, za čo im zo strany otca navrhovateľa bola poskytnutá odmena.
Z výpovede svedka K. V. mal súd zistené, že niekedy v r. 1996 až 1997 vyrobili pre navrhovateľa plastové okná v spoločnosti VSD, spol. s r.o... Okná sa tam po dohode otca navrhovateľa s p. D., konateľom spoločnosti vyrobili po pracovnej dobe, pričom otec navrhovateľa mu za práce zaplatil 2.500 Sk.
Svedkyňa Ing. R. D. na pojednávaní pred súdom potvrdila, že čestné prehlásenie zo dňa 18.12. 2011 podpísala za spoločnosť VSD, spol. s r.o. ona, vychádzajúc z cenovej ponuky, keď nemala z dôvodu likvidácie spoločnosti k dispozícii už žiadne účtovné doklady. Potvrdila, že o vydanie predmetného potvrdenia ju požiadal otec odporkyne, pričom výrobky uvedené v potvrdení sa aj v ich firme vyrobili a za tieto zaplatil sumu 82.046 Sk otec odporkyne.
Odporkyňa na poslednom pojednávaní vo veci navrhla, aby nehnuteľnosti boli prikázané do jej výlučného vlastníctva, pretože v dome aj so svojou dcérou býva a nemá z neho kam odísť, s tým, že titulom vyporiadania BSM by navrhovateľovi zaplatila sumu 22 000 eur s tým, že vyššie uvedenú sumu by uhradila do 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Znalec ocenil nehnuteľnosť na sumu 59 100 eur, celkové investície zo strany jej rodičov predstavujú sumu 22 007,42 eur, rozdiel je 37 092,58 eur, polovica z toho 18 546,29 eur, s tým, že pokiaľ ide o investície do nehnuteľností zo strany jej rodičov, z časti by z týchto investícií zľavila a je teda titulom vyporiadania BSM ochotná navrhovateľovi zaplatiť sumu 22 000 eur. Hnuteľné veci ako konštatoval súd, si účastníci vyriešili v zmysle dohody. Tvrdila, že zostatok na účte odporkyne bol spotrebovaný na úhradu nákladov spojených s užívaním spoločnej nehnuteľnosti, pretože navrhovateľ žil v predmetnej nehnuteľnosti aj po rozvode manželstva do 1.8.2012, a podľa jej názoru tento zostatok na účte by nemal byť predmetom vyporiadania BSM účastníkov. Jej otec robil v zahraničí od roku 1990, z tadiaľ išli všetky peniaze na stavbu domu. Na faktúrach je uvedené meno navrhovateľa z dôvodu, že by bola hanba, keby na týchto dokladoch bolo jej meno.
Navrhovateľ na poslednom pojednávaní pred súdom navrhol predaj nehnuteľností s odôvodnením, že obaja účastníci už v dome nebývajú, v dome zostala bývať len ich staršia dcéra. K zoznamu výdavkov, ktoré do spisu doložila odporkyňa uviedol, že sú tam duplikáty, napr. pri položke biela tehla komínová je suma 676,50 Sk pod číslom 33 v zozname a tá istá biela tehla je aj pod číslom 48 Zoznamu. Je tam aj položka - výhrevné teleso na bojler, ktoré bolo kúpené v roku 1996, nasťahovali sa do domu v roku 2000, najprv kúpili bojler a potom plastové okná. Ďalej je tam pozinkovaný plech pod položkou 62 na sumu 34 491 Sk, pričom svedok G. vypovedal a predložil príjmový doklad na sumu 19 200 Sk (č. l. 313), pričom ide asi o ten istý plech, len s tým, že v uvedených písomnostiach je dátumový rozdiel 2 rokov. Pokiaľ odporkyňa má záujem sa s ním nejakým spôsobom dohodnúť, nemá výhrady voči tomu, aby súd vyriešil celú situáciu tak, aby nehnuteľnosť pripadla do výlučného vlastníctva odporkyne a táto by mu z titulu vyporiadania BSM zaplatila sumu 29 500 eur. On o predmetnú nehnuteľnosť nemá záujem. V zahraničí pracoval 14 mesiacov a to od polovice októbra 1996 do polovice decembra roku 1997. Pracoval tam na čierno, bez akýchkoľvek dokladov. Mesačne zarábal sumu 36 000 Sk, teda 12 000 šilingov. Na záver právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že čo sa týka aktív BSM, hnuteľné veci patriace do BSM, boli vyporiadané dohodou o čiastočnom vyporiadaní BSM zo dňa 8.3.2013, ktorej obsah je súd oprávnený zohľadniť vo výroku v rozsudku, čo sa týka nehnuteľností patriacich do BSM, sporná je ich všeobecná hodnota, pretože na predmetnú nehnuteľnosť boli vypracované 3 znalecké posudky s odlišnými závermi. Navrhovateľ je toho názoru, že ani záver ustanoveného znalca W.. C. Y. nezodpovedá skutočnej hodnote nehnuteľností, ktorá je podľa názoru navrhovateľa vyššia ako 59 100 eur. K tvrdeniam
odporkyniných rodičov ohľadne stavby rodinného domu uviedla, že účastníci prijímali plnenie počas výstavby rodinného domu od rodičov navrhovateľa a tiež od rodičov odporkyne a to či už vo forme peňažného plnenia alebo napríklad vo forme pracovných výkonov pri stavbe nehnuteľnosti. Tieto plnenia majú povahu darovania a to obom účastníkom spoločne. Uvedené jednoznačne potvrdzuje skutočnosť, že aj pozemok, na ktorom je rodinný dom postavený, bol darovaný obom účastníkom konania. A teda aj vôľa darcov pri poskytovaní nasledovných plnení musela byť rovnaká. Výklad vôle darcov je potrebné posudzovať s prihliadnutím na okolnosti v čase darovania a teda už z povahy veci vyplýva, že pokiaľ má byť darované plnenie pre účely výstavby rodinného domu spadajúceho do BSM, aj úkon darovania musí smerovať voči obom manželom a tak to bol tento dar oboma manželmi zhodne prijatý. Uvedenú skutočnosť, teda vôľu darcov potvrdila aj matka odporkyne počas výsluchu na pojednávaní, kde sa vyjadrila slovami ako bol darovaný pozemok, tak darovali aj finančné prostriedky. Tvrdenia odporkyne o dare výlučne odporkyni majú iba účelový charakter. Aj pravdivosť čestných vyhlásení o poskytnutých plneniach tretím osobám, vrátane výšky plnenia bola spochybnená. Vzhľadom na uvedené je preto zjavné, že v predmetnom konaní nie je dôvod, aby sa súd odklonil od zásady rovnosti podielu oboch manželov a preto navrhla, aby súd prikázal nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva odporkyne a zároveň ju zaviazal zaplatiť navrhovateľovi vyrovnací podiel vo výške 29 550 eur, do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Právna zástupkyňa odporkyne na záver uviedla, že do BSM účastníkov patria jednak hnuteľné veci, tak ako sú špecifikované v dohode o čiastočnom vyporiadaní BSM účastníkov a nehnuteľnosti nachádzajúca sa v k.ú. V., rodinný dom a pozemok, na ktorom rodinný dom stojí. Sporná v rámci konania bola otázka vynaložených investícií do spoločnej nehnuteľnosti z oddeleného majetku odporkyne a to vo výške 22 007,42 eur, ktoré boli poskytnuté ako finančný dar, s tým, že výšku aj špecifikáciu jednotlivých darovaných zmlúv v konaní preukázali. Je nesporné, že podľa judikatúry a ustálenej súdnej praxe je pri operovaní manželov inou osobou pre posúdenie toho, kto je obdarovaným rozhodujúci úmysel darcu a v tomto zmysle, či chcel darovať vec len jednému z manželov, alebo obom. Nepostačí pri tom iba posudzovanie povahy predmetu daru, či slúži potrebám celej rodiny alebo len jedného z manželov, ale vždy je treba vychádzať z úmyslu darcu. Výpoveď rodičov odporkyne ako darcov bolo preukázané, že ich úmysel bolo darovať finančné prostriedky na stavbu rodinného domu výlučne len odporkyni a nie navrhovateľovi. Pokiaľ sa jedná o právny názor navrhovateľa, podľa ktorého nemalo dôjsť medzi odporkyňou a jej rodičmi k naplneniu formálnej a obsahovej náležitosti inštitútu darovania z dôvodu, že v niektorých prípadoch nedošlo k odovzdaniu finančných prostriedkov priamo k rukám odporkyne, tento považujeme za nesprávny, nemajúci oporu v hmotnom práve. Zo žiadnych ustanovení z Občianskeho zákonníka nemožno pre platnosť darovania vyvodiť podmienku odovzdania daru priamo k rukám obdarovaného, je zrejmé, že prevzatie daru sa najčastejšie deje priamo medzi darcom a obdarovaným, avšak nie je vylúčené, aby k prevzatiu došlo aj inak. Z uvedeného vyplýva, že závisí od vôle darcu a obdarovaného, akým spôsobom dôjde k odovzdaniu daru, pričom nemusí dôjsť k faktickému odovzdaniu daru do rúk obdarovaného. Medzi odporkyňou a jej rodičmi došlo k platnému uzavretiu viacerých darovacích zmlúv opakovane, k poskytnutiu finančných prostriedkov na kúpu potrebného materiálu na výstavbu rodinného domu a skutočnosť, že peňažné prostriedky neboli do rúk obdarovaného priamo odovzdané, nemá vplyv na takúto dohodu. Z uvedeného dôvodu navrhla, aby investície do spoločnej nehnuteľnosti vo výške 22 007,42 eur boli zohľadnené pri spôsobe vyporiadania nehnuteľností patriacich do BSM účastníkov tak, že tieto budú prikázané do výlučného vlastníctva odporkyne a odporkyňa sa zaväzuje vyplatiť navrhovateľovi na vyrovnanie jeho podielu sumu 18 546,29 eur, a to v lehote do 90 dní od vyhlásenia rozhodnutia v lehote samej, s tým, že peniaze na vyplatenie navrhovateľa si zabezpečí formou úveru.
Vzhľadom na žiadosť odporkyne zohľadniť pri vyporiadaní BSM účastníkov v jej prospech investície do rodinného domu to strany jej rodičov, ktoré boli darom jej rodičov pre ňu samú, bolo potrebné dôvodnosť tohto nároku posúdiť. Vykonaným dokazovaním dospel súd k názoru, že tento nárok odporkyne je nedôvodný. Predovšetkým treba konštatovať, že už pred samotnou stavbou rodinného domu účastníkov rodičia odporkyne darovali obom účastníkom pozemok v ich vlastníctve, na ktorom sa stavba domu realizovala. Okolnosti, za ktorých k darovaniu pozemku došlo, podstatné nie sú. Keďže rodičia odporkyne darovali obom účastníkom, ktorí boli manželia pozemok v súvislosti s realizáciou stavby rodinného domu, možno logicky vyvodiť aj záver, že pokiaľ prispeli finančne aj na stavbu domu, nešlo z ich strany len o dar pre odporkyňu, ich dcéru, ale o dar pre oboch účastníkov. Úplne zrejme to vyplýva aj z toho, že na všetkých dokladoch za ktorý sa materiál z peňazí rodičov odporkyne kupoval je meno navrhovateľa. Tvrdenia odporkyne, že by bolo hanbou, ak by na týchto dokladoch bolo jej meno
je nelogické. To, že išlo a dar zo strany rodičov odporkyne pre oboch účastníkov možno vyvodiť aj z toho, že počas stavby rodinného domu obaja bývali u rodičov navrhovateľa, ktorí im v tom čase hradili značnú časť nákladov (predovšetkým na bývanie), ale aj z toho, že stavba rodinného domu sa realizovala svojpomocne, pričom na stavbe sa zúčastňovali takisto rodinní príslušníci zo strany navrhovateľa, ktorí tiež na stavbe zabezpečovali konkrétnych ľudí, pričom výpoveďami svedkov ktoré neboli v konaní namietané a takisto predloženými čestnými prehláseniami doloženými do spisu navrhovateľom, bolo zistené, že tieto osoby na stavbe pracovali buď z dôvodu blízkych vzťahov k navrhovateľovi a jeho rodine zadarmo, resp. len za stravu, alebo že týmto osobám za tieto práce bola zaplatená odmena zo strany otca navrhovateľa, ktorá bola považovaná za dar obom účastníkom konania. Na tomto mieste treba tiež uviesť, že odporkyňa v konaní vôbec nepreukázala, akú sumu v skutočnosti v súvislosti so stavbou rodinného domu zaplatili jej rodičia. Pokiaľ uvádzala sumu 22.007,42 eur a preukazovala tieto investície Zoznamom na stavbu rodinného domu spolu s pripojenými čestnými prehláseniami, sami rodičia odporkyne vypočutí v konaní uvádzali úplne iné sumy, ktorými mali prispieť na stavbu rodinného domu (najprv otec odporkyne 550.000 Sk, v písomnom vyhlásení obaja vyše 628.000 Sk a matka odporkyne 900.000 Sk). V Zozname výdavkov na stavbu rodinného domu sú navyše viaceré položky uvedené duplicitne a jedna z položiek je dokonca v zásadnom rozpore s písomnosťou z č. l. 313 ohľadne ceny (viď výpoveď navrhovateľa vyššie). Veľké pochybnosti ohľadne výšky nákladov, ktoré mali vynaložiť rodičia odporkyne však vyvstali predovšetkým z toho, že z výpovede navrhovateľa a jeho rodičov vyplynulo že i z ich strany bola stavba rodinného domu financovaná, pričom na všetkých dokladoch preukazujúcich kúpu materiálu na stavbu domu je uvedené meno navrhovateľa. Pokiaľ sa odporkyňa snažila preukázať v konaní výšku investícií jej rodičov do stavby domu čestnými prehláseniami, z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že tieto sa vyhotovovali dodatočne, s odstupom času, pričom vo viacerých z nich je uvedená len približná suma vyplatená tretej osobe, pričom nijakým spôsobom nebolo v konaní preukázané, komu vyplatené peňažné prostriedky patrili (svedkovia v nich uvádzali len to, akú sumu im otec odporkyne vyplatil). O účelovosti predložených čestných prehlásení odporkyňou však svedčí predovšetkým to, že minimálne jedno z nich bolo napísané bez vedomia podpísanej osoby, ktorá podpísala prázdny papier (X. G.), resp. minimálne v jednom z nich nebola zrejme účelovo uvedená správna suma poskytnutých peňazí (svedok T.). Zrejmá účelovosť odporkyňou predkladaných čestných prehlásení, bola v konaní preukázaná aj z čestného prehlásenia neexistujúceho subjektu (VSD, spol. s r.o.), podľa ktorého otec odporkyne mal zaplatiť za plastové okná a dvere tejto spoločnosti vyše 82.000 Sk, keď inými dôkazmi bolo v konaní preukázané, že predmetné plastové okná a dvere svojpomocne vyhotovil s inými osobami otec navrhovateľa, ktorý sa s týmito osobami následne finančne vyrovnal. Odporkyňa takisto v konaní nijako nevyvrátila a následne ani nezdôvodnila tvrdenie navrhovateľa, že pred podaním návrhu na súd žiadala zohľadniť finančné dary rodičov odporkyne, ktoré boli použité v plnej výške na vykonanie investícií do rodinného domu a mali byť darmi len v jej prospech pričom ich hodnota mala predstavovať celkom sumu 19.284 eur, no v priebehu konania už tvrdila, že hodnota týchto investícií bola vo výške 22.007,42 eur.
Z takto zisteného stavu (darovanie pozemku na stavbu obom účastníkom rodičmi odporkyne, darovaním finančných prostriedkov rodičmi navrhovateľa obom účastníkom, výkonom prác na stavbe domu osobami ktoré zabezpečovali obe strany sporu, nezrovnalosti vo výpovediach rodičov odporkyne o výške nákladov investovaných nimi do stavby nehnuteľnosti, nepravdivými údajmi v niektorých čestných prehláseniach predložených odporkyňou, nevieryhodným Zoznamom výdavkov na stavbu rodinného domu, poskytnutím bezplatného bývania účastníkom v dome rodičov navrhovateľa, žiadosť odporkyne o zohľadnenie inej výšky tvrdených investícií z jej darovaného majetku do stavby v období pred podaním žaloby na súd a následne v sporovom konaní) , by bolo podľa názoru súdu absurdné si myslieť, že zo strany rodičov odporkyne išlo v súvislosti so stavbou domu k darovaniu finančných prostriedkov výlučne odporkyni a na druhej strane zo strany rodičov navrhovateľa k darovaniu finančných prostriedkov obom účastníkom.
Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd neuveril tvrdeniam odporkyne že zo strany rodičov došlo v súvislosti so stavbou domu k opakovanému darovaniu finančných prostriedkov výlučne len pre ňu a preto súd pri vyporiadaní BSM účastníkov neprihliadol na žiadosť odporkyne zohľadnil výšku tvrdených finančných darov rodičov odporkyne, ktoré boli použité na vykonanie investícií do rodinného domu a mali byť darmi len v prospech odporkyne a ich hodnota mala predstavovať sumu 22.007,42 eur.
Po určení rozsahu zaniknutého BSM a jeho všeobecnej hodnoty súd pristúpil k vyporiadaniu majetku účastníkov v zmysle § 150 Občianskeho zákonníka.
Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že do BSM účastníkov patrili len aktíva - nehnuteľnosti špecifikované vo výrokovej časti tohto rozhodnutia vo všeobecnej hodnote 59.100 eur, hnuteľné veci uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia v zostatkovej cene ku dňu vyporiadania BSM dohodnutej účastníkmi vo výške 1.055 eur, zostatok peňažných prostriedkov na bežnom účte navrhovateľa ku dňu 25.2. 2011 vo výške 223,55 eur a zostatok peňažných prostriedkov na bežnom účte odporkyne ku dňu 25.2. 2011 vo výške 1.353,94 eur. Spolu aktíva BSM predstavujú sumu 61.732,49 eur.
Na žiadosť odporkyne a so súhlasom navrhovateľa súd do výlučného vlastníctva odporkyne prikázal nehnuteľnosti špecifikované vo výrokovej časti tohto rozhodnutia v hodnote 59.100 eur, ktorú hodnotu nehnuteľností obaja účastníci akceptovali (jednoznačne to vyplýva aj zo záverečných vyjadrení právnych zástupcov účastníkov na pojednávaní).
Na základe uzavretej dohody účastníkov o čiastočnom vyporiadaní ich BSM zo dňa 8.3. 2013 v časti spoločne nadobudnutých hnuteľných vecí, prikázal súd do výlučného vlastníctva navrhovateľa vo výroku tohto rozhodnutia uvedené hnuteľné veci v zostatkovej hodnote 535 eur a do výlučného vlastníctva odporkyne vo výroku tohto rozhodnutia uvedené hnuteľné veci v zostatkovej hodnote 520 eur.
Z dôvodov uvedených vyššie prikázal súd do výlučného vlastníctva navrhovateľa zostatok peňazí na bežnom účte navrhovateľa č. 374023557/0900 ku dňu 25.2. 2011 vo výške 223,55 eur a do výlučného vlastníctva odporkyne zostatok peňazí na bežnom účte odporkyne č. 0066481740/0900 ku dňu 25.2. 2011 vo výške 1.353,94 eur.
Súd teda vyporiadal aktíva patriace do BSM účastníkov v celkovej výške 61.732,49 eur tak, že navrhovateľke pripadli do výlučného vlastníctva veci v celkovej hodnote 60.973,94 eur a odporcovi veci v celkovej hodnote 758,55 eur. Vychádzajúc z toho, že podiely účastníkov pri vyporiadaní BSM sú rovnaké, v jednej polovici, na každého z účastníkov by z aktív pripadala suma, resp. veci v hodnote 30.866,245 eur. Keďže navrhovateľovi z aktív BSM pripadli titulom vyporiadania veci len v zostatkovej hodnote 758,55 eur, rozdiel, sumu 30.170,70 eur (30.866,25 eur - 785,55 eur) uložil súd odporkyni navrhovateľovi v ňou navrhnutej dlhšej, 90 - dňovej lehote, podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zaplatiť, majúc za to, že v rámci vyššie uvedenej lehoty má navrhovateľka možnosť zadovážiť si peňažné prostriedky na vyplatenie odporcu napr. uzavretím úverovej zmluvy alebo aj predajom nehnuteľnosti.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p.. Súd účastníkom nepriznal náhradu trov konania z dôvodu, že účastníci boli v konaní úspešní, resp. neúspešní v približne rovnakom rozsahu, keďže v návrhu na začatie konania požadoval navrhovateľ od odporkyne titulom vyporiadania BSM na vyrovnanie podielov zaplatiť sumu 44.075 eur, odporkyňa súhlasila len so sumou 18.546,29 eur, pričom súd uložil navrhovateľke povinnosť zaplatiť odporcovi sumu 30.107,70 eur.
V konaní vznikli štátu trovy v celkovej výške 92,66 eur, pozostávajúce zo znalečného, ktoré si vyúčtoval súdom ustanovený znalec a ktoré znalcovi vo výške 50,58 eur bolo vyplatené z rozpočtových prostriedkov súdu (zvyšok, suma 300 eur bola znalcovi uhradená z preddavkovo zaplatených súm 150 eur každým účastníkom na trovy znaleckého dokazovania - uznesenie na č. l. 396) a zo svedočného vyplateného svedkovi C. vo výške 35,88 eur, svedkovi D. vo výške 3 eurá a svedkovi D. vo výške 3,20 eur (uznesenia z č. l. 308, 309, 310). S použitím ustanovenia § 148 ods. 1 O.s.p., uložil súd obom účastníkom zaplatiť štátu náhradu trov konania v jednej polovici, t. j. v sume 46,33 eur, majúc za to, že úspech sporu účastníkov bol rovnaký, približne v jednej polovici, tak ako to bolo uvedené vyššie, pričom u ani jedného z účastníkov neboli zistené podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov.
Vychádzajúc z ust. § 2 ods. 1 písm. c/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, podľa ktorého sú poplatníkom obaja účastníci o vyporiadanie BSM alebo jeden z nich podľa rozhodnutia súdu a z položky č. 6 písm. b/ sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu vyššie uvedeného zákona, a podľa ktorej sa súdny poplatok za vyporiadanie BSM platí z predmetu konania vo výške 3 %, ak sa konanie skončilo rozsudkom, uložil súd obom účastníkom zaplatiť jednu polovicu zo súdneho poplatku za vyporiadanie
BSM (3 % zo sumy 61.732,49 eur delene dvomi) z dôvodu pomerného úspechu a neúspechu účastníkov v konaní. Súd teda obom účastníkom uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie BSM vo výške 925,75 eur (polovica zo sumy 1.851,50 eur).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie musí obsahovať označenie účastníkov konania, voči ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom odvolateľ vidí nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu, čoho sa odvolaním domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie možno zdôvodniť len skutočnosťami uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p..
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.