Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Er-205-2015.pdf
PDF · 70.2 KB
Case nature
Subarea
16Er/205/2015
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s., IČO: 35 937 874, so sídlom Mamateyova 17, Bratislava, proti povinnému: F. T., nar. XX. I. XXXX, bytom C. XXX, o vymoženie 440,16 € s prísl. takto
rozhodol:
I. Námietky povinnej proti exekúcii vykonávanej JUDr. Táňou Pačesovou, súdnou exekútorkou v Bratislave, pod sp. zn. EX 367/2015 sa zamietajú.
II. Táto exekúcia zastavuje podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku.
II. Oprávnený je povinný nahradiť súdnej exekútorke trovy exekúcie 45,23 € (v tom: odmena 33,19 €, náhrady 5,40 € a daň z pridanej hodnoty 6,64 €) do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Súdna exekútorka vykonáva exekúciu na základe poverenia tun. súdu zo 16. februára 2015 voči povinnému na vymoženie nároku z výkazov nedoplatkov č. 1382202713 a 1402496313 vydaných oprávneným. Povinnej bolo upovedomenie o začatí exekúcie doručené 21. decembra 2015.
Dňa 4. januára 2016 podala povinná u súdnej exekútorky námietky proti exekúcii, v ktorých v podstate spochybňovala správnosť exekučného titulu. Poistné si totiž platila v Českej republike, kde bola zamestnaná.
Podľa § 50 ods. 1 Ex. por. môže povinný podať proti exekúcii námietky, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. V prerokúvanej veci je exekučným nedoplatkom výkaz nedoplatkov, ktorým oprávnená - zdravotná poisťovňa podľa § 17a zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení predpísala povinnej dlžné poistné. Podľa § 17a ods. 4 a 5 cit. zák. možno proti výkazu nedoplatkov podať námietky do 15 dní od doručenia výkazu nedoplatkov. Márnym uplynutím tejto lehoty je výkaz nedoplatkov právoplatný a vykonateľný a je exekučným titulom (§ 17a ods. 10 cit. zák.). Ak na základe námietok nebude vydaný nový výkaz nedoplatkov, rozhodne o nedoplatku na poistnom Úrad pred dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, do ktorého právomoci takéto rozhodovanie patrí [§ 18 ods. 1 písm. a) tretí bod zák. č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach atď.]. Rozhodnutie tohto úradu možno napadnúť žalobou podľa § 244 a nasl. O. s. p.
Z uvedeného je zrejmé, že súd nie je v exekučnom konaní oprávnený preskúmavať právoplatný a vykonateľný výkaz nedoplatkov, ako podklady, ktoré viedli k jeho vydaniu. Súd v exekučnom konaní preto nemôže riešiť otázku, či poisťovňa správne zohľadnila zahraničné poistenie, prípadne či správne vyčíslila výšku nedoplatku. Tieto otázky tvoria podklad výkazu nedoplatkov, na ktorých posúdenie je daná právomoc zdravotnej poisťovne a úradu pre dohľad. Povinná v námietkach netvrdí, že by po vydaní
výkazu nedoplatkov došlo k zániku nároku oprávneného alebo niečo bráni jeho vymáhateľnosti, ani iné okolnosti brániace exekúcie.
Námietky povinnej sú teda nedôvodné a súd ich zamietol.
Návrhom z 27. januára 2016 oprávnený navrhol zastavenie exekúcie, keďže výkazy nedoplatkov zrušil. Zároveň žiadal, aby súd zaviazal na náhradu trov exekúcie povinného, keďže k zrušeniu výkazu nedoplatkov došlo z dôvodu nesplnenia oznamovacej povinnosť povinného.
Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku súd zastaví exekúciu, ak to navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie. Vzhľadom na tento návrh oprávneného súd rozhodol v zmysle výroku I.
Podľa § 203 ods. 1 Ex. por. môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie, ktorej zastavenie zavinil. Oprávnený vo svojom podnete tvrdí, že zastavenie exekúcie nezavinil. S tým však nemožno súhlasiť.
Zavinením v zmysle cit. ustanovenia je potrebné rozumieť výlučne procesné zavinenie. Zastavenie exekúcie oprávnený teda zaviní vtedy, ak jeho procesný alebo mimoprocesný úkon má podľa práva také účinky, že vedie k zastaveniu exekúcie. Pri posudzovaní zavinenia na zastavení nemožno brať do úvahy dôvody, ktoré oprávneného viedli k jeho úkonu, ktorý mal zastavenie za následok. Nie je teda relevantné, či oprávnený tento úkon urobil z vlastného rozhodnutia, alebo bol k tomu donútený okolnosťami, prípadne bol povinný ho urobiť, pretože mu to vyplývalo z právneho poriadku. Podstatné je, že jeho úkon má podľa § 57 Ex. poriadku za následok zastavenie exekúcie a že to oprávnený vie, resp. musí vedieť (keďže § 203 ods. 1 O. s. p. hovorí o „zavinení“ nie o „zapríčinení“).
Tento výklad podporuje aj znenie § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý upravuje podobnú situáciu - náhradu trov pri zavinenom zastavení konania. Zo systematickej súvislosti prvej a druhej vety je zrejmé, že za zavinenie zastavenia konania sa považuje aj späťvzatie dôvodnej žaloby po splnení žalovaného nároku žalovaným. To vyplýva z použitia častice však vo vete „ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh...“. Z toho je zrejmé, že zákonodarca považoval aj tento prípad za zavinené zastavenie konania v zmysle prvej vety, no práve preto považoval za potrebné urobiť tu výnimku z prvej vety a uložiť povinnosť náhradu trov žalovanému. Žalovaný tu však nie je zaviazaný na náhradu trov pre zavinenie zastavenia konania, ale preto, že jeho správanie viedlo k späťvzatiu žaloby, teda k zavineniu zastavenia žalobcom v zmysle prvej vety. Ak by v § 146 ods. 2 O. s. p. druhá veta nebola, znášal by žalobca trovy konania aj vtedy, keby vzal späť dôvodnú žalobu v dôsledku splnenia žalovaného nároku žalovaným.
Ustanovenie § 203 ods. 1 Ex. por. však podobnú druhú vetu neobsahuje. Preto nie je možné v exekučnom konaní prihliadať na to, aké dôvody viedli oprávneného k úkonu, ktorý mal za následok zastavenie konania. Taktiež neprichádza do úvahy ani analogické použitie § 146 ods. 2 druhej vety O. s. p. Použitie ustanovení tretej časti O. s. p. totiž prichádza v exekučnom konaní do úvahy len vtedy, ak príslušný osobitný predpis (Exekučný poriadok) neustanovuje inak (pozri § 251 ods. 4 O. s. p.). Trovy exekúcie sú však v Ex. por. upravené komplexne v siedmej časti, a to aj pri zastavení exekúcie v § 203. Preto nemožno aplikovať ustanovenie § 146 ods. 2 O. s. p.
Vzhľadom na uvedené teda treba pri posudzovaní zavinenia v zmysle § 203 ods. 1 Ex. por. vychádzať výlučne z toho, či a aký konkrétny úkon oprávneného mal za následok zastavenie exekúcie, bez ohľadu na to, čo ho k tomuto úkonu viedlo. V prerokúvanej veci je dôvodom zastavenia to, že to oprávnená navrhla, pričom logicky vedela alebo musela vedieť, že to bude viesť k zastaveniu exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Ex. por. Nie je podstatné, čo viedlo oprávnenú k tomuto kroku. Oprávnená teda svojím návrhom zavinila, že sa exekúcia musí zastaviť. Preto jej súd podľa § 203 ods. 1 Ex. por. uložil povinnosť nahradiť trovy exekúcie.
Súdna exekútorka na výzvu súdu vyčíslila trovy, ktoré pozostávajú z odmeny 33,19 €, dane z pridanej hodnoty 6,64 € a náhrady výdavkov za poštovné 5,40 €. Takto vyčíslená odmena a náhrady zodpovedajú § 14 ods. 1 a § 22 vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (účinnej od 1. januára 2009). Podľa § 196 Exekučného poriadku patrí súdnej exekútorke daň z pridanej hodnoty
nielen z odmeny, ale aj z hotových výdavkov. Súdna exekútorka ju však žiadala len z odmeny, preto jej súd nemohol priznať viac.
Oprávnená tak bola zaviazaná na zaplatenie odmeny a náhrady výdavkov exekútorky vo výške 45,23 € (výrok II).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.