Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Co-229-2015.pdf
PDF · 83.09 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/229/2015
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, v konaní zastúpený splnomocneným advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, so sídlom Advokátska kancelária 810 00 Bratislava, Karadžičova 8, P.O.BOX 205, proti žalovanému: O. M., narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX XX R. V. - M. č. XX, o zaplatenie 651,91 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 9C/396/2013-47 zo dňa 03. 03. 2014, takto
rozhodol:
Výroku rozsudku, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 319,97 eur s 9 %-ným úrokom z omeškania ročne za jednotlivé obdobia omeškania vo výroku rozsudku presne špecifikované, všetko v 10 eur mesačných splátkach počnúc mesiacom aprílom 2014 za stanovených podmienok, na vo výroku rozsudku špecifikovaný účet žalobcu, s a n e d o t ý k a .
Vo zvyšnej časti z r u š u j e rozsudok okresného súdu a vec mu v r a c i a v tomto rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 319,97 eur s 9%- ným úrokom z omeškania ročne za jednotlivé obdobia omeškania vo výroku rozsudku presne špecifikované, všetko v 10 eur mesačných splátkach počnúc mesiacom aprílom 2014 za stanovených podmienok, na vo výroku rozsudku špecifikovaný účet žalobcu, ohľadom nároku žalobcu na zaplatenie sumy 331,94 eur s príslušenstvom súd návrh žalobcu v tejto časti nároku zamietol a rozhodol o trovách konania, keď vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Súd súčasne ďalším výrokom rozsudku určil, že zmluvná pokuta dohodnutá medzi účastníkmi konania v zmysle dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 20.05.2010 tabuľky č. 1 vo výške 331,94 eur je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Rozhodol tak s odôvodnením, že nárok žalobcu, ktorý uplatnil proti žalovanému v dôsledku neuhradenia úhrad za poskytnuté telekomunikačné služby, bol dôvodný len v rozsahu sumy 319,97 eur, čo predstavuje cenu služieb, ktoré poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému za obdobie od 22.05.2010 do 21.08.2010, ktoré sumy boli žalovanému vyfakturované a ktoré žalovaný neuhradil v lehote splatnosti a dostal sa tak do omeškania, spolu s úrokom z omeškania podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu uplatnenú žalobcom v sume 331,94 eur, túto súd považoval za neprimeranú k rozsahu povinností, ktoré mal žalovaný plniť a spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach oboch zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to jednak s poukazom na predajnú cenu mobilného telefónu a jednak aj vzhľadom na spôsob jej formulovania, teda, že nebola odstupňovaná podľa obdobia prípadného porušenia povinnosti žalovaného. Súd taktiež považoval túto zmluvnú pokutu za neurčitú a v dôsledku týchto skutočností potom zmluvné dojednanie ohľadom zmluvnej pokuty posúdil podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka za neprijateľnú a tým aj neplatnú zmluvnú podmienku a súd preto nárok na zmluvnú pokutu žalobcovi nepriznal. Keďže súd nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu neprijateľnej zmluvnej podmienky, uviedol túto vo výroku rozhodnutia podľa § 153 ods. 4 O.s.p.. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol s poukazom na
§ 142 ods. 2 O.s.p. vzhľadom na čiastočný procesný úspech účastníkov, preto žiadnemu z nich právo na náhradu trov konania nepriznal.
Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca čo do výroku IV. rozsudku, ktorým súd určil zmluvnú podmienku týkajúcu sa zmluvnej pokuty za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že predmetná zmluvná podmienka týkajúca sa zmluvnej pokuty nie je neprijateľná zmluvná podmienka. Namietal, že zmluvná pokuta dojednaná medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola dojednaná riadne a platne v súlade s ustanovením § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bola dojednaná písomne s uvedením výšky zmluvnej pokuty a dojednanie o zmluvnej pokute je dojednaním individuálnym a určitým. Odvolateľ zdôraznil, že zmluvná pokuta je zabezpečovacím inštitútom a nárok na jej zaplatenie vznikol z dôvodu neplnenia si zmluvných povinnosti žalovaným, konkrétne neplatenie dohodnutej ceny za poskytnuté a využité služby a porušenie záväzku doby viazanosti. Pre prípad argumentácie súdu o nevyváženosti práv a povinností pri dojednaní zmluvnej pokuty považuje žalobca za potrebné zdôrazniť, že právny predchodca žalobcu si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o pripojení plnil riadne a včas. Dojednanie zmluvnej pokuty so žalovaným bolo dojednaním individuálnym a zmluvná pokuta nespôsobuje ani značnú nerovnováhu medzi zmluvnými stranami. Zákonná úprava zmluvnej pokuty nepredpokladá zohľadňovanie intenzity porušenia, či časových súvislostí, ktoré sa týkajú zmluvných pokút. Zmluvnú pokutu možno dojednať za porušenie povinnosti, pričom nerozhoduje, či ide o vážne alebo menej vážne, veľmi intenzívne či menej intenzívne porušenie povinností, preto nemôže súd hodnotiť prijateľnosť zmluvnej pokuty na základe toho, či zmluvná pokuta je nižšia s odstupom času alebo ostáva po celú dobu rovnaká. Žalobca taktiež zdôraznil, že právny predchodca si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o pripojení plnil riadne a včas a žalovanému sprístupnil služby v zmysle zmluvných dojednaní a tiež žalovanému poskytol mobilný telefón za zvýhodnenú akciovú cenu 1 euro, ktorého reálna hodnota v čase predaja bola v sume 219 eur, čomu zodpovedá protizáväzok v podobe 24 mesačnej doby viazanosti, ktorý žalovaný preukázateľne porušil. Naviac právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému benefit v podobe zľavy vo výšky 50% z ceny mesačného poplatku za príslušný program služieb uzavretého dodatku do uplynutia doby viazanosti. Zmluvná pokuta plní funkciu paušalizovanej náhrady škody a právo na jej zaplatenie vznikne veriteľovi v prípade, že spotrebiteľ poruší svoju zmluvnú povinnosť aj za hoci posledný mesiac doby viazanosti. Ak má zmluvná pokuta plniť prevenčnú funkciu, jej výška musí byť zákonite vyššia ako je skutočná hodnota výhody, ktorú zákazník získava, v opačnom prípade by sa zákazníkovi neoplatilo záväzky plniť. Žalobca zdôraznil, že postavenie žalovaného ako spotrebiteľa sa dojednaním zmluvnej pokuty nejako nezhoršilo, nakoľko nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty by nevznikol, ak by si žalovaný riadne plnil svoje zmluvné povinnosti. Žalovanému navyše nič nebránilo vybrať si balík služieb v plnej hodnote bez záväzku doby viazanosti zmluvou o pripojení. Žalovaný mal možnosť uzavrieť dodatok k zmluve o pripojení bez doby viazanosti a bez benefitov, samozrejme, teda aj bez zmluvnej pokuty. Dojednanie o zmluvnej pokute tak zodpovedá individuálnemu dojednaniu a nie je ho preto možné označiť za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Odvolateľ si je vedomý predpisov na ochranu spotrebiteľa a následkov z toho vyplývajúcich, ochrana spotrebiteľov však tiež má svoje medze a nemôže byť bezbrehá. Žalovaný dal dobrovoľne prednosť výhodnej akciovej cene mobilného zariadenia a v pozícii priemerného spotrebiteľa si musel a bol vedomý následkov prípadného porušenia zmluvných povinností, ku ktorým sa zmluvne zaviazal. Nezaplatenie fakturovanej ceny za poskytnuté služby pri záväzku doby viazanosti malo za následok vznik povinnosti žalovaného zaplatiť dojednanú zmluvnú pokutu a nie je možné označiť túto zmluvnú pokutu za dojednanie v rozpore s právnymi predpismi a jej uplatnenie dodávateľom v rozpore so spravodlivým usporiadaním právnych vzťahov, ak dodávateľovi konaním nezodpovedného a ľahkovážneho spotrebiteľa, ktorý si svoj zmluvný záväzok nesplnil vôbec, celkom evidentne vznikla škoda. Uplatnenú zmluvnú pokutu preto žalobca považuje za spravodlivú, primeranú a plniacu svoj účel vo vzťahu k porušovaniu povinností a na jej zaplatení trvá v celom rozsahu. V prípade, ak by sa odvolací súd stotožnil s právnym názorom súdu 1. stupňa o zamietnutí nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty, bolo podľa názoru odvolateľa vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky z úradnej povinnosti súdom 1. stupňa nadbytočné. Dôvodom je skutočnosť, že žalobca prevzal nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty od svojho právneho predchodcu zmluvou o postúpení pohľadávok, preto neprichádza do úvahy, aby súd 1. stupňa vo výroku svojho rozhodnutia určil neprijateľnosť zmluvnej podmienky. Vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky má význam iba za toho predpokladu, ak by túto zmluvnú podmienku bol dojednal priamo žalobca a malo by to význam v tom smere, aby pre neho platil zákaz jej ďalšieho používania. Na základe týchto skutočností preto odvolateľ navrhuje, aby odvolací súd odvolaniu v plnom rozsahu vyhovel.
Vyjadrenie k odvolaniu žalobcu podané nebolo.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p. rozsudok okresného súdu v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil v rozsahu špecifikovanom vo výroku tohto uznesenia a vec vrátil okresnému súdu podľa ustanovenia § 221 ods. 2 O.s.p. v tomto rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Žalobca, ako právny nástupca spoločnosti T- Mobile Slovensko, a.s., so sídlom v Bratislave, sa návrhom na začatie konania datovaným dňa 10.07.2013 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 651,91 eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne za jednotlivé obdobia omeškania do zaplatenia a trov konania. Nárok mal žalobcovi vzniknúť na základe Zmluvy o pripojení zo dňa 20.05.2010, ktorou poskytol právny predchodca žalobcu, ako poskytovateľ verejných komunikačných služieb, žalobcovi konkrétne telekomunikačné služby vymienené v zmluve o pripojení a v dodatku k zmluve o pripojení za dohodnutých podmienok, súčasťou ktorého dodatku zo dňa 20.05.2010 bolo v bode 4. v spojení s údajom v tabuľke č. 1 dodatku obsiahnuté dojednanie o zmluvnej pokute stanovenej v sume 331,94 eur. Súd prvého stupňa vzhľadom na vykonané dokazovanie vychádzal pri rozhodovaní ako z relevantnej skutočnosti, že daný zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným je nutné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah a to s poukazom na ustanovenia § 52 a násl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o pripojení a dodatku k nej, ktorú ako zásadnú v odvolaní nenamietal ani žalobca, preto ju odvolací súd považuje za nespochybnenú.
Súd tak správne venoval pozornosť skúmaniu zmluvných podmienok z hľadísk a kritérií spotrebiteľského práva v celom jeho kontexte a zameral sa na posúdenie prijateľnosti a zákonnosti zmluvných dojednaní obsiahnutých v spotrebiteľskej zmluve, od ktorých si žalobca svoj nárok v danom konaní odvodil.
Súd vyhovel nároku žalobcu a považoval ho za dôvodný len v rozsahu sumy 319,97 eur, ktorý si uplatnil proti žalovanému v dôsledku neuhradenia platieb za poskytnuté telekomunikačné služby, čo predstavuje cenu služieb, ktoré poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému za obdobie od 22.05.2010 do 21.08.2010, ktoré sumy boli žalovanému vyfakturované a ktoré žalovaný neuhradil v lehote splatnosti. Vychádzajú z dôvodov a rozsahu odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), je zrejmé, že žalobca odvolaním namieta správnosť rozsudku okresného súdu nielen v rozsahu jeho výroku IV. (ako to vymedzil odvolateľ v odvolaní), ktorým súd určil, že zmluvná pokuta dohodnutá medzi účastníkmi konania v zmysle dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 20.05.2010 tabuľky č. 1 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, no namieta a dôvody odvolania smerujú aj voči správnosti výroku II. rozsudku, ktorým súd nepriznal žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 331,94 eur práve z dôvodu neprijateľnosti a tým neplatnosti tohto zmluvného dojednania a v tejto časti žalobu zamietol. Z dôvodov rozsudku okresného súdu vyplýva, že pokiaľ ide o zmluvnú pokutu, túto okresný súd nepriznal žalobcovi z toho dôvodu, že ju považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku dohodnutú v zmluve o pripojení a jej dodatku a to pre jej neprimeranosť, ak aj neurčitosť formulácie.
V tejto súvislosti je však nutné poukázať na ustanovenie § 153 ods. 4 O. s. p., z ktorého vyplýva, že ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.
Uvedený odsek bol zavedený do O. s. p. novelou zákonom č. 575/2009 Z. z., pričom k tejto zmene zákonodarca uviedol, že ak by súd neuviedol znenie neprijateľnej zmluvnej podmienky vo výroku rozsudku, rozsudok by síce mal účinky medzi účastníkmi konania a nešlo by o žiadne procesné pochybenie, u ktorého by išlo o nesprávne rozhodnutie vo veci, nedosiahol by sa však sledovaný cieľ, a to aby vznikla dodávateľovi povinnosť zdržať sa používania takejto podmienky voči všetkým spotrebiteľom vo formulárových zmluvách tak, aby sa predišlo sústavnému používaniu nečestnej, teda neprijateľnej a z hľadiska spotrebiteľského práva neakceptovateľnej zmluvnej podmienky v snahe zabrániť ďalšiemu používaniu nekalých obchodných praktík dodávateľa.
Z dikcie ustanovenia § 153 ods. 4 O. s. p. teda vyplýva, že súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku konkrétne znenie neprijateľnej zmluvnej podmienky tak, ako bolo dojednané v konkrétnej spotrebiteľskej zmluve.
Z uvedeného zákonného ustanovenia tak vyplýva v konkrétnej danej veci povinnosť okresného súdu vyhodnotiť neprijateľnosť zmluvnej podmienky a v prípade, ak ju súd považuje za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, prípadne nepriznal plnenie z dôvodu takejto podmienky alebo na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súdu vyplýva následne povinnosť uviesť do výrokovej časti rozsudku konkrétnu zmluvnú podmienku a určiť ju ako neprijateľnú a až na tomto základe môže potom súd vysloviť, že nepriznáva dodávateľovi uplatnené plnenie. Je potrebné sa teda sústrediť na obsah uvedeného textu zmluvných dojednaní a v rámci tohto znenia s ostatným obsahom zmluvy posúdiť, či existuje dôvod na vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky alebo nie. V danej veci tak okresný súd nepostupoval, pretože napriek tomu, že nepriznal žalobcovi sčasti uplatnený nárok a to v rozsahu zmluvnej pokuty, síce v poslednom výroku rozsudku uviedol, že „určuje, že zmluvná pokuta dohodnutá medzi účastníkmi konania v zmysle dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 20.05.2010 tabuľky č. 1 vo výške 331,94 eur je neprijateľnou zmluvnou podmienkou„ avšak takéto nekonkrétne uvedenie dojednania, nezodpovedajúce konkrétnemu zneniu zmluvnej podmienky tak, ako je upravená v bode 4 Dodatku k Zmluve o pripojení v spojení s Tabuľkou č. 1 dodatku, je úplne nepostačujúce z hľadiska naplnenia zákonom sledovaného úmyslu a cieľa v zmysle ustanovenia § 153 ods. 4 O.s.p., pretože nespĺňa kritériá určitosti a konkrétnosti a to doslovného znenia zmluvnej podmienky obsiahnutej v spotrebiteľskej zmluve, ktorú súd určil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a na základe ktorej aj následne nepriznal plnenie. Táto okolnosť bola dôvodom na zrušenie rozhodnutia okresného súdu v časti, pokiaľ posudzoval okolnosti pre priznanie alebo nepriznanie uplatneného nároku v časti zmluvnej pokuty právnemu nástupcovi dodávateľa, ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania.
Z vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil rozsudok okresného súdu v rozsahu špecifikovanom vo výroku tohto uznesenia a vec vrátil okresnému súdu podľa ustanovenia § 221 ods. 2 O.s.p. v tomto rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozhodnutie bolo prijaté senátu Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3: 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.