Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-7C/58/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V pred sudcom Mgr. Jaroslavom Šupom v právnej veci žalobcov: 1/ Y.. E. Q., nar. X.X.XXXX, bytom E. XX, F., 2/ Y.. S. Q., nar. X.X.XXXX, bytom A. X, F. a 3/ R. L., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XX, V., T. C., občianka T. C., žalovaní 1/, 2/ a 3/ zastúpení: JUDr. Adela Valocká, advokátka so sídlom Radvanská 1, Bratislava, proti žalovaným: 1/ Y.. M. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom R. X, F., 2/ A. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom E. X, Y. a 3/ N. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom E. X, Y., v ktorej mene koná žalovaná 1/ ako jej zákonná zástupkyňa, žalovaní 1/, 2/ a 3/ práve zastúpení: hbr advokáti s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Kalinčiakova 33, Bratislava, o určenie neplatnosti závetu, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaní 1/, 2/ a 3/ majú voči žalobcom 1/, 2/ a 3/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

III. Štát má voči žalobcom 1/, 2/ a 3/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 10.11.2017 domáhali určenia neplatnosti závetu závetcu T.. H.. F. Q., Z..

2. Svoju žalobu odôvodnili tým, že T.. H.. F. Q., Z.., nar. XX.X.XXXX, zomrelý XX.X.XXXX, naposledy bytom: S. XXXX/X, XXX XX F. (ďalej aj ako „závetca“ alebo „poručiteľ“) bol otcom žalobcov 1/ až 3/. V dedičskom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. bolo zistené, že poručiteľ zanechal závet, ktorý je napísaný v elektronickej podobe na listinnom podklade, podpísaný poručiteľom dňa 15.3.2015. Z predloženého závetu v dedičskom konaní vyplýva, že tento mal byť napísaný a podpísaný 15.3.2015 poručiteľom vlastnoručne a poručiteľ súčasne prehlásil pred dvoma prítomnými osobami, že uvedený závet obsahuje jeho poslednú vôľu. V rámci dedičského konania na pojednávaní 20.9.2017 žalobcovia 1/ až 3/ namietli absolútnu neplatnosť závetu, a to z dôvodu, že závetca v čase spisovania závetu nebol schopný rozpoznať následky svojho konania v dôsledku jeho zlého zdravotného stavu. V čase spísania závetu bol zdravotný stav závetcu veľmi vážny a nepriaznivý, nachádzal sa v poslednej fáze onkologického ochorenia. Závetcovi bola v roku cca v roku 2010 diagnostikovaná rakovina prostaty, žiaľ v II. vývojovom štádiu. Napriek intenzívnej liečbe si jeho choroba šla svojou cestou. Postupne fyzicky chradol, antiandrogény prestali fungovať a metastázy do kostí sa rozširovali, čo mu najmä v oblasti chrbtice spôsobovalo ukrutné bolesti. Posledný rok života závetcu sa jeho zdravotný stav rapídne zhoršoval, opakovane bol práceneschopný. Situácia sa ešte viac zhoršila pri jeho hospitalizácii v októbri 2014 pre malígny výpotok v hrudnej dutine a konkominantnú bronchopneumóniu, pre ktorý takmer zomrel a celá táto situácia ho mimoriadne vystrašila. Následne sa jeho myslenie výrazne oploštilo, záujem o okolie bol povrchný, zložitejšie témy ho nezaujímali. Voči žalobcovi 1/ začal byť až precitlivený a začal tušiť, že jeho otec umiera. Na Vianoce roku 2014 ho s veľkou

pomocou zniesol z poschodia domu, kde už len ležal, dole ku stolu a potom už závetca lôžko v podstate neopustil. V tomto poslednom období od Vianoc 2014 až do jeho smrti sa žalobca 1/ závetcu snažil navštíviť 1 - 2-krát týždenne, resp. nakoľko je lekár, keď bola potrebná nejaká zdravotná intervencia (odber krvi, podanie liekov, iné asistencie). V takýchto prípadoch keď k nemu prišiel okolo obeda, často ho závetca vôbec nepočul prísť, lebo driemal s otvorenými očami, často bol dezorientovaný, nevedel, kde je, pýtal sa, prečo nie je doma, prečo za ním prišiel, aj to až vtedy, keď sa mu postupne identifikoval a pripomenul sa mu. Zvlášť žalobcu 1/ vedeli vystrašiť jeho telefonáty uprostred dňa, kedy výslovne halucinoval, žiadal ho v nich, aby niekoho poslal od neho preč, aby prišiel a odviedol ho domov a pod. V tom čase mal od domu závetcu kľúče, tak vedel reagovať a zasiahnuť. Počas návštev otca od leta 2014 do marca 2015 sa žalobca 1/ s otcom snažil nahrať nejaké videozáznamy, ktoré by som mohol po jeho smrti ukázať deťom, eventuálne spísať a vydať. Celkom išlo o tri videozáznamy, jeden je z leta 2014, jeden z jesene 2014. Keď si však tieto videozáznamy prehral, zistil, že to v podstate nikam nevedie a závetca už nie je schopný o sebe dať zaujímavú správu, ktorú očakával vzhľadom k jeho vedecko- literárnej publikačnej činnosti. Posledný záznam, ktorý vznikol 13.3.2015, t.j. necelý mesiac pred smrťou a dva dni pred spísaním závetu, ktorý sa točil na jeho vyžiadanie, veľmi dobre dokumentuje jeho reálny zdravotný stav a najmä dôvod, prečo žalobca 1/ nedokáže akceptovať jeho pravdepodobnú poslednú vôľu. Starostlivosť o závetcu v základných funkciách zabezpečovala žalovaná 1/ ako jeho manželka. Žalobca 1/ ju požiadal, aby zvážila svoje zotrvanie doma a doopatrovanie závetcu, pretože vedel na základe informácie od jeho ošetrujúceho onkológa, že v priebehu 3 - 4 mesiacov zomrie. Nestalo sa tak a žalovaná 1/ nesúhlasila ani so zabezpečením profesionálnej opatrovateľskej služby. O poručiteľa nebolo riadne postarané a kritika situácie zo strany žalobcu 1/ a záujem poručiteľa pred smrťou vidieť ešte mamu žalobcov 1/ a 2/, skončili tým, že žalovaná 1/ vymenila na dome zámok a k poručiteľovi ho asi posledný mesiac nepustila, ak nikto nebol doma. Takéto konanie žalovanej 1/ len navodilo u žalobcov 1/ až 3/ podozrenie o skutočnostiach, že závetca bol pod neustálym psychickým tlakom žalovanej 1/. Závetca dva roky pred svojou smrťou oficiálne uznal za svoju dcéru žalobkyňu 3/, ktorú v závete absolútne opomenul. Aj táto skutočnosť nasvedčuje záveru, že v čase spísania závetu nebol zorientovaný a nevedel rozpoznať dôsledky svojho konania. Na základe uvedeného, preto žalobcovia dospeli k vážnemu podozreniu, že závet závetcu je absolútne neplatný, pretože nie je prejavom jeho slobodnej vôle, nie je určitý a zrozumiteľný, pre absenciu schopnosti závetcu rozpoznať dôsledky svojho konania z dôvodu jeho zdravotného stavu. Aj laik a tobôž človek s medicínskym vzdelaním, aké má žalobca 1/, vie usúdiť, že je veľmi málo pravdepodobné, že človek, ktorý nie je schopný sa sám fyzicky obrátiť na lôžku z jednej strany na druhú, nie je schopný sa sám najesť a je dezorientovaný, je na druhej strane schopný spísať svoju poslednú vôľu na počítači v prezentovanom rozsahu. Predložený závet je napísaný pravdepodobne na počítači a z jeho obsahu, formy a prejavov svedkov na ňom tvrdených vyplýva, že tento napísal závetca vlastnoručne pred nimi a vlastnoručne ho podpísal a že listina závetu obsahuje jeho poslednú vôľu. Z uvedeného sa javí, že predložený závet spĺňa zákonom predpokladané formálne znaky. Avšak vzhľadom na vyššie opísaný zdravotný stav závetcu, je nepravdepodobné, že k prejaveniu poslednej vôle závetcu došlo spôsobom na závete deklarovaným. Vzhľadom aj na vyššie uvedené skutočnosti bolo na základe uznesenia súdneho komisára R.. Y. V. sp. zn. , zo dňa 4.10.2017 prerušené dedičské konanie po poručiteľovi a žalobcovia 1/ až 3/ boli ako dedičia odkázaní na podanie návrhu na súd o určenie neplatnosti závetu poručiteľa spísaného dňa 15.3.2015. Lehota na podanie žaloby bola určená v trvaní do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto uznesenia. Uznesenie bolo právnej zástupkyni žalobcov doručené 10.10.2017.

3. Žalovaní vo svojom vyjadrení k žalobe popreli skutkové tvrdenia žalobcov a uviedli svoje vlastné skutkové tvrdenia. V skutočnosti podľa žalovaných bol v roku 2014 závetca práceneschopný na pár dní v máji z dôvodu hospitalizácie kvôli transfúzii krvi (od 16.5 do cca 19.5.) a ďalšia práceneschopnosť súvisela s jeho hospitalizáciou v mesiaci október. Hospitalizácia závetcu v októbri 2014 bola pritom nevyhnutná vzhľadom na negatívnu reakciu jeho organizmu na druhú dávku chemoterapie zo dňa 6.10.2014 a trvala od 9.10.2014 do 4.11.2014. To, že stav závetcu po chemoterapii nie je v poriadku, z voľne dostupných informácií a po konzultáciách s onkológom zistila jeho manželka. Žalobcovia sa pritom rovnako ako pri prvej dávke chemoterapie o závetcov stav nijako aktívne nezaujímali. Počas celej doby hospitalizácie závetcu navštevovala každý deň žalovaná 1/ (jeho manželka) s výnimkou jedného dňa, keď to už organizačne nijako nešlo zrealizovať. Návštevy boli komplikované najmä kvôli ich maloletým deťom, ktoré zakaždým čakali pred oddelením (dovnútra mali deti vstup zakázaný). Po doznení najvážnejších komplikácií v druhej polovici času hospitalizácie sa maloleté deti s poručiteľom párkrát za asistencie manželky mali možnosť aj stretnúť a porozprávať sa. Počas hospitalizácie závetcu zopárkrát navštívil žalobca 1/, ostatní žalobcovia o svojho otca neprejavili záujem. Napriek

pokročilému štádiu choroby závetca po návrate z nemocnice ďalej komunikoval (najmä emailom a telefonicky) s kolegami z fakulty a redakcie časopisu RAK. Bol nervózny z toho, že sa mu nevracia schopnosť suverénnej chôdze a že sa pohybuje iba s pomocou paličky. Zaujímal sa o rozvrh na letný semester, stále veril, že sa vráti do práce. Keďže samozrejme cítil, že mu sily ubúdajú, rozhodol sa vzdať pozície šéfredaktora literárneho časopisu RAK. Dal si však záležať na tom, aby dokončil aj posledné číslo ročníka 2014. Pracoval na ňom po návrate z nemocnice, podľa informácií z výtlačku uzávierka čísla prebehla 27.11.2018. Následne rovnako ako v predchádzajúcich rokoch pripravil pre vydavateľa vyúčtovanie finančných prostriedkov použitých na prípravu časopisu (išlo najmä o výpočet a zabezpečenie koncoročného vyplatenia honorárov autorom jednotlivých príspevkov). V poslednom čísle avizoval do budúcna publikovanie dvoch svojich textov - jedného autorského a jedného prekladu (pripravované varianty sú dodnes uložené v jeho počítači). Ešte začiatkom januára 2015 komunikoval s viacerými členmi redakcie, ktorí ho presviedčali, aby šéfredaktorstvo potiahol aspoň formálne ďalej (vydavateľ sa totiž po jeho abdikácii rozhodol nepokračovať vo vydávaní časopisu). Dvaja členovia redakcie (pani R. C. a pán Y. A.) ho v januári navštívili aj doma. Ďalším z prejavov záujmu o okolitý svet bola aj závetcova vôľa osobne dodatočne zablahoželať k októbrovým tretím narodeninám svojmu vnukovi H.. Približne v polovici novembra 2014 spolu s deťmi a manželkou po predchádzajúcej dohode navštívili žalobcu 1/ a H. zablahoželali. V tejto súvislosti nemožno nespomenúť aj závetcov kontakt s vydavateľom V. V. F., ktorý závetcu ako prvého laureáta opakovane (v priebehu januára a februára 2015) pozýval na vyhlásenie laureátov ďalšieho ročníka literárnej súťaže Poviedka. Nebolo už v závetcových silách osobne sa tohto podujatia zúčastniť, napísal však pozdravný list (podľa záznamov v počítači z 9.2.2015). Na Vianoce v roku 2014 žalobca 1/ so závetcom nestrávil ani minútu. Tesne pred Vianocami 2014 si prišiel žalobca 1/ po škatuľu domácich vianočných zákuskov. Komunikoval so závetcom i žalovanou 1/ na prízemí domu v kuchyni, resp. v obývačke, pričom závetca sa v tom čase pohyboval pomocou paličky. Vzhľadom na rastúce komplikácie s pohybom mu zabezpečila manželka v zdravotníckych potrebách opornú pomôcku na chodenie. Vianoce v roku 2014 strávil závetca s manželkou, svojimi maloletými deťmi a svojím najmladším bratom Jarom. Ten k nim prišiel 24.12.2014 a odišiel v podvečer nasledujúceho dňa. V tomto roku už poručiteľ na prípravu štedrej večere nestačil sám, asistoval preto manželke v kuchyni, resp. ona vykonávala jeho inštrukcie. V tom čase sa hore a dole po schodoch dokázal dostať na vlastných nohách za jej asistencie a opory, bez akejkoľvek potreby znášania či vynášania. Na prízemí strávil i takmer celý 25. december, jeho brat pri odchode dokonca poznamenal, že sa mu zdá, že je na tom lepšie ako pred rokom. Celý deň prebehol v príjemnej atmosfére, vo vzájomných rozhovoroch, hrami s deťmi. Veľmi podobným spôsobom strávila rodina i silvestrovský večer a Nový rok. Spoločný obed spomínaný v žalobe sa určite neuskutočnil v čase Vianoc. Keďže na 5.1.2015 mal závetca naplánované vyšetrenie (na ktoré sa dostavil, síce už s výraznými komplikáciami, ale ešte stále po svojich) u svojho onkológa, pričom deti boli už vtedy a až do konca prázdnin u starej mamy. Žalobca 1/ s rodinou prišli na obed až po ich návrate, pravdepodobne to bolo v nedeľu 18.1.2015. V rámci vyšetrenia, ktoré sa uskutočnilo dňa 5.1.2015, onkológ nariadil aj vyšetrenie magnetickou rezonanciou. Termín bol stanovený na 14.1.2015. V ten istý deň za asistencie žalovanej 1/ absolvoval aj vyšetrenie v ambulancii fyziatrickorehabilitačného oddelenia, kde mu predpísali štvorkolesový vozík. Podľa záznamu z tohto vyšetrenia: „Pac. so základným ochorením Ca prostaty s poruchou chôdze a mobility, mobilný iba na krátku vzdialenosť pomocou 1FB, na dlhšiu vzdialenosť s oporou 1 osoby, s ťažkosťami zvláda presady na posteľ.“ Až následne sa teda uskutočnil vyššie spomínaný „vianočný“ obed so žalobcom 1/ a jeho rodinou. Pred ich príchodom navrhla žalovaná 1/ závetcovi, či nechce zísť pokojne dolu, ešte kým tam nie sú. Odmietol s tým, že chce, aby žalobca 1/ na vlastné oči videl, ako sa pohybuje. Po ich príchode si žalobcu 1/ zavolal k sebe hore a s jeho pomocou pomaly schádzal po schodoch. 14.1.2015 absolvoval závetca aj MRI vyšetrenie. Nie je pravdou ani to, že závetca po spoločnom obede už lôžko neopustil. V nasledujúcich týždňoch sa opakovane a pomerne často domáhal písania na počítači, kam ho (aj za asistencie detí) prevážala žalovaná 1/ najskôr na kancelárskej stoličke (s deťmi si z toho vytvorili akúsi hru), neskôr na vozíku. Zároveň sa čo najdlhšie snažil o samoobslužnosť najmä v oblasti potrieb vylučovania. Vzhľadom na vyššie uvedené obdobie navštevovania poručiteľa žalobcom 1/ na týždennej báze netrvalo od Vianoc 2014. Čo sa týka lekárskych zásahov žalobcu 1/, závetca dvakrát požiadal žalobcu 1/ o odber krvi. Žalobca 1/ závetcovi nepodával lieky. O recepty, výber liekov z lekárne, uskladnenie, dávkovanie, podávanie liekov sa starala výlučne žalovaná 1/ (po prepustení manžela z nemocnice v novembri 2014 mu niekoľko týždňov sama pichala injekcie s liekom na riedenie krvi). Zároveň zo strany žalobcu 1/ nedošlo k akejkoľvek ponuke asistencie. Nikdy žalovanej 1/ nenavrhol, že jej pomôže (keďže je lekár) napr. s manželovou hygienou. Všetky fyzické činnosti týkajúce sa starostlivosti o poručiteľa (hygiena, prezliekanie, prezliekanie posteľnej bielizne, umiestňovanie na vozík a späť do postele) vykonávala sama. Podľa záznamov žalovanej

1/ v čase od 2.2.2015 do 2.4.2015 došlo zo strany žalobcu 1/ k nasledovným návštevám: 6.2.2015: odber krvi, 7.2.2015: žalobca 1/ priviezol polohovaciu posteľ, 15.2.2015: žalobca 1/ spolu s kamarátom polohovaciu posteľ premiestnil do spálne, 6.3.2015: žalobca 1/ s dcérou - odber krvi, 13.3.2015 žalobca 1/ návšteva, 25.3.2015: žalobca 1/ návšteva. Tvrdeniam o častých návštevách žalobcu 1/ protirečí aj fakt, že začiatkom februára 2015 bol žalobca 1/ vymenovaný do funkcie námestníka riaditeľa Žilinskej nemocnice, a teda značnú časť pracovného týždňa trávil/mal tráviť v Žiline. Človekom prvého kontaktu pre závetcu bola vždy žalovaná 1/. Vylučuje, že by zo strany závetcu došlo k telefonátom, halucinačným stavom, neschopnosti identifikovať najbližších či k žiadostiam o odvedenie domov. Vylučuje takisto aj to, že by kedykoľvek došlo k urgentnému zásahu zo strany žalobcu 1/, a to najmä z dôvodu, že v uvedenom období bolo iba minimum dní, či skôr presnejšie pár hodín z dňa, kedy by bol závetca doma sám. Od začiatku februára takáto situácia prakticky ani nemohla nastať, lebo so starostlivosťou o závetcu pomáhala aj mama žalovanej 1/ závetcu. Žalobca 1/ na stretnutí koncom januára 2015 žalovanej oznámil, že ak sa nestane zázrak, poručiteľ do 6 mesiacov zomrie. Toto oznámenie ju dosť zasiahlo, pretože napriek tomu, že všetko nasvedčovalo blížiacemu sa koncu, podvedome a asi celkom pochopiteľne si to nechcela pripustiť. V tejto situácii jej žalobca 1/ navrhol, že by bolo najlepšie, keby zostala so závetcom doma až do konca. Zároveň sa ponúkol, že mu zaobstará polohovaciu posteľ. V prvej chvíli, aj pod návalom emócií, žalovaná 1/ súhlasila, že si to tak skúsi vybaviť. Vzhľadom na to, že s poručiteľom ako manželom vždy rozhodovali o veciach spoločne, považovala za prirodzené tento návrh mu predostrieť. Závetca nepoznal svoju prognózu, aj preto túto možnosť absolútne odmietol. V škole žalovanej 1/ vyšli v ústrety, upravili rozvrh tak, aby cca okolo 13:00 hod. mohla byť už doma. Závetca odmietal poskytovanie osobnej starostlivosti akoukoľvek cudzou osobou, jediným človekom, ktorého si vedel v takejto úlohe predstaviť, bola mama žalovanej 1/ závetcu, ktorá to bez výhrad prijala. V nasledujúcich týždňoch bola manželka závetcu opakovane na OČR (aj s manželom, aj s dcérou), prišli do toho jarné prázdniny, čiže značnú časť času strávila doma. V pracovných dňoch ju dopoludnia zastúpila jej mama a popoludní a v noci sa o poručiteľa starala sama. Nie je pravda, že žalobca 1/ navrhol zabezpečenie profesionálnej opatrovateľskej služby. Práve naopak, vo vyššie spomínanom rozhovore sám odmietol možnosť, že by sa o poručiteľa mal starať niekto cudzí. Bol to jeden z jeho argumentov, prečo má zostať manželka závetcu doma. Možnosť profesionálnej opatrovateľskej služby sa riešila s onkológom až v čase poslednej hospitalizácie. Nie je pravdou ani to, že žalovaná 1/ navrhla, že zabezpečí kvôli opatere brata/mamu. O jej príbuzných sa so žalobcom 1/ nikdy nerozprávali, prítomnosť jej matky vyplynula prirodzene z vývinu situácie. Závetca nebol v prípade potreby jedla či nápoja odkázaný na pomoc žalobcu 1/, nebolo ho treba nakŕmiť. Toto vyslovene odmietal a aj keď to niekedy išlo ťažko, trval na tom, že jesť bude sám. Kŕmenie považoval za veľmi ponižujúce. Aby to šlo ľahšie, zakúpila žalovaná 1/ nemocničný „servírovací“ vozík, z ktorého sa dokázal pohodlne najesť sediac na vozíku. Cez víkendy, ale aj počas narodenín mladšej dcéry či cez jarné prázdniny žalovaná 1/ vytvorila provizórny jedálenský stôl na poschodí, aby sa mohli najesť spolu ako rodina. Uvedomovala si, aké je to pre manžela dôležité. Priama pomoc pri prijímaní stravy bola potrebná až počas posledných dní jeho života v nemocnici. Aj túto pomoc závetcovi poskytovala iba žalovaná 1/, nie žalobca 1/. Ako sa stav závetcu zhoršoval, bolo evidentné že žalobca 1/ hľadal zámienky, aby skritizoval čokoľvek. Faktom však je, že neprišiel s ponukou žiadnej konkrétnej pomoci. Dňa 16.3.2015 (opäť podľa záznamov žalovanej 1/ v diári) žalobca 1/ zatelefonoval závetcovi s tým, že organizuje návštevu svojej matky a brata, má však podmienku, že manželka závetcu nesmie byť v tom čase doma. Po skončení rozhovoru bol závetca veľmi pobúrený a dotknutý. Vyjadril sa, že on nechce vidieť nikoho, že už chce mať pokoj. Keď sa viac upokojil, pripustil, že mladšieho syna by chcel ešte raz vidieť. Zároveň si bol vedomý toho, že žalobca 1/ nebude brať ohľad na jeho želanie a aj na základe tejto udalosti on sám žalovanú 1/ požiadal, aby vymenila zámok na vchodových dverách. Navyše v tom čase už dávno závetca nebol doma nikdy sám, a teda žalobcovi 1/ mal vždy kto otvoriť. Nie je pravdou, že ho žalovaná 1/ do domu nevpustila. Aj jej matka považovala za absolútne samozrejmé, že keď príde, otvorí mu. Faktom je však i to, že do smrti závetcu ho žalobca 1/ prišiel pozrieť už iba raz, a to 25.3.2015 (aj toto svedčí o tom, že nie je pravdivý ním udávaný údaj o frekvencii jeho návštev) a až vtedy, čiže po 9 dňoch, zistil, že zámok je vymenený. Matka žalovanej 1/ mu samozrejme dvere otvorila. Žalobca 1/ sa na ňu vykričal, vybehol na poschodie k závetcovi, vykričal sa aj naňho a pri odchode opätovne nakričal na matku žalovanej 1/ a vyhrážal sa tým, že ak sa nedostane k otcovi, zavolá 158 a pokračoval: „Ja to môžem zariadiť aj inak, ale najviac na to doplatia tu tieto deti.“ Matka žalovanej 1/ si po jeho odchode, celá roztrasená, tieto slová zapísala. V dome bola v tom čase aj mladšia dcéra závetcu. Žalobcovia v žalobe spájajú výmenu zámku s potenciálnou návštevou matky žalobcov 1/ a 2/. Stretnutie sa neuskutočnilo, žalobca 1/ totiž volal o dva dni po prvom telefonáte a závetca mu oznámil, že na stretnutie nemá chuť, ale že ak mladší syn chce prísť, môže mu zavolať.

4. Ďalej vo svojom vyjadrení k žalobe žalovaní uviedli, že z obsahu závetu je evidentné, že závetca sa v jeho časti II. vyhol vymenúvaniu mien svojich detí, ale vyslovene uvádza, že okrem jeho manželky sú dedičmi jeho nehnuteľného, hnuteľného a peňažného majetku všetky jeho deti, teda aj vrátane nemanželskej dcéry R.. V zmysle logiky závetu mal práve nemanželskej dcére R. pripadnúť na dedičstve evidentne väčší podiel, než na aký má nárok ako plnoletý dedič v zmysle zákona. Podľa postupnosti závetcom určených krokov pri výpočte dedičských podielov, sa mali najprv podľa ním stanovených vzorcov určiť dedičské podiely žalobcu 1/ a potom žalobcu 2/ (ktorým sa mali od ich podielov odčítať pôžitky, ktoré týmto dvom dedičom poskytol závetca počas svojho života) a o kladné zostatky z týchto výpočtov sa mali navýšiť dedičské podiely ostatných dedičov, teda nielen žalovaných, ale aj žalobkyne 3/. Napadnutím závetu v rámci dedičského konania, v ktorom sa žalobca 3/ nechal zastupovať žalobcom 2/, sa tak možno aj nevedome žalobkyňa 3/ vzdala dobrovoľne väčšieho podielu na dedičstve, než aký jej pripadne v zmysle časti II. bod 4 závetu, resp. aký jej ako neopomenuteľnému dospelému dedičovi môže pripadnúť v prípade dedenia zo zákona. Je zjavné, že žalobcovia obsahu závetu (napriek tomu, že sú všetci traja právne zastúpení advokátkou) neporozumeli alebo ide len o ich snahu uviesť súd do omylu. Uviesť do omylu sa evidentne podarilo žalobcovi 1/ aj znalkyňu, ktorá si toto skutkové tvrdenie žalobcu 1/ o absolútnom opomenutí nemanželskej dcéry - žalobkyne 3/, osvojila nekriticky v celom rozsahu a je to jeden z dvoch hlavných dôvodov, prečo nepovažuje konanie závetcu za prejav jeho skutočnej vôle. Znalkyňa dokonca z toho aj vyvodzuje, že závetca svoju poslednú vôľu iba podpísal bez toho, aby ju skontroloval a bol si tak vedomý jej obsahu. Znalkyňa ďalej v súvislosti s „opomenutím“ nemanželskej dcéry rozvíja svoju teóriu o ťažkom mentálnom poškodení závetcu, keď podľa nej treba do úvahy vziať kontext, či definitívne znenie závetu a darovanie bytu zapadá do životných postojov poručiteľa, jeho skutočnej vôli a prirodzenému uvažovaniu. Závetca pritom svoju poslednú vôľu pripravoval, odkedy mu diagnostikovali ochorenie, t.j. od roku 2010. V počítačovej podobe existuje niekoľko verzií, líšia sa od finálneho znenia iba drobnosťami. V jeho pozostalosti sa nachádzajú rukou písané podklady k výpočtom použitým v závete, ďalej sa tam nachádzajú minimálne tri verzie takmer hotového závetu s vlastnoručnými poznámkami závetcu (sú zapísané rozličným perom, je na nich badať i stupňujúcu sa roztrasenosť písma, čo zakladá predpoklad, že vznikali postupne, v rozmedzí viacerých dní, resp. týždňov). Závetca svoj závet pripravoval dlhodobo a zodpovedne a bol presvedčený, že dedičia musia rešpektovať jeho poslednú vôľu bez ohľadu na jej komplikovanosť. Fakt, že závet bol podpísaný necelý mesiac pred smrťou, možno pripísať tomu, že jeho podpísanie bolo preňho akousi symbolickou bodkou, ktorú chcel urobiť, keď to takto ako koniec bude cítiť on sám. Aj z videonahrávky z 13.3.2015 pritom možno jasne rozumieť zámeru závetcu „postarať“ sa osobitne o svoje dcéry - žalované 2/ a 3/, tak, aby neostali ukrátené oproti „pôžitkom“ ktoré dostali za jeho života synovia. O tom, že išlo o dlhodobo premyslený zámer závetcu svedčia jednak jednotlivé verzie závetu v časovej postupnosti, ako boli vyhotovené, ako aj vlastnou rukou napísané čestné vyhlásenie závetcu zo dňa 21.3.2015, v ktorom ozrejmuje svoje rozhodnutie znížiť dospelým synom ich dedičský podiel a čo sumy uvedené vo vzorci určenom na ich výpočet znamenajú, ako aj dôvod prečo sa rozhodol darovať byt na Farského ulici v Bratislave svojmu švagrovi.

5. V súvislosti so znaleckým posudkom žalovaní ďalej vo svojom vyjadrení namietali nezákonnosť podkladov na základe ktorých bol znalecký posudok vypracovaný, nesúlad obsahu znaleckého posudku s náležitosťami znaleckého posudku tak, ako ich vyžaduje o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľov v platnom znení a a popreli aj skutkové tvrdenia znalca (vrátane záverov znalca). Žalovaní sú presvedčení, že minimálne v časti týkajúcej sa zdravotnej dokumentácie a videozáznamov s „rozhovormi“ so závetcom ide o podklady, ktoré získali žalobcovia nezákonným spôsobom. Žalovaní nemajú žiadnu informáciu o tom, že žalobcovia zákonným spôsobom požiadali o výpis či o vyhotovenie kópií zo zdravotnej dokumentácie závetcu. Ide pritom o dôverné informácie o zdravotnom stave fyzickej osoby, ktoré sú chránené osobitnými predpismi. Znalecký posudok ako dôležitý dôkaz v tomto konaní tak bol vypracovaný na základe nezákonne poskytnutých údajov zo zdravotnej dokumentácie. Znalkyňa navyše ani nijakým spôsobom neverifikovala, či poskytnuté zdravotné záznamy naozaj pochádzajú zo zdravotnej dokumentácie závetcu a či ide o informácie, ktoré sú úplné a pravdivé. Spolu s doručenou žalobou a kópiou znaleckého posudku neboli žalovaným doručené prílohy, na základe ktorých bol znalecký posudok vypracovaný. Obsah znaleckého posudku je tak nepreskúmateľný jednak žalovanými, ako aj súdom a jednak je nepreskúmateľný aj pre potreby vypracovania kontrolného znaleckého posudku. Znalec v samotnom texte časť podkladov z ktorých vychádzal pri vypracovaní znaleckého posudku ani bližšie nešpecifikuje a označuje ich ako „iná dokumentácia“. Ďalej sa v texte uvádza, že znalkyňa mala k dispozícii aj tri videozáznamy obsahujúce

komunikáciu medzi žalobcom 1/ a závetcom. Ani tieto videozáznamy, či ich presný prepis, nie sú obsahom, ani prílohami znaleckého posudku. Rovnako ako vo vzťahu k zdravotnej dokumentácii aj pri znalkyňou uvádzaných troch videozáznamoch boli žalovaní presvedčení, že ide o podklady, ktoré boli získané nezákonným spôsobom, teda že boli vyhotovené bez súhlasu závetcu. V znaleckom posudku nie je žiadna informácia o tom, že závetca udelil písomný súhlas na nahrávanie videozáznamu a neobsahuje ani informáciu, že závetca svoj prípadný súhlas udelil aj na použitie videozáznamu na účely súdneho konania, ktorým sa má dosiahnuť neplatnosť jeho poslednej vôle. Samotný žalobca 1/ uviedol, že ich chcel vyhotoviť preto, aby ich mohol po smrti závetcu ukázať deťom, eventuálne spísať a vydať. Je zrejmé, že minimálne cieľom v tomto konaní priloženého videozáznamu nebolo „zanechať zaujímavý odkaz“, ale ide o žalobcom 1/ úmyselne moderovaný rozhovor smerujúci výlučne k téme poslednej vôle a za účelom zistenia jej finálneho obsahu. Je ďalej zrejmé, že si ho žalobca 1/ už premyslene pripravoval ako „zásadný“ dôkaz pre toto konanie, a to aj napriek tomu, že na vyhotovenie videozáznamu minimálne zo dňa 13.3.2015, a ani na jeho použitie na iné účely, ako deklaruje v žalobe, nemal súhlas poručiteľa a zjavne ani oňho nepožiadal, pretože by ho nikdy od neho nedostal. Ide tak o amorálne konanie žalobcu 1/, o hlboký a nezákonný zásah do osobnostných práv závetcu a o zásah do práva na súkromie a na rodinný život žalovaných. Znalecký posudok obsahuje na strane 26 znaleckú doložku, ale táto je na účely jeho použitia v súdnom konaní nedostatočná, pretože v nej v zmysle absentuje vyhlásenie znalkyne, že si je vedomá následkov vedome nepravdivého posudku, a to aj napriek tomu, že od počiatku znalkyňa vedela, že znalecký posudok bude použitý na účely súdneho konania. Žalovaným bola spolu so žalobou doručená aj notárska zápisnica obsahujúca prepis videoznáznamu zo dňa 13.3.2015 a samotné DVD s videozáznamom zo dňa 13.3.2015. Podľa názoru žalovaných ide o právne bezcenný dôkaz v tomto súdnom konaní, pretože ako už je vyššie uvedené, bol získaný nezákonným spôsobom a teda by naň súd ako na dôkaz nemal prihliadať. Žalovaní sú na rozdiel od žalobcov a súdnej znalkyne presvedčení o tom, že posledná vôľa závetcu bola vykonaná slobodne, vážne, neomylne, pri plnom vedomí a z formálneho hľadiska zrozumiteľne, určito a správne.

6. K vyjadreniu žalovaných podali žalobcovia repliku. Uviedli v nej, že nie je pravdou, že žalobca 1/ sa o zdravotný stav závetcu v čase jeho hospitalizácie nijako aktívne nezaujímal. Žalobca 1/ bol v čase hospitalizácie závetcu v nemocnici, v mesiaci október 2014 14 dní v zahraničí (USA), kde sa o jeho hospitalizácii dozvedel z telefonátu žalovanej 1/. Po tomto telefonáte okamžite kontaktoval primára oddelenia Y.. V., na ktorom bol závetca hospitalizovaný a informoval sa o jeho momentálnom zdravotnom stave. V telefonickom kontakte s ním bol až do návratu z USA. Po návrate zo zahraničia navštívil závetcu v nemocnici počas jeho hospitalizácie minimálne päťkrát a naďalej bol v kontakte s primárom oddelenia, ako aj s priamym ošetrujúcim lekárom, o čom mala žalovaná 1/ vedomosť. Skutočnosť, že žalobca 2/ a žalobkyňa 3/ závetcu v nemocnici počas hospitalizácie nenavštívili, je u žalobkyne 3/ odôvodnená je trvalým pobytom v V., u žalobcu 2/ sa nezakladá na pravde. Žalobca 2/ navštívil závetcu tak u neho doma, ako aj v nemocnici, o čom má žalovaná 1/ vedomosť. Okrem uvedeného tak žalobca 2/ ako aj žalobkyňa 3/ mali o zdravotnom stave závetcu vždy aktuálne informácie od žalobcu 1/. Pokiaľ išlo o Vianoce 2014, bolo podľa žalobcov evidentné, že žalovaní časové označenie Vianoce 2014 vnímajú len zo svojho pohľadu a konkrétneho dátumu Vianoc. Pod trávením Vianoc mal žalobca 1/ na mysli, že sa tak stalo vo vhodnej chvíli januári 2015, čo nič nemení na skutočnosti, že pre žalobcu 1/ to boli Vianoce 2014. Keďže žalobca 1/ si nevedie taký presný diár, je možné, že to bolo niekedy v polovici januára 2015, kedy bol žalobca 1/ so svojou rodinou na návšteve u závetcu. Žalobca 1/ absolútne vylúčil tvrdenie, že v ten deň závetca pomaly a s jeho pomocou schádzal po schodoch dole. Závetca mal snahu ísť dole po svojich, ale už pri prvom schode začal padať, kedy ho žalobca 1/ zachytil a na chrbte zniesol dole. Žalovanej 1/ žalobca 1/ navrhol, aby vozík pre závetcu bol takého typu, ktorého madlá sa dajú uchopiť tak, aby sním bolo možné aj na vozíku ísť dole po schodoch, čo sa však nestalo. O tom, že závetca má poruchu chôdze a mobility, svedčí aj záznam o vyšetrení predložený žalovanou 1/, kde je skonštatované, že závetca prejde iba krátku vzdialenosť s pomocou „1FB“ a s ťažkosťami zvláda presady na posteľ. Preto žalobca 1/ trvá na svojom vyjadrení, že závetca de facto neopustil lôžko. Pokiaľ aj pripustil akú takú mobilitu, poručiteľ čas trávil vo svojej spálni na lôžku, resp. v izbe cez chodbu pri počítači, na dolné poschodie domu sa už nedostal a nebol ani von mimo domu. Vnímanie zdravotného stavu závetcu, jeho potrieb a spôsobilosti v tom zmysle, čo zvládne a čo nie, je u žalobcu 1/ ako lekára a u žalovanej 1/ ako manželky závetcu evidentne diametrálne odlišné. Žalobca 1/ trval na ním uvádzaných skutočnostiach, ktoré sú odrazom toho, čo sám videl a absolvoval. Skutočnosť, že pri návšteve závetcu doma v obedňajších hodinách mal vedľa postele na stolíku položené nedotknuté raňajky a pohár s čajom je pravdivá. V konečnom dôsledku to nepriamo potvrdzujú aj tvrdenia žalovanej 1/, že závetca trval na tom, že bude jesť sám, hoci mu to trvalo dlhšie a išlo mu to ťažšie. Nedá sa vylúčiť skutočnosť, že

pokiaľ sa chcel v danej chvíli závetca aj naraňajkovať a zistil že mu to nejde, tak sa nenaraňajkoval a raňajky nechal tak, nehovoriac už o prijímaní tekutín; aj zdravý človek v ležiacej polohe má problém napiť sa vody z pohára a jednoduchšie je sa takto napiť s pomocou slamky. Na zorganizovaní stretnutia poručiteľa s matkou žalobcov 1/ a 2/ sa žalobca 1/ so závetcom dohodol osobne, s čím závetca výslovne súhlasil. Žalovanou 1/ spomínaný telefonický rozhovor mal byť už len o potvrdení si termínu. Z tvrdenia žalovanej 1/ je možné preto dospieť k záveru, že o tomto stretnutí ju závetca informoval a ona namietala takéto stretnutie, najmä pokiaľ' sa malo uskutočniť bez jej prítomnosti. Okamih, keď žalobca 1/ zistil, že sú vymenené zámky na vchodových dverách, nastal priamo po situácii, kedy mu závetca telefonoval a z telefonátu ako lekár vyvodil záver, že halucinuje a je dezorientovaný, preto okamžite sadol do auta a išiel za ním. Keďže mal kľúče od domu, ostal v šoku, že sa nevie do domu dostať a pritom mal podozrenie, že závetcovi sa môže niečo stať. Preto reagoval na vzniknutú situácie tým, že v prípade, že sa k závetcovi nedostane, bude volať políciu, čo je v prípade predpokladaného ohrozenia života samozrejmé. Ďalej žalobcovia dodali, že tvrdenia (predovšetkým žalovanej 1/) považujú za účelové, častokrát si vzájomne odporujúce, a to najmä vo vzťahu k zdravotnému stavu závetcu, kedy na jednej strane uvádza, čo všetko zvládal sám a na druhej strane hovorí o jeho imobilite.

7. K obsahu závetu žalobcovia v replike uviedli, že v bode 11. závetu nie je použitý pojem všetky jeho deti, ale pojem moje deti, bez označenia všetky. Keďže ich ďalej v závete závetca konkrétne menovite označil, nemožno sa stotožniť so záverom, že z obsahu závetu je zrejmé, že závetca neopomenul žalobkyňu 3/. K samotnému znaleckému posudku, ktorý vypracovala Y.. X. Ž., žalobcovia uviedli, že sama znalkyňa si uvedomila nedostatočný obsah znaleckej doložky, ktorú opravila a doručila žalobcovi 1/. Táto doložka bola k replike priložená. K priloženému dôkazu - nahrávke a listinnému prepisu žalobca 1/ uviedol, že tento bol vykonaný so súhlasom závetcu bez akéhokoľvek obmedzenia jeho použitia. Tvrdenie žalovanej 1/ o tom, že keby to bol vedel, nesúhlasil by s tým, nie je žiadnym spôsobom verifikovateľné je to len jej súkromná domnienka, tak ako aj tvrdenie, že žalobca 1/ si túto nahrávku pripravoval účelovo. Pokiaľ by sme sa mali čo i len v minimálnom rozsahu s jej tvrdením stotožniť, potom by nevznikol ani žiaden záznam. Je evidentné, že žalovaná 1/ účelovo pripúšťa možnosť a váhu len dôkazom predkladaným z jej strany, bez akéhokoľvek objektívneho a logického vyhodnotenia dôkazov. Podklady vrátane zdravotnej dokumentácie závetcu, boli riadnym spôsobom vyžiadané a poskytnuté znalkyni za účelom vypracovania znaleckého posudku. Skutočnosť, že žalovaní nemajú žiadnu vedomosť o tom, že žalobcovia zákonným spôsobom požiadali o výpis či vyhotovenie kópii zo zdravotnej dokumentácie, nespôsobuje nezákonnosť takéhoto dôkazu.

8. K replike žalobcov podali žalovaní dupliku. Vyjadrili v nej presvedčenie, že súdu predložená nahrávka bola získaná nezákonným spôsobom v rozpore s . Žalobca 1/ nepreukázal, že závetca udelil žalobcovi 1/ súhlas na vytvorenie nahrávky a nepreukázal ani existenciu súhlasu na použitie nahrávky v súdnom konaní. Obsah tohto záznamu preukazuje, že žalobca 1/ tento vyhotovil v úmysle zistiť obsah poslednej vôle závetcu. Vytvorenie záznamu tak bolo účelové, aby došlo k podporeniu postavenia žalobcov pri podaní žaloby o neplatnosť závetu. V tomto prípade išlo o neverejný rozhovor, pri ktorom žalobca 1/ si od závetcu na začiatku a ani v priebehu rozhovoru nevyžiadal súhlas na vytvorenie nahrávky a na použitie nahrávky v súdnom konaní a ani mu takýto súhlas nebol poskytnutý závetcom dobrovoľne. Žalobca 1/ svojim konaním tak neoprávnene zasiahol do osobnostných práv závetcu. Závetca navyše opakovane s nevôľou prijímal aktivity žalobcu 1/ smerujúce k vytváraniu nahrávok, pretože ich vytváranie mu spôsobovalo nepríjemné pocity, a to i z toho dôvodu, že žalobca 1/ u závetcu potvrdzoval neodvrátiteľný fakt - blížiacu sa smrť. Žalobca 1/ tak neuniesol dôkazné bremeno. Dodatočné doplnenie znaleckej doložky znalkyňou Y.. X. Ž. považovali žalovaní za nezákonné. V zmysle o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch znalecká doložka je neoddeliteľnou súčasťou znaleckého posudku a je umiestnená na jeho konci. Jej obsah pozostáva o.i. aj z vyhlásenia znalca o tom, že si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku. Žalovaní mali za to, že posudok má formálne vady. Neskoršie doplnenie znaleckej doložky spôsobuje porušenie celistvosti znaleckého posudku a preto je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch navyše vyžaduje, aby znalecký posudok vo svojich prílohách obsahoval podklady, z ktorých znalecký posudok vychádzal, čo v tomto prípade nebolo splnené. Obsah znaleckého posudku je tak nepreskúmateľný. Znalecký posudok je nesprávny a nezákonný a preto by ako dôkazný prostriedok nemal byt pripustený.

9. V písomnom podaní zo dňa 9.2.2022 žalovaní uviedli, že sa stotožňujú s obsahom znaleckého posudku č. 105/2019 vypracovaného pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii, spol. s

r.o. Závery znaleckého posudku potvrdzujú tiež skutkové tvrdenia žalovaných a vykonané dôkazy, najmä výpovede svedkov E. A. a U. Y..

10. V písomnom podaní zo dňa 8.2.2022 žalobcovia uviedli, že uznesením č. k. -200 zo dňa 21. novembra 2019 súd nariadil znalecké dokazovanie z odboru psychológia. Znalecký posudok č. 105/2019 bol vypracovaný znalkyňami z odvetvia psychiatria. Na základe toho žalobcovia považovali znalecký posudok za vypracovaný v rozpore s uznesením súdu, preto ho podľa nich nie je možné pripustiť ako dôkaz. V prípade, že sa súd nestotožňuje so záverom o neprípustnosti dôkazu, navrhli vypočuť v konaní znalkyne Y.. N. Ž., T.., Y.. Ľ. K., T.. E. Y.. X. Ž..

11. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 13.9.2022 v prítomnosti strán sporu, resp. ich zástupcov.

12. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, znaleckými posudkami, pripojeným dedičským spisom, výsluchom strán sporu a svedkov a zistil nasledovný skutkový stav.

13. Zo závetu poručiteľa F. Q. vyplýva, že ide o závet spísaný na počítači a zachytený na listine, závet je podpísaný poručiteľom a datovaný dátumom 15.3.2015. V časti II. odsek 1 závetu je uvedené: „Dedičmi majetku podľa časti I. odsek 1, [...] sa stávajú manželka poručiteľa M. Q. [...] a moje deti podľa platnej legislatívy Slovenskej republiky za podmienok, ktoré sú upravené nižšie“. Na závete sú podpísaní ako svedkovia E.C. A. a U. Y.. Svedkovia sú tiež podpísaní pri poznámke: „Potvrdzujeme svojimi podpismi, že dnes pán F. Q. pred nami vlastnoručne napísal a podpísal uvedený závet a že jeho listina závetu obsahuje jeho poslednú vôľu.“ Pri ich podpise sa nachádza rovnako dátum 15.3.2015.

14. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. vyplýva, že uznesením súdneho komisára R.. Y. V. č. k. -128, zo dňa 4. októbra 2017 bolo prerušené konanie o dedičstve a žalobcovia 1/, 2/ a 3/ boli ako dedičia odkázaní na podanie návrhu na súd o určenie neplatnosti závetu poručiteľa spísaného dňa 15.3.2015. Lehota na podanie žaloby bola jeden mesiac od právoplatnosti tohto uznesenia. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 21.11.2017. Obsahom dedičského spisu je tiež závet poručiteľa.

15. V notárskej zápisnici č. W. XXXX/XXXX, W. XXXXX/XXXX W. XXXXX/XXXX notárka R.. R. V. I., že dňa 27.11.2017 jej bol žalobcom 1/ predložený DVD nosič so záznamom rozhovoru s poručiteľom a jeho prepis, ktoré tvoria prílohy č. 1 a 2 notárskej zápisnice.

16. Zo súkromného znaleckého posudku č. 26/2017 zo dňa 3.12.2017 vypracovaného znalkyňou Y.. X. Ž. vyplýva, že znalkyňa vychádzala z informácií, ktoré jej boli oznámené žalobcom 1/, závetu, darovacej zmluvy zo dňa 26.3.2015 a listu vlastníctva k bytu, uznesenia o dedičstve, zdravotnej dokumentácie tak, ako je bližšie popísaná v posudku a zo štyroch audiovizuálnych záznamov (posledné dva zhotovené v rovnaký deň krátko po sebe). Znalkyňa v ňom dospela k záveru, že poručiteľ trpel pred svojou smrťou terminálnym štádiom rakoviny prostaty s početnými metastázami do mnohých orgánov, kedy vedel o zlej prognóze svojho zdravotného stavu a snažil sa dať pred smrťou na poriadok spravodlivé rozdelenie majetku. Toto však neuskutočnil podľa vlastných predstáv, nedokázal veci dotiahnuť, napriek tomu došlo k podpísaniu 2 právnych úkonov - závet a darovacia zmluva. Posudzovaný trpel nepochybne poškodením činnosti jeho mozgu - paraneoplastickou encefalopatiu s prejavmi demencie, ktorej negatívne dopady na kognitívne a úsudkové schopnosti boli potencované negatívnymi nežiadúcimi účinkami podávaných liekov, najmä Lyrica, Fentanyl a iné. Znalecká doložka neobsahuje vyhlásenie znalkyne o tom, že si je vedomá následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku.

17. Znalkyňa Y.. X. Ž. ako prílohu k svojmu listu zo dňa 23.4.2018 priložila opravenú znaleckú doložku k znaleckému posudku č. 26/2017 zo dňa 3.12.2017, v ktorej uviedla, že si je vedomá následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku.

18. Zo súkromného znaleckého posudku FORENZA - znalecká organizácia psychiatrická spol. s r.o. č. XX/XXXX zo dňa 27.9.2018 vypracovaného znalcom H.. Y.. K. H., T.. vyplýva, že znalec vychádzal zo zdravotnej dokumentácie, ktorá je v ňom bližšie popísaná a znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného znalkyňou Y.. X. Ž.. Znalec dospel k záveru, že zo zdravotnej dokumentácie, ktorú mal

k dispozícií, sa nedá preukázať, že by poručiteľ nebol v čase podpisu závetu zo dňa 15.3.2015 a v čase podpisu darovacej zmluvy zo dňa 26.3.2015 spôsobilý ovládať svoje konanie a posúdiť jeho následky. Z obsahu posudku č. XX/XXXX vypracovaného znalkyňou Y.. X. Ž. nie je možné overiť správnosť záverov znalkyne. Znalec nenašiel v zdravotnej dokumentácií žiadnu zmienku o paraneoplastickej encefalopatii a demencii, ani o vedľajších účinkoch liekov, najmä Lyrica a Fentanyl, ktoré mali mať podľa znalkyne Žigovej negatívne dopady na kognitívne a úsudkové schopnosti.

19. Žalovaní do spisu tiež založili listinné dôkazy v podobe nepodpísaného listu (pozdravu) poručiteľa datovaného dňom 9.1.2015, kópií stránok z diára, rukou písaných písomných poznámok týkajúcich sa závetu poručiteľa, nepodpísaných konceptov závetu s rukou písanými poznámkami.

20. Z listu žalobcu adresovaného svedkom závetu, ktorý predložil svedok U. Y. na pojednávaní vyplýva, že poručiteľ svedkom zaslal závet s tým, že chcel, aby poznali jeho obsah a v prípade potreby v budúcnosti dosvedčili, že bol podpísaný riadne, bez nátlaku a pri jeho plnom vedomí. List nie je poručiteľom podpísaný, ani datovaný. Obsahuje rukou dopísané „dovysvetlenie“ žalovanej 1/, o tom, že poručiteľ mal závet spísaný už rok-dva, žalobca 1/ sa však vyhráža, že závet napadne z dôvodov, že ho poručiteľ podpísal nesvojprávny, žalovanou 1/ zmanipulovaný a pod jej nátlakom.

21. Z rukou písaného čestného prehlásenia poručiteľa zo dňa 21.3.2015 vyplýva, že poručiteľ v ňom vysvetlil dôvody, pre ktoré sa rozhodol spísať závet zo dňa 15.3.2015. Starším synom - žalobcom 1/ a 2/ poskytol počas života darovania, ktoré neboli obvyklé a závet smeroval k tomu, aby boli zabezpečené neplnoleté dcéry poručiteľa (žalované 2/ a 3/). V súvislosti so žalobcom 2/ zdôraznil, že sa o poručiteľa niekoľko rokov nezaujímal, hoci bol chorý. Byt na S. X U. F. dobrovoľne a pri plnom vedomí poručiteľa daroval N. J., krstnému otcovi žalovaných 2/ a 3/ s príslušným vecným bremenom, aby sa o ne v prípade potreby postaral a mali tak zabezpečené bývanie.

22. Zo znaleckého posudku Ústavu pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii, spol. s r.o. č. XXX/XXXX zo dňa 26.10.2020 vypracovaného znalkyňami z odboru psychiatria Y.. N. Ž., T.. a Y.. Ľ. K., T.. vyplýva, že znalkyne vychádzali ako z podkladov zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. , zdravotnej dokumentácie dodanej oboma stranami sporu, ktorá je v ňom bližšie popísaná, odbornej literatúry a porady znalcov. Dospeli k záverom, že poručiteľ bol v čase podpísania závetu dňa 15.3.2015 a v čase podpisu darovacej zmluvy dňa 26.3.2015 spôsobilý ovládať svoje konanie a posúdiť následky svojho konania. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného znalkyňou Y.. X. Ž. nie je možné overiť správnosť záverov tohto posudku. Posudok Ústavu sa okrem iného opiera aj o záznamy zo zápisnice z pojednávania, kde osobní priatelia nebohého opísali osobné a sociálne fungovanie nebohého v čase podpisu závetu v takom zmysle, že nebohý bol schudnutý, smutný, fyzicky slabý, rozhovor ho unavoval, ale psychicky bol v poriadku, jeho správanie bolo v norme. Adekvátne používal aj cudzie slová, záznam z rozhovoru je zrozumiteľný, psychologicky je zrozumiteľný kontext, že mu je nepríjemné hovoriť o témach, ktoré sú predmetom rozhovoru. Znalkyňa Y.. X.. Ž. v znaleckom posudku č. XX/XXXX uviedla, že informácie o psychiatrickej liečbe a diagnóze poručiteľa z rokov 1973

- 1975 svedčia o skutočnostiach, že bol zvýšene zraniteľný už v jeho premorbídnej osobnosti a o zhoršenom odolávaní stresu. Toto však znalkyne nepredpokladajú, pretože v zrelom veku sám seba vystavoval stresujúcim situáciám ako prednášajúci, šéfredaktor, politik, pričom musel zvládať vysokú mieru stresu a nie sú informácie o tom, že by vyhľadal odborníka, prípadne že by trpel psychickými ťažkosťami, naopak kvalitne fungoval. Neurastenický syndróm a pseudoneurastenický syndróm mu boli diagnostikované a bol pre ne liečený v mladom dospelom veku. Z anamnézy probanda sa ukazuje, že vekom a životnými skúsenosťami jeho osobnosť ,,dozrela“ a stala sa voči stresu odolnou. Vzťah medzi horšou toleranciou záťaže a posudzovaným psychickým stavom znalkyne vysvetľujú prítomnosťou závažného telesného ochorenia v terminálnom štádiu a komunikácii o osobne významných témach v kontexte blížiacej sa smrti (bilancovanie o svojom živote, dedičstvo), čo samo o sebe pôsobilo na probanda nadmieru zaťažujúco, čo zachytáva aj záznam na CD v celkovom trvaní cca 40 minút. Na základe dostupných informácií nie je možné preukázať, že by psychický zdravotný stav poručiteľa mu neumožňoval ku dňu 15.3.2015 vykonávať také prejavy vôle, ktoré by vzbudzovali pochybnosti o tom, že vedel, čo chcel prejaviť a jeho rozpoznávacie a vôľové schopnosti by mu neumožňovali urobiť akýkoľvek právny úkon slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Nie je možné preukázať, že by poručiteľ ku dňu 15.3.2015 a obdobiu jemu blízkemu podstupoval liečbu, ktorá by ku dňu 15.3.2015 negatívne ovplyvňovala jeho úsudok, vnímanie a skutočnosti, kognitívne a rozhodovacie schopnosti vo forenzne významnej miere Pojem „encefalopatia“ je popisný termín označujúci bližšie nešpecifické ochorenie

mozgu. Podľa príčiny sa môže jednať o celý rad porúch s primárnou príčinou v mozgovom tkanive, v iných telesných orgánoch mimo mozgového tkaniva a pri systémových chorobách. Podľa okolností môže byť reverzibilná i ireverzibilná. Samotný pojem encefalopatia je široký a obsahuje širokú škálu a hĺbku príznakov. Pojem encefalopatia všeobecne nepopisuje poškodenie alebo úpadok kognitívnych funkcií a nevyjadruje ani hĺbku tohto poškodenia. Pojem „paraneoplastický“ je popisný termín, používaný pre vzdialené orgánové alebo tkanivové postihnutie spôsobené nádorom, nie však jeho priamym rastom alebo metastázami. Medzi nemetastatické nádorové komplikácie postihujúce nervový systém patria napríklad ischémie alebo krvácanie, infekcie, metabolické poruchy. Žiadna z týchto porúch nebola u nebohého diagnostikovaná. Lieky Sevredol, Lyrica i Fentanyl majú medzi svojimi nežiaducimi účinkami popísaný vplyv i na nervový systém, všeobecne sú v SPC popísané ospalosť, závraty, sedácia, insomnia, zmätenosť a iné. Prítomnosť nežiaducich účinkov je zvlášť zjavná pri nasadzovaní alebo zmene dávky lieku, do úvahy treba brať aj individuálnu reakciu jedinca. V zdravotnej dokumentácii zo subjektívnych ani objektívnych informácií nie sú dostupné záznamy, že by tieto nežiaduce účinky boli prítomné. Na základe informácií zo zdravotnej dokumentácie znalkyne predpokladajú, že sa tento typ nežiaducich účinkov vyskytoval u nebohého v miernej forme alebo vôbec. Na otázku súdu teda odpovedali, že lieky, ktoré poručiteľ užíval a najmä Sevredol, Lyrica, Fentanyl nemali fornenzne významný vplyv na rozpoznávacie a vôľové schopnosti nebohého ku dňu 15.3.2015.

23. Z výpovede svedka E. A. U., že s poručiteľom boli dlhoroční priatelia, z týchto dôvodov ho poprosil, aby figuroval ako svedok na jeho závete. Dňa 15.3.2015 sa spolu s U. Y. dostavili do poručiteľovho domu v Y., kde im poručiteľ predložil závet napísaný na počítači, aby ho podpísali. Svedok si nepamätal, či bol len v jednom alebo viacerých exemplároch. Závet nečítal, nakoľko sa mu to nezdalo vhodné. Prehlásenie, svojim podpisom potvrdzuje, že F. Q. pred nami vlastnoručne napísal a podpísal závet a že jeho listina závetu obsahuje jeho poslednú vôľu si svedok prečítal a podpísal. Keď mu poručiteľ predložil závet, povedal, že je to jeho posledná vôľa. Podľa jeho správania na poručiteľovi nevidel známky nejakej duševnej alebo inej neschopnosti alebo obmedzenia. Nemal vedomosť, že by v danom momente trpel nejakými bolesťami, jeho správanie bolo v norme. Svedok po nahliadnutí do závetu prehlásil, že ide o závet, ktorý podpisoval, potvrdil, že ho podpísal aj U. Y. a poručiteľ. Závet bol podpísaný a poschodí v dome, kde bola obývačka, poručiteľ sedel na vozíku. Prítomný bol poručiteľ, obaja svedkovia a žalovaná 1/; či bola prítomná aj v momentne podpisovania, si svedok nepamätal. Na otázku, ako vysvetlí rozpor medzi tým, že podpísal, že v jeho prítomnosti bol závet napísaný a pritom poručiteľ dal k podpisu už vyhotovený závet, svedok uviedol, že v danej chvíli ten problém neriešil, mal za to, že keď mu dal poručiteľ k podpisu závet, tak ide skutočne o jeho poslednú vôľu. Po smrti poručiteľa sa o závete asi iba raz rozprával so žalovanou 1/. Svedok nevedel, že 2.3.2015 poručiteľ nakladal aj s bytom na S. G. U. F.. Nespomínal si ani, či poručiteľ závet svedkom predložil už podpísaný. Závetca nevyzeral dobre, bol schudnutý a smutný. Svedkovia s ním strávili asi 20 minút, snažili sa ho trošku povzbudiť. Svoje identifikačné údaje svedok poručiteľov poskytol, nakoľko mu poručiteľ osobne volal asi dva týždne pred podpisom závetu. Svedok sa nevedel vyjadriť k požitkom, ktoré mali dostať žalobcovia 1/ a 2/ od poručiteľa počas jeho života.

24. Svedok U. Y. po nahliadnutí do závetu potvrdil, že ho podpísal, rovnako ako E. A.. S obsahom závetu sa neoboznamoval, ale poručiteľ mu ho poslal poštou a vtedy sa s ním oboznámil. Bol dlhoročný priateľ poručiteľa. Navštívili ho spolu s E. A. dňa 15.3.2015, trvalo to maximálne polhodinu, nakoľko poručiteľ bol na tom už fyzicky zle, bol slabý a rozhovor ho unavoval, ale psychicky bol podľa názoru svedka v poriadku. Najskôr sa bavili o jeho zdravotnom stave, žalovaná 1/ bola prítomná len chvíľu, pri podpise závetu prítomná nebola. Závet nebol písaný v prítomnosti svedkov, poručiteľ im ho predložil už napísaný a požiadal ich, aby ho podpísali. Závet mu poručiteľ poslal jeden až dva týždne po jeho podpísaní poštou aj so sprievodným listom, ktorý svedok súdu predložil. Svedok nemal vedomosť o zlých vzťahoch medzi deťmi poručiteľa, ale myslel si, že skôr dobré vzťahy neboli medzi žalobcom 1/ a žalovanou 1/. Poručiteľ svedkovi už asi polroka dopredu spomínal, že chce spísať závet, zatelefonoval svedkovi pár dní pred 15.3.2015 a požiadal ho, aby prišiel do Y. za účelom podpísania závetu. Keďže bolo viac exemplárov závetu, svedok si už nepamätal, v akom poradí ho podpisovali, závet bol kompaktne zošitý. Vyhlásenie na poslednej strane závetu svedok predpokladal, že čítal, až deň pred výpoveďou si uvedomil, že vlastne podpísal niečo, čo sa nestalo, závet nebol napísaný pred svedkami. Poručiteľ závet nečítal, svedok na jeho obsah ani nebol zvedavý. V súvislosti sa obsahom závetu svedok uviedol, že pokiaľ ide o matematické výpočty, tie boli pre poručiteľa typické a videl v tom jeho rukopis, akurát svedka zarazilo, že v závete nespomína aj svoju dcéru - žalobkyňu 3/, ku ktorej priznal otcovstvo a ktorú svedok aj osobne pozná. Aj keď v závete sa uvádza, že dedičmi sú všetky deti. O tom, že poručiteľ vlastnil byt

na S. G. U. T. svedok vedel, ale o nakladaní s ním tesne pred smrťou nie. Svedok napokon uviedol, že podľa jeho názoru poručiteľ vedel, čo robí, keď podpisoval závet.

25. Žalobca 1/ vo svojej výpovedi uviedol, že poručiteľ zomrel na rakovinu prostaty, v jej záverečných štádiách sú charakteristické veľké bolesti, ktoré sú utlmované podávaním opiátov a mal preto za to, ako lekár, že v čase, keď bol zhotovovaný predmetný závet, otec nebol schopný takýto závet zhotoviť. Od závetcu počas jeho života nedostal 81 200,- €. Poručiteľ navštevoval algeziológov Y.. M. a Y.. W., pričom žalobca 1/ vyjadril prekvapenie, že protistrana nevie, že mal dvoch algezilógov a nevie ich mená.

26. Žalobca 2/ vo svojej výpovedi uviedol, že sa stotožňuje s podanou žalobou. Dôvodom jej podania bolo, že boli ukrátení o dedičstvo. Svoj vzťah s poručiteľom ako svojim otcom označil za dobrý, nenavštevovali sa často vzhľadom na zdravotný stav otca, v priemere sa videli raz za mesiac. Ich kontakt prebiehal aj vonku napr. na káve alebo ho navštívil doma. Za posledných päť rokov si párkrát volali. Mal informáciu od žalobcu 1/, že stav poručiteľa je naozaj vážny „že je už v poslednom ťažení“, tak ho chcel ešte naposledy vidieť živého. Pri rozhovore bola prítomná aj priateľka žalobcu 2/. V rozhovore mu okrem iného poručiteľ ukazoval papier, kde mal napísaných 9 obrazov, ktoré mal zdediť po svojich rodičoch a mal záujem žalobcovi 2/ niektoré z nich odkázať. Žalobca 2/ zaškrtol tri obrazy. Tieto obrazy sa mali nachádzať v byte strýka žalobcu 2/, ktorý mu otec daroval. Uviedol, že nie je pravda, že by mu poručiteľ počas života v dospelosti poskytol pôžitky v celkovej hodnote 63 600,- €. Potvrdil, že vlastnil dvojizbový byt na Záporožskej ulici v Petržalke, bol to dar od jeho matky. Poručiteľ občas niečo napísal resp. preložil a rádovo dostával tantiémy vo výške 30 - 40 € raz za dva roky.

27. Žalobkyňa 3/ vo svojej výpovedi uviedla, že sa stotožňuje s obsahom žaloby. Vyslovenia určenia neplatnosti sa domáhala z toho dôvodu, že ako dedička bola opomenutá. V predmetnom testamente vôbec nebola spomenutá napriek tomu, že mala vedomosť o tom, že otec ju chcel uviesť ako dedičku. S poručiteľom mala dobrý vzťah, komunikovali cez mail, aj sa stretávali osobne tak dvakrát do roka tak, že ona pricestovala za ním. Naposledy sa stretli v lete 2014. Na posledný mail si nevedela spomenúť, ale napísala poručiteľovi, že by ho chcela v zime 2015 navštíviť, ale on napísal, aby nechodila, lebo sa necíti dobre a nie je schopný sa s ňou stretnúť. Závet čítala, nerozumie mu úplne presne, ale viac-menej vie, o čo ide. V závete nie je uvedené jej meno a priezvisko, ako je to u ostatných detí. Žalobu nečítala. Bola upozornená na to, že ak by súd žalobe vyhovel, mohol by byť jej podiel menší, ako keby zostal závet platný. Poslednýkrát sa s poručiteľom stretla v obchodnom centre v nejakej kaviarni. Nedostávala od neho výživné a pokiaľ vie, ani jej matka. Pozná dvoch starších bratov, ale sestry A. a N. nepozná, lebo poručiteľ povedal, že by nebolo vhodné, aby ju s nimi kontaktoval, keďže pre ne by bolo príliš náročné akceptovať ešte aj žalobkyňu 3/, keďže museli akceptovať dvoch starších bratov. So žalovanou 1/ ju poručiteľ zoznámil, keď bola dieťa.

28. Žalovaná 1/ vo svojej výpovedi uviedla, že sa stotožňuje s prednesom jej právneho zástupcu, ako aj s dôvodmi, ktoré sú uvedené v písomných podaniach žalovaných. Viac k veci nemala čo uviesť, pričom poukázala na to, je to pre ňu veľmi emotívna situácia, nakoľko jej dve maloleté deti prišli o svojho otca.

29. Na pojednávaní žalobcovia uviedli, že ani zo znaleckého posudku predloženého žalovanými nevyplýva, že by poručiteľovi neboli podávané lieky, resp. že mal k dispozícii dokumentáciu od algeziológov, eventuálne onkológa. Vo svojej záverečnej reči žalobcovia uviedli, že súdu predložili súkromný znalecký posudok vypracovaný znalkyňou Y.. Ž., z ktorého vyplýva vyššie uvedený záver o nespôsobilosti závetcu. V konaní boli vypočutí žalobcovia, z ktorých výsluchu vyplýva, že zdravotný stav závetcu v čase pred spísaním závetu bol veľmi vážny. Z výpovede svedkov závetu nevyplýva, že by bol závet pred nimi spísaný, nevysvetlili rozpor medzi tým, že na závete je uvedené, že tento bol pred nimi spísaný, pričom vypovedali, že podpísali predloženú listinu, z výpovedí svedkov tiež nie je možné mať za preukázané, že závet predstavovala skutočnú poslednú vôľu závetcu. Zo znaleckého posudku predloženého žalovanými vyplýva, že závetca bol spôsobilý zriadiť závet. Z dôvodu dvoch protichodných znaleckých posudkov žalobcovia navrhli vykonať znalecké dokazovanie nariadené súdom. Bol vyhotovený znalecký posudok pre znaleckú činnosť v psychológii a psychiatrii, spol. s.r.o., z ktorého závermi sa žalobcovia nestotožňujú z dôvodov uvedených v písomnom vyjadrení zo dňa 8.2.2022. Z tohto dôvodu navrhli vypočuť znalkyne, ktoré vypracovali súdom nariadený znalecký posudok, ako aj znalkyňu Y.. Ž., keďže závery znalcov sa líšia.

30. Na pojednávaní žalovaní poukázali na záver nimi predloženého znaleckého posudku, z ktorého je zrejmé, že znalec došiel k záveru, že zo zdravotnej dokumentácie sa nedá preukázať, že by závetca nebol v čase podpisu závetu spôsobilý ovládať svoje konanie a posúdiť jeho následky. Taktiež z obsahu posudku vypracovaného Y.. X. Ž. nie je možné overiť správnosť záverom znalca, podľa ktorých závetca nebol spôsobilý na vyhotovenie závetu. Vo svojej záverečnej reči žalovaní uviedli, že z predložených písomných dôkazov, z výpovedí svedkov A. a Y. a zo znaleckých posudkov sa jednoznačne preukázalo, že závetca bol v stave schopnom na zriadenie závetu, bol plne spôsobilý na právne úkony a bol schopný rozpoznať následky svojho konania. Závet v alografnej podobe spĺňa všetky formálne i obsahové predpoklady jeho platnosti. Nie je pravda, že by závetca opomenul žalobkyňu 3/ ako svoju dcéru a zo strany svedkov bolo preukázané, že závetca jednoznačne uviedol, že ide o jeho poslednú vôľu. Bez ohľadu na to, či sa svedkovia so závetom oboznámili, formálne náležitosti závetu boli splnené. Znalecký posudok Y.. Ž. nespĺňa náležitosti súkromného znaleckého posudku v zmysle , a to aj napriek tomu, že bola dodatočne doplnená znalecká doložka. Mali za to, že znalkyňa pôvodne ani nemienila znalecký posudok touto doložkou opatriť. Poukázali na to aj závery ostatných znaleckých posudkov, ktoré sú v hlbokom rozpore so znaleckým posudkom Y.. Ž., jednoznačne konštatujú, že závetca bol plne spôsobilý na právne úkony. Závetca netrpel chorobami, o ktorých hovorila Y.. Ž. vo svojom znaleckom posudku a ani nebol pod vplyvom takých liekov, ktoré by vylučovali jeho spôsobilosť. Podklady pre znalecký posudok Y.. Ž.K. (zdravotná dokumentácia a nahrávky rozhovoru žalobcu 1/ so závetcom) neboli získané zákonným spôsobom. Oba znalecké posudky (znalecký posudok predložený žalovanými aj znalecký posudok, ktorého vykonanie nariadil súd) jednoznačne konštatujú, že závery Y.. Ž.K. sú nesprávne a nepreskúmateľné. Listina označená ako znalecký posudok Y.. Ž. je nezákonný dôkaz, obsahuje okolnosti týkajúce sa zdravotného stavu závetcu, ktoré v čase spísania závetu neexistovali. Závet bol spísaný riadne a závetcov zdravotný stav mu umožňoval spísať závet.

31. Po prednesení záverečnej reči právnym zástupcom žalovaných právna zástupkyňa žalobcov uviedla, že záverečnú reč by chcel predniesť aj prítomný žalobca 1/. Súd mu to už nemohol umožniť vzhľadom na skutočnosť, že táto vôľa žalobcu 1/ nebola včas avizovaná a strana žalovaných už svoju záverečnú reč predniesla, pričom strane žalovaných patrí na pojednávaní posledné slovo.

32. Podľa a neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony. Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

33. Podľa poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.

34. Podľa v každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný.

35. Podľa závet, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou, musí vlastnou rukou podpísať a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Svedkovia sa musia na závet podpísať.

36. Podľa svedkami môžu byť iba osoby, ktoré sú spôsobilé na právne úkony. Svedkami nemôžu byť nevidomé, nepočujúce, nemé osoby, tie, ktoré nepoznajú jazyk, v ktorom sa prejav vôle robí, a osoby, ktoré majú podľa závetu dediť.

37. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

38. Súd sa v tomto konaní zaoberal otázkou platnosti závetu poručiteľa T.. H.. F. Q., Z.., pričom medzi stranami bolo sporné, či bol závetca v čase zriadenia závetu spôsobilý urobiť tento právny úkon. Žalobcovia videli dôvod nespôsobilosti v jeho duševnom stave ovplyvnenom záverečným štádiom onkologického ochorenia. Ide o spornú skutkovú otázku, preto boli žalobcovia uznesením tunajšieho súdu vydaným súdnym komisárom č. k. -128, zo dňa 4. októbra 2017 odkázaní na podanie žaloby o určenie neplatnosti závetu, pričom túto podali včas dňa 10.11.2017, skôr než by uplynula súdom určená lehota jedného mesiaca od právoplatnosti uznesenia (uznesenie nadobudlo právoplatnosť 21.11.2017). Okrem toho žalobcovia po formálnej stránke závetu vytkli, že nebol spísaný pred svedkami, hoci to je na závete uvedené.

39. Závet predstavuje jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorým prejavuje vôľu naložiť so svojim majetkom pre prípad smrti (mortis causa). Pre platnosť závetu ako právneho úkonu je nevyhnutné, aby spĺňal všetky svoje zákonom ustanovené náležitosti. Fyzická osoba v princípe má spôsobilosť zriadiť závet (t.j. testovaciu schopnosť), ak je plne spôsobilá na právne úkony. V zmysle ju však má za podmienok tam uvedených aj osoba, ktorá dovŕšila 15. rok života. Závet nemôže platne zriadiť osoba s tomu prislúchajúcou obmedzenou spôsobilosťou právne úkony, a ani osoba, ktorej spôsobilosť na právne úkony nebola obmedzená, avšak pri jeho zriadení konala v duševnej poruche, ktorá ju robila na takýto úkon nespôsobilou. Ako každý právny úkon, aj závet musí byť urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

40. Zákon v prípade závetu prísne upravuje jeho formu. Závet musí byť zriadený výlučne v písomnej forme, musí v ňom byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný. Zákon pripúšťa modifikácie písomnej formy tohto formálneho právneho úkonu. Rozlišujeme vlastnoručný, t.j. holografný závet, ktorý musí byť spísaný a podpísaný vlastnou rukou poručiteľa, inak je neplatný. Pre platnosť alografného závetu, teda takého, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou, zákon ukladá, aby ho poručiteľ podpísal vlastnou rukou pred dvoma svedkami a súčasne pred svedkami výslovne prejavil, že podpisovaná listina obsahuje jeho poslednú vôľu, pričom svedkovia musia závet tiež podpísať. Osobitnou formou je závet prejavený do notárskej zápisnice, takýto závet musí mať náležitosti notárskej zápisnice podľa osobitného predpisu, pričom v niektorých prípadoch sa vyžaduje i prítomnosť svedkov.

41. Závet bol v tomto prípade zriadený ako alografný, bol napísaný za použitia počítača a vytlačený na listinný podklad. V konaní nebolo sporné, že listina, na ktorej bol závet zachytený, bola poručiteľom vlastnoručne podpísaná, a že na závete bol uvedený dátum 15.3.2015. Na závete sa nachádzajú taktiež podpisy svedkov E. A. a U. Y.. Výsluchom týchto svedkov bolo preukázané, že poručiteľ pred nimi ako súčasne prítomnými prejavil, že závet predstavuje jeho poslednú vôľu a svedkovia ho vlastnoručne podpísal. Menovaní boli spôsobilými svedkami závetu, nakoľko v konaní nebolo spochybnené, že nejde o závetom povolaných, ani zákonných dedičov a ani osoby im blízke ( ). Z obsahového hľadiska v ňom závetca prejavil svoju poslednú vôľu naložením so svojim majetkom pre prípad smrti, táto prejavená vôľa je dostatočne jasná určitá a zrozumiteľná.

42. Pokiaľ ide o okolnosť, že svedkovia v závete svojimi podpismi potvrdili predtlačenú formuláciu o tom, že závetca pred nimi závet vlastnoručne napísal a podpísal a že listina závetu obsahuje jeho poslednú vôľu, v konaní bolo preukázané, že táto formulácia nebola v celom rozsahu pravdivá, nakoľko závetca pred svedkami závet nenapísal, tento mal vopred pripravený. Táto skutočnosť však nespôsobuje neplatnosť závetu pre nedodržanie jeho formy. Zákon pre alografný závet vyžaduje okrem dodržania jeho listinnej formy splnenie troch formálnych podmienok - takýto závet musí (1.) poručiteľ vlastnou rukou podpísať, (2.) pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu a (3.) a svedkovia sa musia na závet podpísať. Všetky tieto podmienky boli kumulatívne splnené. Zákon nevyžaduje, aby bol závet pred svedkami aj priamo spísaný. Jeho neplatnosť nespôsobuje ani to, že svedkovia svojimi podpismi potvrdili vyššie uvedenú formuláciu aj v časti, v ktorej bola nepravdivá.

43. K námietke žalobcov, že závetom bola opomenutá žalobkyňa 3/, ktorá je dcérou poručiteľa a teda jeho neopomenuteľnou dedičkou, súd uvádza, že táto nezodpovedá obsahu závetu. Závetca v závete určil ako dedičov okrem jeho manželky aj svoje deti, medzi ktoré patrí aj žalobkyňa 3/, skutočnosť, že nie je v závete osobitne označená menom, neznamená, že je opomenutá. Aj keby však k jej opomenutiu došlo (s čím súd nesúhlasí), závet by to robilo iba relatívne neplatným ( v spojení s ) v časti, v zmysle ktorej by sa žalobkyni 3/ ako plnoletému dieťaťu malo dostať menej ako polovica jej zákonného dedičského podielu. Navyše uvedené predstavuje otázku právnu, o ktorej si môže urobiť vlastný záver i dedičský súd, preto nie je dôvod, aby táto skutočnosť bola predmetom sporového konania o určenie neplatnosti závetu.

44. Dôkazné bremeno v súvislosti s otázkou spôsobilosti poručiteľa zriadiť závet zaťažuje stranu žalobcov, ktorí boli povinní preukázať, že duševný stav poručiteľa mu v čase zriadenia závetu neumožňoval urobiť daný právny úkon. Hoci nie je spätne možné dokonale zrekonštruovať a spoznať duševný stav fyzickej osoby, ktorá je už po smrti, v konaní musia byť preukázané také skutočnosti, ktoré

umožňujú súdu s dostatočnou mierou istoty dospieť k záveru o nespôsobilosti konajúcej osoby na právne úkony. Nie je postačujúce, ak je spôsobilosť poručiteľa žalobcami len spochybňovaná.

45. Žalobcovia v konaní produkovali skutkové tvrdenia založené na pozorovaní poručiteľa žalobcom 1/ v posledných mesiacoch jeho života, pričom žalobca 1/ sa prihlásil k svojej odbornosti ako lekár. Žalobca 1/ dospel k záveru, že poručiteľ v čase zriadenia závetu, kedy sa nachádzal v terminálnom štádiu onkologického ochorenia, bol v dôsledku svojho zdravotného stavu už prakticky nemobilný, nedokázal sa o seba postarať a za oploštené a celkovo nedostatočné považoval aj jeho kognitívne schopnosti. Tieto skutkové tvrdenia boli popreté stranou žalovaných, pričom vlastné skutkové tvrdenia uviedla žalovaná 1/, ktorá bola poručiteľovi v závere života najbližšou osobou. Hoci žalovaná 1/ nie je lekárka, jej kontakt s poručiteľom bol nepochybne bližší, pričom v podstate tvrdila, že poručiteľ napriek svojmu vážnemu zdravotnému stavu prejavoval záujem o okolie a mal zachované duševné schopnosti umožňujúce mu robiť právne úkony. Žalobca 1/ sa vo svojej výpovedi v zásade len pridržal svojich písomných podaní, rovnako ako žalovaná 1/. Z výsluchu žalobcov 2/ a 3/ žiadne skutočnosti významné pre posúdenie duševného stavu poručiteľa nevyplynuli. Súd konštatuje, že len na základe subjektívneho hodnotenia zdravotného stavu stranami sporu nebolo možné dospieť k jednoznačnému záveru o otázke spôsobilosti závetcu na zriadenie závetu.

46. Žalobcovia v konaní predložili ako dôkaz zvukovoobrazový záznam poručiteľa zo dňa 13.3.2015, ako aj jeho prepis, ktorý mal podľa ich názoru preukazovať duševnú nespôsobilosť poručiteľa. Súd tento dôkaz nepovažoval za nezákonný, nakoľko nič nenasvedčovalo tomu, že by bol vyhotovený bez vedomia poručiteľa alebo proti jeho vôli, poručiteľ zjavne vedel, že jeho rozhovor so žalobcom 1/ je nahrávaný a akceptoval to. Nie je potrebné, aby poručiteľ výslovne súhlasil s použitím záznamu na účely súdneho konania. V zmysle za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Na druhej strane súd ani z tohto dôkazu nemal za preukázané, že by poručiteľ bol v stave duševnej poruchy, ktorá by nepochybne vylučovala jeho spôsobilosť na právne úkony. Naopak zo záznamu vyplýva, že poručiteľ mienil naložiť so svojim majetkom pre prípad smrti, ako aj že mienil zabezpečiť svoje maloleté deti, čo zodpovedá aj vlastnému prejavenému obsahu jeho poslednej vôle.

47. Rovnako žalovaní v konaní predložili listinné dôkazy, ktorými mienili preukázať, že poručiteľ v čase pred svojou smrťou javil záujem o dianie okolo seba a nemal narušené vôľové a rozpoznávacie schopnosti. Z veľkej časti však ide o dôkazy, ktorých dôkazná hodnota je znížená tým, že nie sú poručiteľom vlastnoručne podpísané, prípadne datované.

48. Z vyššie uvedených dôvodov sa súd pri svojom rozhodovaní oprel najmä o výsledky znaleckého dokazovania. V konaní boli predložená dva súkromné znalecké posudky a bol tiež vypracovaný posudok znaleckým na základe rozhodnutia súdu.

49. Žalovaní dôvodne namietali voči znaleckému posudku č. XX/XXXX vypracovaného znalkyňou Y.. X. Ž., že neobsahuje riadnu znaleckú doložku, nakoľko v ňom chýbalo vyhlásenie znalkyne o tom, že si je vedomá následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku. Tento nedostatok sa nedá odstrániť vyhotovením znaleckej doložky na osobitnej listine, ktorá nie je pevne spojená so znaleckým posudkom, ktorú v konaní predložili žalobcovia. Znalkyňa by ho potencionálne mohla napraviť iba novým písomným vyhotovením posudku s riadnou znaleckou doložkou. Napriek tomuto nedostatku súd tento dôkaz vykonal, pričom ho považoval za listinný dôkaz prinajmenšom na úrovni odborného vyjadrenia. Pokiaľ išlo o námietky žalovaných, že podklady, z ktorých znalkyňa vychádzala, neboli získané zákonným spôsobom, v prípade zdravotnej dokumentácie a videozáznamu, ktorý tiež obsahom spisu, súd nemal za preukázané ich nezákonné získanie, žalovaní v tomto smere žiadne dokazovanie nenavrhli. Túto skutočnosť musia žalovaní totiž nielen tvrdiť, ale aj preukázať. Avšak pokiaľ znalkyňa vychádzala aj z ďalších dvoch videozáznamov poručiteľa, ktoré k posudku neboli priložené, ani nie sú obsahom spisu, ich zákonnosť súd nemohol posúdiť. Najmä ale nepripojenie týchto podkladov robí posudok nepreskúmateľným, čo zásadne znižuje jeho hodnotu ako dôkazného prostriedku.

50. Odhliadnuc od vyššie uvedených podstatných formálnych výhrad, závery znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného znalkyňou Y.. X. Ž. boli predovšetkým popreté nielen súkromným znaleckým posudkom znaleckého posudku FORENZA - znalecká organizácia psychiatrická spol. s r.o. č. XX/ XXXX zo dňa 27.9.2018 vypracovaného znalcom H.. Y.. K. H., ktorý v konaní predložili žalovaní, ale aj

znaleckým posudkom Ústavu pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii, spol. s r.o. č. XXX/XXXX vypracovaného znalkyňami Y.. N. Ž., T.. a Y.. Ľ. K., PhD., ktorého vypracovanie nariadil súd.

51. Z oboch týchto znaleckých posudkov (č. XX/XXXX a č. XXX/XXXX) vyplýva záver, že zo žiadnych znalcami získaných podkladov nevyplýva, že by poručiteľ v čase zriadenia závetu mal narušené vôľové a rozpoznávacie schopnosti do takej miery, že by ho to robilo nespôsobilým urobiť právny úkon, ktorým je zriadenie závetu. Závery, od ktorých nespôsobilosť závetcu odvodzovala znalkyňa Y.. X. Ž. v znaleckom posudku č. XX/XXXX tieto posudky priamo vyvracajú s tým, že zo zdravotnej dokumentácie poručiteľa vôbec nevyplývajú. Súd opakovane zdôrazňuje, že duševná porucha závetcu musí byť v konaní s dostatočnou mierou istoty pozitívne preukázaná. Za týchto okolností vychádzajúc z výsledkov znaleckého dokazovania súd konštatuje, že nespôsobilosť závetcu nielenže preukázaná nebola, ale znalecké dokazovanie s dostatočnou mierou istoty preukazuje opak, teda že poručiteľ bol v čase zriadenia závetu na tento právny úkon dostatočne spôsobilý.

52. Žalobcovia namietali, že znalecký posudok Ústavu pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii, spol. s r.o. č. XXX/XXXX nie je zákonným dôkazom, nakoľko bol vypracovaný v rozpore s uznesením súdu č. k. -200 zo dňa 21. novembra 2019, ktorým súd nariadil znalecké dokazovanie z odboru psychológia, pričom znalecký posudok bol vypracovaný znalcami z odvetvia psychiatria. Podľa názoru súdu je zrejmé, že pri vyhotovení predmetného uznesenia došlo len k zjavnej chybe v písaní, keď namiesto pojmu psychiatria bol použitý pojem psychológia. Úlohou znalcov bolo v tomto prípade zodpovedať otázky z odvetvia psychiatria, pričom predmetný znalecký posudok bol aj skutočne vypracovaný znalkyňami, ktoré sú zapísané v zozname znalcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR pre odbor zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria. Za týchto okolností ide nepochybne o zákonný a pre toto konanie relevantný dôkaz; vyhovenie námietke žalobcov a nevykoannie tohto dôkazu by predstavovalo prílišný formalizmus v postupe súdu.

53. Ďalšími dôkazmi v prospech záveru o spôsobilosti závetcu zriadiť predmetný závet súd svedecké výpovede E. A. a U. Y., ktorí vo svojich výpovediach zhodne potvrdili, že napriek chatrnému fyzickému zdraviu poručiteľa, ktoré sa prirodzene odzrkadľovalo aj na jeho psychickom stave, nenadobudli presvedčenie, že by poručiteľ nebol schopný prejaviť svoju poslednú vôľu. Vyplynulo z nich aj to, že sám poručiteľ (t.j. nie prostredníctvom tretích osôb) ich vopred o svojom zámere zriadiť závet informoval a požiadal ich, aby vystupovali ako jeho svedkovia.

54. Za nepriamy dôkaz potvrdzujúci platnosť závetu možno považovať aj jeho samotný obsah. Nemožno hovoriť o tom, že by sa v kontexte súdom zisteného skutkového stavu závet po obsahovej stránke javil ako prekvapivý alebo nezodpovedajúci životným postojom závetcu. Z logiky závetu vyplýva, že poručiteľ zvlášť dbal o to, aby boli zabezpečené jeho v tom čase maloleté deti (žalované 2/ a 3/), čo je možné považovať za prirodzené a zodpovedajúce postoju závetcu tak, ako vyplynul z dokazovania (najmä vyjadrenie žalovanej 1/, svedecké výpovede, čestné prehlásenie poručiteľa, ale aj nahrávka zhotovená žalobcom 1/). Je pravdou, že v závete nie je výslovne menovaná žalobkyňa 3/, avšak ako už bolo uvedené, táto skutočnosť z nej nerobí opomenutú dedičku.

55. Pre úplnosť súd dodáva, hoci tejto otázky sa strany dotkli len okrajovo, že nemal ani za preukázané, že by na závetcu bol vykonávaný akýkoľvek nátlak, v dôsledku ktorého by jeho vôľu nebolo možné považovať za slobodnú ( ). Žiaden v tomto konaní vykonaný dôkaz nenasvedčuje tomu, že by závetca konal pod nátlakom tretej osoby.

56. Súd nevykonal žalobcami navrhnuté dokazovanie výsluchom znalkýň Y.. X. Ž., Y.. N. Ž., T.. a Y.. Ľ. K., T.. Svoj dôkazný návrh žalobcovia zdôvodnili tým, že závery znalcov sa líšia. Ako už bolo uvedené, v konaní boli predložené dva súkromné znalecké posudky s rozdielnymi závermi. To bolo dôvodom, prečo znalecké dokazovanie nariadil aj súd. Je nevyhnutné, že súdom ustanovený znalci sa museli prikloniť buď na jednu alebo na druhú stranu, a teda ich závery museli byť v rozpore so závermi jedného zo súkromných znaleckých posudkov. Rozpory medzi závermi znalkyne Y.. X. Ž. a závermi, ku ktorým dospeli vo svojom znaleckom posudku Y.. N. Ž., T.. E. Y.. Ľ. K., T.., samé o sebe nie sú dôvodom na to, aby súd znalcov vypočul. Uvedené platí tým viac, že znalecký posudok Y.. X. Ž. ani nespĺňa náležitosti znaleckého posudku. Znalkyne Y.. N. Ž., T.. a Y.. Ľ. K., T.. vo svojom posudku výslovne odôvodnili, prečo dospeli k iným záverom, ako znalkyňa Y.. X. Ž.Á.. Okrem toho žalobcovia nepredniesli žiadne konkrétne námietky či už voči záverom alebo voči postupu znalkýň Y.. N. Ž., T.. a Y.. Ľ. K.V., T.., súdu

teda neobjasnili, čo by malo byť predmetom výsluchu znalkýň, t.j. aké skutočnosti, ktoré nevyplývajú zo znaleckých posudkov, resp. nie sú žalobcom dostatočne zrejmé, by mali byť výsluchom preukázané. Za týchto okolností by výsluch znalkýň nebol hospodárny a viedol by len k zbytočnému predlžovaniu konania a navyšovaniu jeho trov. V zmysle ak je to účelné, môže súd znalca vyslúchnuť o skutočnostiach uvádzaných v znaleckom posudku. Súd má teda možnosť, nie povinnosť znalcov vypočuť.

57. Žalobcovia na pojednávaní dňa 13.9.2022 na svojom návrhu na výsluch mladšieho brata závetcu R. Q., ani matky žalovanej 1/ E. J., nezotrvali, súd ich preto v konaní tiež nevypočul. Vzhľadom na ich nízky vek súd nevypočul ani žalované 2/ a 3/.

58. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

59. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa v spojení s . Žalovaní mali vo veci plný úspech, preto im vznikol voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania podľa rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

60. O nároku na náhradu trov konania štátu súd rozhodol podľa čl. 4 ods. 1 za analogického použitia v spojení s . Žalobcovia neboli vo veci úspešní, keď žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, štátu preto vznikol voči žalobcom nárok na náhradu trov konania, ktoré štátu vznikli, v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie písomne v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava V.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.