Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14P-87-2024.pdf
PDF · 107.66 KB
Case nature
Area
Subarea
14P/87/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Matej Okály, v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, B. D. E., proti manželovi, ktorý návrh na rozvod manželstva nepodal: F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX/X, B. D. E., za účasti mal. detí: H. B., nar. XX.XX.XXXX a I. B., nar. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom: Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým na čas po rozvode, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo účastníkov A. B., nar. XX.XX.XXXX, a F. B., nar. X.X.XXXX, uzavreté dňa 4.9.2018, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Spišská Nová Ves, vo zväzku 26, ročník 2018, na strane 107, pod poradovým číslom 205, r o z v á d z a .
II. Na čas po rozvode sa schvaľuje rodičovská dohoda o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom I. B. a H. B., v tomto znení:
Maloleté deti I. B., nar. XX.X.XXXX a H. B., nar. XX.X.XXXX sa z v e r u j ú do spoločnej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní zabezpečovať spoločnú osobnú starostlivosť o maloletých.
Otec maloletých detí sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletých detí a to tak, že na mal. I. B., nar. XX.X.XXXX vo výške 100,- € a mal. H. B. vo výške 100,- € mesačne, k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Predmetom tohto konania je rozhodovanie o návrhu navrhovateľky (matky maloletých) na rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, ktorý bol súdu doručený dňa 13.05.2024. Návrh na rozvod navrhovateľka odôvodnila s poukazom na príliš časté manželské nezhody, ktoré sa spočiatku začali rôznymi menšími hádkami z dôvodu rozdielnosti názorov na bežné otázky spolužitia partnerov v manželstve. Konflikty prerástli do čoraz častejších nezhôd a hádok, ktoré viedli k tomu, že vzťah manželov ochladol, citovo sa odcudzili, z manželstva sa vytratila láska a vzájomná dôvera. Hádky prerastali a nezhody sa prehlbovali. Napriek niekoľkým pokusom o obnovu už naštrbeného vzťahu pre nedostatok záujmu z manželovej strany, nemá navrhovateľka podľa svojho vyjadrenia silu začať vzťah odznova. Po tomto upovedomení manžela, sa začala jeho snaha o udobrenie, no po krátkom čase sa vrátil vzťah opäť do pôvodného stavu, neustálych hádok a nedobrého spolužitia, čo sa za posledný polrok malo začať intenzívne prenášať na deti. Stupňujúce sa hádky boli na dennom poriadku, čo neustále prehlbovalo presvedčenie navrhovateľky o tom, že ako ani z manželovej
strany ani z jej strany už nemienia žiť spoločný život. Z dôvodu obmedzenia hádok si navrhovateľka našla novú domácnosť. Ďalší spoločný život si manželia nevedia predstaviť. Hádky sú stupňujúce a navrhovateľka je toho názoru, že manželstvo je trvale rozvrátené bez možnosti navrátenia. Manželia sa vedia dohodnúť ohľadom detí a ich ďalšej výchovy. Ich spolužitie a intímny život, ktorý nevedú už vyše pol roka, nie je možné obnoviť. Vzhľadom na uvedenú nepriaznivú situáciu, ktorá u manželov pretrváva navrhovateľka neverí, že by sa mal ich manželský vzťah obnoviť. Manželstvo účastníkov je v súčasnosti len formálnym zväzkom. V rovine manželského spolužitia už neexistuje vzájomná dôvera partnerov, hoci o jej obnovu sa pokúšali, avšak nepodarilo sa im manželské spolužitie obnoviť. V časti úpravy práv a povinností rodičov na čas po rozvode manželstva navrhovateľka uviedla, že o výchove maloletých sú dohodnutý, pričom navrhla, aby súd zveril maloleté deti do ich spoločnej osobnej starostlivosti, pričom zastupovať ich a spravovať ich majetok budú obaja rodičia. Súčasne matka navrhla, aby súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletých sumou 100,- Eur mesačne na každé z detí. Spolu s návrhom vo veci samej predložila navrhovateľka súdu dohodu vo vyššie uvedenom znení, podpísanú oboma rodičmi. Daňový bonus na maloleté deti má poberať otec, prídavky matka.
2. Uznesením sp. zn.: 14P/87/2024-16 zo dňa 17.05.2024 súd ustanovil Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves za kolízneho opatrovníka na zastupovanie maloletých v tomto konaní.
3. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni súd zistil, že obaja rodičia sú zamestnaní. Matka v období od 01/2024 do 03/2024 dosiahla priemerný vymeriavací základ vo výške 1.456,66 Eur. Otec v tomto období dosiahol priemerný vymeriavací základ vo výške 1.817,04 Eur. Z potvrdenia od zamestnávateľa otca súd zistil, že tento v období od 02/2024 do 04/2024 dosiahol priemerný mesačný čistý zárobok 2.152,07 Eur vrátane daňového bonusu. Z potvrdenia od zamestnávateľa matky súd zistil, že táto v období od 11.12.2023 do 30.04.2024 dosiahla priemerný mesačný čistý zárobok 1.075,17 Eur.
4. Podaním zo dňa 30.05.2024 sa k návrhu vo veci samej vyjadril manžel, ktorý návrh na rozvod nepodal (otec maloletých detí), ktorý s návrhom na rozvod vyjadril svoj súhlas, pričom tiež navrhol súdu, aby tento schválil predložený dohodu rodičov o úprave ich práv a povinností k maloletým na čas po rozvode.
5. Na základe správy kolízneho opatrovníka zo dňa 19.06.2024 súd zistil, že obaja rodičia sú zamestnaní, naposledy bývali spoločne na adrese G. X, B. D. E.. Matka sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti a aktuálne prebýva v 3 – izbovom podnájme, a to na adrese I. XX, B. D. E.. Poplatky spojené s bývaním v byte matka uhrádza mesačne vo výške 550,- Eur. Okrem toho platí internet vo výške 23,- Eur, telefón vo výške 29,- Eur. Otec detí, mesačne uhrádza výdavky za byt vo výške 200,- Eur, inkaso vo výške 65,- Eur, internet a telefón vo výške 90,- Eur, hypotéka vo výške 190,- Eur, spotrebný úver vo výške 400,- Eur a sebe dôchodkové poistenie vo výške 70,- Eur. Kultúra bývania a hygiena domácnosti v oboch domácnostiach je na veľmi dobrej úrovni. Maloletá I. je žiačkou 3. triedy a Jakub 1. triedy, Základnej školy, Hutnícka 16, Spišská Nová Ves. Všetky výdavky v rámci škôl, uhrádzajú rodičia spoločne. Obe deti doposiaľ prekonali len detské bežné ochorenia. Rodičom bolo poskytnuté sociálne poradenstvo a boli poučení o možnosti využiť psychologickú pomoc referátu poradensko-psychologických služieb, za účelom riešenia problémov so zameraním na úpravu ich vzťahov. O uvedenú pomoc neprejavili záujem. Bol vykonaný pohovor s rodičmi. Obaja zhodne uviedli, že s návrhom na rozvod súhlasia, ich manželstvo je trvalo rozvrátené a nemajú záujem o obnovu spolužitia. Obaja žijú vlastný život, nemajú spoločné aktivity a ich komunikácia je už výlučne zameraná na deti. Situáciu ohľadom rozvodu manželstva rodičia s deťmi prekonzultovali spôsobom primeraným ich veku. S deťmi majú veľmi pekný vzťah. V závere podanej správy kolízny opatrovník uviedol, že obaja rodičia sú schopní a spôsobilí dieťa vychovávať v spoločnej osobnej starostlivosti. Súhlasia s uvedenou starostlivosťou, vedia sa dohodnúť a komunikovať o potrebách týkajúcich sa maloletých detí. Na súdnom pojednávaní rodičia majú záujem o uzatvorenie rodičovskej dohody na čas po rozvode, podľa ktorej sa maloleté deti I. a H. zveria na čas po rozvode do spoločnej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Otec sa zaviazal prispievať na ich výživu výživným po 100,- Eur na jedno dieťa.
6. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na deň 20.06.2024, ktorého sa zúčastnili obaja manželia (rodičia maloletých). Kolízny opatrovník sa pojednávania nezúčastnil. Obaja manželia zhodne uviedli dôvody pre rozvod svojho manželstva, pričom súdu tiež navrhli, aby pre prípad ich rozvodu, schválil nimi uzatvorenú dohodu o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým na čas po rozvode.
7. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z., o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len ako „Zákon o rodine“), súd môže manželstvo na návrhu niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
8. Podľa §23 ods.2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
9. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
10. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
11. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
12. Podľa § 19 ods. 2 Zákona o rodine, o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.
13. Podľa § 19 ods. 3 Zákona o rodine, na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.
14. Podľa § 93 CMP, konanie sa začína len na návrh jedného z manželov.
15. Podľa § 94 CMP, účastníkmi konania o rozvod manželstva sú manželia.
16. Súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že manželstvo účastníkov je hlboko a vážne rozvrátené a že neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií, a preto je potrebné ich manželstvo rozviesť.
17. Navrhovateľka za príčiny rozvratu ich manželstva označila dlhodobé nezhody, ktoré sa stupňovali do neustálych hádok a reálne do odchodu manželky zo spoločnej domácnosti. Obaja manželia žijú toho času v samostatných domácnostiach. Navrhovateľka tiež poukázala na neplnenie základných spoločenských funkcií manželstva, ako je spoločná výchova maloletých detí, spoločné vedenie domácnosti či vystupovanie ako rodina navonok v spoločnosti. Nakoľko manželia žijú každý v inej domácnosti, vedenie intímneho života neuvádzajú.
18. Súd na základe vykonaných dôkazov uvádza, že vážnosť rozvratu manželstva spočíva v dôvodoch, ktoré viedli navrhovateľku k podaniu návrhu na rozvod. Súd je toho názoru, že manželstvo je dostatočne vážne rozvrátené vtedy, ak už nemôže plniť svoj účel. Pritom účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Počas svojej existencie plní manželstvo funkciu sociálnu, ekonomickú, biologickú a výchovnú. Pokiaľ sa žiadna z týchto funkcií v manželstve nerealizuje, je možné manželstvo rozviesť. Ustanovenie § 23 Zákona o rodine predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov (toto zavinenie môže mať vplyv napríklad na rozhodnutie súdu v konaní o zrušenie práva spoločného nájmu bytu, v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, prípadne pri náhrade trov konania v konaní o rozvod manželstva). Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom.
19. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov žiadnu z uvedených funkcii už v súčasnosti neplní.
20. Pokiaľ ide o trvalosť rozvratu, táto je dostatočne daná vtedy, ak už nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Vzhľadom na to, že manželstvo účastníkov už žiadnu z vyššie uvedených funkcií neplní a tento stav trvá dostatočne dlhý čas, pričom absentuje vôľa obnoviť spolužitie, potom je možné považovať rozvrat tohto manželstva za trvalý.
21. V tomto konaní bolo preukázané, že navrhovateľka deklaruje, že sa chce rozviesť a z takéhoto jeho správania sa je možné jednoznačne vyvodiť, že nemá záujem na ďalšom trvaní takéhoto manželstva. Z jej strany teda nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, ktoré by napĺňalo svoj základný účel a síce vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo, akým rodina založená manželstvom nepochybne má byť. Manžel, ktorý návrh na rozvod manželstva nepodal taktiež s rozvodom súhlasil.
22. Nakoľko na základe vyššie uvedených skutočností je tento rozvrat objektívne preukázaný, súd preto návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva vyhovel a výrokom I tohto rozsudku manželstvo účastníkov rozviedol.
23. Podľa § 100 CMP, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
24. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že s konaním o rozvod manželstva je zo zákona spojené konanie o úprave pomerov manželov ako rodičov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
25. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
26. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem a ak obidvaja rodičia súhlasia so spoločnou osobnou starostlivosťou o dieťa, súd môže zveriť dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa.
27. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
28. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
29. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
30. Podľa § 24 ods. 6 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
31. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
32. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
33. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
34. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
35. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
36. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
37. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.)
38. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
39. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
40. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
41. Podľa § 62 ods. 7 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, súd môže schváliť dohodu rodičov o výške výživného alebo môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov výživné neurčuje.
42. V čase vyhlásenia tohto rozsudku suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 36,80 EUR mesačne na jedno dieťa.
43. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
44. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
45. Podľa § 111 CMP, v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o
b) úprave výkonu rodičovských práv a povinností, c) výžive maloletého, d) styku s maloletým.
46. Podľa § 120 ods. 1 CMP, súd rozhoduje rozsudkom vo veciach podľa § 111 písm. b) až d), h) a i), inak rozhoduje vo veci samej uznesením.
47. Podľa § 122 CMP, ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.
48. Podľa § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.
49. S ohľadom na skutočnosť, že rodičia maloletých uzatvorili rodičovskú dohodu o úprave práv a povinností vo vzťahu k ich maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, vykonal súd preskúmanie takto uzatvorenej dohody a to za účelom zistenia, či táto dohoda bude v záujme maloletých ako aj za účelom zistenia, či dohodnutá výška výživného bude pokrývať náklady na zabezpečenie starostlivosti o ne.
50. V súvislosti so schválením predloženej dohody vzal súd do úvahy skutočnosť, že maloleté sú toho času v osobnej starostlivosti oboch svojich rodičov, pričom títo v rámci svojich možností a schopností sa o deti riadne starajú, vo výkone tejto ich starostlivosti neboli zistené miestne príslušným úradom práce, sociálnych vecí a rodiny žiadne nedostatky. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadol na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu ich odôvodnených potrieb, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, poplatky za bývanie a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania, rozvojom ich záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku každého dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov. Súd v tejto časti poukazuje na to, že s pomermi v rodine sa oboznámil na základe podaného návrhu, vykonaného šetrenia ako aj výpovede rodičov počas pojednávania. Súd s ohľadom na zistené skutočnosti, ako aj rozdiel v príjmoch oboch rodičov ustálil, že je v záujme maloletých ak otec bude na ich výživu prispievať k rukám matky sumou, ktorú obaja rodičia zhodne navrhli, to je 100,- Eur mesačne na každé z maloletých detí.
51. S poukázaním na všetky vyššie uvedené skutočnosti, s ohľadom na náklady, ktoré je nevyhnutné vynaložiť na uspokojenie potrieb maloletých, ako aj na osobné, sociálne a majetkové pomery rodičov má súd za to, že rodičmi uzatvorená dohoda je v záujme ich maloletých detí a preto ju súd výrokom II tohto rozsudku schválil.
52. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
53. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
54. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
55. O trovách konania súd rozhodol výrokom III tak, že náhradu trov nepriznal žiadnemu z účastníkov konania, nakoľko súd nezistil žiadne také okolnosti, pre ktoré by bolo možné priznať trovy niektorému z účastníkov.
56. Po vyhlásení rozhodnutia, jeho odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku sa prítomná navrhovateľka a manžel, ktorý návrh na rozvod nepodal vzdali práva podať odvolanie voči vyhlásenému rozsudku. Kolízny sa práva podať odvolenie nevzdal, pojednávania sa nezúčastnil.
Poučenie:
Proti výroku II tohto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 122 CMP).
Proti výroku I a III je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok/ ďalej len ako „ CSP“/).
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1 CMP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62 ods. 3 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.